Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/616/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203756
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613203756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne N. Q., T..
X.X.XXXX, H. G., C. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Chrapčiakova 7, proti žalovaným: 1/ V.. S. K., T.. XX.X.XXXX, H. R. XX, X/ Z. K., T.. XX.XX.XXXX, H.
R. XX, X/ V.. I. K., T.. X.X.XXXX, H. H., Č. XXXX/XX, zastúpeným Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o zaplatenie 700,- € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku
8C 206/2013-67 zo 14.10.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 59,26 €, ktorú sú žalovaní povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť JUDr. Jánovi Burocimu, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 700,- € s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 24.1.2013 do
zaplatenia, trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku vo výške 42,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 388,56 € na účet JUDr. Jána Burociho, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa uplatnila proti žalovaným nárok o zaplatenie sumy 700,- €
s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia (ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol) po

odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 29.6.2012 listom
z 18.1.2013. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa ako budúca nájomkyňa a
žalovaní v 1. - 3. rade (ďalej len „žalovaní“) ako budúci prenajímatelia uzavreli dňa 29.6.2012 podľa
§ 50a Občianskeho zákonníka zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, predmetom
ktorej bol budúci nájom nebytových priestorov pozostávajúcich z 2 miestností s podlahovou výmerou
32,49 m2 situovaných na prízemí budovy č. súp. XX, ul. W. v G. T. D., zapísanej na LV č. XXXX
v katastrálnom území G. T. D., že žalobkyňa pri podpise tejto zmluvy prevzala od žalovaného v 1.

rade (ďalej aj „žalovaný“) kľúče od prenajímaných priestorov, avšak v skutočnosti ich na prenájom
na podnikateľské účely (konkrétne prevádzku kaderníctva) nevyužívala a pri podpise zmluvy zaplatila
žalovanému predbežne 280,- € ako budúce nájomné za prvé dva mesiace a v septembri 2012 zaplatila
420,- € ako nájomné za ďalšie tri mesiace, celkom takto zaplatila sumu 700,- €, pričom zmluva
o nájme nebytových priestorov mala byť uzavretá najneskôr od 1.10.2012. K uzavretiu nájomnej
zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo z toho dôvodu, že predmetné priestory k dohodnutému
dátumu spísania nájomnej zmluvy neboli pripravené a prevádzkyschopné (miestnosti zatečené vodou aplesnivé), žalobkyňa teda nemohla v takýchto priestoroch začať vykonávať svoju podnikateľskú činnosť
- prevádzku kaderníctva, a preto dňa 18.1.2013 od zmluvy o budúcej zmluve odstúpila, a žalovaný
toto odstúpenie akceptoval, čo aj písomne potvrdil vystupujúc pritom aj v mene žalovaných v 2. a 3.

rade, na základe čoho súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy je účinné aj voči týmto
účastníkom konania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 50a ods. 1 až 3, § 451 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd prvého stupňa
dospel k záveru, že záväzok, ktorý vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve zanikol pre okolnosti, ktoré boli
zavinené žalovanou stranou, a okrem toho žalovaní akceptovali odstúpenie od zmluvy, ktoré je platné a

účinné,apokiaľžalobkyňauhradilažalovanémupreddavokzanájomnévovýške700,-€,mápretoprávo
na vrátenie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. Obranu žalovaných, že
žalobkyňa poskytovala platby žalovanému v 1. rade ako preddavok na financovanie prestavby budúcich
prenajímaných priestorov, súd nepovažoval za dôvodnú a tvrdenia žalovaných nemal za preukázané.
Neuveril tvrdeniu žalovaného, že mal telefonicky vyzvať žalobkyňu k zloženiu peňazí, ktoré mali byť
použité na investície do prestavby nebytových priestorov, keďže žalovaný na dôkaz svojho tvrdenia súdu

nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy, preto uvedené tvrdenia hodnotil ako účelové a tendenčné,
prihliadajúc aj na obsah zmluvy o budúcej zmluve (spísanej žalovaným), v ktorej je jasne a zrozumiteľne
(v čl. IV. ods. 4) uvedené, že budúci nájomca má zaplatiť budúcemu prenajímateľovi istinu vo výške
dvojmesačného nájmu 280,- €, pričom v zmluve sa neuvádza, že táto suma má byť použitá na investície
pri prestavbe prenajímaných priestorov. Za tendenčné, účelové a mylne interpretované súd považoval

