Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814205814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, práv. zast. advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Š.
W., T.. XX. XX. XXXX, H. C., W. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 356,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 85,39 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške:

-9,25 % zo sumy 18,71 Eur za čas od 18. 06. 2011 do zaplatenia,

-9,50 % zo sumy 24,24 Eur za čas od 18. 07. 2011 do zaplatenia,

-9,50 % zo sumy 21,22 Eur za čas od 18. 08. 2011 do zaplatenia,

-9,50 % zo sumy 21,22 Eur za čas od 18. 09. 2011 do zaplatenia,

v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o pripojení zo dňa 01. 04. 2011:

- v čl. 2, v znení: "Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov podľa
tabuľky č. 2 CV 2104/2011 pre programy Magio Internet Turbo 2 Mini, Turbo 1, Turbo 2, Turbo 3, Turbo
4 a Magio Internet Turbo 2 Mini Solo, Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo, Turbo 3 Solo, Turbo 4 Solo je 220,00
Eur, DPH sa neuplatňuje.",

- v čl. 6 pod bodom e.), v znení: "Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri
kúpe jedného z ponúkaných DSL Ethernet modemov, alebo DSL Wifi routra - 50,00 Eur, bez DPH, DPH
sa neuplatňuje, splatnosť pokuty jednorazovo.",, sú neprijateľné.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 356,11 Eur, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 18,71 Eur za čas od 18. 06. 2011 do zaplatenia, 9,50 % zo
sumy 24,24 Eur za čas od 18. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % zo sumy 21,22 Eur za čas od 18. 08.
2011 do zaplatenia, 9,50 % zo sumy 21,22 Eur za čas od 18. 09. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne
zo sumy 270,72 Eur za čas od 18. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej, ktorá sa

zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej faktúry č. 3729980587 na sumu 21,22 Eur, so splatnosťou 17. 08. 2011, f. č.
3727971639 na sumu 18,71 Eur, so splatnosťou 17. 06. 2011, f. č. 9728977265 na sumu 24,24 Eur,
so splatnosťou 17. 07. 2011, f. č. 730983679 na sumu 21,22 Eur, so splatnosťou 17. 09. 2011 a f. č.
1731984456 na sumu 270,72 Eur, so splatnosťou 17. 10. 2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola

dlžnásumavnezmenenejvýške.Keďžežalovanáriadneavčasnesplácalaposkytnutéslužbyžalobcom,
dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava a postupníkom BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v Bratislave, bola postúpená
pohľadávka voči žalovanej pod č. 1206594601, registrovaná na tunajšom súde pod SprV/477/2013 a
SprV/430/2013.

Žalovaná sa nevyjadrila k doručenej žalobe, ani k pripojeným listinám, napriek tomu, že jej bolo
doručené uznesenie o procesných poučeniach dňa 31. 10. 2014, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle
ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom,
v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v

lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo Zmluvy o pripojení č. 9904175822 zo dňa 01. 04. 2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou
ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, vyplynulo dohodnutie poskytovania elektronickej komunikačnej
služby podľa účastníckeho programu poskytovaného žalobcom „Výsokorýchlostný internet Solo“.

Viazanosť bola zaznamenaná v prípade Magio Internet Solo - Jar 2011 po dobu 24 mesiacov, pričom
zľava bola dojednaná na 30 mesiacov.

Pod bodom 1 zmluvy sú uvedené akciové ceny za používanie programov Magio internet Turbo Solo,
a to tak, že v prípade Turbo 2 Solo je akciová cena mesačne 14,99 Eur bez DPH, s DPH 17,99 Eur,
s mesačnou splatnosťou.

Z bodu 2 uvedenej zmluvy vyplynulo, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby
viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. 2 CV 2104/2011 pre programy Magio Internet Turbo 2 Mini,
Turbo 1, Turbo 2, Turbo 3, Turbo 4 a Magio Internet Turbo 2 Mini Solo, Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo,
Turbo 3 Solo, Turbo 4 Solo je 220,00 Eur, DPH sa neuplatňuje. V čl. 6 pod bodom e.) je uvedené, že
zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z ponúkaných DSL

Ethernet modemov, alebo DSL Wifi routra - 50,00 Eur, bez DPH, DPH sa neuplatňuje, splatnosť pokuty
jednorazovo.

