Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201065
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a

členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Tichá 34, Bratislava, IČO 31 642 284, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava proti žalovanému:
Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, Bratislava, IČO: 317 551 94 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 31.5.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a

následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUV zo dňa 22.4.2013. V žalobe
uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je poskytovanie komplexnej
kúpelnej starostlivosti. Žalobca je zároveň výlučným vlastníkom kaštieľa v Y., stojaceho na parc.č. XXX
v kat.ú. Y., ktorý je zapísaný v Registri pamiatkového fondu pod číslom XXXX/X. Dňa 28.12.2012 vydal
Krajský pamiatkový úrad v Žiline rozhodnutie o náprave č.k. ZA-12/1406-07/MAJ, v zmysle ktorého
žalobcovi ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa s areálom v Kuneráde pamiatkový objekt
kaštieľ uložil povinnosť na predmetnej pamiatke na vlastné náklady zabezpečiť nápravu v súvislosti s
ust. § 27 pamiatkového zákona na zabezpečenie základnej ochrany pamiatky. Konkrétne mala náprava

spočívať v rekonštrukcii strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa a to v lehote do 31.1.2013
v osadení žľabov s vodou dažďovej vody na kaštieli v lehote do 28.2.2013 a v spracovaní projektovej
dokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu
v Žiline č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012 a v jej predložení na vyjadrenie Krajského pamiatkového
úradu v Žiline v lehote do 30.6.2014. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom
uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového
stavu veci. O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného, ktoré v podstate len zmenilo termín

opráv, ktorý bol ustanovený pôvodným prvostupňovým rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu
v Žiline. Žalobca považuje predmetné rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho
skutkového a právneho stavu veci. Má za to, že v zmysle ust. § 28 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona,
zákonneprikazujevlastníkovikultúrnejpamiatkyvykonávaťnasvojenákladyochranukultúrnejpamiatky,
ktorá prekračuje definíciu základnej ochrany v zmysle § 27 pamiatkového zákona.

Žalobca uvádza, že v marci 2010 došlo k požiaru na predmetnom kaštieli, ktorý značne poškodil
predmetný objekt. Celková výška škody vzniknutá na kaštieli Y. v dôsledku požiaru ako poistnej udalostibola znaleckým posudkom vyčíslená na sumu cca X milióny eur. Na uvedenú skutočnosť žalobca
poukázal aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu pamiatkového orgánu.

Žalobcovi nie je známe, prečo štátny orgán určuje, podľa akého reštaurátora - dodávateľa sa má

nejaký reštaurátorský výskum a obnova robiť. Taktiež nie je známe žalobcovi, prečo by takáto obnova,
ktorá spadá do obdobia prvej polovice minulého storočia mala byť vykonaná, nakoľko toto určite nie je
zabezpečovanie základnej ochrany kultúrnej pamiatky.

Záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu totiž pre obnovu kaštieľa ako určujúcu stavebnú
etapu určil obdobie začiatku 20. storočia a tým stanovil podmienky obnovy, v dôsledku ktorých má dôjsť
nielen k zabezpečeniu navrátenia stavu kaštieľa do stavu spred obdobia pred požiarom, ale do stavu

ešte pred týmto obdobím, t.j. do obdobia spred 50 rokov 20. storočia. Žalobca podotýka, že kaštieľ
bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku až v roku 1967, t.j. v tom čase sa v ňom už nenachádzali kultúrne
hodnoty, ako napr. hlavné schodisko a inej orientácii a polohe tak, ako ich teraz nariaďuje žalovaný.

Vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy objektu v intenciách uvedeného záväzného stanoviska
nepovažuje žalobca za spravodlivé, vhodné ani efektívne, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle

predmetného záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky v zmysle ust.
§ 27 pamiatkového zákona. Vypracovaním tejto projektovej dokumentácie by došlo k vynaloženiu
zbytočných nákladov, ktoré objektívne nebudú môcť byť zužitkované.

