Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/149/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010906
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713010906.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22.01.2015 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného B. G., stíhaného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. G. M. L. W. Š. P., nar. 23.06.1987 vo Zvolene, trvale bytom T.,
C. XXX/X,

j e v i n n ý,
že

02.02.2013 v čase okolo 00.30 h na mieste verejnosti prístupnom v meste Krupina, okres Krupina v
priestoroch pohostinského zariadenia O. Q. fyzicky napadol S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., E.
Č.. XXXX a to tak, že kopol do vchodových dvierok k pultu diskdžokeja zo strany pódia pre diskdžokeja,
následkom čoho S. K. spadla na tanečný parket a hneď potom prišiel k nej, chytil ju rukou za vlasy,
pritiahol si ju smerom k sebe a zovretou päsťou ju udrel do pravej oblasti tvárovej časti hlavy, pričom ju
stále držal za vlasy a takto sa ju snažil odtiahnuť z tanečného parketu, čím jej spôsobil podľa znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie ľahký otras mozgu, pomliaždenie tváre s opuchom
a podliatinou a postkomočnú-postraumatickú stresovú poruchu psychiky, so stanovenou dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní päť týždňov, t.j. 35 dní,

t e d a

- inému ublížil na zdraví,
- fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41
ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd určuje skúšobnú dobu 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému a to:
- A. X., S..D.. J. XX/A, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu z titulu poskytnutej zdravotnej
starostlivosti vo výške 669,80 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 3 Pv/335/13 dňa 15.11.2013
obžalobu na obvineného B. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodenej, svedkov, znaleckým posudkom, ako aj výsluchom znalca a oboznámením
sa s ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel.. Na hlavnom pojednávaní sa obhajoval tým, že poškodenú pozná,
pretože spolu asi pred 5 rokmi tvorili pár. Potvrdil, že dňa 02. 02. 2013 bol v O. Q. v Krupine, v ktorom
v tú noc robil diskdžokeja. Priebeh večera opísal tak, že počas neprerušenej prevádzky hudby odišiel
na toaletu. Podotkol, že na diskotéke bolo veľa ľudí, hudba hrala a on sa preto na toaletu ponáhľal.
Potvrdil, že pri tomto náhlení sa do niekoho drgol, čo však z jeho strany nebolo úmyselné. Obzrel sa
a keďže nikoho nevidel spadnúť, pokračoval ďalej. V čase vykonávania potreby na toalete mu niekto
silou na kabínke otvoril dvere, čo ho nahnevalo. Zistil, že sa jednalo o osobu menom C. C., ktorého
poznal. Tento po ňom kričal, rozčuľoval sa ohľadom toho drgnutia a obžalovaný si vtedy uvedomil, že
musel drgnúť práve do neho. Obžalovaný ho chcel vytlačiť z kabínky, zároveň sa mu snažil vysvetliť,
že to nebolo úmyselne, že sa ponáhľal, čo však C. C. nechcel pochopiť a tak sa na toalete pretláčali.
Nespadli, neudierali sa. Potom k nim prišiel G. K. a spolu všetci traja sa takto na toalete ešte pretláčali.
Následne ich vyhadzovači od seba oddelili. Jedným z nich bol G. M.. Obžalovaný sa vrátil k svojmu DJ
pultu a vec považoval za uzatvorenú. Po vrátení sa za pult DJ, dvierka pultu zatvoril.
Následne pred pult prišla poškodená S. K., u ktorej v tomto okamihu žiadne známky zranenia nevidel a
pýtala sa ho na vyššie uvedený konflikt. On jej odpovedal, aby to neriešila, že sa nič nestalo. Poškodená
mu však začala nadávať, snažila sa cez dvierka pultu k nemu dostať. Vysvetlil, že tieto dvierka sa otvárajú
v oboch smeroch ( t.j. dovnútra pultu aj do vonka ). Obžalovaný ju vtedy dvierkami odtisol a zároveň
zoskočil z pultu na tanečný parket za priateľom poškodenej C. C., ktorý stál za poškodenou a opýtal sa
ho, prečo uvedené rieši poškodená. Na tomto mieste boli prítomní on, poškodená, C. C. a ešte tri osoby,
ktoré tancovali. C. C. ho vtedy chytil pod golier a obaja sa na parkete naťahovali, len sa pretláčali, nebili
sa. Od seba ich oddelilo viacero osôb nachádzajúcich sa na tanečnom parkete. Poprel akýkoľvek fyzický
kontakt s poškodenou, poprel, že by jej on bol spôsobil nejaké zranenie. Poprel, že by bola spadla na
tanečný parket po tom, čo mal odtisnúť dvierkami. O jej zraneniach sa dozvedel až na nasledujúci deň
od ľudí. Len sa domnieval, že trestné oznámenie z jej strany bolo podané ako pomsta za to, že sa s
ňou práve on v minulosti rozišiel a už v tom čase mu povedala, že to oľutuje. Žiadny konflikt, ktorý by
mala poškodená v ten večer, nevidel. Počas diskotéky požil alkoholické nápoje a to asi 2-3 „frťany“, bol
pri zmysloch a všetko si dobre pamätá. Je pravák.
Potvrdil, že po skutku sa rozprával s I. N., ktorá bola jednou z osôb, tancujúcich na parkete, avšak
poprel, že by bol tejto hovoril o tom, že pult potlačil smerom na poškodenú a že táto mala aj spadnúť
na tanečný parket, postaviť sa a odísť. Na záver dokazoval, že v miestnosti bolo prítmie, bol použitý
parostroj, svetelné efekty a to aj stroposkopické ( t.j. v očnom vneme človeka vyvolávajúce spomalenie
pohybu osoby ) a tieto z DJ pultu ovláda on. Na diskotéke bolo okolo 150 ľudí.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená S. K., ktorá uviedla, že dňa 02.02.2013 bola spoločne
s bratom G. K., C. G. a C. C. na predmetnej diskotéke. Obžalovaného poznala, pretože asi pred 5 rokmi
boli kamaráti. Aj keď mali medzi sebou intímny vzťah, netvorili pár. Ich kamarátstvo nepovažovala za
vzťah, preto nemala ani za to, že by sa boli rozišli. Následne bola vo vzťahu s kamarátom obžalovaného.
V bare sa nachádzali pri barovom pulte, odkiaľ okolo polnoci jej brat G. K. a priateľ C. C. odišli a až neskôr
sa dozvedela, že mali nejaký konflikt, pri ktorom však nebola. Následne, keďže obžalovaného poznala,

