Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/177/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244366
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111244366.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľky:

maloletá P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, Bratislava, zastúpená matkou J. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou: FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlo
Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Národnou
bankou Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1.254,49 EUR s prísl.
podľa zák. č 514/2003 Z.z.

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 10 C 216/2011

z a m i e ta .

Súd návrh vo veci samej z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 22.12.2011, doručeným súdu 30.12.2011, doplnený podaniami zo 17.01.2013, doručené
súdu 25.01.2013 a z 11.04.2013, doručené súdu 14.02.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd
zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1. 254,49 EUR s príslušenstvom , titulom nesprávneho
úradného postupuNárodnejbanky Slovenska(ďalejužlenNBS)privýkonedohľadunadPODIELOVÝM
DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PODIELOVÉHO DRUŽSTVA

SLOVENSKÉINVESTÍCIE(ďalejužlenDružstvo)vložilapeňažnéprostriedkydoDružstvazaúčelomich
zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie podľa zákona č. č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP ). Družstvo tak
robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný
trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002.
Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej

ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako
zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ( ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o
správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa
Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo
výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľazákonaocennýchpapierochč.566/2001Z.z.,nazákladepovolenianaposkytovanieinvestičnýchslužieb
NBS do 01.03.2011, kedy NBS bolo odobraté povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad
činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č.

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP), ako aj zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do Družstva nakoľko sa spoliehala, že Družstvo a aj
Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich

riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v
garantovanej výške.

Navrhovateľka sa v máji 2010 od Družstva dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010
skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné
prostriedky; a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených
finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka

s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo navrhovateľke nevyplatilo finančné prostriedky
zhodnotené o dohodnutý zisk.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu
NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú

navrhovateľke, čím jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri
výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy,
keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne
a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom
musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú

do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu
zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíva v tom, že vo
vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorený
z vložených prostriedkov jeho členov), zverený Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas
Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS zbytočnými

prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s
CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, čím obchodník s CP
mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľky až do
01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo 07.02.2013, doručenom súdu 08.02.2013 s tým,
že navrhovateľka si mala svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 3 K 95/2010 z 11.04.2011,
ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku v časti 75B pod číslom 75/2011, pod
zn. K000394. V ďalšom odporca uviedol, že Podielové družstvo slovenské investície a jeho dcérske

spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné
družstvo stred BB „ v konkurze“ - vystupujúce pod spoločným logom „ Slovenské investície“ - sú
podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú
činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,

stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako
investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný
dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške

( 8% p.a.), sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Odporca vo vyjadrení uviedol, že
Úradprefinančnýtrh(ktoréhokompetencieprivýkonedohľaduprešliod01.01.2006naNBS)schválilpre
Družstvo dňa 21.03.2002 - Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002),
na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktoréhoúčelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní
orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä
jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP), vzájomný súlad predložených

údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené
v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať
(§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že
schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má

podľazákonaobsahovaťaobsahujeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbytvýrobkovvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť
prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený Prospekt investície
tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie
Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný

vzťah (prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany
Obchodníka s CP by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.

Odporca ďalej uviedol, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala

zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a §
127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred
zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na

skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.

Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršení finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov

naziskujehočlenom. Družstvo odzačiatkuobchodnejspolupráce sObchodníkomsCP,nemaložiadne
výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale
ani nikdy nepodalo žiadnu súdnu žalobu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou,
prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s

Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa 15.04.2010, Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči
Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale

žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami
uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP dohľad

na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s CP, v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP vydala NBS rozhodnutie č. ODT-8305/2010
z 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.

Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na
poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli
uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade
ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. GUV-274/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

04.03.2011.

