Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015893276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky:
B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. A.. C. č. XX, K., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., ul. Radlinského č. 2,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1,
811 07 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2013 č. k. 7C 220/2011-295, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6.12.2013 č. k. 7C 220/2011-342 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od

odporcu zaplatenia sumy 5.841,23 Eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že ako členka družstva vložila peňažné prostriedky do
družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom ul. Poľná č. 1, Bratislava, ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o cenných papieroch). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v zmysle ust. § 126 zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu
investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska, prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č.
UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície,
ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný. Vychádzal zo zistenia, že PDSI
(družstvo) spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., od roku 2002 so
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO),

uvedený obchodník s cennými papiermi od 13.5.2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové
rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22.4.2003 vydané pre obchodníka
s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6
ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to do 22.4.2008, z čoho podľa neho vyplýva, že nešlo
o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s cennými papiermi. Zistil, že
Úrad pre finančný trh rozhodol podľa ust. § 127 ods. 2 zák. o cenných papieroch dňa 21.3.2002 že
spoločnosti PDSI schvaľuje prospekt investície zo dňa 20.2.2002 v znení jeho doplnenia dňa 19.3.2002s lehotou platnosti verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov s tým, že úrad podľa ust. §
127 ods. 4 v spojení s ust. § 122 ods. 5 cit. zák. v konaní pri rozhodovaní o žiadosti nie je povinný
preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných

údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt
investície. Z listinného dôkazu "Písomného upozornenia družstva zo dňa 13.5.2003" zn. 3098/2003-
G-4 od Úradu pre finančný trh nesporne mal za preukázané, že PDSI bolo okrem iného upozornené,
že úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 135
ods. 1 zákona) a nie nad celkovou činnosťou družstva s tým, že v liste uvedené informácie nie sú v

súlade so skutočnosťou a šírenie nie je možné a to ani vo vzťahu k členom družstva (list prevzalo
PDSI dňa 16.5.2003). Z odporcom doloženého listu z 26.4.2007 zn. ODO-4282/2007 od NBS mal
preukázané, že NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom, v spojení s ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Zb., o predloženie dokladov a
informácií a to všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva s informáciou, kto
spravuje aktíva družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006, v členení investičné

nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúra záväzkov družstva a
zoznamobchodov,ktorébolidomajetkudružstvanakúpenéalebozmajetkudružstvapredanéinvestičné
nástroje a iné cenné papiere s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Podľa listinného
dokladu zo dňa 20.4.2010 vystaveného PDSI "Rozhodnutie predstavenstva družstva" predstavenstvo
rozhodlo že sa navrhovateľka stala vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 9.345,45,- eur (v

súlade s čl. 11 Stanov družstva). Listom zo dňa 27.7.2010 NBS podala oznámenie zn. ODT-8926/2010
o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu na Prezídium policajného zboru,
Odbor boja proti korupcii, Bratislava. NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o
predbežnomopatrení,ktorýmObchodníkoviscennýmipapiermiuložilazdržaťsanakladaniasmajetkom
klientov zvereným Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.

Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa
14.7.2010. NBS rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala Obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala
Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS podala
dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti

korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010 bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods.
4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Z listinného dôkazu
"Žiadosť o zrušenie členského podielu zo dňa 10.1.2011" vyplýva, že bola podaná navrhovateľom
žiadosť o zrušenie členského podielu poradové číslo člena 10748 na požadovanú sumu 5.408,55 eur.

Z "Dohody o úprave niektorých práv a povinností" uzatvorenej dňa 10.1.2011 podľa ust. § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, nesporne podľa neho vyplýva, že PDSI a navrhovateľ sa dohodli, že vyrovnací
podiel bude navrhovateľovi ako členovi družstva vyplatený tak, že namiesto uhradenia peňažnej sumy
rovnajúcej sa vyrovnaciemu podielu odovzdá členovi vlastnú zmenu v prospech navrhovateľa ako člena
družstva na sumu rovnajúcu sa vyrovnaciemu podielu. Následne bola vystavená zmenka na sumu

5408,55 eur. PDSI bolo vystavené "Potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na
vyrovnací podiel", pričom navrhovateľovi vzniklo voči družstvu PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 5.841,23,- eur podľa čl. 21 ods. 2 Stanov Družstva PDSI, splatné do 6 mesiacov odo
dňa zániku účasti člena v družstve (splatné do 20.7.2011).