išla za ním poprosiť ho o zahratie nejakej hudby. Prišla k DJ pultu, vyšla po schodíkoch k dvierkam, tieto
trocha pootvorila, oslovila obžalovaného „Pomky“ ( čo je jeho prezývka ), pričom obžalovaný kopol do
dvierok, na čo ona spadla na zadok a v čase, keď sa zo zeme dvíhala ju obžalovaný stojaci pri nej z
boku, chytil jeho pravou rukou za vlasy, tieto stále držal, nepustil ich a takto aj s jej vlasmi v pravej ruke
ju k sebe pritiahol a udrel päsťou do pravej strany tváre. Potom ju ešte za takto uchopené vlasy ťahal
a to asi 2 metre smerom od DJ pultu k baru von. Doplnila, že dvierka mala vo výške svojho brucha. Na
hlavnom pojednávaní podotkla, že v čase skutku mala o trochu kratšie vlasy než na hlavnom pojednávaní
( pozn. samosudcu: poškodená na hlavnom pojednávaní mala vlasy až po pás tela ). Konflikt skončil
tak, že započula zakričať svoje meno C. C., videla, ako tento skočil na obžalovaného, v ktorom okamihu
pocítila uvoľnenie vlasov a následne vybehla z baru von. Za ňou prišli jej brat G.r K. S. C. G.. Nevedela
uviesť, či a kto sa v tomto čase na tanečnom parkete nachádzal, či niekto tancoval. Bolo jej nevoľno
na odpadnutie, niekto privolal RZP, pamätala si len na to, ako jej brat pomáhal s nástupom do sanitky.
Poprela, že by v tento deň alebo skôr bola mala s niekým iným fyzický konflikt. V čase skutku nemala
žiadne zranenia. Až neskôr, keď bola prepustená po 3 dňoch z nemocnice, sa dozvedela o následnom
konflikte medzi obžalovaným a jej priateľom C. C. na toalete.
Poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.771,-
€ a na tomto nároku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. V rámci svojej záverečnej reči však na náhrade
tejto škody už netrvala.

Poškodená A. X. G., a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za vynaloženie
liečebných nákladov na ošetrenie poškodenej (č.l. 68) vo výške 669,80 €.

