Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217839
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713217839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu E. F. V. V.. R..

J.., V. V. W. M., Z. X, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205 proti žalovanému F. X., M. XXX XX F., M. XX, v konaní o
zaplatenie 963,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 328,20 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne od
21.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom dňa 21.11.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
963,25 eur, spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 21.11.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca
žalobcu V. V., L.. V.. V. V. W. M. poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
spotrebný úver na čokoľvek dňa 12.12.2006. S dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 18,4% ročne,
ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok, pričom splatnosť poslednej

mesačnej splátky úveru bola stanovená k 20.11.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaný
v rozpore s platnými zmluvnými dojednaniami svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v
úverovej zmluve, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny úveru v sume 958,62
eur, nesplatenie zmluvných úrokov z úveru v sume 4,63 eur. Žalobcovi vzniklo právo požadovať od
žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru a príslušenstva a súčasne žalobcovi
vznikol nárok na požadovanie úroku z omeškania. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s postupcom V. V.J. L.. V.., V. V. v M. dňa 28.3.2013.

O postúpení pohľadávky bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, aj keď bol výzvou súdu zo dňa 24.6.2014 upozornený
na možnosť aplikácie ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného
od 1.5.2014. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 1.7.2014, ktorým oznámil súdu, že na
žalobe trvá, nakoľko predmetné ustanovenie je účinné až od 1.5.2014 a nemalo by sa vzťahovať na

konania začaté pred jeho účinnosťou. Navyše právny vzťah medzi účastníkmi má povahu absolútneho
obchodu, v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.). Zmluvnými
stranami úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že záväzok žalovaného splatiť úver má byť splnený v lehote
do 20.11.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. Pokiaľ teda v úverovejzmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie,
ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto lehotou splatnosti je lehota na splatenie celého
úveru, to znamená lehota do 20.11.2011. Až od tohto okamihu mohla začať plynúť premlčacia doba na

uplatnenie práva, a preto má žalobca za to, že jeho nárok premlčaný nie je.

Listom zo dňa 15.10.2014 potom žalobca ešte bližšie špecifikoval pohľadávku a uviedol, že pohľadávka
v sume 963,25 eur predstavuje neuhradenú časť úveru vo výške 958,62 eur a to ku dňu 20.11.2011 a
z nesplatených riadnych úrokov vo výške 4,63 eur. Tieto úroky boli vyčíslené za obdobie od 1.11.2011

do 20.11.2011.

Na pojednávaní dňa 22.10.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a prečítal listiny
pripojené do súdneho spisu.

Žalovaný vo svojej výpovedi sa nevedel vyjadriť k nároku žalobcu, uviedol, že od Slovenskej sporiteľne

dostal dva úvery, z ktorých jeden prestal splácať asi pred dvoma rokmi, pretože sa dostal do finančných
problémov a druhý spláca pravidelne. Preto zrejmé nejde o úver, ktorý je predmetom konania. Preto
rozhodnutie o nároku žalobcu ponechával na súd.

Súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním

zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu V. V. L.. V.., V. V. W. M., IČO: 00 151 653 dňa 12.12.2006 uzavrela so
žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovanému poskytla „Mini úver do
10 minút“ v sume 30 000,- Sk pri dohode o poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, výške splátky

824,- Sk mesačne, pri splatnosti prvej splátky 20.12.2006, počte splátok 60, splatnosti splátok k 20-
tému dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.11.2011, RMPN
bola dohodnutá 24,81% ročne a výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 18,40% ročne. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli úverové podmienky banky a všeobecné obchodné podmienky banky.

Listom zo dňa 5.4.2013, ktorý bol žalovanému doručený 24.4.2013 V. V. L.. V.. oznámila žalovanému,
že pohľadávku voči nemu evidovanú sporiteľňou vo výške 1 215,34 eur s príslušenstvom postúpila
žalobcovi, a žalovaný od tohto momentu ho môže plniť výlučne postupníkovi, teda žalobcovi.

Z prehľadu o splácaní úveru potom súd zistil, akým spôsobom bol úver od roku 2006 žalovaným platený.

