Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220083
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109220083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.X.XXXX,
R. XX zastúpenej Q.. F. C., advokátkou, B. XX, K. proti žalovanému: B. K., nar. XX.X.XXXX, K. 2, K.
o zaplatenie 132.775,68 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č. k. 30CbZm/8/2011-103 zo dňa 24.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo
výške 693,08 eura do 3 dní o právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č. k.

XXZm/XX/XXXX-XXzodňa7.3.2011ponechalvplatnostiažalobcovipriznalnáhradutrovnámietkového
konania vo výške 1.385,94 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu žalobcu, ktorý
uviedol, že je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.3.2007 na zmenkovú sumu 4.000.000,00
Sk (132.775,68 eur), ktorá sa stala splatnou dňa 19.6.2007 a ktorú žalovaný neuhradil, vydal Okresný
súd Košice I zmenkový platobný rozkaz dňa 7.3.2011, ktorým uložil žalovanému, aby do 3 dní odo
dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 132.775,68 eur

spolu s úrokom vo výške 6% ročne od 20.6.2007 do zaplatenia a nahradil trovy konania a to trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.348,80 eur na účet JUDr. V. C., ml., advokáta, B. jednoty 8, K. a
súdny poplatok vo výške 7.966,50 eur štátu na účet Okresného súdu Košice I, keďže žalobkyni priznal
uznesením č. k. XXZm/XX/XXXX-XX z 25.1.2011 oslobodenie od súdnych poplatkov, alebo aby v tej
istej lehote podal námietky na tomto súde. Vo včas uplatnených námietkach žalovaný uviedol, že
dňa 17.3.2007 C. C., manžel M. C. mu požičal 4.000.000,00 Sk, ktoré zabezpečil zmenkou avšak
na meno svojej manželky, dôvod neskúmal a vedel, že s manželkou má zrušené BSM. Voči tomuto

dlhu bola zaplatená od dňa 17.4.2007 do novembra 2007 mesačné splátky vo výške 80.000,00 Sk
na základe ústnej dohody o mesačných splátkach pôžičky, a tak mu bola vyplatená suma 640.000,00
Sk. Obdržané peniaze žalovaný použil na kúpu obchodných podielov spoločnosti S. s.r.o. C. C. po
niekoľkých návštevách tlačiarne S. sa rozhodol odkúpiť 50% podiel spoločnosti a na potvrdenie tejto
skutočnosti vyplatil spoločníkovi spoločnosti J. K. 400.000,00 Sk. Následne si kúpu obchodného podielu
rozmyslel a žiadal vrátiť sumu 400.000,00 Sk od K. tie mu však nevedel vrátiť a keďže súrne potreboval
peniaze, žalovaný mu vrátil ďalších 400.000,00 Sk ako ďalšiu splátku pôžičky. V marci 2008 bolo C.vyplatené 100.000,00 Sk a 3.6.2008 ďalších 152.000,00 Sk. Spolu tak na splátkach mal vyplatené s
kúpou obchodného podielu sumu 3.692.000,00 Sk. Nie je pravdivé tvrdenie, že si požičal peniaza a
nevracal ich. Dlžnú sumu uznal a peniaze podľa možnosti splácal. Toto tvrdenie zakladá na poznatku,

že žalobkyňa sa začala zaujímať o zmenku až po vyše dvoch rokoch po splatnosti a to bola situácia,
keď už nemal peniaze na vrátenie. K dohode o splatení zvyšnej čiastky nedošlo. O tom, že peniaze boli
vyplatené p. C. som podložil svedeckými výpoveďami svojej manželky a Q.. K.. Zvyšnú časť uznávam
vo výške 10.223,72 eur.