Z pripojených faktúr bolo zistené, že:

- faktúrou č. 3727971639 zo dňa 03. 06. 2011, splatnou dňa 17. 06. 2011, boli fakturované žalovanej
mesačné poplatky v sume 18,71 Eur za obdobie od 01. 06. 2011 do 30. 06. 2011,- faktúrou č. 9728977265 zo dňa 03. 07. 2011, splatnou dňa 17. 07. 2011, boli fakturované žalovanej
mesačné poplatky v sume 24,24 Eur, za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 07. 2011,

- faktúrou č. 3729980587 zo dňa 03. 08. 2011, splatnou dňa 17. 08. 2011, boli fakturované žalovanej

mesačné poplatky v sume 21,22 Eur, za obdobie od 01. 08. 2011 do 31. 08. 2011,

- faktúrou č. 0730983679 zo dňa 03. 09. 2011, splatnou dňa 17. 09. 2011, boli fakturované žalovanej
mesačné poplatky v sume 21,22 Eur, za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 09. 2011,

- faktúrou č. 1731984456 zo dňa 03. 10. 2011, splatnou 17. 10. 2011, boli žalovanej fakturované
jednorazové poplatky a pokuta DSL Ethernet modem a pokuta Magio internet Solo zmluvná pokuta,
pravidelné poplatky a odpis elektronickej faktúry PDF v sume 270,72 Eur za obdobie 01. 09. 2011 do

30. 09. 2011.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase
uzavretia Zmluvy, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa odseku 4 písm. a.), b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný

a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o pripojení zo
dňa 01. 04. 2011, predmetom ktorého bolo poskytnutie Vysokorýchlostného internetu Solo, program -
modem jar 2011, Turbo 2 mini. Žalovaná porušila dohodnuté podmienky, pretože nezaplatila faktúry za

poskytnutéelektronickéslužbyvzmysleuzavretejZmluvy,pričomtietoslužbyriadnevyužívala. Vsúlade
s vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bola povinná vykonávať
úhrady za poskytované služby žalobcom vo výške 85,39 Eur. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania,
pretože žalovaná nezaplatila za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.

Žalovanásadostaladoomeškaniasozaplatenímpeňažnéhodlhunasledujúcimdňompouplynutí lehoty
splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 3727971639 dňom 18. 06. 2011, f. č. 9728977265 dňom
18. 07. 2011, f. č. 3729980587 dňom 18. 08. 2011 a f. č. 0730983679 dňom 18. 09. 2011 . Výška
úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle

uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, k 18. 06. 2011
predstavovala 1,25 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, 9,25 %. Úrok v ďalších obdobiach, od 18.
07.2011do18.09.2011vrátane,bolrovnakývtietodniomeškaniaapredstavoval1,50%,spripočítaním

8 percentuálnych bodov, 9,50 %.

Súd vyhovel v tejto časti žalobe, pretože uplatnený nárok žalobcu v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
270,72 Eur.Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi
účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny

nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaná ako
spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej
zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy

o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly

(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 4 ods. 6 uvedeného zákona, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať

zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené
plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže

vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, obsah ktorých nebol počas vykonávaného dokazovania známy, takéto
jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
napriek prezentovanému názoru žalobcu. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka
nebola riadne individuálne dojednaná, vedie k tomu, že žalobca ako dodávateľ služby, zneužíva svoje
postavenie, pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny
textu zo strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto

textu zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení doby viazanosti, kde sa v texte
nachádza málo prehľadne viacero programov. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako
vágne, zvlášť pokiaľ žalobca sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom
informoval spotrebiteľa o tom ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je možné vysvetľovať ako právne postavenie

spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv
uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú tak koncipované v zmluve o
pripojení, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy by sa musela minimálne oboznámiť nielen so zmluvou, ale

aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je zrejmé, či sa skutočne s
týmito podmienkami žalovaná aj oboznámila. VOP totiž neboli ani súčasťou listinných dôkazov v tomto
konaní. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre
neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce
len záujem dodávateľa a to je prejav nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného

záväzkového vzťahu. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ žalobca poskytuje zľavy
zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v rámci
svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie
konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným poskytovateľom elektronických služieb na trhu. Z hľadiskaformálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda
môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni
tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená,

prípadne obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods.
1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná
neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania,

žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 270,72 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol
ako nedôvodnú.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy85,39Eur,spolusuplatnenýmúrokomzomeškaniazjednotlivýchomeškanýchsúm.Vozvyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, súčasne s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky vo

výroku rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade v konaní bol úspešný žalobca do výšky 24 %, žalovaná do výšky 76 %, tzn. že konečný
úspechvovecimalažalovanávrozsahu52%,ktorejnevzniklitrovykonania,ztohodôvodusúdnepriznal

náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.