Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 2, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222431
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112222431.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35838825, zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35885459, proti žalovaným: X. H. D.,
U.. X.X.XXXX, R. D., Š. X, zastúpenému AK- TARABČÁK s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 13, IČO:
36859109, 2. E. F., U.. XX.X.XXXX, R. D., G.T. XX, zastúpenej opatrovníčkou T. U., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, IČO: 42264154, zastúpeným JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom v Chorvátskom robe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie

10.766,59 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 10.766,59 EUR s 10,9 % úrokom z omeškania ročne od
19.12.2001 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením predmetného záväzku
žalovanou alebo dlžníkom C. E., nar. XX.X.XXXX na základe notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2000 pod
sp. zn. U., Nz XXX/XXXX zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovanej al. dlžníka,

zamieta žalobu voči žalovanému v 1. rade,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.397,83 EUR na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 2.515,99 EUR a iných trov konania vo výške 645,50 EUR na účet právneho zástupcu do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku,

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2012 žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie
10.766,59 EUR s 10,9 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2001 do zaplatenia titulom nesplateného
úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 11.12.2000 medzi právnym predchodcom žalobcu
VÚB Wüstenrot a.s. a dlžníkom C. E..

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre premlčanie.Opatrovník žalovanej v 2. rade a vedľajší účastník sa k žalobe nevyjadrili.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením úverovej zmluvy, ručiteľskej listiny 1, 2, exekučného spisu
XErXXX/XXXX ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 11.12.2000 s poberateľom úveru C.
E., U.. XX.X.XXXX uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol poberateľovi úveru na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 600.000,- Sk a žiadosti o
poskytnutie úveru úver vo výške 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,9 % s tým, že do pridelenia cieľovej
sumy zo zmluvy o stavebnom sporení platí úver ako medziúver a po pridelení a pripísaní nasporenej
sumy k úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou

sadzbou 6 % ročne.

Podľa čl. II bodu 1 zmluvy sa poberateľ úveru zaväzuje splácať pravidelnými mesačnými splátkami
mesačné úroky z poskytnutého úveru s tým, že pri postupnom čerpaní medziúveru stavebná sporiteľňa
oznámi výšku splátky písomne. Pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude splátka vo výške
4.450,- Sk. Začiatok splácania sa stanovuje na mesiac nasledujúci po prvom čerpaní a po pridelení

cieľovej sumy a transformácie medziúveru na stavebný úver bude splátka stavebného úveru vo výške
4.200,- Sk.

Na zabezpečenie návratnosti úveru bola dňa 21.12.2000 spísaná notárska zápisnica č. U. U.,
predmetom ktorej bolo vyhlásenie povinných osôb podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku a § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, ktorou

sa poberateľ úveru C. E. ako dlžník zaviazal záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu splácať
podľa dohodnutých podmienok uvedených v notárskej zápisnici s vyhlásením, že v prípade nesplnenia
si záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a to na celý jeho majetok ako povinnej osoby.

Návratnosť úveru bola zabezpečená ručiteľskou listinou č. 1, obsahom ktorého bolo vyhlásenie

žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 540 až 550 Občianskeho zákonníka a § 3 a 412 Obchodného
zákonníka, že ručí za úver vrátane úrokových nákladov poskytnutý právnym predchodcom žalobcu v
prospech dlžníka s tým, že sa zaväzuje na základe vyzvania veriteľa najneskôr však v deň splatnosti
uhradiť úver z vlastných prostriedkov.

Zhodná ručiteľská listina bola podpísaná zároveň žalovanou v 2. rade.

Podaním zo dňa 10.12.2001 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na okamžité splatenie úveru vo
výške 324.354,20 Sk z dôvodu, že hlavný dlžník nespláca poskytnutý úver, nerešpektuje opakované
upomienky o nezaplatení splátok a nemá záujem o vyporiadanie svojich záväzkov.

Žalovaný v 1. rade si predmetnú výzvu v úložnej lehote neprevzal a zásielka sa právnemu predchodcovi
žalobcu vrátila 14.12.2001 a žalovaná v 2. rade výzvu prevzala 17.12.2001.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa19.12.2002právnypredchodcažalobcupredmetnúpohľadávku
postúpil žalovanému. Žalovaným v 1. a 2. rade bolo postúpenie pohľadávky oznámené podaním zo dňa
14.1.2003.

