Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507233511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1507233511.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W. XXX/X, Š.,
zast. advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ S. N., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ G. N., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX, D., obaja zast. advokátskou kanceláriou
JUDr. Zdenka Lániková s.r.o., Grösslingova 8, Bratislava, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. januára

2012, č.k. 5C 221/2007-305, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania odporcov 1/
a 2/ mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.023,81 eur k rukám ich právnej
zástupkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcov 1/ a 2/
domáhal zaplatenia 9.958,18 eur (300.000,- Sk) s príslušenstvom titulom doplatenia zvyšnej časti kúpnej
ceny za nehnuteľnosť. Navrhovateľa zaviazal povinnosťou nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo
výške 996,32 eur, a nahradiť štátu trovy konania vo výške 65,64 eur na účet Okresného súdu Bratislava
V, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ ako predávajúci

uzavrel s odporcami 1/a 2/ ako kupujúcimi dňa 09.05.2007 kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1/ a 2/ v zmluve špecifikované nehnuteľnosti, a to pozemky s
rodinným domom za kúpnu cenu 2.300.000,- Sk, ktorú sa odporcovia zaviazali zaplatiť v troch častiach,
a to 1.000.000,- Sk v deň podpísania zmluvy, 1.000.000,- Sk do 31.05.2007, a zvyšných 300.000,- Sk
najneskôr do 30.11.2007, pričom posledných 300.000,- Sk navrhovateľovi nezaplatili, a navrhovateľovi
navrhli uzavretie dodatku k predmetnej kúpnej zmluve, podľa ktorého nezaplatený zvyšok kúpnej ceny

použijú na úhradu nevyhnutných nákladov potrebných pre sanáciu skrytých vád domu, a to vlhnutia a
prasklín, s čím navrhovateľ nesúhlasil s tým, že dom nemá žiadne skryté vady. Uviedol, že odporcovia
od kúpnej zmluvy neodstúpili, a obranu proti návrhu založili na argumentácii, že pre skryté vady domu
majú právo na zľavu z kúpnej ceny vo výške žalovanej sumy (300.000,- Sk). Skonštatoval, že počas
konania zmenili odporcovia svoje stanovisko a listom, doručeným navrhovateľovi 05.11.2009, odstúpili
od kúpnej zmluvy, na základe čoho zmenili aj procesnú obranu, keď návrh žiadali zamietnuť ako

bezpredmetný, poukazujúc na to, že ich odstúpením od nej sa kúpna zmluva od počiatku zrušila. Keďže
navrhovateľ považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné, žiadali otázku platnosti odstúpenia od
zmluvy posúdiť ako predbežnú, pričom pôvodnú obranu zachovali len ako alternatívnu pre prípad, ak
by súd dospel k záveru, že sa zmluva odstúpením nezrušila. Vyhodnotil, že odporcovia zrejme nemalijasno v tom pre akú vadu nehnuteľnosti od zmluvy odstúpili, pretože počas konania a vzhľadom na
viacnásobnú zmenu právneho zastúpenia dôvody odstúpenia interpretovali rôzne, menili ich a dopĺňali.
Po vyhodnotení všetkých v konaní produkovaných dôkazov a argumentácie navrhovateľa a odporcov

dospel k záveru, že odporcovia neodstúpili od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy platne, preto sa zaoberal
len ich alternatívnym nárokom na zľavu z kúpnej ceny nehnuteľností. Nárok odporcov na zľavu z
kúpnej ceny rodinného domu vo výške žalovanej sumy vyhodnotil s poukazom na znalecký posudok,
korešpondenciu medzi účastníkmi konania a ustálený skutkový stav za dôvodný. Podrobne vysvetlil, ako
k záveru o nároku na zľavu ako i jej výške, predstavujúcej necelých 45% z kúpnej ceny domu dospel,

keď vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil všetky produkované dôkazy a tvrdenia účastníkov konania.
Dospel potom k záveru, že odporcovia si proti pohľadávke navrhovateľa na doplatenie zvyšku kúpnej
ceny vo výške 300.000,- Sk uplatnili svoju pohľadávku na zľavu z kúpnej ceny v rovnakej výške, a keďže
ide o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú, zanikli v zmysle
ust. § 580 Obč. zák. započítaním. Vzhľadom na tento záver návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., a vo veci úspešným

