Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/293/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201607
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: RPZ, a.s., Legionárska
7158/5, Trenčín, IČO: 36 331 023, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Rudnayovo nám. 1,
811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. Z 27780-2012-
OP zo dňa 04.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Z 27780-2012-OP zo dňa 04.06.2012 a
rozhodnutie ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2012 z r

u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,-eur a náhradu trov právneho
zastúpenia 323,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí
ministra zdravotníctva SR č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2010 a rozhodnutia -2012-OP zo dňa
04.06.2012 s návrhom, aby súd zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vyhlásil výberové konania na vydanie povolení na prevádzkovanie

ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby. Žalobca sa
zúčastnil výberového konania, avšak prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol a to
rozhodnutím č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2010. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného, ako aj
rozhodnutiam žalovaného, ktorými žalovaný vydal povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby, podal žalobca rozklad. Žalovaný meritórne rozhodol len o rozklade žalobcu v tej časti,
ktorou napádal vyššie uvedené rozhodnutie, a to tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, a
to rozhodnutím č. Z 27780-2012-OP zo dňa 04.06.2012. Žalovaný o rozklade v tej časti, v ktorej žalobca

napádal rozhodnutie žalovaného, ktorými vydal povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby, meritórne nerozhodol.

Žalobca poukázal na nezákonnosť výberového konania, keď vydávanie povolení na prevádzkovanie
ambulancií záchrannej zdravotnej služby upravuje zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZoPZS). Citoval ustanovenia § 12ods. 3, § 11 ods. 4, § 13 ods. 1,4,5,7,8, § 14 ods. 9,10,11 ZoPZS s tým, že žalovaný vydal Podmienky
výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
z novembra 2009 (ďalej aj len Podmienky), ktorý akt je však podľa názoru žalobcu nezákonný z dôvodu,

že samotný ZoPZS vydanie takýchto podmienok vôbec nepredpokladá, keďže zákon v § 11 až § 26
predstavuje úplnú úpravu vydávania povolení. ZoPZS vôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu
alebo zmenu podmienok iným aktom.

Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Podmienky sa podľa žalobcu tiež zásadným spôsobom
odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS. Poukázal tiež na rozpor Podmienok so ZoPZS

v časti týkajúcej sa všeobecných informácií, podmienok účasti vo výberovom konaní, náležitostiach
žiadosti o vydanie povolenia, podmienok vydania povolenia a napokon hodnotenia žiadosti o povolenie
- postup. Zdôraznil, že žalovaný svojvoľne stanovené kritérium hodnotenia hospodárenia za posledný
rok a kritérium prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie budúcich 4 rokov sú stanovené v
zjavnom rozpore so zákonom a nemajú absolútne žiadny vecný vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám
podľa § 14 ods. 9 ZoPZS. V podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale z toho

iba tri sú v súlade so zákonom. Stanovenie pravidiel udeľovania povolení nie je samoúčelné, keďže
tým zákonodarca vytvoril pevný právny rámec, ktorý vytvára poistku (právnu istotu) proti tomu, aby
vyhlasovateľ výberového konania postupoval svojvoľne. Zákonodarca sledoval vytvorenie stavu právnej
istoty spočívajúceho predovšetkým v tom, že žiadatelia nie sú povinní podať žiadosť s náležitosťami
a nie sú k žiadosti povinní pripojiť doklady, ktoré nestanovuje zákon. Tiež mal legitímne očakávanie,

že jeho žiadosť bude hodnotená len podľa vopred známych kritérií, ktoré stanovuje ZoPZS. Keďže
Podmienky sú ako právny akt bez právneho významu, právne irelevantný je aj súhlas podľa bodu 6, časť
Úvod Podmienok a na to nadväzujúce čestné vyhlásenie podľa bodu 10, časť A Podmienok. Žalovaný
teda upravil podmienky výberového konania svojvoľne a v rozpore so zákonom, pričom konania aj
prebehli podľa týchto Podmienok s tým, že žalovaný žiadal od žiadateľa predloženie takých dokladov a

splnenie takých podmienok, ktoré boli nad rámec ZoPZS a napokon aj komisia hodnotila podanú žiadosti
podľa kritérií stanovených nad rámec ZoPZS. Z uvedených dôvodov nemôžu byť zákonné ani výsledky
výberového konania, pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Žalobca namietal aj procesné vady v konaní správnych orgánov a to, že žalovaný mu neumožnil
nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, keďže mu poskytol na nahliadnutie iba časť spisov.