Svedok B. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku v bare pracoval ako vyhadzovač.
Obžalovaného aj poškodenú pozná, nie je s nimi kamarát. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s
poškodenou v tú noc on do kontaktu neprišiel. Pamätá si, že mu následne jedna strana a to C. rozprávali
ich verziu a to, že obžalovaný mal poškodenú napadnúť a rovnako aj druhá strana a to obžalovaný
mu tiež rozprával jeho verziu, akú, to si už nespomína. Svedok sa nevedel vyjadri, či bola privolaná
RZP, spomenul si, že C. C. mal konflikt s obžalovaným pri toaletách. Dokazoval, že iný konflikt na tejto
diskotéke nebol. Uviedol len, že počul krik, počul vykríknuť „bitka“, v ktorom čase bol parket plný ľudí a
videl, ako sa ľudia začali z parketu vzďaľovať, v tomto okamihu bol parket plný ľudí.
Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že pri východe z baru stretol poškodenú, táto plakala a povedala
mu, že ju napadol obžalovaný, že následne sa s obžalovaným o skutku rozprával, tieto rozpory na
hlavnom pojednávaní vysvetliť súdu nevedel.

Svedok G. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku bol na predmetnej diskotéke ako
vyhadzovač. Obžalovaný je jeho kamarátom, nestretávajú sa však. Ohľadom konfliktu len videl, ako
poškodená prišla pred DJ pult, za ktorým bol obžalovaný. Iné nič nevidel. Vypovedal, že C. boli agresívni,
nevedel uviesť vo vzťahu ku komu, že sa aj strhla nejaká mela, že práve on C. vytlačil von z baru. Konflikt
sa odohral na parkete. Dokazoval, že obžalovaný asi nikoho nenapadol. Až o dva dni zistil, že malo
byť nejako poškodenej ublížené. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k počtu ľudí na diskotéke. K bratom
C. A.viedol, že ich pozná, že neustále sú s nimi problémy, prídu do baru pod vplyvom alkoholických
nápojov, robia „bodrel“. Naopak obžalovaného charakterizoval ako bezproblémového človeka a prácu
vyhadzovača vykonával pol roka a to aj v iných zariadeniach. Osvetlenie baru opísať nevedel, nevedel
ani to, či niekto na parkete v čase konfliktu tancoval.

Svedok G. O., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na predmetnej
diskotéke, že medzi obžalovaným a poškodenou sa nič neudialo. Videl akúsi roztržku ale len medzi
chlapcami, ale na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť, medzi kým, potom doplnil, že medzi
obžalovaným a C., ktorí podľa svedka boli pod vplyvom alkoholu, lebo ich tackalo, ale nevidel ich alkohol
požívať. Iný konflikt neregistroval. Svedok alkohol vôbec nekonzumoval. Nevedel sa vyjadriť k počtu
ľudí na parkete, ale celkovo v bare bolo dosť ľudí. Osvetlenie baru bolo dobré, videl všetko.

Svedkyňa I. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovaného aj poškodenú. Bola prítomná
na predmetnej diskotéke, v čase skutku na parkete tancovala spolu s 2-3 ženami, inak bol parket
prázdny. Videla konflikt medzi obžalovaným a chlapcami, nejednalo sa o veľkú bitku a trvalo to len chvíľu.
Nevedela uviesť dôvod incidentu, ani to, čo mu predchádzalo. Až po skutku sa dozvedela od dcéry a jej
kamarátky, že konfliktu, ktorý videla ona, predchádzal konflikt medzi obžalovaným a poškodenou.

