Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1511202462.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova ul. č. 17, Bratislava, IČO: 603 201,
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Námestie Slobody č. 10, IČO: 36 863 904, proti odporcom: 1/ G. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
U., A. ul. č. X., 2/ Z. W., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom U., A. ul. č. X, o zaplatenie 3 772,74 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 356,25 Eur spolu s
poplatkom z omeškania v sadzbe 1 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania od 29. 6. 2009 do 30.

6. 2010 a od 1. 7. 2010 v sadzbe 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia a
to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

Odporkyňa 1/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1 832,07 Eur a poplatok z omeškania zo sumy
1 679,40 Eur v sadzbe 1 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania od 4. 6. 2010 do 30. 6. 2010 a
od 1. 7. 2010 v sadzbe 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia a to všetko
v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 4. 2. 2011, žiadal navrhovateľ, aby súd odporcov 1/ a 2/ zaviazal

na solidárne zaplatenie 3 772,74 Eur spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania od
splatnosti jednotlivých dlžných súm - zálohových platieb predpísaných odporcom 1/ a 2/ za užívanie
bytu v roku 2008 a 2009 a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporcovia 1/ a 2/ ako
nájomcovia bytu č. XXX v U. na A. ul. č. X, za tento byt neuhradili v roku 2008 a 2009 zálohové platby,
ako aj nedoplatky z vyúčtovania nákladov za služby dodané im do bytu v roku 2008 a 2009, spolu vo
výške zažalovenej istiny.

Platobný rozkaz č. k. 28Ro 241/2011 - 40, ktorý súd vydal 14. 11. 2012, bol zrušený podľa § 173 ods. 3
zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) a súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 upravil navrhovateľ návrh na začatie konania a žiadal, aby bola
odporcom 1/ a 2/ bola uložená solidárna povinnosť zaplatiť mu 3 654,17 Eur a úrok z omeškania v
sadzbe 8,5 % ročne zo sumy 693,84 Eur od 28. 9. 2013 do jej zaplatenia, zo sumy 1 832,07 Eur poplatok
z omeškania v sadzbe 1 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania od 4. 6. 2010 do jej zaplatenia azo sumy 356,25 Eur poplatok z omeškania v sadzbe 1 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania od
29. 6. 2009 do jej zaplatenia. Súd čiastočnú zmenu návrhu pripustil samostatným uznesením, ktorým
súčasne aj zastavil konanie pre čiastočné späťvzatie návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/, svedkyne Edity
Jarošovej, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, dokladmi o nájomnom vzťahu odporcov 1/ a 2/ k
bytu a jeho skončení, zálohovými predpismi nájomného, s vyúčtovaniami služieb spojených s užívaním
bytu za roky 2008 a 2009, dokladmi o doručovaní , s obsahom spisu tohto súdu sp. zn. 40C 145/2010 a
14C 56/2010, pričom vykonal aj iné dôkazy založené v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:

Dňom XX. XX. XXXX sa odporcovia 1/ a 2/ ako manželia stali nájomcami bytu č. XXX v U. na A. ul. č. X.

Prenajímateľom tohto bytu bol a doposiaľ je navrhovateľ. Úkonu vzniku nájomného vzťahu predchádzal
úkon odporcov 1/ a 2/ označený ako uznanie dlhu podľa § 558 zákona č. 40 /1964 Zb. - Občiansky
zákonník (OZ), v ktorom písomne potvrdili, že uznávajú dlh ktorým je byt zaťažený za čas od úmrtia
predchádzajúceho nájomcu - bola to matka odporkyne 1/ - teda od 11. 4. 2007 do 20. 10. 2008, podľa
špecifikácie vyčíslenia dlhu uvedenej v uznaní. Z dôvodu neplatenia nájomného, im navrhovateľ nájom

bytu vypovedal a tento skončil, uplynutím výpovednej doby dňom 30. 11. 2009. O povinnosti odporcov
1/ a 2/ vypratať predmetný byt bez nároku na bytovú náhradu rozhodol tunajší súd v konaní pod sp. zn.
40C 145/2010 dňa 15. 7. 2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 9. 2011. Odporcovia 1/
a 2/ v roku 2008 a 2009 k bytu predpísané zálohové platby neplatili. Navrhovateľ preto v tomto konaní
žiadal, aby zaplatili dlh na nájomnom a úhradách za užívanie bytu v mesiacoch november a december