Súčasťou spisov nebola najmä správa komisie obsahujúca dôvody, prečo jeden (iný) z účastníkov
spĺňal kritériá lepšie ako žalobca, rokovací poriadok komisie a ďalšia dokumentáciu podľa § 14 ods. 10
ZoPZS. Ďalšia vada spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal
účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Rovnako ani pred vydaním

druhostupňového rozhodnutia nemal účastník možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní došlo aj k porušeniu zásady objektivity s poukazom
na § 9 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v obidvoch stupňoch rozhodoval minister. Poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. M- Sž DoV 12/2000. Napokon namietal, že správny orgán vo svojom rozhodnutí
neuviedol, prečo žalobca splnil hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ.

Beználežitéhoodôvodnenianemôžeaniodvolacíorgánpreskúmaťsprávnosťprávnehoposúdeniaveci,
pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho
z princípu právneho štátu. Napokon ani v druhostupňovom rozhodnutí nie je daná odpoveď na kľúčovú
otázku, prečo bol žalobca menej úspešný ako iní (úspešní) účastníci výberového konania.

Žalobca napokon uviedol, že aj keby žalovaný nebol oprávnený vecne posúdiť činnosť výberovej

komisie, mal sa zaoberať procesnými vadami na prvom stupni. Zdôraznil, že povinnosť výberovej
komisie určiť uchádzača, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS vyplýva priamo
z § 14 ods. 10, pričom zákon nepredpokladá stav, že komisia neurčí úspešného uchádzača. Pre
takýto prípad neobsahuje zákon žiadnu úpravu, nie je uvedené, či sa má výberové konanie opakovať
a ani nič iné v tejto súvislosti. Ak sa výberového konania zúčastní jeden účastník, spĺňa kritériá

najlepšie on, pretože tu nie je nik iný, kto by ich spĺňal lepšie. Podmienky sa neobmedzujú len na
úpravu procesno-technických aspektov výberového konania, ako to tvrdí žalovaný, ale obsahujú také
ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je neprípustné. Zdôraznil,
že v Podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale iba tri sú z toho v súlade so
zákonom. Žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť argument žalobcu, že hodnotiace kritériá stanovené

žalovaným nad rámec zákona nemali žiadny vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám podľa § 14 ods.9 ZoPZS. Žalobca uviedli, že Podmienky nie sú interným organizačným aktom, pretože nesmerujú do
vnútra organizácie ale tieto sa obracajú na tretie osoby. Sám žalovaný pritom uviedol, že Podmienky
výberového konania presne určili postup pre všetkých účastníkov výberového konania, akým spôsobom

majú postupovať. K dokladom požadovaným žalovaným žalobca poukázal na § 13 ods. 5, 7 a 8
ZoPZS, v ktorom sú taxatívne vymedzené doklady, ktoré boli povinní predložiť, pričom požiadavky
žalovaného podľa časti A. Podmienok sú s týmito ustanoveniami nezlučiteľné. Projekt stratégie nemôže
slúžiť na hodnotenie materiálno - technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Technické zázemie a servisné zázemie je totiž niečo úplne iné ako materiálno-technické vybavenie

ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Zdôraznil, že doklady požadované žalovaným a ani ním
svojvoľne stanovené hodnotiace kritériá nemali svoje vecné opodstatnenie. Žalobca vôbec nevedel,
podľa akých pravidiel žalovaný hodnotil kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS, čo je v rozpore s princípom
transparentnosti výkonu verejnej správy. Podmienky vôbec neurčujú, na čo konkrétne sa má komisia
zamerať pri hodnotení žiadosti uchádzačov, ale zákonné hodnotiace kritériá neprípustným spôsobom
rozširuje. Záverom poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž 106/01 v súvislosti s tým, že základným

atribútom právnej istoty je istota fyzických a právnických osôb, že vo vzťahu k nim bude postupované v
súlade s ústavou a zákonmi. Žalobcovia teda legitímne mohli očakávať, že ich žiadosti budú hodnotené
len podľa kritérií uvedených v § 14 ods. 9, 10 ZoPZS.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na ustanovenia
§ 11 ods. 1, § 12 ods. 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 92 ods. 1 ZoPZS. Uviedol,

že vydanie Podmienok bolo pre vykonateľnosť ustanovení zák. č. 578/2004 Z.z. nevyhnutné a bez
konkrétnej špecifikácie vykonanej Podmienkami by bolo výberové konanie nerealizovateľné. Podmienky
výberového konania vychádzajú priamo z jednotlivých ustanovení zákona o poskytovateľoch. Žalovaný
uviedol, že ministerstvo bolo viazané výsledkami výberového konania, do ktorého sa žalobca prihlásil
dobrovoľne a podpísaním prevzatia Podmienok súhlasili so stanovenými podmienkami, pričom si mal

byť vedomý aj toho, že vo výberovom konaní nemusí byť úspešný. V Podmienkach boli vymedzené
podrobné požiadavky na splnenie hodnotiacich kritérií pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia,
pričom tieto Podmienky sú organizačným aktom žalovaného - internou normatívnou inštrukciou.
Podmienky nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom ale iba organizačným aktom. Podmienky
výberového konania sú sumárnym dokumentom, ktorý zahŕňa všetky ustanovenia ZoPZS. Zákonné

spojenie „kritériá hodnotenia“ uvedené v § 14 ods. 9 ZoPZS treba vykladať ako mieru alebo meradlo
niečoho, podľa čoho sa posudzuje, zisťuje alebo odhaduje hodnota. Práve za účelom, aby hodnotenie
uchádzačov bolo čo najpresnejšie špecifikované, aby nedochádzalo k ľubovôli hodnotenia členmi
komisie, vydal žalovaný Podmienky, v ktorých vykonal výklad hodnotiacich kritérií. Na základe zákonom
predpokladaných hodnotiacich kritérií v spojení so snahou žalobcu o striktne zužujúci výklad nie je

možné, aby komisia vybrala najlepšieho účastníka podľa § 14 ods. 10 ZoPZS, pretože striktný výklad
dovoľujeposúdiťkritériáhodnotenialenvdichotómiísplnil-nesplnil,pričomnasplneniepovinnostipodľa
§ 14 ods. 10 ZoPZS je potrebné, aby bolo možné merať, posudzovať, porovnávať a hodnotiť rozdielnosti
jednotlivých uchádzačov v oveľa širšej miere ako len splnil - nesplnil. Podmienky v ničom nerozširujú
zákonnú úpravu, ani nevypĺňajú medzery v zákone, len stanovujú, na čo sa má hodnotiaca komisia

zamerať, ako hodnotiť jednotlivé kritériá.

