Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111240029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:5111240029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. L. J.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. O. G., Q. XXX/XX, 2. M. G., I.. XX.XX.XXXX, I. G. Z. Z. Č.. XXX, G.. Č.. I. I.W. W., E.
T. T. Z., v konaní o zaplatenie 562,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 08.11.2012 č.k. 2C/122/2012-99 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o spôsobe plnenia tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 562,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
01.09.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 339,34 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo
výške 305,84 eur a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa advokátskej kancelárie
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 562,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
01.09.2010 do zaplatenia s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhéhoodporcu,tovšetkovlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku.Odporcovv1.a2.radezaviazal

zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania celkom vo výške 339,34 eur, z toho
náhradu súdneho poplatku vo výške 33,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 305,84
eur s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu; to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že odporcom uložil povinnosť zaplatiť trovy
priznané navrhovateľovi priamo zástupcovi navrhovateľa.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2011 sa
navrhovateľ proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť
mu562,08eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod01.09.2010dozaplatenianatomskutkovom

základe, že dňa 13.05.2009 odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla W. Z. S..Č.. G. XXX Z.,
ktorého držiteľom je odporca v 1. rade v dôsledku škodovej udalosti spôsobil škodu na motorovom
vozidle značky Volvo, ktorého držiteľom v čase nehody bol S. H.. K dátumu nehody k predmetnému
motorovému vozidlu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, preto navrhovateľ v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. uhradilpoškodenému, t.j. S. H. z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 19.07.2011 vo výške 562,08
eur, ktorého náhrady sa domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade v zmysle § 24 ods. 7 tohto zákona.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 24

ods. 2 písm. b), ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 427 ods. 2, §
420, § 442 ods. 1, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že dňa 13.05.2009 bola
osobným motorovým vozidlom (vo vlastníctve odporcu v 1. rade) spôsobená pri dopravnej nehode škoda
na motorovom vozidle poškodeného S. H., ku ktorej došlo O. Z.. Odporca v 1. rade túto skutočnosť
nepoprel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vodičom vozidla bol odporca v 2. rade. V

čase dopravnej nehody odporca v 1. rade ako vlastník (držiteľ) tohto motorového vozidla nesplnil svoju
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Preukázaný bol aj rozsah
škody, spôsobenej na motorovom vozidle S. H. vo výške 562,08 eur a aj tá skutočnosť, že navrhovateľ
túto škodu uhradil dňa 19.07.2010 v zmysle § 20 zák. č. 381/2001 Z.z. kancelárii poisťovateľov v Z..

Keďže predmetné vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené za zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, navrhovateľ v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zák.
č. 381/2001 Z.z. poskytol poistné plnenie z poistného garančného fondu a v zmysle § 24 ods. 7 tohto
zákona, preto navrhovateľovi vzniklo právo proti odporcom v 1. a 2. rade na náhradu toho, čo za nich
plnil. Zodpovednosť odporcu v 1. rade ako vlastníka motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda

vyvodil z ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť odporcu v 2. rade ako vodiča
motorového vozidla v čase, keď ním bola spôsobená škoda z ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Rozsah spôsobenej škody bol preukázaný a v konaní nebol ani sporný. Vychádzajúc z ust. § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 562,08
eur spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

druhého odporcu. K skutočnostiam uvedeným odporcom v 1. rade v odpore voči platobnému rozkazu
uviedol, že sú bez právneho významu.

Spolu s istinou zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania, vychádzajúc
z tej skutočnosti, že nárok sa stal splatným dňom 30.08.2010, t.j. dňom uvedeným vo výzve navrhovateľa
zo dňa 30.07.2010 adresovanej odporcom v 1. a 2. rade, preto podľa § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka odo dňa nasledujúceho sa odporcovia dostali do omeškania s plnením tohto peňažného
záväzku. Z toho dôvodu odporcov v 1. a 2. rade zaviazal okrem istiny uhradiť aj úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne v zmysle § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. odo dňa 01.09.2010, t.j. odo dňa, od ktorého
navrhovateľ uplatnil tento nárok na zaplatenie úrokov z omeškania voči odporcom až do zaplatenia
priznanej istiny.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných odporcov zaviazal nahradiť
úspešnému navrhovateľovi trovy konania, ktoré predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok vo
výške 33,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Tie priznal podľa vyhl. 655/2004 Z.z. (ďalej len
„ vyhláška“) za 4 úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.11.2012) vo výške 146,08 eur, za režijný paušál 2 x 7,41 eur