Dňa 5.3.2003 pod sp. zn. XErXXX/XXXX bolo vydané Okresným súdom v Prešove poverenie vo veci
exekučného konania Y. U. základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu C.. G. Š. v Prešove pod č. U.

U. zo dňa 21.12.2000 voči povinnému C. E., U.. XX.X.XXXX na vymoženie uloženej povinnosti vo výške
324.354,20 Sk s príslušenstvom. Predmetné exekučné konanie neplní svoj účel, keďže vzhľadom nanedostatočnýmajetokhlavnéhodlžníkanedochádzajehoprostredníctvomkúhradepohľadávkyžalobcu
a to ani čiastočne.

Ku dňu podania žaloby tento nárok pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 324.354,20 Sk

(10.766,59 EUR).

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 4.9.2013 súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne na zaplatenie 10.766,59 EUR s 10,9 % úrokom z omeškania ročne od 19.12.2001 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením predmetného záväzku jedným zo
žalovaných alebo dlžníkom C. E., U.. XX.X.XXXX U. Q. U. Q. Q. N. XX.XX.XXXX D. E.. Q.. U. U. zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných alebo dlžníka s tým, že v prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v zmysle ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka uzatvoril s poberateľom úveru C. E., U.. XX.X.XXXX na základe zmluvy
o stavebnom úvere č. XXXXXXXX uzatvorenú na cieľovú sumu 600.000,- Sk a žiadosti o poskytnutie
úveru úverovú zmluvu na sumu 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,9 % ročne s tým, že do pridelenia

cieľovej sumy o stavebnom úvere platí úver ako medziúver a po pridelení a pripísaní nasporenej sumy
k úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou
6 % ročne.

Podľa článku II sa poberateľ úveru zaviazal predmetný úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami
a to vo výške mesačných úrokov z poskytnutého úveru. Pri postupnom čerpaní medziúveru stavebná

sporiteľňa oznámi výšku splátky písomne. Pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude splátka
vo výške 4.450,- Sk s tým, že začiatok splácania sa stanovuje na mesiac nasledujúci po prvom čerpaní a
po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver bude splátka stavebného úveru
vo výške 4.200,- Sk, ktorú mal splácať v zmysle čl. II bodu 2 vždy do 10. dňa príslušného mesiaca.

Podľa čl. III zmluvy návratnosť úveru bola zabezpečená spísaním notárskej zápisnice dlžníka o súhlase

s exekúciou, ktorá je exekučným titulom podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a § 41
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., ktorá bola spísaná na notárskom úrade N. XX.XX.XXXX D. E.. Q.. U. U..

Ďalej návratnosť úveru bola zabezpečená spísaním ručiteľského vyhlásenia žalovaných v 1. a 2. rade.

Predmetná zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je
absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a teda záväzkové vzťahy, ktoré na

základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvného vzťahu.

V súlade s ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa týmto zákonom spravujú aj vzťahy, ktoré
vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú zákonnou úpravou
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 260 ods. 1 až 3 citovaného zákona.

Zároveň bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade ručiteľskými listinami uzatvorenými 11.12.2000
právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi vyhlásili, že preberajú ručenie za predmetný úver vrátane
úrokových nákladov s tým, že sa zaväzujú na základe vyzvania žalobcu najneskôr však v deň
splatnosti uhradiť úver alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných
prostriedkov.Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver alebo jeho časť a právnemu
predchodcovi žalobcu budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok
ručenia i za zvýšené úroky.

Z obsahu uvedených ručiteľských hlásení nesporne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade prevzali ručenie
za záväzok z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle ust.§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

Je nesporné, že záväzkový vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovom
právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a preto má povahu vedľajšieho - akcesorického právneho
vzťahu. Z tejto jeho povahy vyplýva, že ručiteľský záväzok môže prevziať iba vo výške záväzku dlžníka
a teda ručiteľ sa nemôže zaviazať na plnenie vo väčšom rozsahu, než v akom je zaviazaný plniť sám

dlžník.

Zákon však nevylučuje, aby za jednu pohľadávku mohlo prevziať ručenie aj viac osôb a to každá za
celý dlh alebo za jeho časť.

Je nesporné, že v danej právnej veci už od roku 2003 prebieha exekučné konanie týkajúce sa predmetu
konania voči hlavnému dlžníkovi C. E. U. Q. Y. F. U. Q. Q. N. XX.XX.XXXX D. E.. Q.. U. U..