Žalovaný uviedol, že komisia hodnotila len tie oblasti kritérií, ktoré zákon v § 14 ods. 9 výslovne určuje
a len na základe nich stanovila, ktorý účastník je najlepší. V ďalšom žalovaný poukázal na požadované
podklady, ktoré museli účastníci predložiť podľa Podmienok výberového konania. Uviedol, že komisia
pri hodnotení žiadostí vychádzala z kritérií stanovených v § 14 ods. 9 ZoPZS, pričom žiadosti účastníkov

o povolenie sa obodovali podľa piatich kategórií, medzi ktorými sú aj: hospodárenie za posledný rok a
prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania
ambulancie záchrannej zdravotnej služby a overenie odborných znalostí v organizácii poskytovania
záchrannej zdravotnej služby potrebných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Na základe požiadaviek na materiálno - technické a personálne vybavenie, ktoré určuje príloha č. 3

výnosu, nie je možné naplniť § 14 ods. 10 ZoPZS v tom, že komisia má vybrať účastníka, ktorý najlepšie
spĺňa kritériá a preto bolo súčasťou hodnotenia aj to, ako účastník spĺňa zo stránky materiálno-technickej
oblasť hospodárenia za posledný rok a akú má stratégiu na obdobie minimálne budúcich štyroch rokov.
Súčasťou hodnotenia zo strany personálneho zabezpečenia bolo aj hodnotenie odborných znalostí,
ktorýmisauchádzačprezentoval.Žalobcanesplnilzákonomstanovenépodmienky,pričomprihodnoteníjeho žiadosti komisia postupovala výhradne podľa ZoPZS a interného usmernenia žalovaného -
Podmienky výberového konania.

Žalovaný odmietol porušenie čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, pretože toto ustanovenie ústavy hovorí o

povinnostiach a nie o podmienkach, pričom podmienka ako taká vyjadruje nejaký predpoklad alebo
požiadavku, pri ktorej je potrebné, aby subjekt prejavil vôľu byť ňou viazaný. Zdôraznil, že všetci
uchádzači prejavili túto vôľu tým, že sa zapojili dobrovoľne do výberového konania a podpisom
prevzatia Podmienok súhlasili s ich obsahom, pričom voči nim nevzniesli žiadne námietky. Prvostupňové
rozhodnutia vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR a minister, ktorý ich podpisoval, bol viazaný zisteniami

komisie podľa § 14 ods. 8 ZoPZS, pričom až o podanom rozklade rozhodoval minister zdravotníctva na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Minister tak postupoval v súlade s § 61 Správneho
poriadku.

Žalovaný odmietol porušenie § 9 ods. 2, § 33 ods. 2, § 3 ods. 2, 4, § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
keďže správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania práve tým, že im umožnil si
prevziať organizačný akt MZ SR.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú v naznačenom smere nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Súd bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods.3 v spojení s § 250f

ods.3 O.s.p. , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané

náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Je nepochybné, že na konanie podľa zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3

Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme

možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov
ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené.

Súd zistil z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, že Ministerstvo zdravotníctva SR
vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej
služby uverejnením oznámenia v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY dňa 15.04.2010 a uverejnením
na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR rovnakého dňa v sídlach: Medzev, Uličov, Dechtice.
V novembri 2009 vydal žalovaný aj Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na

prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v ktorých vymedzil podrobné požiadavky
a kritériá pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby. Žalobca sa zúčastnil výberového konania podaním žiadosti o vydanie povolenia na
prevádzkovaniezdravotníckychzariadení.Prvostupňovýsprávnyorgánrozhodoltak,žežiadosťžalobcu
zamietol a nepovolil prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič,

Dechtice.OrozkladežalobcuprotiprvostupňovýmrozhodnutiamrozhodolministerzdravotníctvaSRtak,
že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žalovaný o žalobcovom rozklade
v časti, v ktorej napáda prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa vydania povolenia na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby, nerozhodol (str. 7, bod IV. rozkladu).

Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej

zdravotnej služby z novembra 2009 v úvodnej časti obsahovali vymedzenie miest ambulancií
záchrannej zdravotnej služby, na ktoré sa uskutočňuje výberové konanie, ďalšie základné údaje
týkajúce sa výberového konania, vrátane informácie, že predložením žiadosti o vydanie povolenia
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby účastník výberového konania v plnom
rozsahu a bez obmedzenia akceptuje všetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane

všetkých častí obsiahnutých v týchto Podmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení
výberového konania, ako aj poučenia o tom, že ak účastníci výberového konania nedodajú všetky
požadované doklady, dokumenty, informácie alebo ak nimi predložená žiadosť nebude zodpovedať
podmienkam a požiadavkám uvedeným vo vyhlásení výberového konania a v Podmienkach výberového
konania, bude taký účastník z výberového konania vylúčený. V časti A. Podmienky účasti vo výberovom

konaníbolistanovenépožiadavkynapredloženiedokladov,ktorézákonuchádzačovipredložiťneukladá.
V § 13 ZoPZS sú taxatívne vymedzené jednak náležitosti žiadosti a jednak doklady, ktoré je žiadateľ
povinný k žiadosti doložiť. Vyhlasovateľ sankcionuje nepredloženie týchto dokladov vylúčením zo
súťaže čo je v rozpore s § 14 ods. 8 ZoPZS. V časti B. boli vymedzené náležitosti žiadosti o
vydanie povolenia, časť C. určovala podmienky na vydanie povolenia a časť D. obsahovala postup pri

hodnotení žiadosti o povolenie. V bode 3 tejto časti je uvedené, že hodnotenie žiadostí uchádzačov
o povolenie sa uskutoční podľa personálneho zabezpečenia prevádzkovania ambulancie záchrannej
zdravotnej služby, materiálno-technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby, výškypeňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia
vyžaduje, hospodárenia za posledný rok a hodnotenia prezentácie projektu stratégie vypracovanej na
obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby (jasná

formulácia dlhodobých a komplexne chápaných cieľov postavených na nosných pilieroch organizácie), a
overovania odborných znalostí v organizácii poskytovania záchrannej zdravotnej služby potrebných na
prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričom sa hodnotí najvyšší počet správnych
odpovedí. Výsledným hodnotením malo byť určenie žiadateľa, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá
pre každé sídlo, pričom toto výsledné hodnotenie výberová komisia určí slovom „najlepší“ u toho

žiadateľa povolenia, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá pre každé sídlo (bod 5,6).

Súd konštatuje, že žalobca správne poukázali na to, že vydávanie povolení na prevádzkovanie
ambulancií záchrannej zdravotnej služby je upravené v zák. č. 578/2004 Z.z., pričom aj správne citovali
relevantné zákonné ustanovenia.

Súd konštatuje, že žalovaný v súlade s týmto zákonom vyhlásil výberové konanie, v danom prípade na
3 ambulancie záchrannej zdravotnej služby: Dechtice, Medzev, Ulič. Na vyhodnotenie žiadostí zriadilo

ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá mala 5 členov, čo je v súlade s § 14 ods. 4 ZoPZS.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo
na základe zákona, v jeho medziach.

Podľa § 12 ods. 3 ZoPZS orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak

a/ má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní,
v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť(§ 68 ods. 1 písm. c/); v prípade

žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má
určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10,

b/ má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

c/ priestory podľa písmena b/ spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia.

Podľa § 11 ods. 4 ZoPZS ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie

záchrannej zdravotnej služby(§11 ods. 1 písm. a/) fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v
odseku 2 písm. a/ a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v ods. 3 písm. a/ a

a/ je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej
služby,

b/ úspešne absolvuje výberové konanie (§14).

Podľa § 13 ods. 1 ZoPZS žiadosť o vydanie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva fyzická osoba alebo
právnická osoba (ďalej len "žiadateľ o povolenie") orgánu príslušnému na vydanie povolenia.

Podľa § 13 ods. 4 ZoPZS právnická osoba v žiadosti uvedie:

a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a
miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,b) meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu,

c) miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej
republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,

d) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,

e) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

f) sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadateľa o povolenie
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 13 ods. 5 ZoPZS k žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží:

a) doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného

registra, aj výpis z obchodného registra,

b) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,

c) doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť
poskytovať,

d) rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do

prevádzky,

e) čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z
dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené
listiny sú pravdivé.