Svedkyňa I. N. C.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že oboch, t. j. obžalovaného aj poškodenú pozná.
Potvrdila, že bola na predmetnej diskotéke, ale incident žiadny nevidela. Na druhý deň po skutku sa
dozvedela od kamarátky R. Č., ktorej to povedal jej brat, že obžalovaný sa v bare pobil. Preto šla
za obžalovaným do baru a opýtala sa ho na uvedené. Obžalovaný jej uviedol, že keď bol na toalete,
dohrávala mu pesnička, preto sa ponáhľal a cestou z toalety strčil do nejakého chalana a s týmto sa
pobil. Vypovedala, že obžalovaný jej ďalej uviedol, že jej matka ho odtiahla až za DJ pult. Následne, že
poškodená tento konflikt chcela riešiť a preto za obžalovaným prišla. Svedkyni ďalej obžalovaný uviedol,
že poškodená ťahala dvierka k sebe, chcela ich otvoriť a on tieto zatváral, priťahoval ich k sebe a že
pri tom poškodená nejako spadla. Svedkyňa potvrdila, že o skutku sa následne s mnohými rozprávala
a debatovali o ňom aj na sociálnej sieti. Nevedela sa vyjadriť k počtu ľudí na parkete v čase incidentu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok C. C., ktorý vypovedal, že v čase skutku bol priateľom
poškodenej. Potvrdil, že bol na predmetnej diskotéke spolu s ňou, G. K., C. G. a bratom I. C.. Potvrdil, že
poškodená a C. D.i sadli k barovému pultu a oni traja muži odišli na toaletu. Tiež potvrdil, že obžalovaný
pri toalete do neho strčil a svedok spadol na zem. Následne išiel na toaletu za obžalovaným, kde medzi
nimi vznikol konflikt, pretláčali sa, avšak nebili sa. Oddelil ich od seba G. K.. Všetci sa vrátili k barovému
pultu. Poškodená išla za obžalovaným s tým, že si ide dať zahrať nejakú pesničku. Svedok dokazoval,
že videl, ako prišla k DJ pultu, kde sa nachádzal obžalovaný. Videl, ako obžalovaný kopol do dvierok
pultu, ako poškodená spadla na parket, ako za ňou z pultu zoskočil obžalovaný a poškodenú napadol.
Svedok mal dobrý výhľad, lebo na parkete v tomto okamihu bolo len zopár ľudí. Napadol ju tak, že keď
ešte bola na zemi, chytil ju za vlasy pravou rukou a takto ju aj pravou rukou držiac stále jej vlasy, udrel
do tváre, pričom v tomto okamihu sa poškodená už dvíhala. Následne ju za vlasy ťahal cez parket a to
asi 2-3 metre. Svedok reagoval tak, že ihneď skočil na obžalovaného a poškodená odišla von. Oddelili
ich od seba vyhadzovači a on ihneď vyšiel von za poškodenou. Svedok potvrdil, že sa sťažovala na
bolesť hlavy. Poprel, že by poškodená bola mala pred týmto incidentom nejaký iný, poprel, že by bola
mala nejaké zranenia pred tým, než prišli na predmetnú diskotéku. Dôvod konfliktu medzi obžalovaným
a poškodenou uviesť nevedel a to i napriek tomu, že po skutku sa o uvedenom s poškodenou rozprávali,
ale ani spoločne na dôvod útoku zo strany obžalovaného neprišli. Svedok ďalej potvrdil svetelné efekty
počas diskotéky, potvrdil, že nejaký alkohol požili, neboli opití, pričom v bare už alkohol nekonzumovali,
nestihli lebo po tom, čo do baru prišli, udial sa uvedený konflikt.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako svedok C. C. ohľadom príchodu do
baru, ohľadom prvotného konfliktu jeho brata s obžalovaným, ohľadom miesta, kde sa v čase konfliktu
obžalovaného a poškodenej, nachádzal. Dokazoval, že videl ako poškodená išla k DJ pultu, kedy bol
parket prázdny, mal dobrý výhľad, videl, ako sa rozleteli dvierka DJ pultu, ako poškodená spadla na
chrbát dozadu, videl, ako obžalovaný zišiel za ňou dole na parket, chytil ju za vlasy, pričom na hlavnom
pojednávaní už nevedel uviesť, ktorou rukou, videl, ako ju za vlasy takto popred pult ťahal, ako ju udrel.
Tento úder videl, ale na hlavnom pojednávaní ho opísať nevedel. Následne sa strhla mela, na parket prišli
aj on, bratia C., G. K., poškodená odišla von. Po konflikte počul poškodenú sťažovať sa na bolesti hlavy,
viditeľné zranenia u nej nevidel. Rovnako poprel, že by bola poškodená mala nejaký iný konflikt v ten
deň, ani nemala iný úraz. Vypovedal, že na diskotéke bolo asi 120 ľudí, ale na parkete v čase incidentu
boli asi len dvaja, ostatní boli roztrúsení ( vo VIP zóne, pri bare a pod. ). V bare bolo disko osvetlenie.

