Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212616
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714212616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu

K. X., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž., Z. P. XX, proti žalovanej I. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, Q. S., v konaní
o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej sa s účinnosťou od 01. 10. 2014 znižuje na sumu 30 €
mesačne. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/233/1997 zo dňa 13.
10. 1997.

Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom 24.09.2014 a spresnenou prednesom žalobcu na pojednávaní dňa
25.03.2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na sumu 30,- €
mesačne s účinnosťou od 01.10.2010. Žalobca uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy

určená rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 6C/233/1997 v sume 99,58 €. Od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti voči jeho plnoletej dcére žalovanej sa zásadným spôsobom zmenili pomery na
jeho strane. Je dlhodobo bez pravidelného príjmu a jeho aktuálny príjem predstavuje približne sumu
100,- € mesačne. Z tohto dôvodu nie je schopný prispievať na výživu svojej dcéry vyšším určeným
výživným. Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom uviedol, že jeho jediným príjmom je príjem z
pracovného pomeru, ktorý má v spoločnosti K. M. K. Y., N..V..Q.. V tejto obchodnej spoločnosti je
síce spoločníkom, ale aj zamestnancom a zazmluvnenú mzdu má vo výške 100,€. Nie je vlastníkom

žiadnych nehnuteľností a nemá žiadne úspory. Jeho dlhy sú približne vo výške 50.000,- €. V Žiline býva
v prenajatom byte bez uzavretej nájomnej zmluvy v písomnej podobe a platí nájomné vo výške 350,-
€ mesačne. Žalovanej platí výživné v sume 130,- € mesačne, z čoho 30,- € je dlh, ktorý mu vznikol v
čase, keď sa mylne domnieval, že jeho dcéra prestala študovať na vysokej škole. Jeho komunikácia s
dcérou je obmedzená a v poslednej dobe takmer nulová. Žalobca nemá ďalšie náklady napr. na mobilný
telefón, neplatí si žiadne poistky, má, ale dlhy, a to predovšetkým z prehratých sporov, ktoré viedol na
tunajšom súde. V súvislosti s obranou žalovanej, ktorá poukázala na skutočnosť, že žalobca v minulých

rokoch mal luxusné dovolenky v zahraničí uviedol, že pokiaľ šlo o dovolenku v Chorvátsku, bol pozvaný
priateľmi spolu so svojou dcérou na jej aute. Pokiaľ šlo o pobyt v Piešťanoch a zábery, ktoré zverejnil na
Facebooku mal tam na liečení matku, ktorú bol navštíviť. V Tyrolských alpách pracoval a na dovolenku
v Capo - Verde v roku 2014 bol pozvaný priateľkou. V Prahe bol za 59,- € na akciovú zľavu. Uviedol, že
v minulosti sa snažil dcére prispievať na výživu aj nadštandardne, dokonca jej poskytol 1.000 libier na
študijný pobyt v Anglicku v roku 2010, na ktorý si sám musel požičať.Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát písomným vyjadrením z 22.12.2014, z ktorého vyplynulo, že so
žabou nesúhlasí. Uviedla, že je študentkou Vysokej školy, a to Univerzity N.. U. M. S. P. S. H. I. Y. a
navštevuje F.. V. bakalárskeho štúdia. Suma priznaného výživného vo výške 99,58 € mesačne zďaleka

nepokrýva jej nevyhnutné výdavky, kde patrí cestovné minimálne 15,- € za mesiac, školné 10,-€ za
akademický rok, učebnice minimálne 30,- € za akademický rok, strava 100,- € na mesiac, nájom 90,-
€ za mesiac, základné oblečenie a drogéria, ktoré predstavujú náklad spolu približne 25,- € mesačne.
Uviedla, že v čase spísania vyjadrenia k žalobe má žalovaný dlh na výživnom aktuálne v sume 1.403,70
€ a je vymáhaný exekučne. Poukázala na skutočnosť, že z P. stránky žalobcu má vedomosť o tom,

že v minulosti absolvoval dovolenky v takých destináciách ako Capo - Verde, v Chorvátsku, v Prahe,
v Budapešti, v Turecku, v Tyrolských alpách a podobne. Uviedla, že ona sama nemá žiadny príjem a
jej výdavky hradí jej matka. Pracovala síce Salóne IN v Martine ako brigádnička v období júna 2013
do septembra 2014, avšak jej čistý príjem z tejto brigádnickej činnosti bol 398,34 € za celé obdobie. Na
dôkaz týchto skutočností predložila mzdový list.

