Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 4T/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713010047
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Silavecká

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713010047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Helenou Silaveckou v trestnej veci obžalovaného V. N. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , 3 písm. b)Trestného zákona (zákon č. 300/2005
Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenTr.zák.)nahlavnompojednávanídňa12.februára2014takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. N., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom Česká republika, M. XXX, t.č. bytom v Spojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, XX M. B., Z. T., Belfast - Dunmurry, Northern Ireland

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v období od 01.08.2006 do 06.08.2012 (pôvodné obdobie od 01.08.2006 do 30.05.2012 v obžalobe bolo
modifikované na hlavnom pojednávaní 12.02.2014) ako otec mal. Y. N., nar. XXXX si neplní vyživovaciu
povinnosť v Sudoměřicách, Česká republika a všade tam, kde sa doposiaľ zdržuje, hoci mu táto vyplýva
zo Zákona o rodine, ktorá výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Senici sp. zn. P 152/95,
Sen 287/95 zo dňa 11.07.1995, právoplatný dňa 09.08.1995, ktorým súd zveril mal. Y. N. do osobnej

starostlivosti matky V. W. a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou 500,- Sk (16,60 €) mesačne
s účinnosťou od 01.06.1995, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky V. W., trvale
bytom K., W.. I. XXXX/XX a následne rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3P 20/2010 zo dňa
01.06.2011, právoplatný dňa 11.07.2012 bolo výživné zvýšené na mal. Y. na sumu 70,- € mesačne s
účinnosťou od 15.01.2010 k rukám matky, čím za obdobie od 01.08.2006 do 06.08.2012 spôsobil dlh
na výživnom vo výške 1659,51 € (pôvodná suma 2265,08 € v obžalobe bola modifikovaná na hlavnom
pojednávaní dňa 12.2.2014),

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1. ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Skalica podala dňa 14.03.2013 Okresnému súdu Skalica obžalobu
č. Pv 126/10-63 na V. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zák. na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku. Súd vo veci rozhodol trestným

rozkazom č.k. 4T/33/2013-136 zo dňa 10.04.2013, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a odsúdil ho na trest odňatia
slobody 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Proti trestnému rozkazu obžalovaný
podal odpor, v ktorom uviedol, že nemá dlh na výživnom k mal. Y. tak ako je uvedené v trestnom rozkaze
Okresného súdu Skalica, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Skalica 3P/20/2010 zo dňa

01.06.2011 mu malo byť zvýšené výživné k mal. Y. na sumu 70,- € mesačne s účinnosťou od 15.01.2010.
O danom súdnom konaní nemá žiadnu vedomosť, podľa jeho názoru uvedené rozhodnutie nemohlo ani
nadobudnúť právoplatnosť. Z tohto dôvodu nemal súd brať toto rozhodnutie do úvahy a vypočítavať jeho
dlh na výživnom k mal. Y. podľa tohto rozsudku.

Súd v zmysle § 252 ods. 2 Tr. poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len
Tr. por.) vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného v prípravnom
konaní, výpoveďou svedkyne Y. N., oznámeniami o platbách výživného, rozsudkom Okresného súdu

v Senici č.k. P 152/95 zo dňa 11.7.1995, rozsudkom Okresného súdu v Skalici č.k. 3P/20/2010-75 zo
dňa 1.6.2011, potvrdením o návšteve školy Y. N., vysvedčením o maturitnej škole, správami o povesti
obžalovaného, odpisom z registra trestov.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení v prípravnom konaní uviedol, že pokiaľ ide o mesačné výživné od

1.8.2006 do 28.4.2010 je mesačná výška 16,60 €, teda za 45 mesiacov po 16,60 € je dlžná suma 747
€. Keď odišiel do cudziny, stratil všetky kontakty, trvalo mu dlhšie než cez facebook našiel svoju dcéru
Y. N., obnovil svoje kontakty a začal jej aj posielať peniaze. Zaplatil tieto sumy: 18.07.2009 112,25 €,
08.08.2009 suma 227,96 €, 31.08.2009 suma 109,87 €, 5.11.2009 suma 107,77 €, 11.12.2009 suma
314,90 €, celkom zaplatil 872,75 €. Okrem toho zaslal 18.3.2010 34 € a 12.4.2010 17 €, 12.5.2010 17

