Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203497
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414203497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o.,
Bešeňovská 17, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 144 137, zast. advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom,
Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: PIPO Komjatice spol. s r.o., Hradská 76, 941 06
Komjatice, IČO: 34 132 813, o zaplatenie 800,-- eur s prísl. a zmluvnej pokuty 0,05% a o zaplatenie
zmluvnej pokuty 100,-- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
14Cb/80/2014-35 zo dňa 29.05.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/80/2014-35 zo dňa 29.05.2014 p o

t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 14Cb/80/2014-35 zo dňa 29.05.2014 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 844,04 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne a zmluvnou
pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 800,- eur od 21.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 100,- eur zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu vo výške 142,78
eura (trovy právneho zastúpenia) a vo výške 65,- eur (iné trovy).

Súd prvého stupňa tak rozhodol na skutkovom základe, podľa ktorého účastníci - žalobca ako

predávajúciažalovanýakokupujúciuzavrelidňa28.05.2012RámcovúkúpnuzmluvuRKZM/0024/2012/
NZ/PÚ týkajúcu sa dodávok tovaru podľa dohody účastníkov. Jej nedeliteľnou súčasťou boli VZP
predávajúceho a kupujúci prehlásil, že ich čítal, a že s nimi súhlasí. Podľa čl. VIII bod 8.1 VZP bol
predávajúci oprávnený účtovať v prípade omeškanie kupujúceho s platením ceny zmluvnú pokutu
0,05% za každý deň omeškania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar
špecifikovaný čo do druhu, množstva, jednotkovej ceny, DPH a celkovej ceny vo faktúre žalobcu.
č. 3013080822 zo dňa 26.08.2013 spl. 21.09.2013 na sumu 1.147,28 eura. Na úhradu tejto faktúry

žalovaný zaplatil 347,28 eura a táto suma bola pripísaná na účet žalobcu 20.11.2013. Rovnako medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný na úhradu tejto faktúry 800,-- eur nezaplatil, dňa 26.11.2013
podpísal uznanie záväzku v tejto výške a zaviazal sa ho uhradiť v dvoch splátkach, a to 400,-- eur do
13.12.2013 a 400,-- eur do 27.12.2013. Na formulári uznania záväzku, ktorý vyhotovil žalobca, bolo
uvedené, že v prípade nedodržania termínov alebo výšky čiastok vzniká veriteľovi nárok voči dlžníkovi
na zmluvnú pokutu vo výške 100,-- eur, ktorá bude splatná do 10 dní od vystavenia faktúry na túto
pokutu a celý dlh je splatný ihneď. Žalovaný v uznaní uvedené splátky žalobcovi nezaplatil a žalobca mu

zmluvnú pokutu za ich nedodržanie vyfakturoval fa. č. 5014000013 zo dňa 08.01.2014 a spl. 18.01.2014,
ktorú žalovaný nezaplatil.V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa poukázal na § 409 ods. 1, § 369
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 nar. Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd skonštatoval, že

účastníci uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Účastníci uzavreli kúpnu
zmluvu podľa § 409 a nasl. Obch. zák.. V prejednávanom spore súd považoval za zistené a medzi
účastníkmi ani nebolo sporné, že žalobca ako predávajúci svoj záväzok z uzavretej zmluvy splnil a
žalovanému tovar, ktorý bol predmetom zmluvy (uvedený na faktúre žalobcu č. 3013080822) splnil.
Žalovaný však ako kupujúci svoj záväzok z uzavretej zmluvy splnil iba čiastočne, keďže z nespornej

kúpnej ceny tovaru v celkovej výške 1.147,28 eura vrátane DPH zaplatil žalobcovi iba 347,28 eura a
časť kúpnej ceny vo výške 800,-- eur nezaplatil. Nezaplatením kúpnej ceny v lehote splatnosti faktúry
žalobcu, t.j. do 21.09.2013 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, na ktorú
žalobcovi vznikol nárok na základe § 544 Obč. zák.. Súd považoval za preukázané, že pre prípad
omeškania s úhradou faktúry bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne,
keďže táto bola uvedená vo VZP žalobcu (čl. VIII bod 8.1), ktoré boli nedeliteľnou súčasťou písomne

uzavretej Rámcovej kúpnej zmluvy. Okrem toho podľa § 369 ods. 1,2 Obch. zák. v znení od 01.02.2013
vzniklažalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcoviajúrokyzomeškania.Výškaúrokovzomeškaniamedzi
účastníkmi dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 5,5% ročne, ktorá úroková sadzba
nie je vyššia ako úroková sadzba určená zákonom v súvislosti s vl. nar. č. 21/2013 Z. z.. Obidva nároky
žalobca do dňa 20.11.2013 vyčíslil, a to úroky z omeškania na sumu 10,20 eura a zmluvnú pokutu na

sumu 33,84 eura a od dňa 21.11.2013 ich uplatnil vyššie uvedenými úrokovými sadzbami do zaplatenia
ako príslušenstvo neuhradených 800,-- eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba
vo vyššie uvedenom rozsahu, t.j. 844,04 eura s úrokmi z omeškania 5,5% ročne a zmluvnou pokutou
0,05% denne zo sumy 800,-- eur od 21.11.2013 do zaplatenia bola podaná dôvodne, a preto žalobe v
uvedenom rozsahu vyhovel.