V ďalšom odporca uviedol, že NBS listom z 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o
schváleniedodatkuprospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančných
prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície,
ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom a v dôsledku

ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28. 04.2010žiadosťoschváleniedodatkukProspektuinvestície.Keďžežiadosťbolaneúplná,NBS vyzvalaDružstvo
na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predlženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový orgán dohľadu

nad finančným trhom, rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva
zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový
orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.
GUV-1744/2010 z 08.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS
ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, listom pod č. ODT-10890/2010 z 27.08.2010

doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.
b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo
schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie
bolo ukončené rozhodnutím pod č. ODT-10890-4/2010 z 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj
majetkových hodnôt. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Na tvrdenie navrhovateľa, že
Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 EUR odporca konštatuje, že pri výkone

dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by
Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal návrh
zamietnuť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 20.02.2014 doručila súdu písomný návrh z

10.01.2014 na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. s poukazom na
ustanovenie §1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny

súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že navrhovateľka sa pred vnútroštátnym súdom

domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá jej mala byť
spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a to NBS nad
Družstvom, ktorého bola členkou a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie
finančných prostriedkov získaných od navrhovateľky. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č.566/2001 Z.z. podľa § 126 zákona o cenných

papieroch, a to na základe zverejneného Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície
bol vypracovaný k 20.02.2002, doplnený dodatkami z 21.03. 2003 a z 03.06. 2008. Dohľad nad
aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu bol zverený NBS. Podľa návrhu, právna úprava
inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie
Smernice 2003 /71 /ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje

pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice
2001/34/ES. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že Družstvo svojim konaním porušovalo okrem iných aj
ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak NBS
voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa
na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 nemohla za prípadné nedodržanie

prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie prospektu investície z dôvodu,
že nemala na to zákonné kompetencie. Súd mal položiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky,
prvú - či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý

sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom
na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt

je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje. V prípade kladnej
odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní
v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie
a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými

štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednostiza škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad
subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na

včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými
mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.

Odporca žiadal, aby súd návrh prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zamietol, nakoľko
navrhovateľ zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s

Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho parlamentu a
Rady 2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov
alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v platnom znení.
Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola zakotvená v § 126 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky cenných

papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne odlišné
Inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na základe
zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku
Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a podnikajúcich
podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani sa

nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejne ponuke cenných papierov na základe
zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh a to v období
od 01.01.2002 do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru odporcu táto zákonná úprava

plne rešpektuje článok 16 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda podnikania
uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru odporcu
odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto je bezpredmetné zaoberať sa druhou
prejudiciálnou otázkou položenou navrhovateľom v návrhu, nakoľko alternatívne investičné možnosti,
medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v

rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa
08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009 (EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné
fondy podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnym
foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ 2011/61/EÚ, podľa bodu 4 v

spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných
fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec dohľadu pre činnosti všetkých
správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane správcov alternatívnych
investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.

Podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa

na Súdny dvor Európskej únie.Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo
1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.

Súd v prejednávanej veci má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako
i na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie. Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie
je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva

a preto mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť
vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok.

Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom zákonnej zástupkyne navrhovateľky, vyjadreniami
právnej zástupkyne navrhovateľky, zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov

založených v spise, ktorých obsah cituje v rozsudku, s ostatnými listinami založenými v spise, pričom
prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka bola členkou družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložila členský vklad a ďalšie členské
vklady (vydokladovala), avšak vzhľadom na jej rozhodnutie o vystúpení z Družstva jej členstvo zaniklo

rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva k 20.01.2011, čím jej vzniklo
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 420,43 EUR so splatnosťou 20.07.2011.

Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom
Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho
dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku

podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou družstva.

Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie

a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne

Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti
zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo
strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi
s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči

Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od
svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška
poskytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmiDružstvanazáklade
udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovaťzamestnankyne Obchodníka s CP pani U., O., B. H. T.U.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni
a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s..

Podľa čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 1 zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 127 ods.2 a §128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení kedy Úrad
pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126
(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia §125

ods.7 zák.č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa §128 zák.č. 566/2001 Z.z. obsahoval zákonom špecifikované
náležitosti.

Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporcovi domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd nárok
posudzoval v intenciách tohto zákona.