Žalobkyňa vo svojom podaní doručeným súdu dňa 20.5.2011 vo vyjadrení voči námietkam uviedla, že

peňažné prostriedky boli zapožičané žalovanému z vylúčného vlastníctva žalobkyne a nie jej manžela.
To znamená, že je evidentné, že pôžičku poskytla žalobkyňa, nie jej manžel. Je teda bezpredmetné
konštatovanie žalovaného, že sumy vo výške 400.000,00 Sk boli vrátené prostredníctvom vstupu do
spoločnosti S. I. s.r.o., resp. prostredníctvom zamýšľaného vstupu. Vychádzajúc z faktov a z úplného
výpisu z obchodného registra manžel žalobkyne C. C. nikdy v takej spoločnosti nefiguroval. Ďalej
poukázala na to, že dňa 28.3.2011 bola Okresným súdom Košice II schválená dohoda o vine a treste,

v zmysle ktorej bol žalovaný uznaný vinným z poškodzovania veriteľa, pričom mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom a v predmetnej dohode žalovaný uznal
výšku škody voči žalobkyni vo výške 4.000.000,00 Sk (132.775,68 eur), čím evidentne priznal, že svojím
konanímjejspôsobilškoduvovýške zmenkovejsumy,keďžejejdospísaniadohodyanilenčasťnevrátil.
V celom trestnom konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný žalobkyni splnil čo i len časť dlhu, a preto

žalobkyňa námietky žalovaného považovala za nedôvodné a neopodstatnené, keďže žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené v námietkach.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vec prejednal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti žalovaného, keďže na určené pojednávanie na deň 24.2.2012 sa žalovaný nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky pred pojednávaním s tým, že je mimo Košíc a nežiadal odročiť

pojednávanie.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 25 ods. 1, § 38 ods. 1, § 43 ods. 1, § 47, § 48, § 75, § 77 zák.
č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ako aj § 175 O.s.p. a uviedol, že z hľadiska koncentračnej
zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo
žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať tak z práva hmotného

alebo procesného. Z obsahu námietok žalovaného súd zistil, že sú len účelové a právne bezvýznamné.
Žalobkyňa všetky uplatnené nároky vyčíslila v súlade so zákonom a od žalovaného nepožadovala viac,
než jej patrí. V námietkach možno namietať buď neplatnosť zmenky ale neexistenciu zmenkového
nároku alebo výšku zmenkového nároku. Iné námietky nemajú vplyv na existenciu zmenkového nároku.
Žalovaný v podaných námietkach neoznačil žiadne dôkazy, ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by

mohli byť dôvodom pre zrušenie zmenkového platobného rozkazu, resp. ktoré mohli byť označené za
dôvodné a právne relevantné námietky. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil zmenku, ktorú sám
vystavil, v námietkach neuviedol, že jej zmenkovú sumu uhradil. Tvrdenia ním uvedené v námietkach
sa netýkajú tejto zmenky, absolútne tieto skutočnosti spolu nesúvisia, že splácal predmetnú zmenku
manželovi žalobkyne. Sám žalovaný na záver podaných námietok uznáva sumu vo výške 10.223,72

eur voči žalobkyni, i keď skôr uviedol v námietkach, že má vedomosť, že žalobkyňa a jej manžel Ľ.
C. majú rozdelené BSM a jeho splátky dlžnej čiastky uhrádzal z pôžičky manželovi C. a nie žalobkyni.
Obrana žalovaného v konaní o splatení určitých čiastok manželovi žalobkyne (i keď podľa zmenky mal
plniť žalobkyni) je účelová a sporná aj z doložených listín žalobkyňou do spisu, kde až dňa 28.3.2011
bola Okresným súdom Košice II schválená dohoda o vine a treste, v zmysle ktorej bol žalovaný uznaný

vinným z poškodzovania veriteľa, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s
podmienečným odkladom a v predmetnej dohode uznal žalovaný výšku škody voči žalobkyni vo výške
4.000.000,00 Sk (132.775,68 eur), čím evidentne priznal, že svojím konaním je spôsobil škodu vo
výške zmenkovej sumy, keďže jej do spísania dohody ani len časť nevrátil. V celom trestnom konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyni splatil čo i len časť dlhu. Predmetná dohoda o vine a