Keďže ručiteľ zodpovedá za záväzky dlžníka voči veriteľovi iba v rozsahu jeho nesplatenej časti,
v prípade, ak by súd vyhovel predmetnej žalobe v znení zodpovedajúcom petitu bez zohľadnenia
existencie exekučného titulu žalobcu ako veriteľa voči hlavnému dlžníkovi v totožnom predmete,
žalobcovi by vznikol nárok na to isté plnenie existenciou dvoch exekučných titulov. Z uvedeného dôvodu
rozhodnutie súdu vo veci samej musí zohľadňovať aj existenciu exekučného titulu žalobcu ako veriteľa

voči hlavnému dlžníkovi v totožnom predmete konania.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade s poukazom na ust. § 408 Obchodného
zákonníka uplynutím absolútnej 10-ročnej premlčacej lehoty, súd vyhodnotil za nedôvodnú s poukazom
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.4.2010 pod sp. zn. 33Cdo3445/2008.

V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že ust. § 310 Obchodného zákonníka je špeciálne k ust. § 391

a nasl. Obchodného zákonníka.

Z dikcie ust. § 310 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že premlčanie práva veriteľa voči
ručiteľovi je možné konštatovať len za situácie, kedy je nad všetku pochybnosť zistené premlčanie práva
veriteľa voči dlžníkovi.

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť, že pokiaľ nedôjde k premlčaniu záväzku dlžníka, nemôže

ručiteľ úspešne namietať premlčanie práva z ručiteľského záväzku, i keby toto už premlčané bolo. Je
pritom bez významu, z akého dôvodu nie je (na rozdiel od práva voči ručiteľovi) právo veriteľa voči
dlžníkovi premlčané.

Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že aplikácia ust. § 310 Obchodného zákonníka
je vylúčená potom, čo veriteľ vyzval ručiteľa k splneniu ručiteľského záväzku.

Okrem iného Najvyšší súd už v rozsudku pod sp. zn. 29Odo405/2005 dospel k záveru, že veriteľ je
oprávnený domáhať sa splnenia záväzku voči ručiteľovi bez toho, aby ho k takémuto plneniu predtým
vyzval.Prebiehajúce exekučné konanie žalobcu voči hlavnému dlžníkovi na základe poverenia Okresného súdu
v Prešove vydané 5.3.2003, ktoré doposiaľ ukončené nebolo má za následok spočívanie premlčacej
lehoty veriteľa voči dlžníkovi a z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 310 Obchodného zákonníka

nemôžu ručitelia úspešne namietať premlčanie uplatneného nároku a to ani s poukazom na ust. § 408
Obchodného zákonníka.

V danom prípade mal súd za to, že aj podanie návrhu na začatie exekučného konania je právnym
úkonom, ktoré v zmysle ust. § 402 Obchodného zákonníka možno považovať za uplatnenie práva v už
začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej lehoty, nakoľko exekučné konanie je súčasťou

súdneho konania, v ktorej sa oprávnený domáha núteného výkonu priznaného, resp. uznaného práva
a požíva súdnu ochranu v zmysle ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nazákladeuvedenéhopretosúdvovzťahukručiteľomv1.a 2.radevyhovelžalobevčastinesplateného
záväzku istiny úveru ku dňu 10.12.2001, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vo výške
10.766,59 EUR (324.354,20 Sk).

V zmysle ust. § 340 Obchodného zákonníka, je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve,

ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

S poukazom na uvedené ustanovenie súd priznal uplatnený úrok z omeškania s poukazom na výzvu
na splatenie úveru doručovanej žalovaným zo strany právneho predchodcu žalobcu podaním zo dňa

10.12.2001, ktorá preukázateľne bola doručená najneskôr žalovanej v 2. rade 17.12.2001 počnúc dňom
19.12.2001 a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10,9 % ročne
v zmysle čl. II bod 3 písm. b), kedy sa v prípade omeškania platná úroková sadzba 8,9 % za dobu
omeškania zvyšuje o 2 % ročne.