2008, spolu v sume 356,25 Eur. K bytu bolo v tomto čase predpísané nájomné, mesačne po 1 172,-
Sk, čo je 38,90 Eur, za dva mesiace 77,80 Eur. Dňa 31. 5. 2009 vystavil navrhovateľ odporcom 1/ a
2/ vyúčtovanie nákladov na služby spojené s užívaním tohto bytu v roku 2008 s vyčíslením skutočných
nákladov50331,-Sk,zktorýchžiadalalikvótnučasťpripadajúcunadvamesiacetohtoroka,teda 278,44
Eur (50 331,- Sk : 12 = 4 194,25 Sk x 2 = 8 388,50 Sk, čo je 278,44 Eur). Ďalej žiadal od odporcov 1/

a 2/ zaplatenie 1 832,07 Eur ako dlhu, ktorý im vznikol za užívanie bytu v roku 2009, zodpovedajúceho
ročnému predpísanému nájomnému k bytu 466,80 Eur (12 x po 38,90 Eur) a výške skutočných nákladov
na služby spojené s užívaním bytu podľa ich vyúčtovania, ktoré vystavil dňa 30. 4. 2010 vo výške 1
365,27 Eur. Okrem týchto dvoch nárokov žiadal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenie dlhu zodpovedajúceho
výške k bytu predpísaných zálohových platieb za čas od januára do septembra 2008, spolu v sume

693,84 Eur (8 x po 2 613,- Sk = 20 904,- Sk) z dôvodu úkonu uznania tohto dlhu odporcami 1/ a 2/.

Odporca2/vypovedal,žepovinnosťneplnilpreto,ževbyteodjanuára2009nebýval,odišielzospoločnej
domácnosti a sa z nej aj odsťahoval. Bývanie v byte od toho času až doposiaľ neobnovil, vedie iný
partnerský život. Túto skutočnosť odporkyňa 1/ výpoveďou potvrdila a zo spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 14C 56/2010 súd zistil, že odporkyňa 1/ z tohto dôvodu návrhom z 1. 3. 2010 požiadala o rozvod

ich manželstva. Konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Odporca 2/ zhodne
vypovedal aj už vo vyššie označenom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 40C 145/2010, keď na pojednávaní
konanom 17. 3. 2011 uviedol, že v byte po dobu 2,5 roka spätne nebýva. Odporcovia 1/ a 2/ zhodne
nesúhlasili s povinnosťou uhradiť dlh za čas predchádzajúci vzniku ich nájomného vzťahu k bytu s
odôvodnením, že v období pred vznikom nájmu v byte nebývali, v byte býval brat odporkyne 1/ a druh

jej zomrelej matky. Oni i spolu s deťmi žili u matky odporcu 2/ v obci J. S.. Predmetný dlh im nevznikol a
úkon uznania dlhu urobili bez vedomosti, čo podpisujú. Svedkyňa P. H., pracovníčka bytového oddelenia
navrhovateľa, vypovedala, že úkon uznania dlhu odporcami 1/ a 2/ musel súvisieť s riešením ich žiadosti
o pridelenie bytu, ale konkrétnosti ich prípadu si nepamätala.

Zistený skutkový stav vyhodnotil súd právne podľa nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ).

Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 696 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob
ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu zaplnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný
právny predpis.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 558 veta prvá OZ ak niekto uzná písomne , že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky ,
predpokladá sa , že dlh v čase uznania trval.