tvrdenie žalovaných, že nárok na prevzatú sumu im vznikol podľa článku VI. ods. 4 zmluvy a k uvedenej
obranesúdpoukázalnato,žecitovanéosobitnédojednaniesavzťahujenaprípadukončenianájomného
vzťahu (ak by zmluva o nájme bola uzavretá), avšak v danom prípade vôbec nedošlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že žalovaným nevznikol nárok ani na zmluvnú pokutu vo výške
280,- € podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko protiprávny stav žalobkyňa nezavinila

a k nemožnosti uzavretia zmluvy o nájme došlo zavinením žalovaných, následkom čoho žalobkyňa od
zmluvy odstúpila. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných
v 1. až 3. rade k zaplateniu dlžnej sumy spoločne a nerozdielne. Aj keď z dokazovania vyplynulo, že
dlžnú sumu prevzal iba žalovaný v 1. rade, túto však investoval do nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných, takže došlo k obohateniu nielen na strane žalovaného v 1. rade, ale tiež

na strane žalovaných v 2. a 3. rade (jeho manželky a syna). Napokon súd zdôraznil, že k plneniu by mal
pristúpiť predovšetkým žalovaný v 1. rade a splnením si povinnosti takto zanikne aj povinnosť ostatných
žalovaných. Nakoľko žalovaní boli na zaplatenie dlžnej sumy, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia
písomne vyzvaní výzvou žalobkyne z 1.2.2013, na ktorú nereagovali, dostali sa takto do omeškania s
plnením, preto súd priznal žalobkyni aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške podľa ust. §

517 ods. 1, 2 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala
v konaní plný úspech, náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,-
€ a trov právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov advokáta) za 6 účelne
vynaložených úkonov právnej služby vo výške 388,56 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobkyňa a žalovaní.

Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku vo výroku o trovách konania (náhrade trov právneho
zastúpenia), namietajúc, že súd nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo hodnotí úkony právnej služby -
návrhnavykonaniedokazovaniaaďalšiuporadusklientomz11.10.2013zaúčelovéalebo„neprimerane
vypočítané“. Bola toho názoru, že návrh na vykonanie dokazovania z 2.10.2013 bol zjavne dôvodný

vzhľadom na to, že súd napokon svedkyňu predvolal aj vypočul, pričom predmet výsluchu sa týkal merita
veci. Uviedla, že žalobca znáša dôkazné bremeno a musí svoj nárok riadne preukazovať, preto nemožno
následne posudzovať „účelovosť" podania. Pokiaľ ide o porady s klientom, súdu boli zdokumentované
len dve porady s klientom počas trvania celého súdneho konania od 1.3.2013 do dňa vyhlásenia
rozsudku 14.10.2013, a z uvedeného nevyplýva žiadna „účelovosť". Navrhla preto uznesenie (správne

rozsudok - pozn. odvolacieho súdu) v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmeniť a priznať jej
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 517,54 €.

Žalovaní podané odvolanie proti rozsudku odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospelk nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Za
nesprávnepovažovaliskutkovézistenie,žemalizaviniťnespôsobilosťnebytovéhopriestorunaužívanie.
Vytýkali súdu, že bez akéhokoľvek dôkazu vyhodnotil, že k prevádzke kaderníctva vzhľadom na

zatečené steny a plieseň plafónu (viditeľné na fotodokumentácii predloženej žalobkyňou) by nedal
súhlas hygienik, ani iné kompetentné inštitúcie. Nesúhlasili ani so záverom súdu, že záväzok zo zmluvy
o budúcej nájomnej zmluve zanikol pre okolnosti zavinené žalovanou stranou, a mali za to, že súd
sa nevysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Tvrdili, že priestory boli pripravené
na odovzdanie najneskôr k 1.10.2012, kedy žalovaný v 1. rade dokončil rekonštrukciu podľa pokynov