Svedkyňa C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku poškodená bola sestrou jej
priateľa. Totožne ako poškodená popísala príchod do baru, osoby, s ktorými do baru prišla, tiež miesto,
kde sa v bare usadili a aj to, ako chlapci odišli na toaletu a ona zostala s poškodenou pri barovom pulte.
Následne v čase, keď sa už aj chlapci vrátili a ona otočená chrbtom k parketu sa rozprávala s G. K.,
počula C. C. vykríknuť poškodenej meno a to, že ju bijú. Keď sa otočila, videla, ako obžalovaný pravou
rukou ťahal poškodenú za vlasy, pri tom bola poškodená v predklone, nestála. Videla, ako C. vyskočil na
obžalovaného a vtedy obžalovaný pustil poškodenej vlasy. Až do ukončenia incidentu svedkyňa zostala
na svojom mieste a až následne vyšla von k poškodenej, u ktorej videla opuchnutú tvár a poškodená
sa sťažovala na bolesť hlavy. K dôvodu konfliktu sa vyjadriť nevedela. Dokazovala, že poškodená iný
konflikt nemala, ani neutrpela iný úraz. Ľudia v bare boli, nejakí aj tancovali, parket však bol poloprázdny,
osvetlenie bolo ako na diskotéke, viditeľnosť bola dobrá.

Bol vypočutý aj svedok G. K., ktorý na hlavnom pojednávaní zhodne s poškodenou, jeho sestrou,
vypovedal ohľadom príchodu do baru, tiež ohľadom toho, kto si ku komu a kde v bare sadol. Takto
dokazoval, že bol s C.M. C. na toalete, v zhode s výpoveďou tohto svedka vypovedal, ako okolo nich

prechádzal obžalovaný, strčil do C., tento spadol, ako sa medzi nimi odohral určitý konflikt a ako sa vrátili
k barovému pultu. Ďalej uviedol, že sa pri bare rozprával s priateľkou C.u, keď počul C. vykríknuť, že
poškodenú bijú, otočil sa a videl z incidentu medzi obžalovaným a poškodenou tú časť, kedy obžalovaný
už poškodenú držal za vlasy a takto ju ťahal. Vtedy na parkete boli celkovo asi 20 ľudia, ktorí možno
len tadiaľ prechádzali. Držal ju asi ľavou rukou. Výhľad mal dobrý, miestnosť bola dostatočne osvetlená.
Potom k nim pribehol C. C. a poškodená vyšla von. Keď sa po skutku s ňou rozprával, uviedla mu, že
išla za obžalovaným z dôvodu zahratia pesničky, pričom tento kopol do dvierok, ktoré ju zasiahli do
pravej strany tváre. Pokiaľ poškodená uviedla, že ju dvierka zasiahli do brucha, nie do tváre, je možné,
že si to pomýlil. Videl u nej opuch na tváre, okolo ucha, udávala závrate, bolo jej nevoľno. Vypovedal, že
pred skutkom poškodená nemala žiadny úraz, ani iný konflikt. Nepoprel pred príchodom do baru požitie
alkoholu, počas 4 hodín skonzumoval 3 pol litrové pivá 10 stupňové, opitý nebol. Podľa svedka v tom
čase bolo okolo 20 ľudí na parkete

Zo záverov znaleckého posudku č. 57/2013 zo dňa 20.06.2013 vypracovaného MUDr. I. N., znalcom
z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia, vyplýva, že poškodená utrpela dňa 02.02.2013 ľahký otras
mozgu, pomliaždenie tváre s opuchom a podliatinou a postkomočnú-posstraumatickú stresovú poruchu
psychiky. Jedná sa súbor ľahkých zranení. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že znaky
násilného konania mala poškodená na tvári v hlave konkrétne v mozgu. Pomliaždenie tváre s opuchom
a podkožnou podliatinou u nej vzniklo na základe tupého úderu o stredne vysokej intenzity, zasadeným
na rozhranie spánku a jarmovej kosti vpravo. K otrasu mozgu došlo úderom do lebky. Jednalo sa
len o funkčnú poruchu, nie o organickú. Znalec konštatoval v priebehu liečby komplikácie v podobe
rozvinutia postraumatickej stresovej poruchy psychiky u poškodenej, čo vyplynulo z vyšetrenia klinickým
psychológom. Znalec aj z dôvodu liečby u psychológa stanovil dobu liečby a práceneschopnosti
poškodenej na 35 dní ( päť týždňov ), s bodovým ohodnotením zranení pri náhrade za bolesť vo výške
1.771,- Eur.
Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku. Uviedol, že
pri jeho vypracovaní vychádzal len z lekárskych správ a záznamov, ktoré mal k dispozícii, poškodenú
osobne nevyšetril, nebola mu takáto povinnosť uložená. Takto vychádzal aj z už konštatovanej
diagnózy stanovenej psychológom, preto nie je v jeho kompetencii vyjadrovať sa k metodológii skúmania
psychického zdravotného stavu poškodenej, lebo v znaleckom posudku tieto závery psychológa len
prevzal už aj z dôvodu celkového zranenia mozgu, u ktorého nie je možné následky takéhoto zranenia aj
na psychike pacienta, odignorovať. Doplnil, že možnosť pádu poškodenej na tvár vylúčil a vychádzal pri
tom z výpovedí svedkov, poškodenej, aj obžalovaného a z lekárskeho nálezu. Konštatoval, že ohľadom
zranenia na tvári je pracovná neschopnosť 3 týždne a ohľadom liečby psychickej poruchy ešte plus 2
týždne.