NazákladeschválenéhoprospektuinvestícieÚradomprefinančnýtrhUTF-002/2002/SPIz21.03.2002,
právoplatný 28.03.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori
získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi

Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola
Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po
tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL
INVEST,o.c.p.,a.s..VtomtočaseDružstvovšaknepodaložalobuvočiObchodníkoviscennýmipapiermi
o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila.Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo
vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z

obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po
rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah
prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom

pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev

iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie

pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám.

Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal

zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS

vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste.
NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku
prospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančnýchprostriedkov,keďže

NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.

Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010
žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa §
21ods.1 písm. a) zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.05.2010
na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po

opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010.

NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.4 zákona č.566/2001

Z.z. za porušenie ustanovenia §129 ods.3 v spojení s ustanovením §128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a
§125c ods.1 v spojení s §127ods.4 ZoCP, rozhodnutím ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné
18.07.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala
Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala.

Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP,
podala dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §

221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súdvznikškodytitulomnesprávnehoúradnéhopotupuposudzovalvzmysle §9zákonač.514/2003Z.z..
Navrhovateľka bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za vznik
škody, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBSpri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o
objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľka musí nesprávny úradný postup

orgánuštátuspoľahlivopreukázaťakoaj,žejejvzniklaškodavpríčinnejsúvislosťs neprávnymúradným
postupom štátneho orgánu. Podľa názoru súdu navrhovateľka nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k
Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od
účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na
skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt

investície.

NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska,
so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom.

Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala už prvú z troch podmienok vzniku
zodpovednostizavznikškody atonesprávnyúradnýpostupNBSazdôvoduhospodárnostikonaniasas
ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.

Súd konštatuje, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných

papieroch regulovaná len čiastočne, v §126 až §130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v
rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011
o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/
ES a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č.1095/2010, smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66
ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do

22.07.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č.203/2011
Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších prepisov a zákona č.566/2001 o cenných papieroch.

Súd je toho názoru, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že

na majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený T.. T.
I. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia
konkurzu. Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku navrhovateľky voči Družstvu na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, navrhovateľka patrila medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si
svoju pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľka formou prihlášky do konkurzu, urobila. Pohľadávka

bola správcom konkurznej podstaty popretá a z toho dôvodu sa navrhovateľka domáha určenia jej
oprávnenosti incidenčnou žalobou voči správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok
Družstva, rovnako ako konanie o incidenčnej žalobe nie sú toho času právoplatne ukončené. Súd zistil,
že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si Družstvo uplatňuje titulom
náhrady škody za nesprávny úradný postup odporcu nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je

právoplatne skončené.

Podľaustálenejsúdnejjudikatúry,rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cz110/84
(publikovaného Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87),
ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2006, sp. zn.
4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo

1404/2004 platí, že nárok na

náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal

ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.S poukazom na tieto skutočnosti považoval súd žalobu za predčasnú.

Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalá členka družstva,
ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje

nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka
za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej
komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a
ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva
podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu

za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť
nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,
ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední

spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľky
na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu,
aby sa navrhovateľka domáhala náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Navrhovateľka
nepreukázala, že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva.
Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky ako veriteľa voči

subjektom Družstva , ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči
dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého

by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda. Navrhovateľka
poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad
činnosťou Obchodníka s CP,

pričom uviedla, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľky
Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP
tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť z uzavretej
zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplní,
bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej

zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s
CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu
vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní
dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym
úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na

strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľky. Podľa názoru súdu z vyššie uvedených
dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v
danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej
príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní
dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani

nezaoberal.

Podľa názoru súdu odporca v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre

finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva.
Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia.
Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov

navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatnánáležitosť§128ods.1písm.a)bodu10ZoCP).NBSnemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťou
Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený

prospekt investície.

Súd konštatuje, že štát Slovenská republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva
a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľka
ako členka Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do

subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.
Navrhovateľka

nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva
tak, že by aktívne zasahovala do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení

nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods1 O.s.p., v zmysle zásady úspechu účastníka v
konaní. Keďže úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel oslobodené od súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.