treste je z 28.3.2011 a v námietkach uvedené skutočnosti sa týkajú obdobia rokov 2007 a 2008, pričom
žalovaný v predmetnej dohode tieto skutočnosti nijako neuviedol. Konštatoval prvostupňový súd, že
mu bol predložený originál vlastnej zmenky, ktorej obsahom je veriteľsko - dlžnícky vzťah žalobcu a
žalovaného, obsah a forma zmenky zodpovedá štandardu a zmenka je podpísaná jej vystaviteľom, vdôsledku čoho podľa názoru súdu predmetná zmenka spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti
v zmysle ust. § 75 Zákona zmenkového a šekového. S poukazom na citované zákonné ustanovenia
ako aj uvedené skutočnosti súd nemohol akceptovať námietky žalovaného, preto zmenkový platobný

rozkaz ponechal v platnosti.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v
námietkovom konaní úspešná priznal náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní podľa Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony
právnej pomoci (vyjadrenie k námietkam z 20.5.2011 a účasť na pojednávaní dňa 24.2.2012) po 685,45

eur a režijný paušál 1x 7,41 eur a 1x 7,63 eur a to v súlade s ustanovením § 10, 14, 15 a 17 citovanej
vyhlášky. Priznané trovy konania uložil žalovanému zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tak, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom z
dôvodov, že v konaní nebol vypočutý ako účastník konania na pojednávaní, kde by označil a predložil aj
ďalšie dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, napriek
tomu súd vo veci rozhodol bez poučenia o skončení dokazovania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.

V odvolaní uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka z ktorej uplatnila nárok na zaplatenie
žalobkyňa, bola zmenkou zabezpečovacou a zabezpečovať mala záväzok žalovaného na vrátenie
pôžičky 4.000.000,00 Sk z titulu zmluvy o pôžičke. Uviedol, že v písomných podaniach pred konaním
právnemu zástupcovi žalobkyne, aj v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdil, že
o pôžičku požiadal manžela žalobkyne Ľubomíra C., ktorý mu peniaze na pôžičku osobne odovzdal

17.3.2007,malsmanželkouzrušenéBSM,žiadal,abyvystavilzmenkunamenojehomanželky,nevedno
z akých dôvodov, asi mal dôvod nepriznať peniaze alebo pohľadávku v tejto sume z pôžičky. Žalobkyňa
nikdy netvrdila, že peniaze na pôžičku odovzdala ona, len tvrdila, že išlo o jej peniaze, čo súd ani
nezisťoval. Citoval ust. § 657 a 658 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to

buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním „ z ruky do ruky“. Na vznik zmluvy o
pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, pretože ide o tzv. reálnu zmluvu. Na jej uzavretie sa vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pretože ide o reálnu zmluvu, zákon na jej vznik
vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pri zmluve o pôžičke nie je predpísaná
písomnáforma.Zmluvaopôžičkevznikneažodovzdanímvecidlžníkovi.Zastávalnázor,žepovinnosťou

súdu bolo skúmať, kto žalovanému poskytol pôžičku, voči komu vznikol žalovanému záväzok na vrátenie
pôžičky, komu mala byť pôžička a či v dôsledku jej splácania v rozsahu zaplatenia alebo iného právneho
dôvodu dlh nezanikol. Pretože išlo o zmenku zabezpečovaciu, práva z takejto zmenky mohli vzniknúť
len takému jej prvému majiteľovi, v prospech ktorého bola zmenka vystavená (je nesporné, že to bolo
v prospech žalobkyne, čo vyplýva aj z predloženej zmenky, k jej prevodu nikdy nedošlo). Neexistencia

alebo neplatnosť zmenkovej zmluvy, záväzok z ktorej má zmenka zabezpečovať síce nespôsobuje
neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju
mala zabezpečovať. Povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu
pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej . Práve túto skutočnosť žalovaný namietal ak stále
tvrdil, že pôžičku mu poskytol aj osobne odovzdal manžel žalobkyne a nie žalobkyňa, niet preto záväzku

