Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110204600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členov

senátu JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobkyne R. Kaletovej, nar. XX.X.XXXX,
bytom K. R., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Košice, Moldavská cesta
6, proti žalovanej Q. F.P. S., a.s., E., Garbiarska 2, P.: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, Košice, Němcovej 22, o určenie, že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
17C 20/2010-454 z 28.6.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok v ostatnej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 79,58 € a žalovaná je povinná ju
zaplatiť JUDr. Martine Gombosovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci
zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX z 26.10.1999 trvá, na tom skutkovom základe, že na
základe poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným si riadne plnila všetky povinnosti vrátane pravidelných
platieb poistného, žiadnym právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu, ani oň nepožiadala,

a napriek tomu jej žalovaná v rozpore s poistnou zmluvou (ktorú možno meniť len so súhlasom
oboch zmluvných strán) oznámila jednostranné ukončenie poistného vzťahu z dôvodu nesprávne
kalkulovaného poistného produktu, čo považuje za zakázané a teda neplatné. Naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení žalobkyňa odôvodnila tým, že v dôsledku konania žalovanej je v stave
právnej neistoty, či poistná zmluva naďalej trvá a nevie zhodnotiť mieru poistnej ochrany pred rizikom
prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného
poistiteľa.

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o
poistení osôb č. XXXXXXXXXX z 19.10.1999 trvá a účastníci sú zmluvou o poistení viazaní. Žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 760,22 € na účet jej právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vzájomný návrh žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa splnila základnú podmienku na podanie

žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, ktorý je daný tým, že požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty v jej právnom
postavení z poistnej zmluvy, keďže z dôvodu konania poistiteľa je žalobkyňa v neistote ohľadne
trvania poistného vzťahu a nevie zhodnotiť mieru, do akej je chránená pred rizikom prípadnýchnepredvídateľných životných udalostí a nevie, či v prípade poistnej udalosti touto poistnou zmluvou
predpokladanej môže očakávať dohodnuté poistné plnenie od žalovanej. Uplatnený nárok súd prvého
stupňa právne posúdil podľa ust. § 788 a nasl., § 493, § 516 ods. 1, § 570, § 574 ods. 1, § 575

ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 40a, § 49a, § 50a ods. 1 a 3, § 52 a nasl., § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 6, § 7 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 a 3, § 9 ods. 1, § 12
ods. 1 až 3, § 17 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy, § 48 ods. 2, 3 a 4, § 35 ods. 1 a § 67 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení
účinnom do 31.3.2008. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná v konaní

nepreukázala, aby poistno-právny vzťah medzi účastníkmi z uzavretej poistnej (spotrebiteľskej) zmluvy
zanikol na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy podľa § 572 ods. 2
OZ, a nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi ani na
základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov (odstúpením od zmluvy podľa § 497 OZ, dohodou
o novácii záväzkov v zmysle § 570 ods. 1 OZ). V danom prípade súd prvého stupňa nezistil žiadny
dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy vrátane jej dodatkov, nakoľko poistná zmluva nie je v rozpore

so žiadnym zákonom platným v čase jej uzavretia 26.10.1999 (ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. v
čase uzavretia zmluvy nebolo účinné). Taktiež podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno poistnú
zmluvu považovať za neplatnú preto, že by svojim obsahom alebo účelom zákon obchádzala alebo aby
dohodnutéplneniezpoistnejzmluvyodporovalodobrýmmravom,keďžeplneniesizmluvnýchpovinností
voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. Práve

naopak žalovaná používala v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné
praktiky, ak uvádzala vecne nesprávne informácie (ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení a
možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jej strany, ktoré boli spôsobilé uviesť žalobkyňu
do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a používala praktiky v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti (§ 8 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného

v čase uzavretia poistnej zmluvy). K uvedenému súd prvého stupňa poukázal na základný princíp
zmluvného práva vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého zmluvy sa
musia dodržiavať, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu a platné zásady právneho
štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), pričom poznamenal, že žalovanú nikto
nenútil navrhnúť také sumy poistného vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách, a ktoré boli

nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov (i žalobkyňu) k uzavretiu zmluvy
so žalovanou, ktorá naopak podcenila tvorbu dostatočných technických či iných finančných rezerv pre
krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Vykonaným dokazovaním
súd prvého stupňa nemal preukázaný ani žiadny z osobitných dôvodov zániku poistenia upravených
v ust. § 800 - 802 OZ a v čl. 5 a čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou

poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania (ďalej aj „VPP“), a jednostranný právny úkon
žalovanej - oznámenie o zániku poistenia z 20.6.2008 považoval za nedovolený, ktorý nemá oporu
v zákone ani vo VPP. Za nedôvodnú považoval tiež námietku žalovanej, ktorou sa dovolávala zániku
povinnosti plniť v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 OZ a dospel k záveru, že
žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú objektívnu nemožnosť plnenia podľa pôvodnej

zmluvy, ktorá by nastala až po vzniku záväzku, bola objektívna a trvalá, teda že plnenie v tej časti
zaniklo, keďže plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase a ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre osobu
dlžníka (napr. jeho platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, a ak je záväzok
fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. V

danom prípade mal za to, že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia,
ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z poistnej zmluvy, teda plnenie z poistnej
zmluvy v zmysle zákona je možné a skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy
zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo
metódami, považoval za irelevantnú. Z predložených listinných dôkazov mu vyplynulo, že ak bolo

žalovanej v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnou bankou Slovenska uložené zjednať nápravu
ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve
pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv a žalovaná
bola povinná aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou
za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej

istoty. K námietkam žalovanej uviedol, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu schvaľujúci
konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou poistného,
pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku na
náhradu škody proti štátu, čo však nebolo predmetom tohto konania. Z uvedeného vyplýva, že žalovanáaj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mala možnosť z poistnej zmluvy plniť bez toho, aby
bola nútená porušiť zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade, že žalobkyňa nesúhlasila so zmenou
poistnej zmluvy, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla zaniknúť jej povinnosť ako dlžníka

pre dodatočnú nemožnosť plnenia v zmysle § 575 OZ. Vzhľadom na uvedené, keďže k zániku poistenia
podľa poistnej zmluvy nedošlo dohodou, podľa VPP, ani súd nezistil žiadny zákonný dôvod zániku
poistenia, dospel k záveru, že účastníci sú obsahom poistnej zmluvy viazaní, a z uvedených dôvodov
žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá
mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

(odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) v celkovej výške 760,22 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ju na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o vylúčení vzájomného nároku žalovanej (ktorý je potrebné
upresniť) na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa §
205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p., lebo bola toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe nesprávnych skutkových zistení, nesprávnym spôsobom posúdil zánik poistného vzťahu a
rozhodnutím jej bolo upreté právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, ktoré bolo podnietené aj
dodatočným vzájomným návrhom, avšak súd prvého stupňa tento návrh bez náležitého zdôvodnenia

vylúčil na samostatné konanie. Mala za to, že súd jej nemôže pričítať vedomé porušenie povinností v
právnom vzťahu so žalobkyňou, lebo vzniknutú skutkovú situáciu v poistných vzťahoch v rokoch 2007 -
2008 nemohla vôbec ovplyvniť a absolútne ju nemohla predvídať, a je vecou súdu spravodlivo posúdiť
práva a povinnosti z poistného vzťahu na strane oboch účastníkov. Tvrdila, že jej postup pri ukončení
poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, je

predpokladaný ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na jej strane.
Z takéhoto poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť, zohľadniac aj vzájomný
návrh, obom účastníkom to, čo im právom náleží. I napriek pravidlu, že zo zmlúv sa má plniť, toto
je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je
právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. Vytýkala súdu prvého stupňa,

že na daný poistný vzťah neaplikoval pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné
na tento sporný prípad v časti týkajúcej sa zmeny podmienok, lebo je vecou súdu vykonať výklad
zákona eurokonformne v súlade s pravidlami platiacimi v komunitárnom práve. Vzhľadom na to, že súd
prvého stupňa sa týmto neriadil, dospel k nesprávnym právnym záverom v spore a celá sporová vec
mala byť naviac riešená vrátane jej vzájomného návrhu jedným komplexným rozsudkom. Vzájomný

návrh mohol byť významný pre postup súdu, avšak nakoľko súd sa ním nezaoberal a zrejme ani tak
nebude činiť do budúcna s tým, že tomu bude brániť práve obsah napadnutého rozsudku, odňal týmto
postupom žalovanej možnosť konať pred súdom, dokazovať podaný vzájomný návrh a skutočnosti
súvisiace s výpočtom navrhovaných súm ako alternatív podaného návrhu. Uviedla, že poistnú zmluvu
s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia

(poistné plnenie) predpísala tým, že ich stanovil pre poisťovňu záväznými, vtedajší orgán štátnej
správy nad poisťovníctvom - Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve).
Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva okrem iného aj z listu Národnej banky Slovenska
č. ODT-7467/2012 z 30.7.2012, ktorý nemohol byť prvostupňovému súdu predložený vzhľadom na
dátum jeho vyhotovenia, preto ho priložila k odvolaniu a uviedla, že k tomuto dôkazu sa dostala

iba sprostredkovane a s určitým časovým oneskorením. Štátom stanovená výška poistného, ktorej
zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa premietla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť
povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho práva žalovanej, resp. ako súčasť práva žalobkyne a
tomu zodpovedajúcej potenciálnej povinnosti žalovanej (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca
poistenia).Uviedlaďalej,žepriuzatváranípoistnejzmluvyvychádzalazprezumpciesprávnostiúradných

rozhodnutí, a žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl (štát by mal byť v tomto
zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci,
ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Počas
trvania poistného vzťahu bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného
v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä

poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Táto okolnosť znamenala konštatovanie
rozporu obsahu poistnej zmluvy s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v
znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor vyvolala jej snahu o zosúladenie obsahu poistnej
zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie nedosiahlo dohodou,bola preto nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a
konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Absolútne zotrvanie na zásade „pacta
sunt servanda“ v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej

strane k porušovaniu noriem záväzných v oblasti verejného práva, na strane žalobkyne ku trvaniu
práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné, a tým
ani primerané žalobkyňou skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia. Bola toho názoru, že
napadnutý rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo
všeobecne záväznom právnom predpise, žalobkyňa si nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej

cene v skutočnosti nepredplatila a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a nárast škody sa prenáša
na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne a takéto právne riešenie podľa názoru
žalovanej nemôže byť optimálne. Poukázala na to, že skutkovo podobný prípad, pokiaľ ide o meritum
veci nebol predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo 115/2010 uviedol, že v prejednávanej veci (obdobnej s danou vecou) nerozhodoval z dôvodu
absencie prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 79,58 € pozostávajúcich z odmeny 58,69 €, náhrady hotových

výdavkov 7,63 € a 20 % DPH vo výške 13,26 € za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z
9.1.2012). Mala za to, že súd prvého stupňa správne posúdil otázku existencie naliehavého právneho
záujmu na podaní žaloby, ktorý je odôvodnený nielen skutočnosťou, že v dôsledku konania žalovanej
je v stave neistoty, či jej poistná zmluva naďalej trvá, ale aj skutočnosťou, že z dôvodu konania
poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu a nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránená

pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí, a taktiež nevie, či si má zabezpečiť
poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Podľa jej názoru súd prvého stupňa vec správne právne posúdil,
dospel k správnym skutkovým i právnym záverom v prejednávanej veci a správne sa nestotožnil s
tvrdeniamižalovanej,žekoznámeniuoukončenípoistnejzmluvybolanútenáprikročiťvdôsledkukrokov
dohliadajúceho orgánu - Národnej banky Slovenska, keďže rozhodnutím NBS mohla byť žalovanej

uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto
produktov. Žalovaná ničím nepreukázala, že správnym rozhodnutím by jej mala byť uložená povinnosť
zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy, a teda nie je možné považovať vzniknutú
situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za
situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne, a ona nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou

a dohliadajúcimi orgánmi. Poukázala na potrebu rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho
vzťahu, podporovanú aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z
24.5.1995) a uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti
jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej
a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať
alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Podľa jej názoru neobstojí ani tvrdenie
žalovanej, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi
predpismi, lebo účelom právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné
rezervy povinne vytvárané poisťovňou, je zabezpečenie fungovania poistného systému, a nie zákaz

uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Podľa jej názoru nie sú splnené ani podmienky omylu
v zmysle § 49a OZ, keďže poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovanej a o
prípadnomomyležalovanejonanevedela,vedieťnemohlaaanihonevyvolala,pričomakbyajbolodané
právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu, tak toto právo je už premlčané.
K námietke žalovanej týkajúcej sa nevykonania dôkazov uviedla, že žalovanou navrhované dôkazy sa