€, 1.6.2010 17 €. V období od 1.8.2006 do 28.4.2010 mal zaplatiť na výživnom 747 €, pričom zaplatil
878,91 € + 85,- €, spolu 963,91 €, teda viac ako malo byť podľa rozsudku. Nevie o rozsudku Okresného
súdu Skalica č.k. 3P/20/2010-75 zo dňa 01.06.2011, ktorým súd zvýšil výživné na sumu 70,- € mesačne
s účinnosťou od 15.01.2010. Vyživovaciu povinnosť si plní celých 18 rokov. Vyživovacia povinnosť podľa
neho je do 18 rokov veku dieťaťa, teda do 8.4.2011. Zaplatil výživné za celé žalované obdobie viacej

ako mal. Neskôr obžalovaný písomne uviedol, že sa spojil s dcérou Y. a dohodol sa, že jej bude posielať
každý mesiac 50 libier na jej účet na Slovensku. Tak poslal peniaze 3 krát za posledné 3 mesiace a jej
boli pripísané na účet podľa aktuálnych kurzov a to 19.11.2013 55 euro, 20.12.2013 58 euro, 20.01.2014
59 euro, teda celkom 172 euro. A aj naďalej plánuje posielať peniaze minimálne v tejto výške.

Obhajca obžalovaného JUDr. Ján Pekar vyčíslil výživné obžalovaného, ktoré mal zaplatiť na dcéru Y. N.
celkom v sume 2710, 60 € ako súčet sumy 680,60 € za obdobie od 01.08.2006 do 14.01.2010 po 16,60
€ (rok 2006 5 x 16,60 € = 83,- €, rok 2007 12 x 16,60 € = 199,20 €, rok 2008 12 x 16,60 € = 199,20 €,
rok 2009 12 x 16,60 € = 199,20 €) a sumy 2030 € za obdobie od 15.1.2010 do 31.8.2013 po 70,- € (rok
2010 12 x 70 € = 840 €, rok 2011 12 x 70 € = 840 €, rok 2013 5 x 70 € = 350 €). V. N. za dané obdobie

zaplatil 879,09 €. Treba ešte zaplatiť 1831,51 €. Na hlavnom pojednávaní vyčíslil dlh obžalovaného na
výživnom ku dňu konania hlavného pojednávania dňa 12.2.2014 vo výške 1659,51 €.

Svedok - poškodená Y. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípravnom konaní nebola vypočutá,
lebo nebola ešte dospelá. Posledné 3 mesiace otec uhradil sumy tak, ako uvádza, t.j. 55 € v novembri,

58 € v decembri a 59 € v januári 2014 a tieto sumy sú rôzne podľa kurzu Libry, keďže sa zdržiava apracuje v Belfaste v Írsku. V priebehu stíhania z časti dlh uhradil, takže výška nedoplatku podľa obžaloby
by mohla byť, tak ako vypočítal advokát, čiže 1831,51 € mínus tie platby, ktoré jej uhradil posledné 3
mesiace. S otcom si písala, kde jej uviedol, že mu to viac nevychádza, iba také výšky súm, ktoré jej poslal

a uviedol jej, že až bude lepšie zarábať, doplatí jej aj ten dlh. Strednú školu už ukončila a je v pracovnom
pomere od 6.8.2012. To výživné, ktoré jej otec posiela, je dozadu za ten dlh, ktorý bol spôsobený do
augusta 2012 v čase, keď ešte chodila na strednú školu.