Uvedená úroková sadzba je určená v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka, ale zároveň je nižšia
ako úroková sadzba určená § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania(dvojnásobokdiskontnejsadzbyNárodnejbankySR),pretosúdžalobevovýškeuplatneného
úroku zo omeškania vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.1.2014 pod sp. zn. 16Co216/2013 zrušil rozsudok s

výnimkou výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
vedľajšieho účastníka. Je toho názoru, že prejednávaná vec je jednoznačne svojou povahou vecou
spotrebiteľskou a dopadá na ňu právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka, keďže
s účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej č. 150/2004 Z. z. od 1.4.2004 sa posilnila právna
ochrana aj na vzťahy spred účinnosti zákona, teda aj na predmetnú právu vec, ktorá bola založená

zmluvou o stavebnom úvere dňa 11.12.2000.

Podľa ust. § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 uzatvorené
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto zákona
do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré
nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a 57 Občianskeho zákonníka sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Odvolací súd nepopiera, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, ale ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou zák. č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami Občianskeho zákonníkaa ide o vzťahy medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorí prijíma úver na svoju spotrebu a preto ide o
občiansko-právny vzťah.

Podstatou sporu v danom prípade bola okolnosť, že po podaní žaloby žalovaný v 1.rade ako ručiteľ

vzniesol námietku premlčania a preto bolo úlohou súdu vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania
sa vysporiadať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a
zároveň mal pristúpiť k súdnej zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

Je v súlade s princípmi spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskych práv a nie právo podnikateľské (NS
SR 5MCdo20/2009). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského

práva, pričom nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do
rozporu s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na
vzťah spotrebiteľský vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa, aj keď v danom
prípade ide o ručiteľa.

Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6MCdo4/2012

s uvedením, že toto rozhodnutie rešpektuje, avšak nestotožňuje sa so záverom ohľadom plošného
uplatňovania nového obchodného práva v prípade zabezpečovacích prostriedkov, aby mali iné režim
regulácie ako záväzok hlavný.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška

úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.Podľa § 504 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere,
dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca
odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď

s ním vysloví súhlas.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Žalobca žiadal, aby súd na právny vzťah aplikoval právny režim Obchodného zákonníka, pretože tento je
pre úverovú zmluvu ustanovený priamo zákonom a teda nie na základe dohodnutej zmluvnej podmienky.

Žiadne zákonné ustanovenie zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa a to ani ust. § 54 Občianskeho
zákonníka nezakladá možnosť voľby, resp. výberu toho právneho režimu, ktorý je pre spotrebiteľa v tom-
ktorom prípade či momente priaznivejší. To, čo je predmetnom posúdenia vrámci ochrany spotrebiteľa,
sú výlučne zmluvné podmienky a nie právny režim právneho vzťahu.

Totožný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 27.11.2012 pod sp. zn. 9Co224/2011,

Krajský súd v Nitre v rozhodnutí zo dňa 22.11.2012 pod sp. zn. 9Co 162/2012 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.3.2013 pod sp. zn. 6MCdo4/2012.V uvedenom uznesením Najvyšší súd SR vyslovil právny záver, že zmluva o úvere upravená
ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že
sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V

zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného
zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. V takomto
prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania,
keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ust. §

387 a nasl. Obchodného zákonníka. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj
nárok je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a
aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom
uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Právny systém Slovenskej republiky, ako súčasť kontinentálneho právneho systému je založený na

doktríne písaného práva, to znamená, že pod právom sa rozumie výlučne písané právo a nie právne
obyčaje alebo súdne precedensy.

Napriek tomu, že súdne precedensy nie sú prameňom práva v Slovenskej republike, je potrebné v
záujme zachovania princípu právnej istoty, aby súdy nižšieho stupňa nerozhodovali svojvoľne a v
zjavnom rozpore s už vyslovenými právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako k tomu

v súčasnosti dochádza najmä v otázke posudzovania premlčania nároku veriteľa z úverovej zmluvy
uzatvorenej so spotrebiteľom.

Je v absolútnom rozpore s princípom právnej istoty, aby súd nižšieho stupňa určitú právnu otázku
posudzoval inak ako ju v inej obdobnej veci už právne posúdil Najvyšší súd SR, resp., aby súd nižšieho
stupňa vedome obchádzal, resp. neprihliadal na už vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý

stojí na vrchole sústavy súdov v Slovenskej republike.

