Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206463
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8512206463.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v pracovnej veci

žalobcu EURO-PERSONAL, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 03 Bratislava, IČO: 35 977 817 proti
žalovanému B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpený Mgr.
Štefanom Rybovičom, advokátom AK so sídlom Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie
640,78 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia v sume 296,09 eur na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Štefana Ryboviča, advokáta
so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania tunajší súd rozsudkom č.k. 2Cpr/1/2012-98 zo dňa 18.06.2013
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 640,78 eur s 8,75 % úrokom s omeškania ročne od
06.09.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6CoPr 3/2013-116 zo dňa 30.09.2013
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu okrem iného vyplýva, že sa stotožnil so skutkovým zistením, že v danom prípade išlo o výpoveď.
Ďalej poukázal na znenie § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, uviedol, že prepätý
formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti. Striktne formalisticky vychádza, že by na
strane žalobcu mohlo ísť o dôvodný nárok. Každý inštitút v súkromnom práve má však svoj cieľ a zmysel
ratiolegis. Ďalejzdôraznil,ževyžadovaniepeňažnejnáhradyzastavu,akzamestnávateľniejeschopný
zabezpečiť zamestnancovi prácu dohodnutú v pracovnej zmluve po dobu plynutia výpovednej
.doby, skôr indikuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a za týchto okolností súd má ochranu v

zásade odmietnuť (§ 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu aby sa vyrovnal s teleologickým výkladom ustanovenia § 62 ods.
8 ZP. Ak žalobca nemal na zostávajúce dni prácu podľa pracovnej zmluvy alebo inú vhodnú prácu, na
ktorú by sa žalovaný zaviazal, žaloba nebude mať opodstatnenie.

Pojednávania vytýčeného na deň 11.03.2014 sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené dňa 07.02.2014, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil.

Neúčasť žalovaného ospravedlnil jeho právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností,
preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností žalobcu a žalovaného.Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prostredníctvom
dožiadaného súdu vypočul svedkov - zamestnancov žalobcu B. K. a O. Q. I., opätovne sa oboznámil
s obsahom celého spisového materiálu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Napojednávaníprávnyzástupcažalovanéhožiadalžalobuzamietnuťzdôraznil,že žalobcovivdôsledku
toho, že žalovaný počas výpovednej doby nezotrval v pracovnom pomere nevznikla žiadna ujma. Ďalej
trval na tom, že žalovanému počas výpovednej doby nebola ponúknutá práca v súlade s pracovnou
zmluvou, keďže bola mu ponúknutá práca v Trnave a v pracovnej zmluve mal dohodnuté miesto výkonu

práce areál Volkswagen Slovenka, a.s. Bratislava.

Účastníci konania uzatvorili dňa 27.06.2012 pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o dočasnom pridelení
zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u
užívateľského zamestnávateľa - DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia a.s., Bratislava, na
pracovnú pozíciu - vodič MV a VZV logistiky.

Dňa 03.07.2012 požiadal žalovaný o skončenie pracovného pomeru dohodou uplynutím dňa 03.07.2012
z dôvodu, že bol prepustený školiteľom v TC DHL s vyjadrením koordinátora „zamestnávateľa“, že
pracovník nezvládol proces v školiacom centre DHL, posunul kontakt do Trnavy. Žalovaný súčasne
v predmetnej žiadosti uviedol, že pokiaľ žalobca dohodou o skončení pracovného pomeru nebude

súhlasiť, jeho žiadosť treba považovať za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce.

Z výpovede svedkov B. K., priameho nadriadeného žalovaného ale aj O. Q. I. mal súd preukázané, že
žalovanému počomčonezvládolprocesvškoliacomcentreDHL,bolaponúknutápráca manipulačného
pracovníka v Peugote Trnava, podľa oboch svedkov išlo o prácu a miesto jej výkonu v súlade s

uzatvorenou pracovnou zmluvou.

Žalovaný na ponúknuté miesto do Trnavy nenastúpil.
.
Dňa11.07.2012žalobca oznámilžalovanému,žesoskončenímpracovnéhopomerudohodounesúhlasí

a jeho podanie eviduje ako výpoveď s tým, že jeho výpovedná doba začína plynúť dňa 01.08.2012 a
končí uplynutím dňa 31.08.2012. Žalovaný prevzal predmetnú zásielku dňa 16.07.2012. Listom zo dňa
26.07.2012 označeným ako odvolanie žalovaný oznámil žalobcovi, že žalobcovi žiaden list nezaslal,
iba ak mu nejaký doklad bol podsunutý na podpis pri jeho nútenom odchode. Súčasne v ňom opisuje
dôvody pre ktoré neskúsil prácu v automobilke v Trnave.

Žalovaný napriek oznámeniu žalobcu o nesúhlase so skončením pracovného pomeru dohodou ale
výpoveďou nezotrval počas výpovednej doby u žalobcu, prestal chodiť do zamestnania a vykazoval
absenciu. Z uvedeného titulu bol s ním okamžite skončený pracovný pomer pre závažné porušenie
pracovnejdisciplínydňom30.07.2012,kedymubolodoručenéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.

Dňa 27.08.2012 zaslal žalobca žalovanému pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie sumy vo
výške640,78eur najneskôrdouplynutiadňa05.09.2012,žalovaný zásielkuvodbernejlehoteneprevzal
a táto bola vrátená žalobcovu dňa 19.09.2012. Dňom 06.09.2012 je žalovaný v omeškaní s plnením
peňažného dlhu.

Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom aká ujma mu vznikla v dôsledku toho, že žalovaný počas
výpovednej doby nezotrval u neho v pracovnom pomere.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Zb. v znení k 3.7.2012 (ďalej len ZP), ak zamestnanec nezotrvá

počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu
najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky
výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej
náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.Podľa čl. V. bodu 4 pracovnej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že ak zamestnanec (odporca)
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnanec zaplatí navrhovateľovi

sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného mesačného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však
ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru.

Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

V § 62 ods. 8 ZP sa zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného
mesačného zárobku zamestnanca, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia
výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia predmetného nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

V súdenom prípade mal súd preukázané, že účastníci konania písomne uzavreli pracovnú zmluvu,
ktorej súčasťou bolo aj predmetné právo zamestnávateľa podľa § 62 ods. 8 ZP.
V prípade ak zamestnanec porušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej
doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniklo
právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre

zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody
a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace
s končiacim sa pracovným pomerom.

Keďžeodvolacísúduložiltunajšiemusúdupovinnosťvyrovnaťsasteleologickýmvýkladomustanovenia

§ 62 ods. 8 ZP, t.j. výkladom v zmysle ratio legis, poukazujúc na výklad tohto ustanovenia daný
odvolacím súdom, relevantným v prípade uplatnenia si peňažnej náhrady je poskytovanie práce zo
strany zamestnávateľa po dobu trvania výpovednej doby v súlade do pracovnou zmluvou.

Z výpovedi žalobcu, čo potvrdil aj žalovaný mal súd preukázané, že žalovanému bola ponúknutá práca

v automobilke v Trnave. Z výsluchu svedkov - zamestnancov žalobcu vyplynulo, že žalovanému počas
výpovednej doby bola ponúknutá práca manipulačného pracovníka v Trnave v Peugeote.

Aj keď vypočutý svedkovia tvrdili, že ponúknutá práca bola v súlade s pracovnou zmluvou, ba dokonca,
že ponúknuté miesto bolo ešte výhodnejšie, podľa názoru súdu žalovanému ponúknutá práca nebola

v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa pracovnej zmluve mali účastníci dohodnutú prácu „vodič MV a
VZV logistika“ a miestom výkonu práce nebola Trnava, automobilka Peugote.

Vzhľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdu, podľa ktorého ak žalobca nemal na zostávajúce
dni prácu podľa pracovnej zmluvy alebo inú vhodnú prácu, na ktorú by sa žalovaný zaviazal, žaloba

nebude mať opodstatnenie, keďže ako bolo vyššie uvedené žalovanému nebola poskytnutá vhodná
práca v súlade s pracovnou zmluvou naviac žalobca nepreukázal ako ujma mu v súvislosti s nezotrvaním
žalovaného v pracovnom pomere počas výpovednej doby vznikla, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca je povinný nahradiť procesne

úspešnému žalovanému trovy konania.
.
Právny zástupca žalovaného si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 620,99 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 640,78 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 41,50 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešnehoúčastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne
uplatnil.
Odmena v takejto výške patrí za 6 úkonov právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 14 ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 10.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b),
- účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013 (§14 ods. 1 písm. c/),
- odvolanie proti rozsudku zo dňa 04.07.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/),
- písomné podanie na súd z 03.12.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/),

- účasť na pojednávaní dňa 11.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/).
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkony ktoré špecifikoval ako nahliadnutie do
spisu dňa 06.03.2013, rokovanie s klientom dňa 15.04.2013, stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa zo
dňa 15.05.2013, rokovanie s klientom dňa 28.06.2013 a rokovanie s klientom dňa 10.03.2014, pretože
vykonanie týchto úkonov súd nepovažoval za účelne bránenie resp. uplatnenie práva žalovaného.
Rokovania s klientom sa uskutočňovali jeden deň pred pojednávaním, resp. pred podaním odvolania, za

účasť na pojednávaní resp. za odvolanie právnemu zástupcovi bola priznaná odmena, podľa názoru
súdu nie je v súlade so zásadou účelnosti priznanie odmeny aj za poradu s klientom o úkone za ktorý
odmena bola priznaná. Pokiaľ ide o úkon stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 15.05.2013,
právny zástupca sa mohol priamo vyjadriť na pojednávaní, pričom v tomto vyjadrení neuvádza iné
skutočnosti ako uviedol na pojednávaní dňa 16.04.2013.

Právnemu zástupcovi žalovaného patrila odmena aj za účasť na pojednávaní dňa 28.05.2013, avšak
túto si neuplatnil preto mu ju súd nemohol priznať.

Celkovo patrí žalovanému odmena jeho právneho zástupcu v sume 249 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, za 5 úkonov vykonaných v roku 2013 á 7,81 eur a jeden úkon vykonaný
v roku 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí žalovanému paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške
47,09 eur.

Právny zástupca žalovaného si uplatnil aj nárok náhradu straty času za úkony špecifikované ako
nahliadnutie do spisu, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013 a dňa 11.03.2014. Podľa § 17 ods. 1
citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,
za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Právny zástupca žalovaného má sídlo

v Starej Ľubovni, teda v sídle súdu, preto mu nepatrí právo na náhradu za stratu času.

.

V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí žalovanému suma 296,09 eur.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 296,09 eur je žalobca povinný
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Štefana Ryboviča,
advokáta so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.