Krajský pamiatkový úrad Žilina listom zo dňa 12.11.2012 adresovanom žalobcovi sa písomne vyjadril,
že obnova kaštieľa v intenciách výsledkov pamiatkových výskumov je finančne náročná a že z toho

pohľadu sú náklady na „akúkoľvek“ obnovu porovnateľné. S týmto názorom však žalobca rozhodne
nesúhlasí,apretovočizáväznémustanovisku Krajskéhopamiatkovéhoúradu,ktorémábyťzohľadnené
vprojektovejdokumentáciiaktorémátvoriťpodkladprebudúcuobnovukaštieľa,podalnámietky.Taktiež
túto skutočnosť napadol žalobca aj v odvolaní. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán sa
však k danej námietke nijakým relevantným spôsobom nevyjadrili. Žalovaný len v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval ,,že námietka odvolateľa smerujúca k podmienke predložiť dokumentáciu
spracovanú podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa
21.8.2012 je v prebiehajúcom správnom konaní irelevantná, nakoľko Krajský pamiatkový úrad Žilina
sa s touto zaoberal už v rámci príslušného konania k záväznému stanovisku stanoviska Krajského
pamiatkového úradu Žilina č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012.“ S touto argumentáciou žalovaného

žalobca nesúhlasí. O predmetnom záväznom stanovisku nebolo vedené žiadne správne konanie,
v opačnom prípade by muselo byť jeho výsledkom rozhodnutie, čo predmetné záväzné stanovisko
Krajského pamiatkového úradu Žilina rozhodne nie je, (zo dňa 21.8.2012) keďže nespĺňa náležitosti
rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Keďže záväzné stanovisko nie je rozhodnutím v správnom
konaní, napr. neobsahovalo žiadne poučenie, tak voči predmetnému záväznému stanovisku podal

žalobca námietky. Krajský pamiatkový úrad Žilina sa k nim vyjadril listom zo dňa 12.11.2012, ktorým
námietky žalobcu neakceptoval.

Žalobca je názoru, že otázkou nákladovosti obnovy podľa záväzného stanoviska Krajského
pamiatkového úradu sa v danom konaní žalovaný mal zaoberať. Túto skutočnosť mal náležite zistiť a
za týmto účelom si mal zadovážiť dôkazy preukazujúce tvrdenie, že náklady na akúkoľvek obnovu sú

porovnateľné. Tým, že žalovaný tak nekonal, postupoval v rozpore s ust. § 32 správneho poriadku a
uvedené tvrdenie o porovnateľnosti nákladov vôbec nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 47 správneho
poriadku z dôvodu, že toto rozhodnutie nemá konkrétne odôvodnenie.

Žalobca ďalej uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov na obnovu kaštieľa. Žalobca preukázal

znaleckým posudkom, že obnova kaštieľa do jeho stavu pred požiarom bude stáť cca X milióny Eur. V
súčasnosti však žalobca nedisponuje potrebnými prostriedkami, nakoľko z poisťovne obdržal len časťpoistnéhoplneniavovýškeccaX,XmiliónaEur.Žalobcavsnahezískaťpotrebnéfinančnéprostriedkyna
obnovu kaštieľa požiadal v zmysle ust. § 28 pamiatkového zákona aj štát o poskytnutie štátnej pomoci,
akú mu aj ponúkol objekt na predaj. Ministerstvo kultúry SR listom zo dňa 8.11.2010 neprijalo ponuku

na odkúpenie objektu do svojho vlastníctva.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 11.7.2013 uviedol, že dňa 5.11.2010
bol Krajskému pamiatkovému úradu Žilina doručená žiadosť žalobcu i vyjadrenie k projektovej

dokumentácii ,,Zámok Kunderád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti.
Priloženú projektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť STAPRING, a.s.. Krajský
pamiatkový úrad Žilina rozhodnutím č. ZA-10/1195/02/maj zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer
rekonštrukcie je z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom prípustný a určil 20 podmienok,
za ktorý ho možno pripravovať a vykonávať. V bode č. 18 tohto rozhodnutia uložil spracovať projektovú

dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe vydaného
záväzného stanoviska Krajský pamiatkový úrad Žilina v architektonickej štúdii. Proti uvedenému
rozhodnutiu sa účastník konania neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2010.

Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Žilina predložil vlastník národnej kultúrnej
pamiatky prípravnú dokumentáciu ,,Kunerád kaštieľ - architektonicko - historický výskum, textová stať

fotodokumentácia,grafickádokumentácia.“NazákladetejtodokumentácieurčilKrajskýpamiatkovýúrad
Žilina v záväznom stanovisku zo dňa 21.8.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej a projektovej
dokumentácie obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca
listom zo dňa 24.9.2012 námietky, na ktoré odpovedal Krajský pamiatkový úrad Žilina listom zo dňa
4.10.2012, v ktorom zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany národnej kultúrnej pamiatky je

neakceptovateľné, aby sa na novo budovali konštrukcie z 50-tych rokov 20. storočia, ktoré negatívnym
spôsobom zmenili charakter interiéru a exteriéru národnej kultúrnej pamiatky. Krajský pamiatkový
úrad Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu národnej kultúrnej pamiatky
a že stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina nevylučuje ďalšie funkčné využitie národnej
kultúrnej pamiatky pre potreby kúpeľov, že pôvodná dispozícia kaštieľa bola navrhnutá ako systém

veľkých reprezentatívnych obytných apartmánov a menších obytných izieb, čo je plne využiteľné i v
súčasnosti, že pôvodná honosnosť kaštieľa môže byť práve výhodou pri jeho využití na ubytovanie
hostí vo veľmi vysokom štandarde, čomu by vyhovovala i znížená kapacita. Krajský pamiatkový úrad
Žilina vyhodnotil námietky vlastníka národnej kultúrnej pamiatky ako neopodstatnené. Na vyhodnotenie
námietok Krajského pamiatkového úradu Žilina reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012, v ktorom

namieta, že existuje už 12 rokov schválená projektová dokumentácia, že Krajský pamiatkový úrad
Žilina chce požiar využiť na to, aby významné pamiatkové hodnoty, ktoré boli v 50-tych rokoch 20.
storočia narušené, boli opätovne reštituované, pričom štát na obnovu národnej kultúrnej pamiatky
neprispel. Krajský pamiatkový úrad Žilina v odpovedi na námietky vlastníka k záväznému stanovisku
preukázal, že okrem spomínanej architektonickej štúdie neboli zo strany vlastníka národnej kultúrnej

pamiatky predložili pamiatkovému ústavu, resp. následne KPÚ Žilina žiadne ďalšie stupne projektovej
dokumentácie,tedažiadnyodsúhlasenýprojektspred12rokov,naktorýsažalobcaodvolávaneexistuje.

Krajský pamiatkový úrad Žilina vydal dňa 21.12.2010 rozhodnutie č. ZA/1177-07/MAJ zo dňa
21.12.2010, ktorým uložil žalobcovi zabezpečiť požiarom poškodenú strešnú krytinu kaštieľa dočasným
prekrytím v plnom rozsahu spracovať zjednodušenú projektovú dokumentáciu dočasného prekrytia

ako celku a predložil ju na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Žilina pred realizáciou
zabezpečenia strešných krytín dočasným prekrytím podstojkovať objekt kaštieľa v zmysle projektovej
dokumentácie ,,sanačný projekt - zámok Kunerád, prvá etapa profesia statika.“ Žalovaný sa protirozhodnutiu odvolal. Pamiatkový úrad SR odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie
Pamiatkového úradu SR nadobudlo právoplatnosť 15.3.2011.

Tvrdenie žalobcu, že Krajský pamiatkový úrad Žilina aj Pamiatkový úrad SR sa snažia využiť požiar

kaštieľa, aby sa kaštieľ obnovil do konkrétnej podoby pred jeho vyhlásením za národnú kultúrnu
pamiatku považuje žalovaný za zavádzajúce. Skutočnosť, že následná obnova kaštieľa si vyžaduje
radikálny zásah do narušených konštrukcií, je určujúcim činiteľom ovplyvňujúcim metodiku pamiatkovej
obnovy, ktorá vychádza z návrhu obnovy architektonicko-historického výskumu. Žalovaný nesúhlasí
s tvrdením žalobcu, že obnova kaštieľa do stavu, kedy ešte nebol národnou kultúrnou pamiatkou,

je neopodstatnenou požiadavkou. Je totiž štandardným nástrojom pamiatkovej ochrany ochrániť pri
komplexnej obnove akejkoľvek národnej kultúrnej pamiatky úpravy v nedávnej minulosti, ktoré nie
sú koncepčné, vhodné a nie sú zadefinované ako hodnotná kultúrno-stavebná etapa vo vzťahu k
predchádzajúcim etapám.

Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora,
nakoľko reštaurátora na realizáciu výskumu a následne spracovanie návrhu na reštaurovanie si

vlastník vybral sám. Dňa 3.7.2012 bola Krajskému pamiatkovému úradu Žilina doručená žiadosť
žalobcu o vydanie rozhodnutia k reštaurátorskej výskumnej dokumentácie a návrhu na reštaurovanie
fasády, kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby na zámku v Kuneráde, ktorú Krajský
pamiatkový úrad Žilina zaevidoval pod č. XXXX/XX. Predložený návrh na reštaurovanie vypracoval
I.. Z.. N. N. v spolupráci s I.. Z.. C. D. a I.. Z. I. M.. Na základe uvedenej žiadosti vydal Krajský

pamiatkovýúradŽilinadňa30.7.2012rozhodnutie,ktorýmuvedenýnávrhnareštaurovanieapredloženú
dokumentáciu schválil. Ak sa teda v následnej korešpondencii Krajského pamiatkového úradu Žilina
alebo Pamiatkového úradu SR odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, lebo tento návrh je
potrebné realizovať a nie preto, že ho vypracovali uvedení autori.

Žalovanýpovažujetvrdeniažalobcuuvedenévžalobezanepravdivéazavádzajúce.Krajskýpamiatkový

úrad Žilina ani Pamiatkový úrad SR v rámci rozhodnutí o náprave nikdy nepožadovali komplexnú obnovu
národnejkultúrnejpamiatky.Spracovaniepožadovanejprojektovejdokumentáciejelenprípravnoufázou
jej obnovy, bez ktorej však táto nie je možná.

K tvrdeniu žalobcu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na obnovu kaštieľa a že uskutočnenie
obnovy kaštieľa v požadovanom rozsahu je pre neho ekonomicky neefektívne, žalovaný udáva, že s

týmto tvrdením sa nestotožňuje. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že aj keď žalobca nedisponuje
hotovosťou na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, nie je nemajetný. Jeho základné imanie je XX XXX
XXX,XX Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu z poisťovne obdržal cca X,X milióna Eur. Napriek obdržaniu
tejto sumy nezabezpečil ani základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky pred jej ďalšou devastáciou
a ani nevypracoval projekt, ktorý je podmienkou pre úspešné uchádzanie o dotácie určené na záchranu

kultúrneho dedičstva. Žalobca od požiaru iba deklaruje jeho snahu o zachovanie pamiatkových hodnôt,
avšak svojím konaním stále preukazuje, že mu o kultúrne hodnoty predmetnej národnej kultúrnej
pamiatky nejde. Žalobca nikdy nenamietal, že rekonštrukcia strešnej krytiny provizórneho zastrešenia
a osadenia strešných žľabov a zvodov dažďovej vody na kaštieli nie sú základnou ochranou národnej
kultúrnej pamiatky. V bode III. žalobca uvádza, že náklady na projektovú dokumentáciu do stavu pred

požiarom sa odhadujú na XXX XXX,XX Eur. Bez toho, aby predložil dôkaz o tom, koľko by stáli náklady
na vypracovanie projektovej dokumentácie podľa stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo
dňa 21.8.2012 žalobca v žalobe tvrdí, že mu hrozí ujma vo vyššie uvedenej výške.

Žalobca nevyčíslil náklady na projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa záväzného stanoviska
Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012 ani náklady na obnovu národnej kultúrnej

pamiatky vykonané podľa tohto stanoviska. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vznik žiadnej
škody, ktorá by mu hrozila vypracovaním projektovej dokumentácie podľa napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný poukazuje na ust. § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona, podľa ktorého mal vlastník
národnej kultúrnej pamiatky nárok na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne
aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím tohto zákona. Žalovaný poukazuje tiež na to, že najväčšie

škody vznikajú každým dňom a zvyšujú sa nezabezpečením základnej ochrany národnej kultúrnejpamiatky.Nazákladevyššieuvedenéhožalovanýnavrhuje,abyKrajskýsúdvBratislavežalobuzamietol
v celom rozsahu.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že podľa
ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách

citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa
rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchahmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Pamiatkového
úradu SR zo dňa 22.4.2013 č. PÚ-13/490-3/26261/23/KU, ktorým žalovaný v odvolacom konaní
rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu v Žiline č.

ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012, ktorým tento rozhodol v konaní o náprave tak, že obchodnej
spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. Bratislava uložil vykonať opatrenia v
rozsahu: rekonštrukcia strešnej krytiny predmetnej národnej kultúrnej pamiatky v lehote do 31.1.2013,
osadenie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody v lehote do 28.2.2013 a spracovanie projektovej
dokumentácie obnovy podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina

zo dňa 21.8.2012 v lehote do 30.6.2013 toto rozhodnutie zmenil tak, že žalobca ako vlastník národnej
kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ je povinný na vlastné náklady vykonať nápravu na
zabezpečenie základnej ochrany v nasledovnom rozsahu:

1.) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote
do 31.5.2013;

2.) vlastník je povinný osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody na kaštieli v lehote do 31.5.2013;

3.) vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného
stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012, v súlade s § 32 ods. 8,9
pamiatkového zákona a predložiť ho na Krajský pamiatkový úrad Žilina v lehote do 30.6.2013.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajský pamiatkový úrad Žilina vykonal dňa 27.11.2012

štátnydohľad,priktorombolozistené,žeprovizórnezastrešeniepredmetnejnárodnejkultúrnejpamiatky
neplní svoju funkciu, nakoľko strešná krytina bola odhrnutá asi na 30% plochy. Absencia strešných
žľabov a zvodov dažďovej vody spôsobila v miestach pôvodného situovania enormné ohnutie murív.

Krajský pamiatkový úrad Žilina na základe výsledkov štátneho dohľadu začal konanie o náprave podľa
§ 31 ods. 1 pamiatkového zákona v nadväznosti na § 27 pamiatkového zákona, v ktorom rozhodnutím

č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012 rozhodol tak, že obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice, a.s. so sídlom Tichá 34, Bratislava (žalobca), ktorá je podľa LV č. XXX vedenéhopre k.ú. Y. vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Y.e“ nachádzajúcej sa na
pozemku par.č. Y v k.ú. Y. evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX/X-X uložil
vykonať opatrenia na pamiatkovom objekte nasledovnom rozsahu:

1.) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote
do 31.1.2013;

2.) osadenie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody na kaštieli v lehote do 28.2.2013;

3.) spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska
Krajského pamiatkového úradu Žilina č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012, v súlade s § 32 ods. 8,9
pamiatkového zákona a jej predloženie na Krajský pamiatkový úrad Žilina v lehote do 30.6.2013.

Dňa 21.1.2013 podal žalobca odvolanie. Žalovaný Pamiatkový úrad SR ako odvolací orgán v celom
rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
O odvolaní rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.4.2013, v ktorom v podstate len zmenil
termíny opráv do 31.5.2013 a zmenil termín povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy
kaštieľa v lehote do 30.6.2013.

IV.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať
iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobu, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu tento zákon upravuje podmienky

ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe
medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je SR viazaná.

Podľa § 2 ods. 7 zák.č. 49/2002 Z.z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení
zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu,
využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Podľa § 9 ods. 8 zák.č. 49/2002 Z.z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú
štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu
svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.

Podľa§10ods.1cit.zákonapamiatkovýúradvykonávavdruhomstupništátnusprávunaúsekuochrany

pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným
správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na
úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) cit. zákona krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad stavom,

využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.Podľa § 11 ods. 2 písm. i) cit. zákona krajský pamiatkový úrad dohliada nad dodržiavaním tohto zákona
a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.

Podľa ust. § 27 zák.č. 49/2002 Z.z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení

vykonávaných na predchádzanie ohrozenia poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky
na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania
a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.

Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. a) cit. zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje
náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky.

Podľa ust. § 30 ods. 1 cit. zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil

základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29
a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a správu archeologických nálezísk.

Podľa ust. § 31 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. ak Krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,
začnekonanieoto,abyvlastníkvurčenejlehoteazaurčenýchpodmienokzabezpečilnavlastnénáklady

nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová
dokumentácia alebo iné podklady, Krajský pamiatkový úrad v konaní podľa ods. 1 uloží vlastníkovi ch
predloženie v určenom rozsahu a lehote.

Podľa ust. § 44 ods. 4 zák.č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.12.2012 a
prvostupňového správneho úradu - Krajského pamiatkového úradu v Žiline zo dňa 28.12.2012,
ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave vo veci zabezpečenia nápravy národnej kultúrnej
pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ podľa zák.č. 49/2002 Z.z..

Z obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, že Krajský
pamiatkový úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 podľa ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona
rozhodol ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002
Z.z. a podľa zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na základe zistení štátneho pamiatkového dohľadu
vykonaného dňa 27.11.2012 na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ -

vlastníkovi pamiatky akciovej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, Bratislava nariadil
opatrenie na nápravu.

