Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Martin Murgaš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/711/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224724
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224724.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN &
Partners, Nám. M. Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: K. F., bytom O. N.. Č.. XX, L., o
zaplatenie 50,50 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 14.
júla 2014, č. k. 10C/201/2014-21, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dňa 01.06.2011 o 5:16 hod. cestoval
dopravným prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 88 - autobusom a pri kontrole sa nepreukázal platným
cestovným lístkom. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.
Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť
dňa 02.06.2011 a uplynula dňom 01.06.2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa
16.07.2013, teda oneskorene. Na premlčanie súd prvého stupňa prihliadol z úradnej povinnosti (ex
offo), keďže sa jedná o spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa žalobcu sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo mal potvrdiť napríklad Okresný súd
Bratislava II v rozsudku zo dňa 12.04.2011 sp. zn. 10C/29/11, v ktorom bolo okrem iného uvedené,
že Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným
návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením
do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby
žalobcu využije, alebo zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal tiež na čl. 1 Prepravného poriadku. Žalobcamal za to, že žalovaný nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy s ním konkludentne a
dobrovoľne uzavrel zmluvu o preprave osôb, a teda okamihom nástupu do dopravného prostriedku bol
povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Keďže žalovaný sa dňa 01.06.2011 na linke
MHD č. 88 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu
50,- eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa
žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady
pri cestovaní bez cestovného lístka, podľa jeho názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená,
že pohľadávka vo výške 50,- eur sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a v čase podania žaloby
teda nebola premlčaná. Žalobca napokon v odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn.
15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel
jeho odvolaniu.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže súd
prvého stupňa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti aj bez návrhu
prihliadolnapremlčanienárokužalobcu.Podľanázoruodvolaciehosúduvdanejveciideospotrebiteľský
vzťah a zmluva o preprave uzatváraná medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
pričom cestujúci nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah
dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v
Bratislave je tento prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách
verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť,
či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD
v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť
dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom
zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v
prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa
ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Žalobca (dopravca) má pritom
v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v
zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná
mestskádopravaosôb.Žalovaný(cestujúci)vystupujevpostaveníspotrebiteľa(§52ods.4Obč.zák.a§
2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v nadväznosti na túto skutočnosť postupoval
správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo
prihliadol na premlčanie nároku žalobcu a odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nie sú dôvodné.
V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.)
osobitne neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč.
zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého správneotázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvého stupňa. Zároveň zákon č. 168/1996 Z.
z. neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563
Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné
prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.
V prejednávanej veci žalovaný cestoval na linke MHD č. 88 v Bratislave dňa 01.06.2011. Jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 2. 6. 2011 a jej koniec v
súlade s § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 1.6.2012 (piatok). Žalobca podal žalobu na
súd prvého stupňa až dňa 16. 7. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108
Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého
stupňa správne žalobcovi premlčané právo nepriznal aj bez uplatnenia námietky premlčania zo strany
žalovaného (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.).
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.
Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k otázke
posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a úhrada)
prijalo zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 50,- eur z titulu úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,50 eur, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.