V konaní bolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ ako spoloční nájomcovia označeného bytu, nezaplatili
za obdobie mesiacov november a december 2008 nájomné spolu v sume 77,80 Eur a nezaplatili ani
cenu služieb spojených s užívaním bytu v sume 278,44 Eur. Výška tohto dlhu, spolu 356,25 Eur nebola

ani medzi účastníkmi sporná a preto súd oboch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne (§ 701 ods.
2 OZ) zaplatiť tento dlh navrhovateľovi. Navrhovateľovi bolo vyhovené aj v časti nároku na zaplatenie
dlhu vzniknutého za bývanie v byte v roku 2009, avšak len vo vzťahu k odporkyni 1/, pretože podľa
názoru súdu odporca 2/ stratil opustením domácnosti, ktorú viedol v označenom byte s odporkyňou 1/
postavenie nájomcu bytu. Odporca 2/ tvrdil, že domácnosť s odporkyňou nevedie od januára 2009 a toto

tvrdenie predniesol aj v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 40C 145/2010, v čase predchádzajúcom
tomuto konaniu. Opustenie spoločnej domácnosti odporcom 2/ bolo dôvodom, pre ktorý odporkyňa 1/
požiadalatunajšísúdorozvedenieichmanželstva.Odporca2/sadobytuužnevrátil,jehokonanieboloa
jetrvaléajehodôsledkomjestratanájomnéhoprávakbytupodľa§708OZkčasuopusteniadomácnosti
(január 2009) a preto súd návrh v tejto časti voči nemu zamietol. Výška dlhu vzniknutého za bývanie

v byte v roku 2009 nebola sporná. Zodpovedá výške k bytu predpísaného nájomného za 12 mesiacov
po 38,90 Eur, spolu 466,80 Eur a výške nákladov na služby dodané do bytu spolu v sume 1 832,07 Eur.
Za tento dlh do času 30. 11. 2009 zodpovedá odporkyňa1/ ako nájomkyňa a od 1. 12. 2012, keďže k
tomuto dňu jej nájomný vzťah k bytu už z dôvodu výpovede nájmu skončil, zodpovedá v právnom režime
bezdôvodného obohatenia. Tým, že v decembri 2009 za bývanie v byte nič nezaplatila, obohatila sa na

úkor navrhovateľa, pretože sa jej majetok nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal a to o sumu zodpovedajúcu
výške platobných povinností, ktoré by v prípade trvania nájomného vzťahu k bytu bola povinná plniť
navrhovateľovi ako jeho prenajímateľovi. V zostávajúcej časti predmetu sporu a to povinnosti odporcov
1/ a 2/ zaplatiť dlh, ktorý vznikol za čas od januára 2008 do septembra 2008, teda pred vznikom ich
nájomného vzťahu k bytu, súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ nepreukázal, že odporcovia 1/

a 2/ označený byt v tomto čase užívali a odporcovia 1/ a 2/ to v konaní aj namietali. To znamená, že ak za
užívanie bytu v tomto čase vznikol dlh, nie sú odporcovia 1/ a 2/ za neho pasívne zodpovední. Pokiaľ dňa
20. 10. 2008 podpísali listinu označenú ako uznanie dlhu, od ktorej odvíjal navrhovateľ právny základ
tohto zažalovaného nároku, tak súd poukazuje na to, že predpokladom platnosti takéhoto úkonu je
existencia vlastného dlhu dlžníka, čo v konaní preukázané nebolo. Aj z obsahu listiny o uznaní je zrejmé,

že sa jedná o dlh navrhovateľovi neznámej osoby. Ak navrhovateľ podmienil pridelenie bytu odporcom
1/ a 2/ do nájmu vyrovnaním všetkých záväzkov, ktorými bol byt zaťažený, mal právne postupovať podľa
právneho režimu prevzatia dlhu alebo pristúpenia k záväzku, čo sa však nestalo.