Podľa § 13 ods. 7 ZoPZS ustanovenia odseku 3 písm. b) a c) a odseku 5 písm. c) a d) sa nevzťahujú na

žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm.
a/).

Podľa § 13 ods. 8 ZoPZS k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aj

a) doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej

sa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o
povolenie,

b) zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva
žiadateľa o povolenie,

c) doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške

zodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa
osobitného predpisu; takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a) zodpovedá
požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného
predpisu,

d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o

letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie
ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 ZoPZS výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a/) uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva.Podľa § 14 ods. 4 ZoPZS na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá
má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie
vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu

Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 8 ZoPZS komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky
na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil
neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči

z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej služby.

Podľa § 14 ods. 9 ZoPZS sú kritériá hodnotenia žiadosti podľa ods. 8 nasledovné:

a/ personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

b/ materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

c/ výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave SR, ak sa ich vinkulácia vyžaduje

(§ 13 ods. 8 písm. c/).

Podľa § 14 ods. 10 ZoPZS komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka
výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/; taký účastník výberového
konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti
o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou

dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 14 ods. 11 ZoPZS ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení
ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa
ods. 2 správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu
spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu

odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému
ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému
v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad;
včas podaný rozklad má odkladný účinok. Podľa ods. 2 o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa
nemožno odvolať. Podľa ods. 3 ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie

o rozklade.

Súd je názoru, že pri akomkoľvek výbere, výberovom konaní, či verejnom obstarávaní sa musí
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Pre úplnosť sa žiada dodať, že uvedené
princípy sa uplatňujú v celom rozsahu aj vo verejnom obstarávaní upravenom v zákone č. 25/2006 Z.z.,
ktorý prebral príslušné smernice Únie.

V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom,
nevynímajúc pritom všeobecné zásady (princípy) práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a
spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v slovenskom právnom poriadku ale aj v úniovom
právnom poriadku. Za všeobecné právne zásady plne aplikovateľné v slovenskom právnom poriadku
možno považovať súbor záruk, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty právneho poriadku Slovenskej

republiky vo forme princípov, ktorých dodržiavanie je jedným z charakteristických znakov právneho
systému vytvoreného podľa modelu právneho štátu. Pre úplnosť treba dodať, že ustanovenia právnych
poriadkov členských štátov, ktoré patria do pôsobnosti úniového práva, musia byť tiež v súlade so
všeobecnými úniovými zásadami.

Podľa názoru súdu žalovaný vydaním Podmienok výberového konania neporušil vyššie uvedené
princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie, ktorá patrí medzi

základné zásady aj slovenského právneho poriadku, vyžadujúca, aby sa v porovnateľných situáciách
nezaobchádzalo rozdielne a aby sa v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto
zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Bola dodržaná aj zásada právnej istoty zaručujúca
predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov, pričom práve táto zásada vyžaduje, aby všetky normy boli
jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to predovšetkým vtedy, ak môžu mať nepriaznivé

dôsledky pre fyzické a právnické osoby. Jasnosť, presnosť a predvídateľnosť noriem musí byť taká,
aby dotknuté osoby mohli s istotou poznať svoje práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a aby mohli
následne zaujať svoj postoj.

Pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považuje súd za potrebné vyjadriť
sa k povahe Podmienok výberového konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií

záchrannej zdravotnej služby z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto
dokumentu a podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe.

