Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5113216018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu : CD Consulting

s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zastúpený splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o zaplatenie
1107,13 EUR, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1107,13 EUR s úrokom z omeškania 6 % ročne od
09.09.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3,69 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 03. 2013 žalobca na vzorovom tlačive A podľa čl. 4 bodu
1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči žalovanému
zmenkovú pohľadávku vo výške 1107,13 s príslušenstvom (pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25
% denne zo sumy 1107,13 EUR, úroku 6 % ročne zo sumy 1107,13 EUR a zmenkovej odmeny v sume

3,69 Eur) a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z
pripojenej zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 12. 01. 2010 na zmenkovú sumu 1107,13 Eur a v ktorej
sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 12. 06. 2010, pričom ide o vistazmenku s
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Indosant
predložil zmenku na platenie, no žalovaný ako vystaviteľ doteraz na zmenkovú sumu nezaplatil nič.

Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 23. 06. 2014, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý žiadal svoju

neúčasť ospravedlniť, nežiadal však o odročenie pojednávania. Potom súd v súlade s ust. § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý na pojednávaní
bol prítomný, uviedol, že si spomína, že pre firmu Pohotovosť s.r.o. v minulosti podpísal zmenku. Ďalej
uviedol, že si myslí, že zo zmenkovej sumy zaplatil 100 EUR, ale momentálne nemá doklad o zaplatení.

Z navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavil žalovaný v Námestove dňa 12. 01.
2010 na zmenkovú sumu 1107,13 Eur. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú

sumu žalovaný zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahuje
dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 12.06.2010, doložku „bez protestu“ a doložku „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené sídlo spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listinyje krytý podpisom žalovaného ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jeho identifikačné údaje v
rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad navrhovateľa.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového
zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,
platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. §
75 zmenkového a šekového zákona okrem údaja splatnosti. Absenciu tohto údaja však zmenkový a

šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou, pretože podľa ust. § 76 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového
zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú na
videnie, tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 zmenkového
a šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená žalovaným ( čo
ten napokon aj uznáva ). Zmenka bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona)

žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona)
a ktorý je tak jej oprávneným majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Žalobca ako
oprávnený majiteľ sa preto dôvodne domáhal voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky zaplatenia
neuhradenej zmenkovej sumy 1107,13 Eur s úrokmi vo výške 6 % tak ako sú tieto špecifikované vo
výroku rozsudku ako aj zmenkovej odmeny. Tieto nároky žalobcu sú dané podľa § 43 ods. 1 zmenkového

a šekového zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky
vykonať postih proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona platí, že
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ,
ako aj ostatné trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej

dohodnutej výške. Súd však vo zvyšku zamietol návrh pokiaľ išlo o navrhovateľom požadovaný úrok
0,25 % denne zo súm špecifikovaných v navrhovateľom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky
zmenkový a šekový zákon síce umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a
3 cit. zákona), no takáto úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať
kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými

mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je
neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z

okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj
keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie
dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať
spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch.
Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný

absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny
úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej
zmenke bol dojednaný úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo
výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov,ktorý publikuje NBS (), v roku 2010, v ktorom bola zmenka vystavená
a v ktorom je aj stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná úroková miera pri nových úveroch iba

mierne presahovala 15 % ročne (presne 15,0209 % ročne v mesiaci november 2009 pri spotrebiteľských
a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov). Dojednaná úroková miera 91,25
% ročne prevyšujúca teda šesťnásobne najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu v uvedenom období (kedy
sa dokonca priemerná úroková miera v segmente domácností pohybovala v rozmedzí približne od 6,6
% do 8,3 %) pri spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho

charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom
čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto
úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke je potom podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok žalovaného zaplatiť žalobcom uplatnený úrok 0,25 %
denne. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol
úspešný v prevažnej časti (keď len kapitalizované úroky 0,25 % denne predstavovali 3823,99 Eur) v
porovnaní s úspechom žalobcu v sume 1358,65 Eur (istina + úroky 6 % počítané do dňa vyhlásenia
rozsudku). Keďže žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.