Dôvodil tým, že kaštieľ v Kuneráde je pamiatkový objekt zapísaný v ústrednom zozname Pamiatkového
fondu v registri nehnuteľných národnej kultúrnej pamiatky pod č. XXXX/X-X, pamiatkový objekt kaštieľ
pod č. XXXX/X, situovanom na parc. č. KN XXX k.ú. Y.. Kaštieľ je dlhodobo nevyužívaný a bez

požadovanej základnej údržby. Štátnym dozorom bolo zistené, že provizórne zastrešenie kaštieľa neplní
svoju funkciu, nakoľko strešná krytina na ploche asi 30% je odhrnutá. Ďalej zistil absentujúce strešné
žľaby a zvody dažďovej vody, v dôsledku čoho spôsobuje enormné vlhnutie murív. Na základe zistení,
ktoré vyplynuli z výkonu štátneho dohľadu Krajského pamiatkového úradu v Žiline skonštatoval, že
uvedené skutočnosti majú degradačný vplyv na už teraz havarijný stavebnotechnický stav kultúrnej

pamiatky a majú charakter zanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky.Zákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky
ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a architektonických
nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a

svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V odseku 2 zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej
samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie
pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou
kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

Ochrana pamiatkového fondu je upravená v ust. § 27 a nasl. pamiatkového zákona. Základná ochrana

kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu,
zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia
kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote
a technickému stavu.

Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak Krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje

základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa §
29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok, zabezpečil na vlastné
náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových
hodnôt.

Správny orgán v prejednávanej veci posudzoval nárok žalobcov podľa pamiatkového zákona č. 49/2002

Z.z. a Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj postupu,
ktorý predchádzal, dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom.

K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré podľa jeho právneho názoru nevychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, mal súd jednoznačne

za preukázané, že KPÚ Žilina dňa 11.3.2010 vykonal vo veci štátny dohľad č. 07/2010 za účasti zástupcu
vlastníka W., ďalej je obsahom spisu písomný záznam a fotodokumentácia pamiatkovej inšpekcie MK
SR č. MK-1681/2011-13/9869 z júna 2011, ktoré preukazujú, že žalobca nepristúpil k obnove predmetnej
kultúrnej pamiatky a od požiaru na NKP nevykonal žiadne čistiace a zabezpečovacie práce, že objekt je
bez provizórneho zastrešenia, čiže nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi a zrážkovou vodou.

Ďalší štátny dohľad sa uskutočnil dňa 20.9.2011, pričom zo zápisnice z výkonu štátneho dohľadu
č. 41/2000 vyplýva, že strecha NKP nie je zabezpečená a veľká časť kaštieľa je bez zastrešenia.
V spise sa nachádza zápisnica a fotodokumentácia z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2011 zo dňa
24.10.2011, ktorá preukazuje, že konštrukcia kaštieľa je prekrytá len lepenkou. Z ďalšieho písomného
záznamu a fotodokumentácie z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2012 vykonaného dňa 27.11.2012

spoločne s pamiatkovou inšpekciou Ministerstva kultúry SR a KPÚ Žilina bolo preukázané, že provizórne
zastrešenie NKP neplní svoju funkciu, nakoľko veľká časť strešnej plachty je odhrnutá, absentujú zvody
dažďovej vody, čo spôsobuje enormné zvlhnutie murív.

Zvyššieuvedenýchzáverovštátnehodohľadujenesporné,žepredmetnáNKPjedlhodobonevyužívaná
bez požadovanej základnej údržby, v dôsledku čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným

zánikom pamiatkových hodnôt. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať havarijný stav
kaštieľa, napadnutie muriva a narušenie stropných konštrukcií, ktoré sú neustále poškodzované
vlhkosťou a dažďovou vodou z dôvodu nedostatočného prekrytia strešnej krytiny. V dôsledku
nestáleho zhoršujúceho sa stavu, na predmetnej NKP, prvostupňový správny orgán konštatoval, že je
nevyhnutné pristúpiť k potrebným krokom na jeho záchranu, a preto rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 č.

ZA-12/1406-07/MAJ uložilvzmysleust.§31ods.1pamiatkovéhozákona,vlastníkovinárodnejkultúrnejpamiatky (žalobcovi) povinnosť na predmetnej pamiatke zabezpečiť na vlastné náklady nápravu v
súvislosti s § 27 pamiatkového zákona.

Na základe odvolania žalovaný správny orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu potvrdil (zmenil len termíny opráv).