žalovaného voči žalobkyni zo zmluvného záväzku z pôžičky, ktorý mal byť zmenkou zabezpečený ani
jej zákonného nároku uplatňovanie zaplatenia sumy zo zabezpečovacej zmenky. Ide o taký nezvratný
právny stav, na ktorom nemôže zmeniť ani uznanie dlhu žalovaným v trestom konaní. Aj pri pri inom
právnom názor, ak zmenka bola nepochybne zabezpečovacou na záväzok zo zmluvy o pôžičke, čo
nepopiera ani žalobkyňa, ak bolo čiastočne plnené na dlhu z pôžičky tomu, kto pôžičku poskytol, nie

je možné neprihliadať na rozsah už zaplateného dlhu na pôžičke, resp. jeho zániku iným spôsobom,
do záväzku zostatku dlhu zo samotnej zmenky. Ak súd nevykonal navrhnuté dokazovanie aj výsluchom
svedkov ako C. C. na dohodu a odovzdanie pôžičky, na rozsah zaplatenia tejto pôžičky, ktorý prevzal,
ako aj výsluchom svedka Q.. K. na rozsah zaplatenia pôžičky, žalovaného a manželky žalovanéhoaj na rozsah zaplatenia pôžičky, nezistil dostatočne skutkový stav, zo stručného dokazovania dospel
k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam. Rovnako je nesprávny právny názor súdu, že na
námietky žalovaného v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nemožno prihliadať, že so

zmenkovou pohľadávkou nesúvisia, že nedôvodné sú námietky aj v rozsahu čiastočného zaplatenia
zmluvného záväzku, ktorý bol zmenkou zabezpečovaný. Treba dodať, že k indosácii zmenky nikdy
nedošlo, preto súd bol povinný prihliadať na všetky kauzálne námietky žalovaného uplatnené v
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrhlarozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiťakovecne

správny a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 693,08 eur - vyjadrenie
k odvolaniu po 685,45 eur + 1x režijný paušál 7,63 eura. Peňažné prostriedky ktoré boli požičané
žalovanému boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nie aj jej manžela. To znamená, že je evidentné, že
pôžičku poskytla žalobkyňa, nie jej manžel. Toto vyplynulo aj z výpovedi osôb vypočúvaných v trestnom
konaní, ako aj z výsluchu žalobkyne v prejednávanej veci na pojednávaní dňa 24.2.2012. Podotkla,
že žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť relevantným spôsobom

neospravedlnil. Žalovaný neuviedol žiaden argument a dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie o
tom, že by peňažné prostriedky boli požičané nie od žalobkyne, ale od jej manžela, pričom dôležitou
skutočnosťou je to, že dôkazné bremeno v tomto prípade v celom rozsahu leží na žalovanom. Čo sa
týka jednotlivých splátok, je bezpredmetné konštatovanie žalovaného, že sumy vo výške 400.000,00
Sk boli vrátené prostredníctvom vstupu manžela žalobkyne do obchodnej spoločnosti S. I., s.r.o. resp.

prostredníctvom zamýšľaného vstupu. Vychádzajúc z faktov a z úplného výpisu z obchodného registra
spoločnosti S. I., s.r.o. uviedla, že manžel žalobkyne C. C. nikdy v takejto spoločnosti nefiguroval
a nefiguruje ani dnes. Ani splácanie ostatných splátok, ktoré uvádza žalovaný nebolo v konaní, či
už trestnom alebo civilnom preukázané. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd nevykonal ním navrhnuté
dôkazy výsluchom svedkov, a to C. C., a Q.. K., čím nezistil dostatočne skutkový stav a tým dospel

k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam uviedla, že po dôkladnom preštudovaní námietok
žalovaného voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 15.4.2011 je treba konštatovať, že žiadne
návrhy na dokazovanie sa v týchto námietkach nenachádzajú. V námietkach žalovaný len uvádza svoju
verziu danej veci. K vyššie uvedeným argumentom žalovaným v odvolaní ďalej uviedla, že pri konaní
o námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu platí koncentračná zásada, pričom žalovaný v