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj oboznámením sa s fotodokumentáciou
z priestorov pohostinstva O. Q. v Krupine ( čl. 137-143 ), čítaním listinných dôkazov a to priestupkového
spisu OR PZ Zvolen ČVS: OR PZ - ZV-OPP5-59/2013 ( č.l. 144-166 ), odpisu z registra trestov na
obžalovaného ( č.l. 170 ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Obžalovaný 1/ poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že poškodenú len odtisol dvierkami DJ pultu,
iný konflikt s ňou nemal, poškodená nespadla. Poprel úder päsťou do tváre, poprel ťahanie za vlasy.
Poukázal na osvetlenie miesta činu, na to, že práve on sa s poškodenou v minulosti rozišiel, pričom mu
poškodená vtedy povedala, že to oľutuje a teda predmetné trestné stíhanie on vníma ako jej pomstu
za rozchod s ňou.

Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere však vyvracia skupina dôkazov a to samotná výpoveď
poškodenej, svedkov C. C., I. C., C. G., G. K., aj keď jej priateľov či príbuzných, ale títo v podstate v
zhode popísali priebeh skutku, keď podľa názoru súdu každý z nich videl určitú jeho časť, pričom tieto
ich výpovede nie sú rozporné, na rozdiel od tvrdenia obhajoby, navzájom s výpoveďou poškodenej sa