žalobkyne, pričom z fotodokumentácie vyplýva, že v daných priestoroch bol nanajvýš neporiadok,
nie však ich nespôsobilosť k užívaniu. Uviedli, že žalobkyňa si mala na vlastné náklady zabezpečiť
ďalšie stavebné úpravy, vymaľovanie, upratanie priestorov a ich vybavenosť tak, aby mohla fungovať
prevádzka kaderníctva, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o budúcej nájomnej zmluve mala od týchto
priestorov kľúče, niekoľkokrát ich bola upratovať, a v danom čase priestory neboli zatečené a nebola
v nich plieseň, čo netvrdila ani žalobkyňa. Znehodnotenie priestorov bolo zistené až 14.11.2012, teda

v čase, kedy už mala byť uzatvorená riadna nájomná zmluva, avšak žalobkyňa v danom čase stále
nemala schválený podnikateľský plán. Ďalej uviedli, že k zatečeniu mohlo dôjsť v dôsledku poruchy
krytiny, čo však nie je dôvodom na neuzatvorenie riadnej nájomnej zmluvy, ale je dôvodom na výzvu
nájomcu, aby prenajímateľ odstránil nedostatky. Tvrdili, že plieseň v priestoroch vznikla v dôsledku toho,
že priestory neboli vykurované. Taktiež vyčítali súdu, že sa absolútne nevysporiadal s ich námietkou,

že v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve (čl. V ods. 1) žalobkyňa mala uzatvoriť s dodávateľom
elektrickej energie zmluvu o dodávke elektrickej energie, a na všetky úkony s týmto súvisiace bola
splnomocnená prenajímateľmi, pričom túto svoju povinnosť zanedbala, a následne tvrdila, že priestor
nebol vykurovaný a nebola v ňom elektrická energia. Ak pre zapojenie elektrickej energie bola nutná
revízia, bola na tento úkon rovnako splnomocnená, pričom vedela o tom, že priestor bude vykurovaný

elektrickými konvektormi a mala tiež zabezpečiť pripojenie priestoru k elektrickej energii. Súd teda podľa
ich názoru pochybil, ak vyhodnotil, že priestor nebol užívaniaschopný. V rozhodnom čase priestor nebol
ani zatečený, ani na stenách nebola pieseň, a tieto skutočnosti k 1.10.2012 ani žalobkyňa netvrdila.
Zatečenie nastalo v dôsledku odstrániteľnej technickej poruchy a plieseň v dôsledku nevykurovania
priestoru. Keď sa žalovaný v 1. rade dozvedel o zatečení, dal do priestoru sám zaviesť elektrickú

energiu (hoci to bola povinnosť žalobkyne) a začal priestor vykurovať a sušiť. Z uvedeného je zrejmé,
že nezavinili skutočnosť, že priestory neboli vyhovujúce na prevádzku kaderníctva, táto skutočnosť
nastala až neskôr, a to v dôsledku toho, že žalobkyňa nezabezpečila prípojku elektrickej energie do
priestorov v zmysle čl. V ods. 1 zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. Žalobkyňa
zavinila neužívaniaschopnosť priestorov a následne odstúpila od zmluvy, v dôsledku čoho neexistuje

žiadny dôvod, pre ktorý by nemala hradiť zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods. 2 zmluvy, ktorú si v
konaní uplatnili, no túto im súd nepriznal s odôvodnením, že zavinili dôvod na odstúpenie od zmluvy.
Súd dôvodil, že obe strany akceptovali odstúpenie od zmluvy. Pritom žalovaný v 1. rade sám za seba,
ako aj v mene ostatných žalovaných sa jednoznačne vyjadril, že s dôvodmi odstúpenia od zmluvy v
žiadnom prípade nesúhlasil, a uviedol tiež, že žalobkyňu nebude nútiť k užívaniu daných priestorov,

ak nemá záujem dané priestory užívať. Nesprávne právne posúdenie súdu videli aj v tom, že súd ich
zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne s
odôvodnením, že síce celú sumu prevzal iba žalovaný v 1. rade, ale túto investoval do nehnuteľnosti,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých žalovaných, takže došlo k obohateniu nielen na strane
žalovaného v 1. rade, ale aj jeho manželky (žalovanej v 2. rade ) a syna (žalovaného v 3. rade). Pritom