Zistil, že Okresný súd Bratislava I. uznesením č. k. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa

5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 a súd ustanovil do funkcie správcu Z.. Z. F. a
vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky.
Písomným podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS dňa 9.1.2012 navrhovateľka požiadala o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, oddelenie
vyšetrovania, Pribinova č. 2, Bratislava listom zo dňa 20.9.2012 ČVS: 153/BPK-B-2010 oznámil súdu,že začal trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku za obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa ust. § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ust. § 20 Trestného
zákona, prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie

v zmysle ust. § 206.

Po právnej stránke vychádzal z čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 3 a 4 Ústavy SR
(zák. č. 460/1992 Z.z.), z ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15, § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (platného
a účinného v rozhodnom období), ako aj zo Zákona o dohľade (ust. § 35 ods. 1 a 2), podľa ktorého

na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané
subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné
a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej
situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie,
riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných

subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch,
hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne,
pravdivéapreukázateľné.Akpredloženévýkazy,hlásenia,správyainéinformácieadokladyneobsahujú
požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o

ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú
povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote
určenej Národnou bankou Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej
banke Slovenska aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá
Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví

štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať
a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob,
postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na
ich vypracúvanie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť nesprávny

úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. PDSI (PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré
sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich
potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva, je podnikateľský subjekt založený
podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika

(Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje
konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon
neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi
uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Mal za to, že v súlade s princípom zmluvnej
autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľka dobrovoľne vstúpila

do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala
na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí,
že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného
rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská republika) nemôže podľa neho priamo

zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov,
v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej
samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS
zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi )
a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie

subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové
hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv.Vyslovil, že až odo dňa 1.6.2010, t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o
cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený

prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť

uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po
1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať
a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či
a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Odporca tak podľa neho nezodpovedá

za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI zodpovedá
predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom
predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie
možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom
kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného
zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporca. Konštatoval, že v

danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných
právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými
osobami (navrhovateľkou) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi) uzatváraním
vyššie špecifikovaných. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie
vzťahovmedzinavrhovateľkou(akočlenomdružstva)aPDSIbolomimorámcadozoruNBS.Vnávrhuna

začatie konania ani počas konania navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľka v snahe dosiahnuť
vyššie výnosy zo vložených peňazí si musela byť podľa neho vedomá, že uzavretie právnych úkonov
s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali
práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľka

disponovala odbornými vedomosťami či skúsenosťami.

Dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda
nepreukázala základný atribút vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval. Ak chýba
preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie
dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poukázal na výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva) P.. T. A., ktorý bol zároveň
predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj prostredníctvom neho malo
družstvo (čiže aj navrhovateľka ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými
papiermi,amalizabezpečenépriamedohliadanienačinnosťObchodníkascennýmipapiermi(vzhľadom
na kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197

až § 201 Obchodného zákonníka.

Dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS
a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľke, pretože táto jej nevznikla tým, že vložila finančné
prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj
záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie (navrhovateľka si uplatnil

svoju pohľadávku v konkurznom konaní), pričom žalobu voči PDSI (družstvu) nepodala.

S poukazom na ust. § 415 a § 441 Obč. zák. konštatoval, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" -
vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá),

ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods.
2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do
PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského
subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem
iného aj hospodárenia a majetku družstva. Uviedol, že za činnosť Družstva zodpovedá a v mene

Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje
o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej
schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svojufunkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho
členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili
svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú
svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Navrhovateľka (v

danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedela, že s takouto investíciou
je spojené aj riziko a doterajší (propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad

nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom
limitovanomrozsahuvymedzenomustanoveniamizákonaocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.
Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na Národnú banku
Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127

ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v
prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,
ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho

podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona
č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov však podľa neho nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné
zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy
nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu
investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt
investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje

len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia
vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva
(investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť

tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľka
majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú
závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Uviedol, že Národná banka
Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie
schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127
citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od 1.6.2010
bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových

hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska nevykonávala a ani nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonovpovinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj
pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície
ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích

podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a
oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010
u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre
Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil

Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval
portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení
portfólia,nepredložilžiadnepokynyportfóliamanažéra,konfirmácieobstaranýchobchodovpredružstvá,
nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie
majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Vychádzajúc z ustanovení § 222 ods. 1, 2, § 223 ods. 2 a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že
Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov, a ktorí podľa čl. 37 bodu 3
písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo
zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone

ich funkcie - ust. § 243a ods. 1 a 2). Podľa čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a
životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. S poukazom na citované ustanovenie konštatoval,
že vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby

sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv
voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo
nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom.

Uviedol tiež, že podľa čl. 2 ods. 2 a Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a podľa čl. 3 ods. 3 každý môže konať,

čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Preto mal
za to, že štátne orgány (teda aj Národná banka Slovenska) môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t.j. aj
pre NBS pri výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou

zmluvou, ktorá priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
nariadením vlády SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe
SR do EÚ. Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo skutkových okolností prípadu dospel k záveru, že bola to práve
samotná navrhovateľka (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a

dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),
ktorá zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto
musínásledkystýmspojenéznášaťsama.Malapodľanehopostupovaťakočlendružstvavspoluprácis
ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať
a zvážiť možnú mieru rizika, pretože neznalosť zákona ju podielu viny nezbavuje. Uviedol, že v čase

rozhodnutia súdu navrhovateľka nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu
členovi predstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný
zákonníkust.§251ods.2,ust.§243aods.4aust.§244ods.8),ajkeďkaždýčlendružstvajeoprávnený
v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti
voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet

uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok
družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom
kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Bol toho názoru, že
nemožno prisvedčiť navrhovateľke ani v tom, že nadobudla presvedčenie, že investuje svoje finančné

prostriedky v súlade so zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Navrhovateľka sa podľa nehomohla a súčasne mala povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI,
mala sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich
práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sama pričinila o znehodnotenie alebo

nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa
rozhodla v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie
vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že
mala vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Navrhovateľka svoje finančné prostriedky vložila
do družstva PDSI a ponechala ich v družstve PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v

danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI), či už na základe vloženého členského vkladu,
zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. S poukazom
na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľke finančné
prostriedky v žalovanej výške. A len v prípade, ak by sa navrhovateľka nedomohla svojich pohľadávok
proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či jej vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v
akej výške). Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo

PDSI. Podľa Stanov družstva PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa
združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich
potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva.

Uplatnený nárok navrhovateľky posúdil súd prvého stupňa v prvom rade v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v

danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel okrem iného aj k záveru, že NBS
vydala relevantné rozhodnutia, pričom nezistil ani prieťahy v jej konaní, NBS postupovala v súlade so
zákonom o cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s tvrdením

navrhovateľky v tom, že medzi ňou označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy
(vkladu) do PDSI a údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS,
je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI
a obchodníka s cennými papiermi, nebola by navrhovateľka svoje peniaze zverila PDSI. Uzavretím
právneho úkonu s PDSI, navrhovateľke (členovi družstva) ňou označená škoda ešte nevznikla, vznikla

jej vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda jej prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti
tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v
údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI (družstva) v rozsahu jeho predmetu
podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to
samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola

uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu
na celú ich podnikateľskú činnosť. Štát (Slovenská republika) podľa neho nemôže priamo zasahovať
do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých
má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami
družstva ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľka ako člen družstva (t.j. podnikateľského

subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden
vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého
členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Na záver ešte poukázal na výsluch správcu
konkurznej podstaty úpadcu PDSI A.. Z. F., z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok

prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur (v danom prípade sa nejedná iba o jeden
vklad jedného člena), ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní
podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-
B-2010 zo dňa 16.11.2010 bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto
konaní zákonné predpoklady zodpovednosti štátu- Slovenskej republiky za navrhovateľkou uplatnenú
škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z tohto dôvodu ich náhradu ani nežiadal.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu škody v sume
5.841,23 eur s prísl. a nahradiť jej trovy konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré neguje jej ústavné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Uviedla, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbáva svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad

družstvom PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE aj obchodníkom s cennými papiermi,
pričom jej povinnosťou v nezmenenom znení už od 1.5.2007 je a bolo zisťovanie a zjednocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú subjektov a ich činností, pričom podľa § 135
ods. 1 zákona o cenných papieroch družstvo ako vyhlasovateľ ponuky majetkových hodnôt, ako aj
obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa nej mal podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papieroch odporca zisťovať, čo v prípade družstva, obchodníka, ako ani u neho

neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol Prospekt investícií vydaný ešte Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS a tento povinný zákonný dohľad zo
strany NBS považovala za koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných
rizikách, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo

činnosťou obchodníka, ako aj rizík, ktoré mohli viesť k obnoveniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda v tomto prípade aj jej samotnej. Poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 206/2011 bolo z výpovede svedka P.. T. A., L.. preukázané, že NBS
už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s.,

ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
V tomto konaní sa tiež zistilo, že NBS sa po tomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené
namiesto jednej, do troch zmeniek, a to vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o. a

GLOBAL production, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a.s. a navyše vo všetkých bol či už členom, predstavenstva alebo konateľom P.. F.
Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka, čo znamená, že NBS naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s. a
obchodníkom. Mala za to, že NBS ani po vydaní rozhodnutia v roku 2008 neprijala žiadne kontrolné

alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zákona o cenných papieroch ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, pričom
malaastálemánapr.predbežnealebocelkomzakázaťčinnosťobchodníkovialebodružstvu,resp.zrušiť
povolenie na činnosť obchodníkovi alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva
družstva alebo obchodníka a týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj

obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do družstva. Uviedla,
že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a
ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak
NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011 č.
ODI-10890-4/2010 o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Mala za to, že žiadna platná právna

norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žiadna platná právna
norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala
možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu, ako aj prvostupňového
súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. podľa nej ani neustanovuje, nevyžaduje a
dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,

pripúšťa regresnú náhradu. Poukázala tiež na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty o stave
konkurzu zo dňa 20.8.2013, z ktorého vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky a že
aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu
sp. zn. 3K 95/2010. Namietala, že pokiaľ v zápisniciach o pojednávaní nie je uvedené, že boli prečítané
určité, presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil

ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov
nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa v konaní postupoval maximálne
zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,

dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa neho navrhovateľka doposiaľ nevyužila
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.
K jej tvrdeniu, že údajne nepostupoval v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princíp právnej istoty, uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi

sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej
judikatúry, podľa ktorej všetky orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (§ 2 ods. 2 Ústavy SR). Uviedol, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia§129ods.3zákonaocennýchpapieroch,tedaažod1.6.2010bolipovinnostivyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až

odvtedy mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či si
plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4. Žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI žiadne povinnosti

v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Konštatoval, že za činnosť družstva PDSI
celkovo zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán
družstva, pokiaľ nie je zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Taktiež na dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo aj voči členom družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI. Nevykonával dohľad nad finančnými

ukazovateľmi PDSI, nebol a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva
PDSI. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľky, jej výška voči družstvu PDSI sa bude
zisťovaťvrámciincidenčnýchsúdnychkonaníaakjejpohľadávkanebudeuspokojenávrámcikonkurzu,
až vtedy jej môže vzniknúť škoda, ktorá nevzniká v okamihu jej splatnosti ani v okamihu omeškania
dlžníka. Uviedol, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že družstvo PDSI podalo žalobu o náhradu

údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, a napriek tomu podala svoju žalobu. Považoval zodpovednosť
štátu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo vzťahu k
zodpovednosti osoby, v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od
navrhovateľov a iba družstvo PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v

čase rozhodnutia súdu, pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p. v čase rozhodovania. K námietke
navrhovateľky ohľadom vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov
presne špecifikoval, o aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi
navrhovateľky, ako aj jemu bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti

prvostupňového súdu a podľa NS SR sp. zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovatelia vedú stovky sporov
na rovnakom skutkovom a právnom základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného

nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s
jeho odôvodnením rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom
s námietkou navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisnice o
pojednávaní nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa

28.1.2014 je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov,
k oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky a je tiež zaprotokolované,
že právni zástupcovia účastníkov netrvali na vykonaní listinných dôkazov.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej

zodpovednosti,ktorejsanemožnozbaviť,aktorájezaloženánasúčasnom(kumulatívnom)splnenítroch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež

určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú

jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom

uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku

škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v
logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa

teórie, tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako

následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako
kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný
vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľka si uplatňovala svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložila finančné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o

cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov,
ktorá bola menená a doplňovaná. Z konania obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo vyvodzovala vznik škody, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva
vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených

navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%. Vložila
peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že saspoliehala na to, že Družstvo a aj Obchodník
s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich
riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v
garantovanej výške.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nadčinnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák.
č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od

1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investícií. Teda až od 1.6.2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či
Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v
zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej
doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti

v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností
pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Podľa platnej právnej úpravy mohol totiž kontrolovať
len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto

súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je
spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si
toho navrhovateľka vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle

zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jej argumentáciu,
že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto

aniNárodnejbanke Slovenskaznehonevyplývalapovinnosť,ktorábyjejakopovinnémusubjektutakúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľky, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale
musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov
viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či

predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s
cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je
zaručená, a navrhovateľka si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela
byťvedomá,ževývojnafinančnýchtrhochnemožnosistotoupredpovedaťaodhadnúť,čojepodstatným

znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011 č. GUV-274/2011 vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola

navrhovateľka v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je
spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného
investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými

papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej
banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008

č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96
eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej
banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom

nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky
Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za
nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho

práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských

slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre
vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy),

hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska
navrhovateľka očakávala a namietala ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V daných
prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri
tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom

navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup
NárodnejbankySlovenskaapochybenia,činedostatkyspočívajúcevtom,žeNárodnábankaSlovenska
pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné
posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v
súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľkou

tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázala. V konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka bola členkou Družstva, ktoré je v súčasnosti v

konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 5.5.2001. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala vznik škody, pretože nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči
dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bola v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka povinného vydať jej získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Kým teda nepreukázala

bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný predpoklad existencie škody, a
tým ani základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. analogicky rozhodnutieNajvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa 31.05.2006 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného

dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľky, rozporujúce záver súdu prvého stupňa o
predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodné.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého

stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov. Navrhovateľkou vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda nebolo
odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Napadnutýmuznesenímzodňa6.12.2013č.k.7C220/2011-342súdprvéhostupňauložilnavrhovateľke
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala zrušiť dôvodiac
tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, účinného od
1.10.2012jeodpoplatkuoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. a v zmysle § 18ca
zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (prechodné ustanovenie) z úkonov navrhnutých

alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i
keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Namietala preto uloženie jej tejto poplatkovej povinnosti vzhľadom
na to, že predmetom konania je jej nárok na náhradu škody voči odporcovi podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré
sa začalo do 30.9.2012 a na ktoré konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia

súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa

tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012)

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo
výške 20 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa

platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa súd napadnutým uznesením, ktorým uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny
predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej
súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľke vyrúbený aj v správnej výške. Postup súdu

prvého stupňa, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, bol preto
správny. Odvolacie námietky navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Je totiž nepochybné,
že v Sadzobníku súdnych poplatkov sa v položke č. 7a nachádza súdny poplatok pre konanie o návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Táto položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom
č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bolo touto novelou do zák. č.
71/1992 Zb. vložené ust. § 18ca, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. síce do 30.09.2012 nebolo

uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, od 01.10.2012 je však spoplatnené. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 37/2010 zo dňa 04.05.2011 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká
podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný
okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrúbiť a vymáhať až po vzniku
poplatkovej povinnosti“. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v ust. § 17 ods. 2 ustanovuje, že

poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške
určenejtýmtozákonom.Zuvedenéhopotomvyplýva,ženavrhovateľkepoplatkovápovinnosťzapodané
odvolanie proti rozsudku vznikla. Navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (i s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podala pred
30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 11.11.2013, z čoho vyplýva, že odvolacie konanie

sa začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.. Preto postupoval súd prvého
stupňa správne, ak jej napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, účinnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poplatok
vyrúbil aj v správnej výške 20 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.