dopĺňajú, najmä títo svedkovia videli ako obžalovaný poškodenú dvierkami odtisol, ako ju chytil za vlasy,
udrel do pravej strany tváre a ťahal za vlasy, jej zranenia svedkovia po skutku aj popísali ako opuch,
začervenanie v pravej časti tváre, tiež potvrdili, že sa sťažovala ihneď po skutku pred objektom baru
na bolesť hlavy, mala závraty, tiež pocity na zvracanie a v neposlednom rade obhajobu obžalovaného
vyvracajú aj lekárske správy chirurga a neurológa, ktorí konštatovali u poškodenej zranenia a to
pomliaždenie a otras mozgu. Aj závery znaleckého posudku verifikujú utrpené zranenia u poškodenej
a z týchto je zrejmý aj mechanizmus ich vzniku. Svedkovia prítomní v bare s poškodenou, tiež ona
sama, vylúčili, že by bola mala poškodená iný fyzický konflikt s niekým iným než obžalovaným, resp.
že by bola uvedené zranenia utrpela inak, než je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, alebo
na inom mieste. Pokiaľ obhajoba spochybňovala mechanizmus vzniku zranenia na tvári poškodenej a
mechanizmus útoku obžalovaného podľa tvrdenia poškodenej, keď podľa obhajoby je vylúčené, aby bolo
možné jednou a tou istou rukou páchateľa držať za vlasy poškodenú a za takéhoto držania ju zároveň
aj udrieť päsťou do tváre, súd poukazuje na názorné predvedenie tohto mechanizmu útoku samotnou
poškodenou na hlavnom pojednávaní, tiež svedkom C. C. a súd konštatuje, že takýto útok možný je a aj
obžalovaný a obhajca tento svojimi zmyslami na hlavnom pojednávaní v rámci predvedenia poškodenou
a svedkom aj vnímali ( poškodenú obžalovaný chytil pravou rukou za konce jej dlhých, po pás vlasov,
pričom s poukazom na dĺžku jej vlasov tak obžalovanému vznikla možnosť manipulácie s rukou zovretou
v päsť, keďže v nej držal vlasy a takto pri neustálom držaní jej vlasov ju touto päsťou aj udrel do pravej
časti tváre ).
Svedkyňa I. N. C.. síce na hlavnom pojednávaní vypovedala, že len sprostredkovane má poznatky o
prejednávanom skutku, aj keď v bare v tom čase bola a uviedla, že po skutku jej obžalovaný povedal,
že sa len o dvierka s poškodenou handrkovali. V tejto súvislosti súd poukazuje na jej výpoveď učinenú
skôr v prípravnom konaní, bližšie ku skutku, kedy svedkyňa vypovedala, že jej obžalovaný povedal, že
poškodená pri tomto konflikte aj spadla. I napriek výzve súdu na odstránenie rozporov v jej výpovediach,
nevedela svedkyňa tieto na hlavnom pojednávaní vysvetliť a to s poukazom na odstup času, tiež
skutočnosť, že o tejto veci sa následne rozprávala s viacerými osobami a už sa jej to pletie. Súd uveril
tvrdeniam tejto svedkyne, ktoré učinila skôr, bližšie ku skutku a ktorá potvrdzuje, že poškodená bola
aj na zemi, ktorú skutočnosť svedkyni mal povedať práve sám obžalovaný, ktorý v priebehu hlavného
pojednávania ale vylúčil, že by bola poškodená vplyvom jeho konania ( odtisnutia dvierok ) aj spadla.
Pokiaľ obhajoba namietala nemožnosť použitia znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní,
navrhovala len jeho čítanie ako listinného dôkazu, súd poukazuje na to, že v čase vypracovania a
podania tohto posudku už bolo v predmetnej veci začaté trestné stíhanie a preto podľa názoru súdu a
v zmysle procesných predpisov je možné tento dôkaz na hlavnom pojednávaní oboznámiť postupom
podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku a nie len ho čítať ako listinný dôkaz. Ak sa znalec v znaleckom
posudku zaoberal aj inými otázkami ( z oblasti psychológie ), konkrétne jeho odpoveď na otázku
č. 2) a č. 7) záverov znaleckého posudku, keď znalec v zmysle Tr. poriadku, § 145 ods. 1, nie je
oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy či robiť právne závery, súd uvádza, že
znalec v jeho odpovediach na položené mu otázky č. 2) a 7) len vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
poškodenej, z lekárskych správ a vyšetrení, pričom poškodená sa v súvislosti so skutkom podrobila
aj vyšetreniu klinickým psychológom ( dňa 15. 02. 2013 ) a tento konštatoval postraumatickú stresovú
poruchu psychiky, ktorú skutočnosť znalec do svojho znaleckého posudku len prevzal a v záverečných
odpovediach uviedol, lebo v danom prípade u poškodenej sa jednalo o poškodenie mozgu a jeho liečbu
je potrebné hodnotiť komplexne, vrátane psychického zdravotného stavu poškodenej.
Pokiaľ ďalej obhajoba tvrdila nespôsobilosť tohto znaleckého posudku prispieť k riadnemu zisteniu
skutkového stavu veci s ohľadom na dobu pracovnej neschopnosti poškodenej, súd poukazuje na to, že
aj bez 2-týždňovej pracovnej neschopnosti z titulu konštatovania psychológa, by boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, pretože tak, ako je to už vyššie uvedené
a preukázané, skutok sa stal, boli u poškodenej konštatované zranenia a to najmä ošetrujúcimi lekármi
ihneď po skutku, z ktorých lekárskych správ znalec len vychádzal a len u týchto zranení stanovil dobu
pracovnej neschopnosti na 3 týždne. Nič na uvedenom podľa názoru súdu nemení ani tá skutočnosť,
že poškodená nastúpila do vyučovacieho procesu na vysokej škole, keď vyšetrená u psychológa bola
dňa 15. 02. 2013, t.j. ešte pred nástupom do školy a psychológ na základe jeho vyšetrenia konštatoval
u nej aj postraumatickú stresovú poruchu psychiky, najmä však, keď takéto závery neboli nikým a ničím
na hlavnom pojednávaní spochybnené než obhajobou, pričom podľa názoru súdu tak obžalovaný ako
aj jeho obhajca nemajú potrebné odborné znalosti k tomu, aby tieto závery psychológa spochybnili a
v konaní iný contra posudok či vyjadrenie odborníka, nepredložili. Preto súd znalecký posudok a tiež
konštatovanie psychológa považoval za dôkaz objektívny a v súhrne s ostatnými dôkazmi ho aj hodnotil,