Takto mal súd zistené, že žalovaný poslednú splátku úveru do postúpenia pohľadávky urobil 8.4.2010.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, teda § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úverovú zmluvu a poskytujú základný právny
rámecpreúpravuprávnehovzťahuúčastníkovkonaniaaleajpodľaustanoveníObčianskehozákonníka,

ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. ktorý v znení
účinnom od 1.5.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

Z úverovej vznikla teda dlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnutý úver a zaplatiť dohodnuté úroky.
Jenepochybné,žeposkytnutýúvermalcharakterspotrebiteľskéhoúveru,ktoréhorežimvčaseuzavretia
zmluvy upravoval Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V rámci úverového vzťahumala banka charakter postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný
postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. V tomto prípade je
ustanovenie§52ods.2prváveta,odkazomnaprednostnépoužitieObčianskehozákonníkavovšetkých

spotrebiteľských vzťahov za predpokladu, že je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Preto na právne vzťahy
zmluvou výslovne neupravené je podľa presvedčenia súdu aplikovať Občiansky zákonník, v tomto
prípade aj na prípadné premlčanie nárokov žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

Naposledy citované ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť orgánu práve
konajúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi. Takýmto orgánom je aj súd konajúci
o nárokoch žalobcu a rozhodujúci vo veci po 1.5.2014, a preto je podľa názoru súdu toto ustanovenie
aplikovať odo dňa jeho účinnosti, teda od 1.5.2014.

Vzhľadomnazistenéskutočnostiacitovanézákonnéustanovenia,súddospelkpresvedčeniu,žežalobe
nie je možné vyhovieť v celom rozsahu, ale len z časti a to z týchto dôvodov:

Žaloba bola podaná dňa 21.11.2013, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.11.2011, na
premlčanie jednotlivých splátok, ktorými mal žalovaný svoj dlh splácať je nutné aplikovať trojročnú

premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho
zákonníka. Preto podľa názoru súdu, došlo k premlčaniu všetkých splátok, ktoré boli zročné pred
21.11.2010, teda kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba pred podaním žaloby na súd dňa
21.11.2013. Z toho vyplýva, že ak splátka v novembri 2010 bola splatná k 20.11.2010 nepremlčané
ostali splátky, ktoré boli zročné od 20.12.2010 do 20.11.2011, ide o 12 splátok po 27,35 eur. Týchto 12

splátok potom predstavuje spolu sumu 328,20 eur a tieto splátky v sebe zahrňovali aj dohodnuté úroky a
poplatky, teda nesplatenú úverovú istinu k 21.11.2011. Ak potom žalobca žiadal z istiny, ktorú požadoval
priznať vo výške 958,62 eur úrok z omeškania z 21.11.2011 teda odo dňa nasledujúceho po zročnosti
poslednej splátky, požadoval ho v čase, keď už žalovaný bol v omeškaní s nesplatenou časťou úveru
tvorenou 12-mi zročnými a nepremlčanými splátkami.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovaného s úhradou tejto istiny, podľa ktorého,
ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, je dlžník povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy, a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.Žalobca požadoval úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, to znamená v sadzbe
upravenej ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V novembri 2011 bola výška základnej úrokovej sadzby

určená Európskou centrálnou bankou 1,25% ročne a jej zvýšenie o osem percentuálnych bodov
potom predstavuje sadzbu úroku 9,25% ročne. Súd preto žalobcovi priznal nezaplatenú časť úveru
pozostávajúcu z posledných 12 nepremlčaných splátok v sume 328,20 eur spolu s 9,25% úrokom z
omeškania ročne od 21.11.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku uplatneného nároku potom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na premlčanie, ktorého sa síce
žalovaný ako spotrebiteľ nedovolal súd prihliadal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. ktoré bolo účinné od 1.5.2014 ex offo, to znamená z úradnej
povinnosti a v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčaný nárok žalobcovi priznať nemohol.

Pokiaľ žalobca dôvodil tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.11.2011 a preto od tohto

momentu je potrebné počítať premlčaciu dobu sa súd s takýmto názorom nestotožnil, nakoľko medzi
Slovenskou sporiteľňou, ktorá bola pôvodným veriteľom a žalovaným, bolo dohodnuté splácanie dlhu v
splátkach a premlčacia doba plynula od zročnosti každej jednotlivej splátky v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka.

Žalovaný bol v konaní prevažne úspešný, avšak proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadoval a
preto súd žalovanému, ktorý by mal inak v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku právo na
náhradu trov konania pomerne krátených, v závislosti od úspechu a neúspechu vo veci proti žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.