Vzhľadom na viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom Krajského súdu v Prešove v uznesení
zo dňa 27.1.2014 pod sp. zn. 16Co216/2013 v zmysle ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku mal
súd za preukázané, že prejednávaná vec je jednoznačne vecou o spotrebiteľskej zmluve regulovanou
osobitnou právnou úpravou zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ust § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keďže bola založená zmluvou o stavebnom úvere dňa 11.12.2000, ktorej účastníkom bol
právny predchodca žalobcu Wüstenrot, stavebná sporiteľňa a.s., ktorý pri jej uzatváraní vystupoval
ako podnikateľský subjekt v predmete poskytovania úverov a dlžník bol fyzickou osobou, ktorý pri jej
uzatváraní nekonal vrámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

Vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu pre daný právny vzťah ako v otázke premlčania, tak

aj ručiteľského záväzku aplikoval ust. Občianskeho zákonníka a to aj vzhľadom na názor Krajského
súdu v Prešove vyslovený v ďalšom rozhodnutí pod sp. zn. 6Co2/2013, zo záverov ktorého vyplýva, že
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitou anomáliou medzi právnym poriadkami
(dvekúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dualistickáprávaúpravauznaniadlhu,zmluvnýchpokút,
dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže

dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu
má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník, ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (rozhodnutie
NS SR pod sp. zn. 5MCdo20/09).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že

v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občiansko-právnej úprave zhoršilo.Ust. § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa

oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku § 54 ods. 1).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návratnosť úveru bola zabezpečená ručiteľskou listinou
č. 1, obsahom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 540 až 550 Občianskeho
zákonníka a § 3 a 412 Obchodného zákonníka, že ručí za úver vrátane úrokových nákladov poskytnutý
právnym predchodcom žalobcu v prospech dlžníka s tým, že sa zaväzuje na základe vyzvania veriteľa
najneskôr však v deň splatnosti uhradiť úver z vlastných prostriedkov. Zhodná ručiteľská listina bola

podpísaná zároveň žalovanou v 1. rade.

Podaním zo dňa 10.12.2001 boli žalovaní v 1. rade a 2. rade vyzvaní na okamžité splatenie úveru vo
výške 324.354,20 Sk z dôvodu, že hlavný dlžník nespláca poskytnutý úver a nerešpektuje opakované
upomienky o nezaplatení splátok a nemá záujem o vyporiadnie svojich záväzkov.

Žalovaný v 1. rade si predmetnú výzvu v úložnej lehote neprevzal a zásielka sa právnemu predchodcovi

žalobcu vrátila 14.12.2001 a žalovaná v 2. rade výzvu prevzala dňa 17.12.2001.

V zmysle ust. § 548 Občianskeho zákonníka je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Na rozdiel od právnej úpravy Obchodného zákonníka v § 310 právna úprava Občianskeho zákonníka
umožňuje konštatovanie premlčania uplatneného nároku veriteľa voči ručiteľovi bez ohľadu na zistenie

premlčania práva veriteľa voči hlavnému dlžníkovi.

V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota právneho predchodcu žalobcu na
uplatnenie si nároku voči žalovanému v 1. rade zo zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2000 začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy sa tomuto vrátila neprevzatá zásielka, obsahom ktorého bola výzva na
splatenie úveru, t. j. od 16.12.2001 a uplynula 16.12.2004, preto súd vzhľadom na skutočnosť, že žaloba

bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, túto voči žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.

Keďže proti nároku žalobcu voči žalovanej v 2. rade námietka premlčania vznesená nebola, súd vyhovel
žalobevčastinesplatenéhozáväzkuistinyúverukudňu10.12.2001,kedydošlokvyhláseniupredčasnej
splatnosti úveru vo výške 10.766,59 EUR (324.354,20 Sk). V danom prípade si žalobca uplatnil voči
žalovanej v 2. rade ako ručiteľke iba nárok zodpovedajúci nesplatnej časti istiny úveru bez preukázania,

aby si predmetnou žalobou uplatnil akýkoľvek nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Zároveň vyhovel žalobe v časti uplatneného úroku z omeškania od 19.12.2001 do zaplatenia s
poukazom na výzvu na splatenie úveru doručovanej žalovanej v 2. rade zo strany právneho predchodcu
žalobcupodanímzodňa10.12.2001,ktorápreukázateľnebolažalovanejv2.radedoručená17.12.2001.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10,9 % ročne v

zmyslečl.IIbodu3písm.b),kedyvprípadeomeškaniaplatnáúrokovásadzba8,9%zadobuomeškania
sa zvyšuje o 2 % ročne.