pričom návrh obhajoby na doplnenie dokazovania podaním znaleckého posudku znalcom z odboru
chirurgie či traumatológa z vyššie uvedených dôvodov, odmietol.
Z rovnakých dôvodov, keď súd mal za dostatočne preukázané, výpoveďami poškodenej, svedkov,
lekárskymi správami, znaleckým posudkom, že skutok sa stal v znení vyhláseného rozsudku, súd
odmietol aj návrh obhajoby na vykonanie rekonštrukcie. Je pravdou, že navrhovanie takéhoto dôkazu je
právom obžalovaného, avšak na druhej strane súd posúdi, či takýto úkon je potrebný vzhľadom na všetky
dôkazy doteraz na hlavnom pojednávaní vykonané a tak, ako to je už vyššie uvedené, podľa názoru
súdu aj bez rekonštrukcie vykonaným dokazovaním v danej veci existujú dôkazy svedčiace o tom, že
skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, ku ktorému záveru súd dospel po starostlivom vyhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa
stal a tento spáchal práve obžalovaný, pričom obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a to zároveň v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
keďže pri tom, ako úmyselným konaním na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že
fyzicky napadol iného, tomuto spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie,
ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného. Preto súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného prečinu
spočíva v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným
zákonom, ktorým je pri prečine výtržníctva ochrana majetku a pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok a pri prečine ublíženia na zdraví aj ochrana pred
ohrozením zdravia iného.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Z miesta
trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo doposiaľ prejednávaný nebol. Rovnako do
rozhodnutia súdu nebol súdom potrestaný. Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť, naopak
priťažovala mu okolnosť spáchania viacerých trestných činov ( § 37 písm. h/ Tr. zákona ).
Vzhľadom na vyššie uvedené vychádzajúc z absorpčnej zásady pri ukladaní trestu za súbeh trestných
činov, uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona, sa úhrnný trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré
sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Súd v danom prípade rozhodoval v medziach trestnej
sadzby pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pri prevahe priťažujúcich
okolností súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej
sadzby tak, že túto zvýšil o jednu tretinu. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti
obžalovanému uložil trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby a to na jej samej spodnej hranici, t.j.
vo výmere 16 mesiacov, s určením primeranej skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov. Súd má teda s
poukazom na všetky konštatované skutočnosti ( bez záznamu v odpise z registra trestov, bez záznamu
v priestupkovej agende, s poukazom na závažnosť skutku a jeho následky ), za to, že nepodmienečný
trest odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný a na jeho nápravu z titulu individuálnej
ako aj generálnej prevencie postačí podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný bude musieť počas
plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jeho
nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného
protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest, uložený mu týmto
rozhodnutím, vykoná.
S poukazom na osobu obžalovaného ( doposiaľ bezúhonný ), tiež charakter a závažnosť spáchaného
skutku, keď súd je toho názoru, že jeho závažnosť je vyššia než len nepatrná, avšak nie vysoká, sa súd

zaoberal aj možnosťou uloženia iného druhu trestu a to aj alternatívneho, resp. možnosťou skončenia
veci inak, než uložením trestu. K prípadnému uloženiu trestu povinnej práce sa obžalovaný nevyjadril,
peňažný trest súd neukladal s poukazom na povinnosť nahradiť škodu a postup v zmysle ustanovenia
§ 40 Tr. zákona
( upustenie od potrestania ), § 220 Tr. poriadku ( zmier ), či § 216 Tr. poriadku
( podmienečné zastavenie trestného stíhania ) v danom prípade neprichádzal do úvahy vzhľadom na
nesplnenie zákonných podmienok ( predpokladom na takýto postup je priznanie sa obžalovaného k
spáchaniu skutku, jeho oľutovanie, čo však zo strany obžalovaného učinené nebolo, naopak, spáchanie
skutku popieral ). Rovnako podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy ani kvalifikovanie skutku ako
činu závažnosti nepatrnej ( § 10 ods. 2 Tr. zákona ) a to s ohľadom na jeho následky ( utrpené zranenia
u poškodenej, dobu jej pracovnej neschopnosti ), mieru zavinenia ( obžalovaný v násilnom konaní
pokračoval aj po tom, čo poškodenú najskôr sotil dvierkami DJ pultu a ďalej ju ešte fyzicky napadol a
udrel päsťou do tváre ).
Preto súd obžalovanému uložil ako druh trestu trest odňatia slobody a vo výmere uvedenej vyššie, ktorý
považoval za zákonný, spravodlivý, primeraný spáchanému trestnému činu a pomerom obžalovaného
a za dostatočný na prevýchovu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti.

S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil mu zároveň povinnosť nahradiť ale
len poškodenej A. X. G., a.s., škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej S. K. vo
výške 669,80 Eur, keď poškodená S. K. v záverečnej reči sa svojho nároku na náhradu škody z titulu
bolestného, vzdala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.