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, v ktorej tvrdí, že KPÚ Žilina, ako aj žalovaný sa snažia
svojimi rozhodnutiami využiť škodovú udalosť na to, aby sa NKP opravila, nie do podoby pred
požiarom, ale aby sa obnova vykonala do jeho podoby spred 50 rokov minulého storočia, t.j. ešte
keď kaštieľ nebol vyhlásený za NKP, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ako vyplynulo
z obsahu administratívneho spisu, vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie

žiadosti žalobcu dňa 5.11.2010 na KPÚ v Žiline o vyjadrenie k projektovej dokumentácii „Zámok
Kunerád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti. Predloženú projektovú
dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť Sta pring a.s., V.. Z.. N. R., C.., V.. H. H.,
V.. J. U.. Autorov projektu si vyberal sám žalovaný. KPÚ Žilina v rozhodnutí č. ZA-10/1195-02/
MAJ zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým

zákonom prípustný a určil podmienky, za ktorých ho možno pripravovať a realizovať. V bode 16 tohto
rozhodnutia bolo uvedené, že pre ďalší postup prác je nutné spracovať a predložiť na vyjadrenie
KPÚ Žilina architektonickú štúdiu obnovy NKP, ktorá bude rešpektovať pôvodné riešenie, tvar, výraz
a typ zastrešenia architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky, bude zohľadňovať závery,
vyplývajúce zo schválených dokumentácií, z architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu

a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného využitia, pamiatky spolu
s predpokladanými stavebnými úpravami. V bode 18 rozhodnutia bolo uložené žalobcovi spracovať
projektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe
vydaného záväzného stanoviska KPÚ Žilina k architektonickej štúdii. Proti tomuto rozhodnutiu sa
žalobca neodvolal a rozhodnutie dňa 27.12.2010 nadobudlo právoplatnosť. Ďalšie zámery obnovy preto

vychádzajú z predmetného právoplatného vyššie citovaného rozhodnutia. Následne dňa 26.11.2010
predložil žalobca (vlastník NKP) prípravnú dokumentáciu „Kunerád - kaštieľ, architektonicko-historický
výskum, textová časť, fotodokumentácia, grafická dokumentácia“, ktorú spracoval ním vybraný architekt
V.. I. I. a I.. Y. F., C.. v II. štvrťroku 2012. Na základe tejto dokumentácie určil KPÚ Žilina v
záväznom stanovisku č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.8.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej

a projektovej dokumentácie obnovy NKP. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca listom zo
dňa 24.9.2012 námietky, na ktoré reagoval KPÚ Žilina listom č. ZA-12/0912-05/MAJ dňa 4.10.2012,
pričom v odpovedi zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany NKP, nie je akceptovateľné, aby sa
nanovo budovali konštrukcie z 50. rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter
interiéru aj exteriéru NKP. KPÚ Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu NKP a že

stanoviskoKPÚŽilinanevylučujeďalšiefunkčnévyužitieNKPprepotrebykúpeľov.KPÚŽilinavyhodnotil
námietky vlastníka NKP ako nedôvodné. Na toto reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012. KPÚ
Žilina reagoval odpoveďou zo dňa 12.11.2012, v ktorej poukazuje, že v roku 1999 vtedajší Pamiatkový
ústav Bratislava, Regionálne pracovisko Žilina vydal odborné vyjadrenie č. 275/99 zo dňa 22.6.1999 k
architektonickej štúdii rekonštrukcie a modernizácie kaštieľa, ktorej autorom bol V.. Z.. C. F.. Zdôraznil,

že medzi podmienkami tohto vyjadrenia, je aj požiadavka na predloženie ďalších stupňov projektovej
dokumentácie a že aj vyjadrenie Okresného úradu v Žiline, odboru školstva a kultúry zo dňa 30.6.1998
upozorňuje Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, že vlastník je povinný každú zmenu, zásah,
obnovu, zamýšľanú rekonštrukciu objektu odkonzultovať s pamiatkovými orgánmi a vyžiadať si záväzné
stanovisko ku každému stupňu od zámeru až po stavebné povolenie.

KPÚ Žilina v uvedenej odpovedi na námietky žalobcu preukázal, že okrem spomínanej architektonickej
štúdie neboli zo strany vlastníka NKP predložené pamiatkovému ústavu žiadne ďalšie stupne projektovej
dokumentácie, teda žiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa žalobca odvoláva,
neexistuje.