odvolaní evidentne uvádza nové skutočnosti, ktoré nie sú obsahom námietok zo dňa 15.4.2011. V
zmysle tejto zásady bol žalovaný povinný v námietkach uviesť všetko, čo namieta proti zmenkovému
platobnému rozkazu, pričom na neskôr uvedené dôvody sa nesmie prihliadať ani v odvolacom konaní.
Odhliadnuc však od vyššie uvedeného a od ďalších skutočností uvádzaných žalovaným, dňa 28.3.2011
bola Okresným súdom Košice II schválená Dohoda o vine a treste, v zmysle ktorej bol žalovaný

uznaný vinným z prečinu poškodzovania veriteľa, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
dvanástich mesiacov s podmienečným odkladom trestu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. V
tejto dohode žalovaný priznal, že žalobkyni spôsobil škodu vo výške 4.000.000,00 Sk (132.775,68 eur),
teda uznal škodu vo výške celých 132.775,68 eur. V celom trestnom konaní nebolo preukázané, že by
žalovaný žalobkyni splatil čo i len časť svojho dlhu. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa zastávala

názor, že prvostupňový súd rozhodol v plnom rozsahu správne, tak skutkovo ako aj právne. Okrem toho
zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v ustanovení § 9 uvádza, že „vystaviteľ zodpovedá za prijatie
a zaplatenie zmenky.“

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej

podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a má za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na všetky žalovaným uplatnené
námietky, dôkazy posúdil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a z vykonaného dokazovania

vyvodil správny právny záver. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:Žalovanýpredovšetkýmnamietal,žepostupomsúduprvéhostupňamubolaodňatámožnosťkonaťpred
súdom, pretože nebol v konaní vypočutý ako účastník konania na pojednávaní, kde by označil a predložil
aj ďalšie dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a, že

súd vo veci rozhodol bez poučenia o skončení dokazovania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p..

Odňatím možnosti konať pred súdom je taký závadný postup súdu, ktorým neumožnil účastníkovi
konania vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskych súdnym poriadkom, najmä právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne. Zo spisu nevyplýva, že by
žalovanému boli odňaté jeho procesné práva.

Súd prvého stupňa určil deň pojednávania na 24.2.2012 o 11.00 hod., pričom žalovanému bolo doručené

predvolanie na pojednávanie dňa 16.1.2012, teda v dostatočnej lehote na prípravu pojednávania. Ďalej
z obsahu spisu vyplýva a to z čl. 96, že vo veci sp.zn. XXCbZm/X/XXXX účastník konania B. K. sa
telefonicky ospravedlnil na dnes t.j. 24.2.2012 o 11.00 hod. (termín pojednávania) z dôvodu, že je mimo
Košíc. Uvedená skutočnosť bola aj zaprotokolovaná v Zápisnici o pojednávaní, keď súd konštatoval,
že z úradného záznamu z dnešného dňa poznamenáva, že žalovaný sa telefonicky ospravedlňoval z

termínu pojednávania, že je mimo Košíc a zároveň nežiada odročiť pojednávanie, a preto súd v súlade
s ust. § 101 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Súd je povinný na pojednávanie predvolať účastníkov konania, ktorí majú právo predniesť alebo
doplniť svoje návrhy, môžu navrhovať a predkladať dôkazy, prípadne byť pri ich vykonávaní, majú
právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Právo účastníka konania, aby jeho vec bola

prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno však chápať tak,
že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný
účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Je na účastníkovi, či využije svoje právo
zúčastniť sa pojednávania na súde. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní a
požiada o odročenie pojednávania, je na konajúcom súde, aby závažnosť účastníkom uvádzaných

dôvodov posúdil, pretože podľa § 119 O.s.p. môže súd pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.