Z kópií ústrižkov poštových poukážok mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil do rúk Jarmily

Máchalovej 18.3.2010 34,- €, 12.4.2010 17,- €, 12.5.2010 17,- €, 1.6.2010 17,- €. Z kópií dokladov o
zaplatení na tlačive Express Service Western Union mal súd preukázané, že obžalovaný dňa poukázal
dňa 20.7.2009 do rúk V. W. 112,25 €, dňa 10.8.2009 227,96 €, dňa 2.9.2009 109,87 €, dňa 9.11.2009
107,77 €, dňa 11.12.2009 321,06 € (pokyn obžalovaného na úhradu v Spojenom královstve bol daný
dňa 11.12.2009 v sume 300 libier, dňa 3.8.2009 100 libier, dňa 8.7.2009 100 libier, dňa 8.8.2009 100
libier, dňa 5.11.2009 100 libier).

Z rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. P 152/1995 zo dňa 11.7.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 9.8.1995, súd zistil, že mal. Y. N. bola zverená do výchovy matke V. Z., obžalovanému bola určená
povinnosť prispievať na výživu mal. Y. N. sumou 500,- Sk mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vždy vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.6.1995. Obžalovaný bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na

výživnom za obdobie od 1.6.1995 do 30.6.1995 v sume 500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3P/20/2010-75 zo dňa 1.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11.7.2012 súd zistil, že obžalovanému bola zvýšená povinnosť platiť výživné zo sumy 16,60 €
(500,- Sk) mesačne na sumu 70,- € mesačne s účinnosťou od 15.1.2010 a určená povinnosť zaplatiť
nedoplatok na výživnom od 15.1.2010 do 7.4.2011 v sume 787,16 € do 60 kalendárnych dní od

právoplatnosti rozsudku. uplynutí lehoty na odvolanie bola vyznačená právoplatnosť na rozsudku. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. 3P/20/2010 súd zistil, že rozsudok č.k. 3P/20/2010-75
zo dňa 1.6.2011 bol obžalovanému riadne doručovaný na jeho známu adresu v cudzine t.j. na adresu
XX M. B., Z. T., Belfast - Dunmurry, Northern Ireland , z uvedenej adresy sa však nevrátila ani súdna
zásielka obsahujúca rozsudok ani doručenka o doručení rozsudku, pričom podľa oznámenia Pošty

Skalica o výsledku reklamačného konania súdna zásielka obsahujúca rozsudok na miesto určenia
neprišla, ani sa nevrátila späť. Rozsudok sa nepodarilo doručiť ani na základe žiadosti o doručenie
zaslané príslušnému súdu vo Veľkej Británii, konkrétne The Master (Queen´s Bench and Appeals), H.
M., Z. XJF Z., Spojené kráľovstvo. Vzhľadom na uvedené súd ustanovil uznesením č.k. 3P/20/2010 zo
7.6.2012V.N.opatrovníkapodľa§29ods.2O.s.p.,nakoľkosamunepodarilodoručiťzásielkunaznámu

adresu v cudzine. Rozsudok bol následne po právoplatnosti tohto uznesenia doručený opatrovníkovi V.
N. a po uplynutí lehoty na odvolanie bola v súlade s O.s.p. vyznačená právoplatnosť na rozsudku.

Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že Y. N. bola v šk.roku 2008/2009 žiačkou 1. ročníka
Strednej priemyselnej školy, Myjava. Podľa kópie vysvedčenia o maturitnej skúške Y. N. dňa 30.5.2012

zložila maturitnú skúšku.