Uvedená úroková sadzba bola určená v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka, ale zároveň je
nižšia ako úroková sadzba určená § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania (2-násobok diskontnej sadzby NB SR - 16,6 %), preto súd žalobe vo výške uplatneného

úroku z omeškania vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku).O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu nevyčíslil.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti bola
priznaná plná náhrada trov konania za tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava v roku 2012 270,53 EUR

- podanie žaloby 17.7.2012 270,53 EUR

- vyjadrenie k odporu 6.2.2013 270,53 EUR

- účasť na pojednávaní 24.5.2013 270,53 EUR

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.11.2013 270,53 EUR

- účasť na pojednávaní 2.5.2014 270,53 EUR

- režijný paušál 2 x 7,21 EUR, 4 x 7,61 EUR, 1 x 8,04 EUR

- 20 % DPH zo sumy 1.946,61 EUR vo výške 389,32 EUR, teda v celkovej výške 2.335,93 EUR v zmysle
ust. § 10, § 14 a § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Ďalej boli priznané žalobcovi hotové výdavky vo výške cestovných náhrad za účasť na pojednávaní
24.5.2013, 4.9.2013 a 2.5.2014 Košice - Prešov a späť 6 x 37 km, t. j. spolu 222 km vo výške základnej
náhrady 0,183 EUR x 1 km v sume 40,63 EUR a náhrady za spotrebované pohonné hmoty použitím
motorového vozidla pri priemernej spotrebe 6,4 l/100 km a cene benzínu 1,49 EUR vo výške 21,17 EUR.

Ďalej náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní 24.5.2013 a 4.9.2013 6 polhodín po 13,01 EUR

vo výške 78,06 EUR a za účasť na pojednávaní 2.5.2014 3 polhodiny po 13,40 EUR vo výške 40,20
EUR v zmysle ust. § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z., teda žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 2.515,99 EUR a iných trov konania vo výške 645,50 EUR.

Zároveň zaviazal neúspešného žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia úspešného žalovaného
v 1. rade za tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 21.5.2013 270,54 EUR

- účasť na pojednávaní 24.5.2013 270,54 EUR

- účasť na pojednávaní 4.9.2013 270,54 EUR

- odvolanie 16.10.2013 270,54 EUR

- účasť na pojednávaní 2.5.2014 270,54 EUR

- režijný paušál 4 x 7,81 EUR, 1 x 8,04 EUR vrátane hotových výdavkov pozostávajúcich z poplatkov
uhradených Okresnému súdu v Prešove za vykonané odpisy listín zo súdneho spisu vo výške 3,45 EUR
a poštovné zo dňa 14.5.2013 vo výške 0,65 EUR, 26.8.2013 0,65 EUR a 19.3.2014 vo výške 1,10 EUR
v celkovej výške 1.397,83 EUR v zmysle ust. § 10, § 14, resp. § 13a a § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

V danom prípade súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade za prevzatie a

prípravu právneho zastúpenia AK - TARABČÁK s.r.o., keďže uvedený úkon právnej pomoci bol priznaný
za zastúpenie predchádzajúcim právnym zástupcom, pričom v oboch prípadoch títo boli ustanoveníCentrom právnej pomoci a nie je možné na ťarchu neúspešného účastníka konania, ktorému sa ukladá
povinnosť uhradiť trovy konania priznať trovy právneho zastúpenia za opakovaný úkon z dôvodu, že
došlokzmeneprávnehozástupcu,čiužzobjektívnych,resp.subjektívnychdôvodovnastraneúčastníka

konania, resp. pôvodne určeného právneho zástupcu.

Zároveň súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia
za úkony právnej pomoci označené ako preštudovanie súdneho spisu, keďže v zmysle ust. § 14, resp. §
13a vyhl. č. 655/2004 Z. z. za tieto úkony právnej pomoci náhrada trov právneho zastúpenia advokátovi
nepatrí.

Pokiaľ ide o preštudovanie dňa 22.5.2013, ide o povinnosť advokáta oboznámiť sa s predmetom sporu

a je predpokladom prevzatia a prípravy právneho zastúpenia vrátane prvej porady právneho zástupcu
s klientom.

Preštudovanie spisu dňa 26.8.2013 predchádzalo príprave na pojednávanie nariadené na deň 4.9.2013,
pričom oboznámenie sa s jeho obsahom je základným predpokladom poskytnutia odbornej právnej
pomoci, a preto akákoľvek činnosť advokáta súvisiaca s prípravou naň je subsumovaná v odmene za

úkon právnej služby, pred poskytnutím ktorého bola takáto príprava realizovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.