Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/607/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226345
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporcovi: Q. S., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Ž. X, A., t.č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou F. W., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava

V, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo
dňa 31. marca 2014, č.k. 43C/281/2013-27, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 50,70 eur; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 14.12.2011 sa odporca; cestujúci na linke číslo 205; na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal

platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému
posúdil podľa § 760 Obč. zákonníka a § 8 ods. 5,6 zákona číslo 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach.
Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania, vec posúdil aj podľa § 100 ods. 1,
§ 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota; v
ktorej sa premlčujú nároky z prepravy vrátane úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom;
začala v danej veci plynúť dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. dňom nasledujúcim

po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka
- 15.12.2011 a keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa 05.08.2013, teda po
uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, opatrovníčka odporcu dôvodne vzniesla námietku premlčania, a
preto návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež
nedostatočne zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu
50 eur, vznikla odporcovi v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 4 písm. c/, § 16
ods. 7 zákona číslo 514/2009 Z.z. o dráhach, v spojení s čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a táto úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho
zákonníka, a preto pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu dňa 05.08.2013 premlčaná.Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
uplatňovanej istiny so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1

O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené
také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov,

na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyšli najavo ani také
vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods. 3
O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka - zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň

cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu

škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným

účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanísoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať

si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, účinného od
01.01.2010 a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba podľa §
108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi
účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného
prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba

navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna

prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol
požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň
nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporcu mať
zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie (14.12.2011), teda v danom
prípadedňom15.12.2011ajednoročnápremlčaciadobatakuplynuladňom17.12.2012(keďžeposledný
deň lehoty - 15.12.2012 pripadol na sobotu) a pokiaľ teda bol návrh podaný na súde dňa 05.08.2013, je

vecne správny právny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania,
ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať uplatňované právo súdnou cestou, nemožno
návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle

§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery, neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a preto, keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol; vzhľadom na opatrovníčkou odporcu dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol vecne
správne, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko nepodal v odvolacom konaní

návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p. a žiadne trovy mu v odvolacom konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.