Podľa§207ods.1Tr.zákonaktonajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovneplní,čoajznedbanlivosti,
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj súhrnne a dospel k záveru, že
skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že
boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu

obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, pretože bolo preukázané, že
obžalovanýV.N.akootecY.N.sineplnilvyživovaciupovinnosť,hocimutátovyplývazoZákonaorodine,
ktorá výška mu bola určená právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, čím za obdobie od 01.08.2006 do
dňa 6.8.2012 (pôvodný deň 30.5.2012 v obžalobe bol modifikovaný na hlavnom pojednávaní 12.2.2014

z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá dokiaľ nie je dieťa schopné sa samo živiť,
pričom Y. N. sa bola schopná sama živiť až od 06.08.2012, kedy sa zamestnala) spôsobil dlh na
výživnom vo výške 1659,51 € (pôvodná suma 2265,08 € bola modifikovaná na hlavnom pojednávaní
12.2.2014 z dôvodu, že po započítaní obžalovaným preukázaných platieb v roku 2009 a 2010 zostal dlhna výživnom vo výške 1831,51 €, od ktorého boli odpočítané platby obžalovaného v mesiacoch 11/13,
12/12 a 1/14 v sume 172 €). Skutkový stav, tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
bol preukázaný výpoveďou poškodenej Y. N. a tiež listinnými dôkazmi a to právoplatnými súdnymi

rozhodnutiami určujúcimi vyživovaciu povinnosť obžalovaného na dcéru Y. N.. K tvrdeniu obžalovaného,
že nevie o tom, že má povinnosť platiť zvýšené výživné 70 € na dcéru, nakoľko mu rozsudok Okresného
súdu Skalica č.k. 3P/20/2010-75 zo dňa zo dňa 1.6.2011 nebol doručený, teda nemohol nadobudnúť
právoplatnosť, a preto súd nemal naň prihliadať pri určení dlhu na výživnom, súd preskúmal pripojený
spis Okresného súdu Skalica sp.zn. 3P/20/2010 a zistil, že rozsudok č.k. 3P/20/2010-75 zo dňa

1.6.2011 bol obžalovanému riadne doručovaný na jeho známu adresu v cudzine, rozsudok sa však
nepodarilo na túto adresu doručiť a tiež ani na základe žiadosti o doručenie zaslanej príslušnému
súdu vo Veľkej Británii, súd preto podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil V. N. opatrovníka, nakoľko sa
mu nepodarilo doručiť zásielku na známu adresu v cudzine, pričom po právoplatnosti uznesenia o
ustanovení opatrovníka bol rozsudok doručený opatrovníkovi V. N. a po uplynutí lehoty na odvolanie
bola v súlade s O.s.p. vyznačená právoplatnosť na rozsudku a obžalovanému tak vznikla s účinnosťou

od 15.1.2010 povinnosť platiť zvýšené výživné v sume 70,- € na svoju dcéru Y. N.. Sám obžalovaný
prostredníctvom obhajcu nakoniec prehlásil, že výživné riadne splatí, čo je aj preukázané realizáciou
jednotlivých platieb výživného v mesiacoch november 2013, december 2012 a január 2014, ktorých
zaplatenie potvrdila dcéra obžalovaného Y. N.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného
uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, keďže

bolo preukázané, že obžalovaný si neplnil zákonom určenú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu,
ktorá mu bola určená právoplatnými súdnymi rozhodnutiami.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z miesta trvalého bydliska nie je obžalovaný bližšie hodnotený, nakoľko sa dlhodobo zdržiava v cudzine.
Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný nebol doteraz trestaný. Rovnako nebol
obžalovaný doteraz trestaný ani v Českej republike ako vyplýva z Informácie o odsúdeniach osoby v

Českej republike.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 Tr. zák., ku ktorej by mohol prihliadnuť. Následne sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. znížila o jednu tretinu (teda z 5 rokov na 3 roky a 4 mesiace). Súd
uložil obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby a to trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden)

rok z dôvodu, že nebol doteraz súdne trestaný a prejavil snahu o nápravu svojho protiprávneho konania
vo forme splácania dlhu na výživnom. Výkon tohto trestu bol obžalovanému v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok, pričom podmienečný odklad výkonu
trestu bol obžalovanému povolený na tom predpoklade, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu,
osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy možno u neho dôvodne očakávať, že účel trestu

sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol
riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti, inak súd rozhodne, že obžalovaný trest vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Tr. por.).