na predmet konania nevťahujú a nebol dôvod ich vykonať. K aplikácii princípov európskeho zmluvného
práva,ktorýmiargumentovalažalovanávosvojejvzájomnejžalobe,uviedla,žeaplikáciatýchtoprincípov
je na daný prípad vylúčená, a to hlavne z toho dôvodu, že strany si v zmluve jasne zvolili právny poriadok
aj právne normy, ktorými sa spravuje poistná zmluva, a nedohodli sa na použití všeobecných právnych
zásad ani iných obdobných pravidiel. Záverom poukázala na právny názor vyslovený v právoplatnom

rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici 8C 30/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici 12Co 187/2009, a dovolanie žalovanej proti tomuto rozsudku bolo Najvyšším
súdom SR odmietnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo 115/2010.Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 24.10.2013 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny a odvolanie proti výroku o vylúčení nároku na samostatné konanie podľa § 218 písm. c/ O.s.p.
odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako
aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s § 132
a nasl. O.s.p., vec právne posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov a trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi založeného platne uzavretou poistnou zmluvou
č. 5149800133 z 26.10.1999. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru aj v otázke preukázania

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení trvania poistného vzťahu v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p., ktorý (poistný vzťah) žalovaná spochybňuje tvrdením, že mal zaniknúť v dôsledku
dodatočnejnemožnostiplneniaspôsobenejzmenouprávnehopredpisuapredčasnýmzrušenímpoistnej
zmluvy, v dôsledku čoho dohodnutú poistnú ochranu odmietla žalobkyni ďalej poskytnúť, čo jej dala
na vedomie oznámením o zániku poistenia z 24.6.2008. Za týchto okolností v danom prípade je

nepochybné, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže rozhodnutím
súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav právnej neistoty v jej právnom postavení a v právnom
(poistnom) vzťahu vyplývajúcom z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého stupňa
posúdil v súlade so zásadami ustálenými v súdnej praxi, podľa ktorých naliehavý právny záujem je
daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo sa jeho právne

postaveniestaloneistým,aurčovaciažalobajespravidlaopodstatnenánajmävtedy,akvyriešenieurčitej
otázky znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, a ak sa
určením v porovnaní s existujúcim stavom, právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojivo odstraňuje
jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadísk skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa, preto uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. nie
sú dané. Žalovaná v odvolaní opakovane uvádza námietky, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite
a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktoré nijako nespochybňujú správnosť

skutkových a právnych záverov vrátane záveru, že zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovanej je
neplatné a k zániku poistenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 26.10.1999 v posudzovanom
prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a Všeobecných
poistných podmienkach pre životné poistenie žalovanej, ani zo žiadneho zákonného dôvodu, preto
poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX z 26.10.1999

naďalej trvá.

Neobstojí ani námietka žalovanej, že došlo k zániku poistenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka
z dôvodu následnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu (zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov) po uzatvorení poistnej zmluvy a odvolací súd sa

stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že z tohto zákonného dôvodu k zániku poistenia v danom
prípade nedošlo. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s
väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods. 2 OZ). Žalovanou tvrdené skutočnosti
sú subjektívnymi (ekonomickými) dôvodmi na jej strane, príp. dôvodmi na strane tretieho subjektu,
a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia (nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho

vôli), ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej povinnosti svoj záväzok splniť v zmysle § 575
OZ. Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa prepočtu poistného produktu ÚDP - K
a zmenu zákona o poisťovníctve, ku ktorej došlo po uzavretí zmluvy o poistení, žalovaná nesprávne
premietla do záväzkového právneho vzťahu s poisteným (žalobkyňou) a predčasne jednostranne zrušilapoistnú zmluvu aj napriek tomu, že mala viaceré možnosti, ako sa vysporiadať s daným stavom
a zisteným porušením zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení zák. č. 8/2008 Z.z., avšak
ako podnikateľský subjekt v záujme svojho zisku k nim nepristúpila a situáciu riešila protiprávnym

jednostranným (predčasným) zrušením poistnej zmluvy, keďže žalobkyňa nesúhlasila s navrhnutou
zmenou poistných podmienok. V danom prípade záväzok žalovanej vyplývajúci z uzavretej poistnej
zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj keď za sťažených podmienok a s väčšími ekonomickými
nákladmi než s akými žalovaná kalkulovala v čase uzavretia poistnej zmluvy, v dôsledku čoho by
nedosiahla predpokladaný zisk, ktoré skutočnosti však nemajú za následok zánik záväzku v zmysle §

575 ods. 1, 2 OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu samotný produkt ani právny vzťah z uzavretej poistnej
zmluvy sa nedostal do rozporu so zákonom č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov
a výplata poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto
zákonom ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia (zákon plnenie z poistnej zmluvy
nezakazoval), nakoľko problémom sa stala len nedostatočná finančná rezerva poisťovne, čo je však
dôvod ekonomický, a nie právny, a nejde tak o objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá by bola relevantným

právnym dôvodom zániku záväzku žalovanej z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy v zmysle § 575 ods.
2 OZ.