V priebehu konania žalovaná zmenila svoj postoj k žalobe a súdu oznámila listom z 02.03.2015 a

následne aj z 21.04.2015, ktorým ospravedlňovala svoju neprítomnosť na nariadených pojednávaniach,
že so žalobou súhlasí a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

Mimo výsluchu žalobcu súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a
oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin, sp.zn. 6C/233/1997, so
spisom Okresného súdu Martin, sp.zn. 21Er/2639/2005, sp.zn. 22Er/121/2009, sp.zn.17Er/2682/2014,

9Er/337/2002 a 17Er/4593/2009. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci.

Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Martin, sp.zn. 6C/233/1997 zo dňa 13.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.10.1997. Týmto
rozsudkom bolo manželstvo žalobcu a jeho bývalej manželky F. X., rod. K. rozvedené. Maloletá žalovaná
v tom čase bola zverená do osobnej starostlivosti matke a žalobcovi bola určená vyživovacia povinnosť v

sume 3.000,- Sk mesačne. Od tejto úpravy vyživovacej povinnosti už vyživovacia povinnosť upravovaná
nebola. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery účastníkov, a to predovšetkým
na strane žalovanej, ktorá sa stala plnoletou a je študentkou Vysokej školy, čomu zodpovedajú aj
jej životné potreby a náklady. Žalovaná listinnými dôkazmi zdokumentovala svoje životné náklady tak,
ako ich pomenovala vo svojom vyjadrení k žalobe. Zo mzdového listu za rok 2013 súd zistil, že v

tomto období pracovala pre obchodnú spoločnosť N. F., s.r.o. v G., kde v období od júna do decembra
2013 celkovo spolu zarobila sumu 223,97 €. V roku 2014 v čase od júna do septembra 2014 u toho
istého zamestnávateľa spolu zarobila 184,37 €. Jej matka F. E. je zamestnankyňou tejto obchodnej
spoločnosti, kde je súčasne, ale aj spoločníčkou a jej príjem v tejto obchodnej spoločnosti dosiahnutý v
roku 2014 predstavoval celkovo sumu 2.962,03 € v čistom zárobku. Žalovaná v čase rozhodovania súdu

bola študentkou II. ročníka dennej formy vysokoškolského štúdia na fakulte masmediálnej komunikácie
Univerzity N.. U. M. S. I. Y.. Je pravdou, že žalobca má pomerne vysoké dlhy nakoľko bol neúspešným
účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 10C/108/2009, 21C/245/2009,
kde celkovo uplatňoval sumu vyše 110.000,- €. V týchto konaniach bol potom zaviazaný k náhrade
trov konania. Rovnako bol neúspešným v konaní Okresného súdu Martin, sp.zn. 10C/238/2009, kde

uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vyše 16.000,- €. Sú voči nemu vedené exekučné konania tak,
ako to vyplynulo z vyššie uvedených exekučných spisov. Žalobca je zamestnaný vo svojej obchodnej
spoločnosti K. M. K. Y., N..V..Q.. so sídlom v Martine, kde podľa mzdového listu tejto obchodnej
spoločnosti dosiahol príjem v jednotlivých mesiacoch roku 2014 pravidelne 86,6 € mesačne.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Pri

posudzovaní jeho nárokov súd vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, § 75 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Aj, keď na jednej strane vysoko vzrástli potreby žalovanej, je zrejmé nastal rapídny pokles príjmov na
strane žalobcua ten sa nachádza vo finančnej situácii, v ktorej nie je v jeho schopnostiach a možnostiach
prispievať na výživu žalobkyne sumou, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin,
sp.zn. 6C/233/1997. Z tejto skutočnosti vychádzala zrejmé aj žalovaná, ktorá nakoniec so žalobou
súhlasila.

Súd z týchto dôvodov žalobe vyhovel a vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej znížil tak, ako to
žalobca žiadal, keďže súd bol viazaný jeho návrhom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný,
avšak v konaní mu trovy nevznikli. Ich náhradu nežiadal, a preto mu ich súd proti žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.