K tvrdeniu žalobcu uvedenom v žalobe, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora,

súd uvádza, že s týmto nie je možné sa stotožniť. Reštaurátora na realizáciu výskumu a následné
spracovanie návrhu na reštaurovanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného textu si vybral vlastník sám tým,
že KPÚ Žilina predložil návrh na reštaurovanie, ktorý vypracoval ním vybratý I.. Z. N. N., v spolupráci sI... C. D. a I.. Z. I. M.. Na základe tejto žiadosti následne vydal KPÚ Žilina dňa 30.7.2012 rozhodnutie,
ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloženú dokumentáciu schválil. Ak sa teda následne KPÚ
Žilina, resp. žalovaný odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, že tento návrh predložil sám

žalobca.

K námietke žalobcu, v ktorej žalobca namieta bod 2 záväzného stanoviska, KPÚ Žilina zo dňa 21.8.2012,
súd uvádza, že v tomto prípade ide o požiadavku na úpravu existujúceho schodiska z druhej polovice
20.storočia, ktorá bola určená v záväznom stanovisku k architektonicko-historickému výskumu, pre
komplexnú obnovu kaštieľa, a preto táto nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie základnej

ochrany predmetnej NKP. Požiadavka úpravy schodišťa sa týka až realizácie komplexnej obnovy NKP.

K námietke žalobcu uvádzanej v žalobe týkajúcej sa skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru,
žalovaný stanovil podmienky obnovy až do obdobia, keď kaštieľ nebol NKP a že vypracovanie
projektovej dokumentácie obnovy pamiatky podľa podmienok záväzného stanoviska k architektonicko-
historickému výskumu nie je spravodlivé a došlo by k vynaloženiu zbytočných nákladov, ktoré objektívne
nebudú môcť byť zo strany žalobcu zužitkované, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného

záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany NKP súd uvádza, že v preskúmavanom
rozhodnutí (prvostupňovom ani druhostupňovom) v rámci rozhodnutí o náprave nebola požadovaná
komplexná obnova NKP. Spracovanie projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez
ktorej však nie je možná.

K námietkam žalobcu, v ktorých tento tvrdí, že žalovaný porušil ust. § 32 zákona o správnom konaní, keď

nezistil spoľahlivo a presne skutkový stav veci a tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti
podľa ust. § 47 správneho zákona, súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného textu žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom
vykonali vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu. V konaní neboli porušené procesné práva
účastníka konania a zo zisteného skutkového stavu žalovaný správny orgán vyvodil správne právne

závery.

Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a
konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán uložil žalobcovi povinnosti:

- vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, osadenie strešných žľabov

a zvodov dažďovej vody na kaštieli a povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina zo dňa 21.8.2012

V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku, že takto formulované povinnosti nie je možné subsumovať
pod ustanovenie § 27, to znamená, že takto určené povinnosti prekračujú rámec základnej ochrany
kultúrnej pamiatky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s týmto právnym názorom žalobcu nie je

možné sa stotožniť.

„Ochrana“ pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu,
poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé užívanie dobrého stavu, vrátane
prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej
pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých

vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samostatnú existenciu. Škodlivé vplyvy pritom
môžu byť dôsledkom činnosti človeka, aj prírody. „Obnova“ kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných
odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia
kultúrnej pamiatky alebo jej časti. Predstavuje teda súbor činností, ktoré je potrebné realizovať, ak už
škodlivé vplyvy zanechali na architektonickom diele svoje stopy a jej cieľom je vrátiť pamiatku do stavu

pred pôsobením škodlivých vplyvov. Pri praktickej obnove architektonických a stavebných pamiatok sa
iba zriedkavo stretávame s výlučným použitím iba jednej zo spomenutých metód.Vo vyššie citovanom ustanovení § 31, ktorý upravuje postup pamiatkového úradu, je zdôraznená
skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad koná vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok z
vlastného podnetu. Za situácie, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky

podľa § 27 zákona, Krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí, aké opatrenia je povinný vlastník
vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana
národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom. Ustanovenie odseku 2
umožňuje v tomto konaní Krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej
dokumentácie, projektovej dokumentácie, resp. iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie

podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie
Krajského pamiatkového úradu a následne príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného
zákona o nariadení zabezpečovacích prác.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu uvedené v žalobe, neboli spôsobilé
ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán
sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a preto

jeho rozhodnutie nie je možné považovať za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne, teda také, ktoré
by mohlo mať za následok porušenie v žalobe uvedených práv žalobcu, preto senát krajského súdu
postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný. Žalovaný zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.