pre posúdenie, kto sa na úkor žalobkyne mal bezdôvodne obohatiť, je irelevantné, či žalovaný danú
sumu použil, a navyše časť sumy 420,- € bola uhradená až po zrealizovaní investície, takže aj toto
skutkové tvrdenie súdu nie je presné. Súd vyhodnotil, že suma 280,- € a suma 420,- € bola uhradená
titulomzálohynabudúcenájomné,čojevrozporesoskutkovýmzáverom,podľaktoréhoišlooinvestíciu.
Je pravda, že žalovaný v 1. rade v konaní tvrdil, že sumu 420,- € prijal ako kompenzáciu vynaloženej

investície, keďže pri rekonštrukcii konal presne podľa pokynov žalobkyne, avšak súd nemôže dôvodiť,
že sa jednalo o zálohu na nájomné, v inej časti zase tvrdiť, že to bola investícia do nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, čím sa obohatili žalovaní. Tvrdenie súdu, že zaväzuje k
úhrade žalovaných, avšak k úhrade dlhu by mal pristúpiť predovšetkým žalovaný v 1. rade, keďže ten s
prostriedkami disponoval, je v rozpore so skutkovým zistením (tvrdením), že sa obohatili všetci žalovaní,

keďže tieto prostriedky boli vložené do nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na
uvedené, vedomí si dôkaznej situácie navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovanému v 1. rade
súd uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 420,- € s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne a nahradiť jej
trovy konania v rozsahu 20 % podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore, a návrh proti žalovanýmv 2. a 3. rade zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť im trovy konania, alternatívne navrhli napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jej názoru žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti alebo právne argumenty,
ktoré by odôvodňovali iné posúdenie sporu. Za nepodstatnú považovala ich námietku, že nezapríčinili
skutočnosť, že k uzatvoreniu riadnej nájomnej zmluvy nedošlo. Platnosť odstúpenia od zmluvy nebola
v konaní sporná, žalovaní ju nespochybnili, pričom na pojednávaní prehlásili, že už ani nemajú
záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy. Ona svoj nezáujem uzavrieť nájomnú zmluvu k priestorom

nespôsobilým na prevádzku kaderníctva vyjadrila niekoľkokrát, a to napr. i zaslaním odstúpenia od
zmluvy o budúcej zmluve. Otázka, či tento nezáujem spôsobili žalovaní, podľa nej už nie je tak dôležitou,
lebo podstatu právneho posúdenia treba vidieť v tom, že žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorá
mala byť predmetom nájomného vzťahu, prijali spoločne a nerozdielne, v zast. žalovaným v 1. rade
sumu 700,- €, keď taktiež táto skutočnosť (prevzatie sumy) nebola v konaní sporná. Táto suma bola
preddavkomnájomnéhokzamýšľanémuuzatvoreniuriadnejnájomnejzmluvy.Keďžeprijatiesumy700,-

€ nie je sporné, je nutné následne zhodnotiť, že nedostala za svoje plnenie žiadne protiplnenie vo
forme prenechania budúceho predmetu nájmu na dohodnuté užívanie, teda na prevádzku kaderníctva.
Tvrdenie žalovaných, že mala vykonávať stavebné práce na budúcom predmete nájmu, nie je pravdivé,
a ani nijako nevyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaní sa ďalej mýlia i v tom, že mala zabezpečiť
dodávku elektrickej energie vo svojej réžii. Všetky úpravy práv a povinností uvedené v čl. V. a VI.

zmluvy o budúcej zmluve sa totiž dotýkajú úpravy práv a povinností pre prípad uzatvorenia nájomnej
zmluvy, k čomu nedošlo. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaných v podanom odvolaní, v ktorom povinnosť
zaplatiť sumu 420,- € ani nepopierajú, je nutné vyporiadať sa s poslednou argumentáciou žalovaných
v časti zaplatenia sumy 280,- €, na ktorú si žalovaní uplatnili zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods. 2
zmluvy o budúcej zmluve. Poukázala na to, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práv, a nie porušením

zmluvných povinností, a zmluvná pokuta sa na výkon práv nemôže vzťahovať, čo konštatoval už v
niekoľkých rozhodnutiach Najvyšší súd SR. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok vo veci samej
potvrdiť ako vecne správny, o trovách konania rozhodnúť v zmysle ňou podaného odvolania a žiadala
priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 135,78 € za 2 úkony právnej služby (prípravu a
prevzatie zastupovania v odvolacom konaní a vyjadrenie k odvolaniu) pozostávajúcich z odmeny spolu

120,16 € a paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 7,81 €.

Odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.4.2015 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) rozsudok potvrdil

podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov sa

stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy úplne a správne vyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p., zistený skutkový stav posúdil podľa správnych

ustanovení právnych predpisov (§ 50a, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne
vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým i právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom, že žalovaní sa
bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne prijatím plnenia z právneho dôvodu, t.j. podľa zmluvy o budúcejzmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 29.6.2012, ktorý
(právny dôvod) odpadol, keďže k uzavretiu budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov nedošlo.
V danej veci právnym dôvodom žalobkyňou poskytnutého plnenia (nájomného) bola budúca zmluva

o nájme nebytových priestorov, ktorá medzi účastníkmi v dohodnutej lehote nebola uzavretá (táto
skutočnosť v konaní nebola sporná), čím právny dôvod poskytnutého plnenia odpadol a žalovaným
v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
získané prijatím preddavku na nájomné vo výške 700,- € s prísl. Súd prvého stupňa preto správne
rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu spoločne a

nerozdielne v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v odvolaní neopodstatnene uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,
ktoré v prejednávanej veci neboli preukázané. Skutočnosti a námietky, ktoré uviedli v odvolaní, nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností ani z
hľadiska právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa po úplnom a správnom vyhodnotení
vykonaných dôkazov.

Kodvolacímnámietkamžalovanýchanazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolací
súd považuje za potrebné doplniť, že v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna
zo základných zásad občianskeho práva, podľa ktorej nikto sa nesmie bezdôvodne obohacovať na
úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, povinnosť toto obohatenie vydať a dôvodom vzniku záväzku je získanie

bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká medzi
tým, kto sa bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodne obohatenie vydať a medzi tým, na úkor
koho sa niekto obohatil a má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákon pripúšťa rôzne formy
bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí aj získanie majetkového prospechu z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať napr. plnenia, ktoré účastníkovi

právneho vzťahu zostali po tom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie
(porovnaj § 48, § 49 OZ). Podľa konštantnej judikatúry súdov bezdôvodným obohatením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, je tiež prijatie zálohy na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci mali uzavrieť,
avšak ju neuskutočnili. Týmto okamihom totiž odpadá právny dôvod, na základe ktorého bola záloha
poskytnutá (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 5/2000 z 24.8.2000).

So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými
v súdnej praxi posúdil žalobkyňou uplatnený nárok a náležite sa vysporiadal i s obranou žalovaných
v konaní, ktorú nepovažoval za dôvodnú. Pre rozhodnutie v danej veci nemá žiadny právny význam
skutočnosť, na aký účel žalovaní použili finančné prostriedky, ktoré prevzali od žalobkyne z titulu
preddavku na nájomné podľa uzavretej zmluvy ako budúci prenajímatelia, resp. že tieto prostriedky

investovali do spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní nepreukázali svoje tvrdenie (v tomto smere
ich zaťažovalo dôkazné bremeno), že finančné prostriedky žalobkyňa zaplatila na účely financovania
stavebných úprav nebytových priestorov podľa jej pokynov, ani tvrdenie, že zmluva o nájme nebytových
priestorov nebola uzavretá (iba) z dôvodov na strane žalobkyne, resp. v dôsledku jej zavinenia. Obranu
žalovaných v konaní súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, čomu nasvedčuje

aj skutočnosť, že žalovaní nevyužili zákonnú možnosť domáhať sa v lehote jedného roka (§ 50a ods. 2
OZ) žalobou podanou proti žalobkyni ako povinnej osobe o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy
o nájme nebytových priestorov, príp. náhrady spôsobenej škody. Vzhľadom na uvedené súd založil svoje
rozhodnutie na správnom právnom posúdení, pokiaľ dospel k záveru, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o budúcej zmluve zanikol v dôsledku zmenených okolností podľa § 50a ods. 3 OZ, resp. na základe

vzájomnej dohody účastníkov, a žalovaným týmto vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie získané prijatím preddavkov na nájomné podľa zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nebola
uzavretá a týmto právny dôvod poskytnutého plnenia odpadol. Žalovaní v rámci svojej obrany taktiež
nedôvodne argumentovali zánikom nároku žalobkyne v dôsledku toho, že im vznikol nárok na zmluvnú
pokutu s poukazom na obsah čl. VII bod 2 zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z

