Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612209379
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612209379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobkyne: Kooperativy poisťovne, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, proti žalovanému X. X., bytom v
A. Č.. XXX, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č,
59, o zaplatenie 32.710,01 eura s prisl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 19.02.2014 č.k. 11C/107/2012-154 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky a vo výroku o povolení splátok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkynisumu16.639,01eura

s 9,5 %-tným úrokom z omeškania od 28.10.2011 do zaplatenia v 100,- eurových mesačných splátkach
počnúc od právoplatnosti rozsudku do 30.09.2014 a následne v 300,- eurových mesačných splátkach
počnúc od 01.10.2014 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
z nich, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Zároveň uložil obom účastníkom zaplatiť štátu trovy konania po 118,88 eura do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom náhrady škody.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa
09.12.2012 došlo v meste Banská Bystrica k udalosti v cestnej premávke, pri ktorej motorové vozidlo s
návesom, prepravujúce stavebný stroj, riadené žalovaným narazilo do mostnej konštrukcie, čím došlo

k poškodeniu prepravovaného stavebného stroja. Žalobkyňa v zmysle uzavretej poistnej zmluvy plnila
poškodenému škodu v celkovej výške 32.710,01 eura. Znalec v odbore cestná doprava v znaleckom
posudku č. 35/2013 zistil, že skutočná výška škody na vozidle predstavuje bez DPH sumu 18.084,- eur.
Žalovaný uznal škodu čo do výšky 16.639,01 eura. Žalobkyňa výpočet výšky skutočnej škody v rozsahu
16.639,01 eura akceptovala, takže po vykonanom dokazovaní nebola sporná ani výška skutočnej škody,
ktorú uznali obaja účastníci konania. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, priznal súd žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny. Tieto priznal žalobcovi po

márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie plynúcej odo dňa doručenia, t.j. od 12.10.2011 určenej
žalovanému v urgencii na zaplatenie regresného nároku, teda od 28.10.2011 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne. Pri rozhodovaní o povolení splátok vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
a zohľadnil žalovaného momentálnu kritickú finančnú situáciu a preto mu povolil dlh splácať v splátkach.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal, pretože každý z nich mal úspech približne v jednej polovici. O trovách štátu rozhodol
súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o príslušenstve pohľadávky a o povolení splátok podal včas odvolanie
žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi istinu
s 5,25 % úrokom z omeškania od 26.03.2014 do zaplatenie a to všetko v 100,- eurových mesačných
splátkach počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia dlžnej sumy pod následkom

straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. V odvolaní uviedol, že nárok žalobcu nebol
dôvodný v rozsahu, v akom ho pôvodne uplatnil. Nemal možnosť ani dôvod hradiť takto uplatnený nárok,
a to ani čiastočne, keďže nemal žiadnu možnosť sám, prípadne v spolupráci so žalobkyňou stanoviť
rozsah výšky škody. Samotné tvrdenie, že úrok z omeškania bol priznaný zo sumy, ktorá bola neskôr
preukázaná v konaní ako výška škody, nemôže byť dostatočným dôvodom pre jeho zaviazanie hradiť

úroky z omeškania. Žiadal preto zmeniť napadnutý rozsudok v časti úroku z omeškania s tým, že úroky
z omeškania bude povinný platiť až odo dňa právoplatnosti výroku o povinnosti úhrady dlžnej istiny,
keďže až to je deň, kedy sa mohol dozvedieť skutočnú škodu, ktorú spôsobil. Vzhľadom na to aj sadzba
úroku z omeškania nie je vo výške 9,5 % ročne, ale vo výške 5,25 % ročne. Vo vzťahu k mesačným
splátkam po 300,- eur poukázal na svoju zlú finančnú situáciu s tým, že nárok žalobkyne vznikol z

jeho neúmyselného konania. Žalobkyňa je finančná inštitúcia, ktorej predmetom podnikania je poistenie
rôznych rizík. Je živiteľom rodiny, pričom je ochotný svoj záväzok splatiť, avšak v rámci možností, ktoré
mu jeho zárobkové pomery umožňujú. Pri úrovni zárobkových pomerov a jeho úverovej zadlženosti nie
je reálne, aby dokázal splácať mesačne splátku vo výške 300,- eur, aby mu ešte ostalo na úhradu svojich
potrieb tak, aby mohol dôstojne žiť. Žiadal, aby bol zaviazaný splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,-

eur mesačne až do úplného splatenia.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch a konanie
mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
ak dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 28.10.2011, ktorý následne
aj správne právne posúdil ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 9,5 % úrok z omeškania
od 28.10.2007 do zaplatenia v príslušných mesačných splátkach po 100,- eur a 300,- eur mesačne. Ani
v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd

na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza
z názoru, že preukázaná výška škody v konaní nemôže byť dostatočným dôvodom na uloženie mu
povinností hradiť úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určeným rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná
splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím.

Citované ustanovenie § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci potom, ak ho o plnenie
veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto
lehoty. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v
omeškaním s plnením. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený
čas splnenia, treba podľa ust. § 563 vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň

potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu žalobkyňa požiadala žalovaného o plnenie písomne
listom, ktorý mu bol doručený 12.10.2011 a vo výzve určila čas plnenia do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy, teda do 27.10.2011. Žalovaný na výzvu nereagoval a preto počnúc od 28.10.2011 sa pohľadávka
stala splatnou uplynutím lehoty 15 dní. Správne preto postupoval súd prvého stupňa ak zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 28.10.2011 do zaplatenia zo sumy, ktorá bola
preukázaná v konaní ako výška škody. Je tomu tak preto, že pre podanie žaloby o náhradu škody
postačuje čo i len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva i z toho, že sa výška
škody zisťuje v súdnom konaní a definitívne záväzný záver o nej je obsiahnutý v právoplatnom rozsudku.

Za správny nemožno považovať ani názor žalovaného v tom, že úroky z omeškania má povinnosť platiť

aj odo dňa právoplatnosti výroku o povinnosti uhradiť dlžnú istinu. Úroky z omeškania má povinnosť
dlžník platiť od času, kedy sa dostal do omeškania a nie od právoplatnosti rozhodnutia o výške
škody. Za nedôvodné treba považovať aj odvolanie žalovaného proti výroku o povinnosti splátok.
Súd prvého stupňa náležite zhodnotil majetkové pomery žalovaného a preto aj správne rozhodol ak
umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 100,- eur do 30.09.2014 a následne 300,- eur

od 01.10.2014 do zaplatenia. Umožnenie žalovanému splácať celý dlh vo výške 16.639,07 eura v
mesačných splátkach po 100 eur by neprimerane zaťažilo žalobkyňu, lebo dlh by bol splácaný 13 rokov.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná žalobkyňa, ktorej však v súvislosti s
odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu
trov odvolacieho konania účastníkov nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.