Súd žalobu v časti o zaplatenia zmluvnej pokuty 100,-- eur nepovažoval za dôvodnú. Predpokladom
právne relevantného dojednania zmluvnej pokuty je podľa § 544 Obč. zák. písomná forma. Súd v
prejednávanom spore nepovažoval za preukázané, že by k dojednaniu zmluvnej pokuty došlo písomne.
Zmluvná pokuta bola uvedená iba na doklade - uznanie záväzku, ktoré uznanie žalovaný podpísal, ale
súd nezistil, či a kedy mal tak urobiť žalobca v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty. Súd preto žalobu

v tejto časti zamietol.

Plnú náhradu trov konania súd prvého stupňa priznal žalobcovi s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p.,
keďže mal neúspech iba v nepatrnej časti žaloby.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie a to výlučne v časti, v ktorej bola jeho žaloba
zamietnutá. Argumentoval tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok zároveň vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a.f) O.s.p.).

K uzavretiu platnej dohody o zmluvnej pokute v rámci uznania záväzku došlo podľa žalobcu tak,
že žalobca predložil žalovanému za účelom ďalšieho postupu uznanie záväzku, v rámci ktorého sa
žalovaný zaviazal zmluvnú pokutu zaplatiť. Takýto jednostranný právny úkon žalobcu možno považovať

za ofertu, t.j. návrh na uzavretie dohody o zmluvnej pokute, ktorý spĺňal všetky náležitosti v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka. Obsah návrhu žalobcu bol dostatočne určitý pokiaľ ide o vymedzenie výšky
zmluvnej pokuty, ako aj povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená. Podpis žalovaného na
predmetnom uznaní záväzku možno považovať za jeho akceptáciu návrhu žalobcom. S poukazom na
uvedené má žalobca za to, že na platnosť dojednania zmluvnej pokuty nemá vplyv skutočnosť, že na

predmetnom uznaní záväzku absentuje podpis žalobcu, nakoľko ten dostatočne prejavil svoju vôľu byť
takýmto právnym úkonom viazaný.

Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v súdom prvého stupňa zamietnutej časti.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, že

dohoda o zmluvnej pokute uzatvorená nebola, pričom zdôraznil, že dohoda o uznaní záväzku bolapodpísaná len ním ako dlžníkom. Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že prvostupňový rozsudok
v napadnutej časti žiadal potvrdiť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214

O.s.p.. Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je v danom prípade neopodstatnené.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto v
odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho
správnosti iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov.

Podľa § 544 ods. 2 prvá veta súvetia Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon neplatný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis úst ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

V danom prípade je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej
pokute je v zmysle § 544 ods. 2 v súvislosti s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretie dohody
o zmluvnej pokute v písomnej forme. Keďže v danom prípade mala byť zmluvná pokuta dojednaná

v písomnej podobe, mala byť pre zabezpečenie jej platnosti v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka podpísaný oboma konajúcimi osobami vzhľadom na jej dvojstranný charakter. Z hľadiska
dikcie citovaného ustanovenia by bolo ľahostajné, či by podpisy oboch strán dohody o zmluvnej pokute
boliobsiahnuténatejistejlistine,alebočibyrovnakúdohoduozmluvnejpokutepodpísalakaždázostrán
na dvoch listinách. Už súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci,

že by bol dohodu o predmetnej zmluvnej pokute podpísal. Z fotokópie listiny predloženej žalobcom
a označenej ako „ Uznanie záväzku “ zo dňa 26.11.2000 jednoznačne vyplýva, že táto je podpísaná
výlučne žalovaným. Na základe týchto skutkových zistení súd prvého stupňa dospel jedinému možnému
správnemu záveru, že nebolo preukázané podpísanie dohody o zmluvnej pokute oboma stranami, čo
v zmysle § 40 ods. 1 v súvislosti s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Ak

žalobca mienil text uvedenej listiny v časti obsahujúcej záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty 100,- eur
ako návrh na uzavretie písomnej dohody o zmluvnej pokute, mal uvedenú listinu aj podpísať. Tým, že
tak neurobil, sám spôsobil neplatnosť predmetného právneho úkonu. Argumentácia, ktorou sa žalobca
napriek uvedenému jednoznačnému skutkovému zisteniu a z neho vyplývajúcim právnym záverom
snaží tvrdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute, nerešpektuje základné zákonné predpoklady platnosti

písomného právneho úkonu vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd z uvedených dôvodov a s poukazom na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku
prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v súvislosti v § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal iba z dôvodu, že

mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.