29.6.2012 pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne ako budúcej nájomkyne. V súdnej praxi je totiž
už ustálený názor, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom
práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou
pokutou.Vprípade,akúčastnícizmluvyobudúcejzmluvedohodlizmluvnúpokutupreprípadodstúpeniaod zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 5/2000 z 24.8.2000, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 27/2002, a rozsudok sp. zn. 2 Cdo 141/2000 ).

Napokon za neopodstatnenú treba považovať i námietku žalovaných, že dlžnú sumu by mal zaplatiť
žalobkyni iba žalovaný v 1. rade, ktorý od nej prevzal preddavky na nájomné. K uvedenej námietke treba
uviesť, že záväzok žalovaných vo vzťahu k žalobkyni je solidárny (spoločný a nerozdielny) podľa § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na povahu plnenia a dohodu účastníkov v zmluve o budúcej
zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorú žalovaní uzavreli na strane budúceho prenajímateľa
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti so žalobkyňou ako budúcou nájomkyňou, a preto žalovaní

sú zaviazaní spoločne a nerozdielne na základe ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa je preto oprávnená požadovať vrátenie plnenia poskytnutého na
základe uvedenej zmluvy od ktoréhokoľvek zo žalovaných, ako to správne posúdil aj súd prvého
stupňa, a iba nad rámec tohto rozhodnutia (zrejme tiež v záujme predchádzania ďalším sporom medzi

účastníkmi)vdôvodochrozsudkupodotkol,žekplneniuzáväzkubymalpristúpiťpredovšetkýmžalovaný
v 1. rade, ktorý od žalobkyne prevzal finančné prostriedky. Skutočnosť, že preddavok na nájomné
prevzal od žalobkyne žalovaný v 1. rade, však v prejednávanej veci nemá žiadny právny význam, lebo
táto skutočnosť je relevantná iba v právnom vzťahu medzi žalovanými pri ich prípadnom vzájomnom
vyporiadaní. Súd preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 700,- € s prísl. ako plnenie z bezdôvodného obohatenia.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania, pokiaľ podľa zásady úspechu ustanovenej v §
142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania (trov právneho
zastúpenia) za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva v
konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením 2 úkonov právnej služby ako neúčelných (návrh na

doplnenie dokazovania z 2.10.2013 a ďalšia porada s klientom z 11.10.2013), za ktoré žalobkyni nebola
priznaná náhrada trov konania. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania a jej odvolacie
námietky treba považovať za nedôvodné, keďže zást. žalobkyne nič nebránilo, aby návrh na doplnenie
dokazovania obsiahnutý v podaní z 2.10.2013 predniesol už na pojednávaní dňa 25.9.2013, ktoré bolo
odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov. Súd správne nepriznal

žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia taktiež za ďalšiu poradu s klientom dňa 11.10.2013 v
trvaní presahujúcom jednu hodinu z dôvodov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Zást. žalobkyne nepreukázal, že tento úkon právnej služby bol potrebný na účelné uplatňovanie práva
s prihliadnutím na stav konania, pričom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že ďalšia porada
advokáta s klientom (presahujúca jednu hodinu) sa uskutočnila už dňa 24.9.2013 (predmetom ktorej

mala byť príprava na pojednávanie nariadené na deň 25.9.2013), za ktorú zást. žalobkyne bola súdom
prvého stupňa priznaná odmena.

Z uvedených dôvodov bol rozsudok vo vyhovujúcom výroku o veci samej, ako aj vo výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdený.

Žalobkyňa mala plný úspech v odvolacom konaní, preto jej podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 prvá veta O.s.p. bola priznaná náhrada trov pozostávajúcich z odmeny jej advokáta za vyjadrenie
k odvolaniu z 13.1.2013 vo výške 51,45 € a z náhrady hotových výdavkov 7,81 € podľa § 10 ods. 1
a § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 59,26 €, ktorú
sú žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne JUDr. Jánovi Burocimu, advokátovi, v súlade s §

149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.