Navrhovateľ žiadal v konaní od odporcov 1/ a 2/ spolu zaplatenie istiny 3 654,17 Eur. Skutkový základ
však označil len v časti zaplatenia sumy 693,84 Eur ako peňažnej povinnosti z uznania dlhu, v časti

zaplatenia 356,25 Eur ako peňažnej povinnosti odporcov 1/ a 2/ za užívanie bytu v období novembra a
decembra 2008 a v časti zaplatenia 1 832,07 Eur ako peňažnej povinnosti odporcov 1/ a 2/ za užívanie
bytu v roku 2009, teda spolu vymedzil skutkový základ k peňažnému nároku 2 891,16 Eur. Návrh nad
takto vyčíslený a skutkovo vymedzený nárok až do výšky zažalovanej istiny 3 654,17 Eur, bol súdom
pre jeho nedôvodnosť zamietnutý.

Navrhovateľ požadoval aj poplatok z omeškania, od splatnosti odvíjajúcej od doručenia vyúčtovania
nákladov na služby spojené s užívaním bytu odporcom 1/ a 2/, respektíve odporkyni 1/.Vyúčtovanie za
rok 2008 prevzala odporkyňa 1/ dňa 11. 6. 2009. Vyúčtovanie za rok 2009 odporkyňa 1/ prevzala dňa 13.
5. 2010. Nedoplatky mali byť zaplatené do 15 dní. Poplatok z omeškania je dlžník povinný popri plneníplatiť, ak je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 OZ). Výšku poplatku z omeškania
určuje vykonávací predpis. Poplatok z omeškania nemôže byť vyšší, než určuje § 4 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého poplatok z omeškania v čase vzniku omeškania odporcov 1/ a

2/, respektíve len odporkyne 1/ bol 1 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania . Od 1. 7. 2010 bola
sadzba poplatku z omeškania znížená na 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania. Opierajúc
sa o ustanovenie § 10 ods. 2 nariadenia, znížil súd navrhovateľom požadovaný poplatok z omeškania
za čas od 1. 7. 2010 na 0,5 promile s tým, že súd nepoužil v prejednávanej veci dikciu ustanovenia
§ 10 b) nariadenia, keďže bol toho názoru, že toto ustanovenie má dopad na sankcie za omeškanie

spotrebiteľa podľa ustanovenia § 3a tohto nariadenia. Nedoplatok z vyúčtovania za rok 2008 sa stal
splatným 26. 6. 2009, navrhovateľ poplatok žiadal od 29. 6. 2009. Nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009
sa stal splatným 28. 5. 2010 a navrhovateľ poplatok žiadal od 4. 6. 2010. Omeškanie odporcov 1/ a 2/,
respektíve odporkyne 1/ nastalo však už skôr a to neuhradením k bytu predpísaných zálohových platieb
k 1. dňu kalendárneho mesiaca (článok III zmluvy o nájme).

Navrhovateľ žiadal ako príslušenstvo z nároku na úhradu dlhu za rok 2009 poplatok z omeškania,

ktorý je podľa §§ 517 a 697 OZ povinný platiť nájomca pri omeškaní s úhradou nájomného a úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu. Keďže odporkyňa 1/ bola nájomkyňou bytu len do 30. 11.
2009, priznal súd navrhovateľovi tento nárok len z istiny, ktorá výpočtom zodpovedá výške dlhu do
tohto času, čo je 1 679,40 Eur (1 832,07 Eur : 12 mesiacov = 152,67 Eur x 11= 1 679,40 Eur).
Za dlh príslušný k mesiacu december 2009 by mal navrhovateľ, keďže právnym základom nároku je

bezdôvodné obohatenie odporkyne 1/, právo na úrok z omeškania. Navrhovateľ úrok z omeškania
nežiadal.

Pomer úspechu účastníkov v konaní bol u odporkyne 1/ - 60 % k úspechu navrhovateľa - 40 % a u
odporcu 2/ - 90 % k úspechu navrhovateľa 10 %. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142
ods. 2 OSP a odporcom 1/ a 2/ ako v konaní úspešnejším účastníkom náhradu trov nepriznal, pretože

im trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z.