V danej veci žalovaný, a to v deň pojednávania, telefonicky ospravedlnil svoju neprítomnosť na
vytýčenom pojednávaní z dôvodov, že je mimo Košíc, avšak nežiadal odročiť pojednávanie, čo žalovaný
ani v podanom odvolaní nerozporoval. Pokiaľ teda žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania,
túto jeho voľbu nemožno pričítať ako chybu konajúcemu súdu a nemôže byť na škodu ani druhému

účastníkovi konania, ktorý sa pojednávania vo veci zúčastnil.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že samotný výsluch účastníka je len jedným
z dôkazných prostriedkov. Dôkaz však možno vykonať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom za
predpokladu, že ním možno zistiť skutočný stav veci. Je potrené zdôrazniť, že pri konaní o námietkach
voči zmenkovému platobnému rozkazu platí koncentračná zásada, to znamená, že súd prihliadne len

na námietky, ktoré sú uvedené v trojdňovej lehote určenej na podanie námietok, v konaní už nemožno
uplatniť ďalšie námietky, pričom námietky je potrebné nielen uplatniť, ale ten, kto ich podáva, musí
preukázať aj to, čo tvrdí. Vychádzajúc z obsahu žalovaným podaných námietok, žiadne návrhy na
dokazovanie sa v týchto námietkach nenachádzajú a žalovaný v námietkach len tvrdil, že peňažné
prostriedky boli požičané nie od žalobkyne ale od jej manžela ako aj, že čiastočne dlh splnil, avšak

ohľadne ani týchto tvrdení nepredložil žiadny dôkaz.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že účasť na pojednávaní je právom účastníka
konania a ak účastník toto právo nevyužije, pričom dôvody na odročenie pojednávania nie sú dané,
nejedná sa o porušenie jeho práva zúčastniť sa pojednávania a predniesť svoje stanovisko ako ani o
porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že postupom súdu prvého stupňa nebola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa, že súd vo veci rozhodol bez poučenia o
skončení dokazovania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko z obsahu Zápisnice o pojednávaní vyplýva,
že súd poučil účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého účastníci musia predložiť všetky

dôkazy a skutočnosti alebo označiť tieto dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada. V nadväznosti na toto
poučenie súd vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci rozhodol
rozsudkom. Navyše žalovaný bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. aj v priebehu konania, pričom
uznesenie zo dňa 28.4.2011 s týmto procesným poučením žalovaný prevzal dňa 6.5.2011.

V posudzovanej veci uplatňuje žalobkyňa nárok zo zmenky vystavenej žalovaným. Ide o vlastnú zmenku

žalovaného, ktorá obsahuje jeho sľub, že zaplatí žalobkyni v určitom mieste a čase zmenkový peniaz.
Ustanovenie § 75 Zákona zmenkového a šekového určuje, aké náležitosti musí obsahovať vlastná
zmenka, okrem iného je to meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené a podpis výstavcu.
Podstatnou náležitosťou zmenky vlastnej je teda podpis výstavcu zmenky, pričom žalovaný v danej veci
nespochybnilsvojvlastnoručnýpodpisnavlastnejzmenke,zktorejsižalobkyňavtomtokonaníuplatňuje

zmenkové práva, netvrdil, že by zmenku podpísal pod nátlakom, či už fyzickým alebo psychickým.
Neznalosť zmenkovo-právnych vzťahov, nepochopenie obsahu zmenky, neschopnosť orientovať sa vo
vzťahoch z konkrétnej zmenky, teda neznalosť práva, neospravedlňuje a nemôže byť preto chránená.
Ak žalovaný vystavil zmenku a prisľúbil v nej zaplatiť žalobkyni určitú sumu v určitý deň, založil tým
zmenkový záväzkový vzťah, ktorý bez ďalšieho (keďže zmenka sa považuje za abstraktný cenný papier)

zakladá povinnosť žalovaného ako výstavcu zmenky plniť.

