Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Er/994/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207302
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dávid Stašák
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8412207302.4

Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598,
Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141,
proti povinnému : J.H. J., B.. XX.XX.XXXX, X. U. P. Č.. XXX, pre vymoženie sumy XXX,XX eur s prísl.
a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul.
Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (Q. XXXXX/XX) zo dňa XX.XX.XXXX
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa XX.XX.XXXX na exekútorskom úrade vyššie uvedeného súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej
výške priznanej právoplatným a vykonateľným Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO:
35922761, zo dňa XX.XX.XXXX, č.k.: U. XXXXX/XX. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu
vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a aj fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným (spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami.)

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal uvedený exekútor exekučný súd o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.

Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. XEr XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavil exekučné
konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. Q. XXXXX/XX.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCoE XX/XXXX - XX Z. J. XX.XX.XXXX zrušil vyššie uvedené
uznesenie okresného súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že prvostupňový súd neskúmal skutočný účel zmluvy o úvere za účelom ustálenia,
či ide o zmluvu spotrebiteľskú, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd konštatoval,
že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal poskytnutie úveru na účel podnikania, tak tu
je nutné poznamenať, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia bez toho, aby oprávneného vyzval
na preukázanie takéhoto účelu. Týmto postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 14.08. 2009, č. 702900061,
uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom v tejto zmluve je výslovne uvedené, že sa na ňu
vzťahuje režim § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (na základe dohody zmluvných strán v zmysle
§ 262 ods. 1 OBZ.) Tieto ustanovenia však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má
špeciálna právna úprava - z.č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle zásady lex specialis
derogat lex generalis (špeciálna právna úprava ruší všeobecnú právnu úpravu t.j. úpravu v Obchodnom
zákonníku.) Vyššie uvedená zmluva o úvere je v zmysle vyššie citovaných ustanovení z.č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
(t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie -
oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - v priebehu konania síce bolo oprávneným
tvrdené, ale nebolo ním preukázané, že úver poskytol povinnému na účel výkonu zamestnania).
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu
kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku), teda oprávneného. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má oprávnený a existujúce pochybnosti musí odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný
údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie
povinného a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti povinného vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený vo svojej odpovedi na výzvu, v ktorej mal preukázať
nespotrebiteľský charakter zmluvy uviedol, že povinný je v zmluve o úvere identifikovaný na základe
obchodného mena a IČO a v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy
potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Povinný svojim podpisom osobitne
potvrdil svoje prehlásenie a oprávnený nemal dôvod spochybňovať jeho prehlásenie. Povinný ako dlžník
nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie
finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí
vedieť preukázať aj skutočné použitie finančných prostriedkov povinným. Oprávnený si rovnako nevie
predstaviť, ako by mal po technickej a najmä personálnej stránke zabezpečiť, či poskytnutý úver povinný
v praxi naozaj použil na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rôzny charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (z.č. 244/2002 Z.z.),
ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 z.č. 244/2002 Z.z. preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) z.č. 244/2002 a nesmie zaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť
exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie
na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s § 45 z.č. 244/2002 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor
exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či
tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, a v prípade, že ich zistí, žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Tento záver
je aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku). Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak
na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (i na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad,
podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne
by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v rozpore.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V §
53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru
exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy.

V stanovisku schválenom dňa XX.X.XXXX na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že : "Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008."

V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza, že : "vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie
efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo
predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom". Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K.Csach): "z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami."

V bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 14.08.2009 je upravená rozhodcovská
doložka nasledovne : "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcou túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský
súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (z.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok.) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka preto v zmysle
vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove a tiež názoru tunajšieho exekučného súdu
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda exekučný súd má za to, že sú splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374
ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.