Odvolanie žalovanej nie je opodstatnené ani z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/ a b/ O.s.p., v rámci ktorých žalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodnutím

o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie jej odňal možnosť konať pred súdom,
uprel právo na spravodlivé rozhodnutie, a v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie.Odvolacísúdnezistil,žebykonaniepredsúdomprvéhostupňabolozdôvodovuvádzaných
žalovanou v odvolaní postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia.
Nezistil ani taký nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým by žalovanej bola odňatá možnosť konať

pred súdom a znemožnená realizácia procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom
a Ústavou SR. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej z 12.6.2012
na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., v ktorom bude konať o tomto (vzájomnom) návrhu
a po vykonanom dokazovaní o ňom rozhodne, týmto procesným postupom neodňal žalovanej možnosť
konať pred súdom, ale postupoval v konaní v súlade so svojim oprávnením vyplývajúcim z § 112 O.s.p. a

na základe vlastnej úvahy, ktorú odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať ani hodnotiť jej správnosť,
lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (akým je aj uznesenie o vylúčení
nároku na samostatné konanie) nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní napokon nedôvodne uplatnila tiež námietku, ktorou vytýka súdu prvého stupňa

neúplné zistenie skutkového stavu (do úvahy prichádzajúci odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.). Pokiaľ v odvolacom konaní predložila listinný dôkaz - list Národnej banky Slovenska č.
ODT-7467/2012 z 30.7.2012 (ktorý nemohol byť predložený v prvostupňovom konaní vzhľadom na
dátum jeho vyhotovenia) na dôkaz svojho tvrdenia, že výšku poistného, ktorá sa premietla do poistnej
zmluvy, stanovil v rámci kalkulácií sadzieb poistného vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom,

že stanovené sadzby poistného sa stali po ich schválení Ministerstvom financií SR pre poisťovňu
záväznými a preto bola povinná nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať príslušné opatrenia, tento
listinný dôkaz navrhnutý žalovanou v odvolacom konaní (za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.)
nie je spôsobilý preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť v právnom vzťahu medzi účastníkmi,
preto jeho vykonanie pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v prejednávanej veci nebolo potrebné

(§ 213 ods. 4 O.s.p.). Žalovanou namietané skutočnosti a predložený listinný dôkaz nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadísk prijatých skutkových záverov a právneho
záveru, že žalovaná aj napriek výsledkom kontroly vykonanej orgánom dohľadu bola povinná zotrvať
v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté poistnou zmluvou uzavretou
26.10.1999,ajednostrannýmúkonom(oznámenímozánikupoistenia)neplatneukončilazmluvnývzťah.

Charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je predovšetkým, že ich subjekty vo vzájomnom
vzťahu majú rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či ide o
fyzické alebo právnické osoby, prípadne štát, čo znamená, že jeden z účastníkov tohto vzťahu zásadne
nemôžesvojimjednostrannýmúkonom,čirozhodnutímzaložiťpovinnosťdruhéhoúčastníkavovzťahua
vrámcitohtovzťahunemôžeautoritatívnedruhémuvnucovaťsvojuvôľuavynucovaťsplneniepovinnosti

druhého subjektu. Môže tak urobiť len po dohode s ním, t.j. zmluvou, na základe tzv. autonómie vôle
účastníkov právneho vzťahu, ktorá sa v občianskoprávnych vzťahoch uplatňuje v značnej miere.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne
správny.

Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania a
tieto aj vyčíslila (podaním z 12.9.2012 - č.l. 521 - 523), bola jej priznaná podľa § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. náhrada trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu z
12.12.2012 vo výške 79,58 €, pozostávajúcich z odmeny v tarifnej sadzbe 58,69 €, náhrady hotových
výdavkov 7,63 € a 20 % DPH vo výške 13,26 €, podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zást. žalobkyne JUDr. Martine Gombosovej,
advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.