Súd je toho názoru, že Podmienky výberového konania sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v
rámci uskutočňovania štátnej správy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií
záchrannej zdravotnej služby. Tento správny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov,

ktorým bol určený, nakoľko sa ním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov
výberového konania. Podmienky výberového konania sú svojou povahou normatívnym správnym aktom
(podzákonným predpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy,
ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v

externej sfére štátnej správy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového
konania, ktorí neboli vo vzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval súd,
Podmienky výberového konania za normatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa
teda s názorom žalovaného, že išlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú
komisiu resp. iné žalovanému podriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva

aj žalovaný - Podmienky výberového konania zasahovali do právneho postavenia mimo sféry štátnej
správy stojacich subjektov - účastníkov výberového konania (vrátane žalobcu), ktorých nemožno
považovať za žalovanému podriadené osoby.

Predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je však zákonný
podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy, aby v rámci

daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp. podrobnejšie
vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, konkretizoval práva a
povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone zákona atď.

Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko ZoPZS reglementujúci vydávanie povolení
na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v žiadnom zo svojich ustanovení

nesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok výberového konania ani na iný spôsob vykonania
tohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam výberového konania
zákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkovvýberového konania nad rámec uvedeného zákona. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle
vykonať ZoPZS v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej
zdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v

súladesčl.1ods.1ačl.2ods.2ÚstavySRpotrebnéažiaduce,abyhokvydaniutakéhotonormatívneho
správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu.

Možno len súhlasiť s názorom žalovaného, že na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich
kritérií nemohla výberová komisia vzhľadom na strohosť zákonnej úpravy uskutočniť riadne,
transparentné a férové výberové konania a vybrať najlepších uchádzačov spomedzi tých, čo splnili

podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ak teda žalovaný videl potrebu výkladu jednotlivých,
všeobecných ustanovení ZoPZS a urobil tak prostredníctvom vydania Podmienok za účelom jasného
a presného oboznámenia všetkých účastníkov s podrobnými požiadavkami a kritériami pre podávanie
žiadostí s cieľom naplnenia účelu stanoveného v § 14 ods. 10 ZoPZS, t.j. aby komisia mohla určiť
účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a/ až c/, je táto jeho
potreba pochopiteľná. Podmienky boli všetkým účastníkom oznámené s tým, že si ich mohli prevziať

a všetci podľa nich postupovali a navyše ich aj predložením svojej žiadosti akceptovali (bod 6, časť
Úvod Podmienok). Účastníci predložili aj čestné vyhlásenie o súhlase s podmienkami a požiadavkami
výberového konania (bod 10, časť A Podmienok).

Slovenská republika je nepochybne právnym štátom, pričom základnou súčasťou právneho štátu je
aj princíp právnej istoty, ktorý okrem iného znamená legitímne očakávania, predvídateľnosť právnych

situácií a vzťahov v oblasti práva. Táto zásada vyžaduje, aby všetky právne normy boli jasné, presné a
predvídateľné. Z obsahu Podmienok s istotou vyplýva, že žiaden z účastníkov výberového konania (ani
žalobca) nebol podmienkami ani zvýhodnený ani znevýhodnený..

Súd zastáva názor, že podrobnejšia úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako
aj úprava práv a povinností účastníkov výberového konania, si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu

úpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa
tak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný vo výberovom
konaní postupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov
tvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto
hľadiska vec po právnej stránke nesprávne.

Žalobca poukazoval aj na procesné pochybenia, ktorých sa mal dopustiť žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán. K tvrdeniam žalobcov ohľadne jednotlivých procesných pochybení zaujíma súd
nasledovné stanovisko:

Nakonaniearozhodovanieožiadostiachnavydaniepovolenínaprevádzkovanieambulanciízáchrannej
zdravotnej služby sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ ZoPZS neustanovuje inak.

Z uplatňovania právneho režimu Správneho poriadku vyplýva pre žalovaného povinnosť postupovať
v uvedenom konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, dať mu vždy príležitosť, aby mohol
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje
návrhy. Pre žalovaného takisto platí povinnosť svoje rozhodnutie o každej žiadosti na vydanie povolenia
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť, teda uviesť, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí platia bez ohľadu na to, že žalovaný bol pri
rozhodovaní o žiadostiach účastníka viazaný výsledkom výberového konania.

Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku
výberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla ambulancií záchrannej
zdravotnej služby.

Na podklade administratívneho spisu súd nezistil či, kedy a akou formou dal žalovaný príležitosť

žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutí. Z odôvodnení rozhodnutia
správneho orgánu prvého i druhého stupňa vo veci zamietnutia žiadostí žalobcu nevyplýva, čo viedlovýberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcov vo výberovom konaní, v čom splnili stanovené
hodnotiace kritériá na nižšej úrovni ako úspešní žiadatelia, prípadne aké bolo bodové ohodnotenie
splnenia jednotlivých kritérií u každého zo žalobcov.

Súd je toho názoru, že hoci bol žalovaný pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby viazaný výsledkom výberového konania, mal povinnosť uvedené
skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia popísať a riadne sa vysporiadať v tomto smere s argumentáciou
žalobcu. Súd je tej mienky, že nič nebránilo žalovanému vyžiadať si od výberovej komisie popri
bodovom ohodnotení jednotlivých uchádzačov aj slovné vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u

každého z neúspešných uchádzačov tak, aby bolo možné vo vydanom rozhodnutí vyhovieť zákonným
požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia stanoveným Správnym poriadkom. Vzhľadom na to, že
okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní ako jediného dôvodu zamietnutia
žiadostí žalobcu vydané rozhodnutia neobsahuje bližšie zdôvodnenie tohto záveru v intenciách §
47 ods. 3 Správneho poriadku, považoval súd rozhodnutia správnych orgánov vo veci zamietnutia
žiadostí žalobcov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby za

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa žalobcu žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, čím došlo
k porušeniu § 33 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku
žalobcov ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom,
že správne orgány oboch stupňov im nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k ich

podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto tvrdenie žalobcu vyplýva aj
z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.06.2013 (ods. 2 strany 43 súdneho spisu). Z povahy veci vyplýva,
že poskytnutie takejto možnosti prichádza do úvahy na konci konania na príslušnom stupni a preto je
argument žalovaného, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že
umožnil uchádzačom prevzatie Podmienok, za nesprávny. Táto vada v konaní pred správnymi orgánmi

však nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto na ňu súd ani neprihliadal.

Dôvodná nie je námietka žalobcov týkajúca sa údajného porušenia zásady objektivity a § 9 ods. 2
Správneho poriadku, nakoľko v prvom ako aj v druhom stupni rozhodoval minister. Z § 9 ods. 2
Správneho poriadku vyplýva, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj
ten,ktosavtejistejvecizúčastnilnakonaníakozamestnanecsprávnehoorgánuinéhostupňa.Zobsahu

spisu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutia vydal žalovaný, t.j. Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky a tieto minister len podpísal, pričom až druhostupňové rozhodnutia vydal minister
zdravotníctva Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a to na základe návrhu
nímustanovenejosobitnejkomisievsúlades§61ods.2Správnehoporiadku.Vprvomstupnisprávneho
konania teda konalo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré je centralizovaným a monokratickým orgánom

štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády, pričom
právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona
č. 575/2001 Z.z.). Minister sám o sebe nie je správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto
správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni
správneho orgánu toho istého stupňa. Pri rozhodovaní o rozklade ide vlastne o osobitný prípad opravy

vlastného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcov
vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p.

a tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym
názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými

ustanoveniami O.s.p. a § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 66 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifnáodmena, paušálna náhrada a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je
platiteľomDPH.Náhradutrovkonaniaježalovanýpovinnýzaplatiťpodľa§149ods.1O.s.p.žalobcovina
účet jeho právneho zástupcu. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z 2 úkonov právnej služby

( 1/ príprava a prevzatie 07.08.2012; 2/ písomné podanie žaloby dňa 04.09.2012) á 127,16 eur, 2 x
paušál á 7,63 eur a 20% DPH, čo spolu predstavuje čiastku 323,50 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.