a 2 x 7,63 eur spolu vo výške 30,08 eur, náhradu za spotrebované pohonné hmoty (§ 15 písm. a/, § 16
ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 ods. 1, 4, 5 a 6 zák. č. 283/2002 Z.z.) vo výške 10,30 eur a náhradu za
každý kilometer jazdy v zmysle § 7 ods. 1, 2 zák.č. 283/2002 Z.z. a opatrenia č. 632/2008 Z.z. vo výške
17,57 eur, náhradu za stratu času (za 4 polhodiny cestou zo sídla advokáta z Košíc do sídla súdu do
Trebišova a späť) po 12,71 eur, spolu 50,84 eur a 20 % DPH zo sumy 254,87 eur vo výške 50,97 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia priznal vo výške 305,84 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v 1. rade, podľa obsahu odvolania z
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil rozsudok v spôsobe
plnenia tak, že odporcov zaviaže zaplatiť predmetnú sumu navrhovateľovi, každého samostatne. Vdôvodoch odvolania uviedol, že odporca v 2. rade sa toho času nachádza v Z. a z tohto dôvodu je
vylúčené od neho vymôcť časť sumy, ktorú by za neho uhradil navrhovateľovi. V odvolaní uviedol, že
svoju časť dlhu uznáva.

Uznesením zo dňa 28.02.2013 č.k. 2C/122/2012-108 bol súdom prvého stupňa odporca v 1. rade
vyzvaný, aby v lehote 15 dní doplnil odvolanie o skutočnosti uvedené súdom prvého stupňa v tomto
uznesení.

Odporca v 1. rade napriek tomu, že uznesenie prevzal dňa 06.03.2013 odvolanie nedoplnil.

Navrhovateľ a odporca v 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v 1. rade bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
c), teda aj vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ktorý síce odvolanie nepodal, ale s odporcom v 1. rade bol
zaviazaný rozsudkom plniť spoločne a nerozdielne, ods. 3 O.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade je čiastočne
opodstatnené, aj keď z dôvodov iných ako ním uvedených.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.01.2014 o 09.20 hod. v
pojednávacej miestnosti číslo dverí 221 na 2. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.01.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Odvolaním bola napadnutá tá časť rozsudku, ktorou súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1. a 2. rade

zaplatiťnavrhovateľovi562,08eurspríslušenstvomspoločneanerozdielnestým,žezaplatenímjedným
z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu, teda spôsob splnenia pohľadávky
navrhovateľa zo strany odporcov v 1. a 2. rade.

Odporca namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonal všetky účastníkmi
navrhnuté dôkazy a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
pokiaľ však ide o spôsob plnenia pohľadávky navrhovateľa zo strany odporcov, nesprávny je právny

záver súdu prvého stupňa, pokiaľ odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 562,08 eurs príslušenstvom spoločne a nerozdielne s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého odporcu.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 1 ods. 1 upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len poistenie
zodpovednosti) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len kancelária).

V zmysle ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných

prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

V zmysle ust. § 2 písm. j/ citovaného zákona prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poistený je teda každý, kto za škodu zodpovedá, pričom tak ako uviedol súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nezodpovedá iba prevádzateľ tohto dopravného prostriedku v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka ale
aj vodič motorového vozidla, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti
v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Tieto dve skutkové podstaty zodpovednosti za škodu
obstoja vedľa seba a poškodený sa môže domáhať náhrady škody tak voči prevádzateľovi dopravného

prostriedku na základe objektívnej zodpovednosti, ako aj voči vodičovi dopravného prostriedku podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade správny je záver súdu prvého stupňa, že zodpovedným bol nielen odporca v 1. rade
ako prevádzateľ motorového vozidla, ale aj odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého
zavinením došlo ku škodnej udalosti.

V zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

V zmysle ust. § 24 ods. 7 citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa ods. 2 písm. a/,b/,f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.V zmysle ust. § 2 písm. f) citovaného zákona poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.

Pri výklade vyššie cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zak. č. 381/2001 Z.z. je možné riadiť sa doterajšou

slovenskouačeskoujudikatúrou(rozsudokNSSRz31.08.2010sp.zn.4Cdo/134/2009,rozsudokNSSR
z 31.08.2010 sp.zn. 4Cdo/54/2009, rozsudok NS ČR z 17.01.2008 sp.zn. 32Cdo/2837/2007, v ktorom sa
podáva výklad totožného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 168/1999 Sb. o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla).

Vo svetle tejto citovanej judikatúry a z dikcie ust. § 12 ods. 2 cit. zákona vyplýva, že poisťovateľ má nárok
na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a) až h) nielen proti osobe, ktorá

uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto
osobou. Zákon v citovanom ustanovení priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom,
na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.

Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom
zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie, čomu

zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 tohto zákona, obsahom ktorého nie je taxatívny
výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná
jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb
v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a

nasl. Občianskeho zákonníka, alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ
a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale aj
osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou
môže byť aj vodič vozidla.

Ust. § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba preto
vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, alebo osobu zodpovedajúcu za podmienok
uvedených v ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. preto poisťovňa má nárok na náhradu poistného
plnenia okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda
právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na
základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi motorového vozidla.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ plnil za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a za túto škodu priamo poškodenému zodpovedajú
odporcovia v 1. a v 2. rade, má navrhovateľ právo na náhradu poskytnutého plnenia v zmysle ust. § 24
ods. 7 cit. zákona voči obom odporcom ako osobám, ktoré zodpovedajú za škodu v zmysle ust. § 24
ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z..

Z vyššie uvedených dôvodov na náhradu poskytnutého plnenia v zmysle ust. § 24 ods. 7 O.s.p. cit.

zákona bolo potrebné zaviazať oboch odporcov spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 438 ods. 1Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa totiž neboli zistené a ani
účastníkmi tvrdené také skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvod pre aplikáciu ust. § 438 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Nesprávne preto interpretoval citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa, a to v spôsobe plnenia
pohľadávky navrhovateľa odporcami v 1. a 2. rade, pokiaľ rozsudkom zaviazal odporcov plniť spoločne
a nerozdielne a zároveň vyslovil, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého odporcu. Odporcovia majú totiž postavenie nerozlučných spoločníkov a aplikáciou ust. § 438
ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi nimi vznikla tzv. solidárna zodpovednosť, preto bolo potrebné
zaviazať ich na plnenie spoločne a nerozdielne.

Z vyššie uvedeného plynie, že neopodstatnenou je odvolacia námietka odporcu v 1. rade, že na plnenie
navrhovateľovi mali byť odporcovia zaviazaní samostatne.

Naviac podľa ust. § 439 Občianskeho zákonníka ak niektorý zo solidárne zodpovedných subjektov
zaplatí veriteľovi viac ako na neho pripadá, môže od ďalšieho zodpovedného subjektu požadovať, aby
sa vzájomne vyporiadali.

Skutočnosť, že odporca v 2. rade sa nachádza na neznámom mieste v Belgicku je v tomto smere
irelevantná a nemôže mať vplyv na zákonnú povinnosť odporcov plniť navrhovateľovi a zároveň nebráni
odporcovi v 1. rade uplatňovať svoje nároky voči odporcovi v 2. rade cestou súdu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v spôsobe plnenia tak, že odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť dlh navrhovateľovi spoločne

a nerozdielne.

Z rovnakých dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v spôsobe plnenia aj vo výroku
o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 2 O.s.p. Odporca v 1. rade bol síce v odvolacom konaní čiastočne úspešný, avšak náhradu trov

konania neuplatnil. Rovnako ani navrhovateľ a odporca v 2. rade náhradu trov konania neuplatnili, preto
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.