Pokiaľžalovanývpodanýchnámietkachprotizmenkovémuplatobnémurozkazutvrdil,žemanželValérie
C. (žalobkyne) C. C. mu odovzdal titulom pôžičky sumu 4.000.000,00 Sk a nie žalobkyňa, ktorých
vrátenie však žalovaný zabezpečil vlastnou zmenkou, ktorá obsahuje jeho sľub, že zaplatí poskytnuté
finančné prostriedky žalobkyni, aj odvolací súd zastáva názor, že žalovaný si bol vedomý toho, že ide

o výlučné prostriedky žalobkyne, pokiaľ vystavil zmenku a prisľúbil v nej zaplatiť žalobkyni určitú sumu
v určitý deň, čím založil zmenkový záväzkový vzťah, ktorý bez ďalšieho zakladá povinnosť žalovaného
ako výstavcu zmenky plniť. Samotná zmenka totiž dostatočne preukazuje právo žalobkyne ako veriteľa.
Žalobkyňa - majiteľka zmenky je dostatočne legitimovaná už samotnou zmenkou (§ 495 Občianskeho
zákonníka) bez toho, aby musela preukazovať dôvod vzniku zmenky. Zmenkové záväzky sú záväzky

z listinného cenného papiera, a preto z listiny samotnej vyplýva, kto a akým spôsobom je zo zmenky
zaviazaný a komu. Už podpisom na zmenke sa žalovaný ako dlžník stal osobne osobou zmenkovo
zaviazanou, je dlžníkom zo zmenky a má zásadne povinnosť zmenku zaplatiť žalobkyni. V konečnom
dôsledku sám žalovaný v podanom odvolaní konštatuje „že práva z takejto zmenky mohli vzniknúť len
takému jej prvému majiteľovi, v prospech ktorého bola zmenka vystavená (je nesporné, že to bolo v

prospech žalobkyne, čo vyplýva aj z predloženej zmenky, k jej prevodu nikdy nedošlo).“

Aj toto konštatovanie žalovaného v podanom odvolaní nasvedčuje tomu, že žalovaný mal vedomosť
o tom, že ide o výlučné finančné prostriedky žalobkyne, aj keď ich odovzdal žalovanému manžel
žalobkyne.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo žalovanej sumy vo výške 132.775,68 eur uhradil určité čiastky, či už

formou splátok alebo zápočtom v súvislosti s podnikateľskými aktivitami s manželom žalobkyne, a to
manželovi žalobkyne (ide len o žalovaným tvrdené skutočnosti, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal
a nezdokladoval) a v nadväznosti na to zvyšnú dlžnú sumu vo výške 308.000,00 Sk, čo je v prepočte
10.223,72 eur v plnej výške uznával vo vzťahu k žalobkyni a vyjadril sa v tom zmysle, že je ochotný
uvedenú sumu vrátiť podľa finančných možností, má odvolací súd za to, že aj tento prejav žalovaného

nasvedčuje tomu, že vedel, že ide o výlučné prostriedky žalobkyne, a teda komu má plniť. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že časť dlhu uhradil manželovi žalobkyne (čo však
preukázané nebolo) išlo by o plnenie neoprávnenej osobe zo zmenky. Odvolací súd má tak za to, že
z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že po podpise zmenky uhradil
žalobkyni čo i len časť dlhu. Tomuto záveru zodpovedá aj samotný rozsudok Okresného súdu Košice

II zo dňa 28.3.2011, ktorým bola schválená Dohoda o vine a treste, v zmysle ktorej bol žalovanýuznaný vinným z prečinu poškodzovania veriteľa, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
dvanástich mesiacov s podmienečným odkladom trestu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a v tejto
dohode žalovaný priznal, že žalobkyni spôsobil škodu vo výške 4.000.000,00 Sk (132.775,68 eur), teda

uznal škodu vo výške celých 132.775,68 eur a teda, ani v trestnom konaní nepreukázal, že by žalobkyni
splatil čo i len časť svojho dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol naplnený
ani jeden z odvolacích dôvodov uvedený v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., a
preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane

výroku o trovách konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho
konania 693,08 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu žalovaného vo výške 685,45 eur zo základu predmetu odvolacieho konania 132.775,68
eur podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb a 1x 7,63 eur režijný paušál podľa§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, teda spolu trovy
právneho zastúpenia vo výške 693,08 eur. Na úhradu trov odvolacieho konania 693,08 eur odvolací súd
zaviazal neúspešného žalovaného nahradiť ich žalobkyni na účet jej právneho zástupcu do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.