odporcom priznal len čiastočnú náhradu trov. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď
prihliadol na to, že pri prvom úkone, ktorý im v konaní patril neuviedli všetky rozhodujúce skutočnosti a
dôkazy, i na to, že nedostatočnou súčinnosťou a menením stanovísk konanie predlžovali a predražovali.
Navrhovateľovi preto uložil povinnosť aby im nahradil časť trov právneho zastúpenia, a to za štyri úkony
právnej služby, ktoré im poskytol ich súčasný právny zástupca (prevzatie a príprava zo dňa 08.09.2010,

a účasť na pojednávania v dňoch 22.11.2010, 18.01.2011 a 24.01.2012) v základnej sadzbe tarifnej
odmeny určenej podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 237,34 eur za
jeden úkon, keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní oboch odporcov. Za tri úkony priznal odmenu
v plnej výške a za účasť na pojednávaní dňa 22.11.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
priznal odmenu vo výške 1/4. Vyhodnotil, že paušálna náhrada výdavkov za dva úkony z roku 2010 patrí

každému z odporcov, a to po 7,21 eur, za úkon z roku 2011 po 7,41 eur, a za úkon z roku 2012 po 7,63
eur. Súčet odmeny a paušálnej náhrady výdavkov 830,27 eur zvýšil o 20% DPH vo výške 166,05 eur,
a odporcom priznal náhradu trov konania v celkovej výške 996,32 eur. O náhrade trov štátu rozhodol
podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania a uložil navrhovateľovi nahradiť štátu
sumu 65,64 eur, ktorú zaplatil z rozpočtových prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania odporcov 1/ a 2/ podali včas odvolanie
navrhovateľ aj odporcovia.

Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie o trovách konania odporcov zmeniť a odporcom 1/ a 2/
náhradu trov konania nepriznať. Namietal, že súd prvého stupňa postupujúc podľa ust. § 150 ods. 1
O.s.p. priznal odporcom 1/a 2/ čiastočne náhradu trov konania, hoci podľa jeho názoru nemal odporcom

náhradu trov konania priznať vôbec. Poukázal na to, že odporcovia od počiatku menili svoju obranu voči
jeho návrhu, uvádzali vždy iné, nové skutočnosti, a to či už v rámci ich obrany proti návrhu argumentovali
nárokom na zľavu z ceny, odstúpením od zmluvy, prípadne jej zrušením. Iba na ich návrh boli v spore
vypracované ďalšie znalecké posudky a vykonané ďalšie dôkazy, s ktorými on nesúhlasil a vždy uvádzal,
že ak budú vykonané náklady s tým spojené musia znášať odporcovia. Mal za to, že odporcovia mali

od počiatku cieľ nezaplatiť mu časť kúpnej ceny vo výške 300.00,- Sk, avšak počas súdneho sporu ani
odporcovia ani ich právni zástupcovia nemali jasno v tom, z akého dôvodu by nemali byť odporcovia
povinní časť kúpnej ceny vo výške 300.000,- Sk zaplatiť. Keďže stále menili svoju obranu a navrhovali
ďalšie nové dôkazy, tieto boli vykonané len z toho dôvodu, že ich vykonanie odporcovia požadovali,
avšak v konečnom dôsledku, keďže súd dospel iba k záveru, že majú nárok na zľavu z ceny, tak ako ju

uplatnili na začiatku konania, ich vôbec nebolo potrebné vykonať a pre posúdenie nároku navrhovateľa
neboli vôbec podstatné. Mal za to, že všetky úkony, ktoré boli vykonané v predmetnom spore po
vypracovaní a predložení znaleckého posudku Ing. Margaréty Bušovskej a po následne vykonanom
pojednávaní boli vykonané už len na základe dodatočne vzniknutých požiadaviek odporcov. Podľa
jeho názoru súd prvého stupňa nebol oprávnený priznať odporcom nárok na náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odo dňa 22.11.2010 až do 24.01.2012, pretože v tom čase
už odporcovia viedli obranu a dokazovanie ohľadom platnosti odstúpenia od zmluvy, prípadne zrušenia
kúpnej zmluvy, a neviedli dokazovanie za účelom preukázania nároku na zľavu z ceny nehnuteľnosti.
Za nesprávne a nespravodlivé považoval teda priznanie nároku odporcom na náhradu trov konania zaúkony, ktoré v podstate s predmetných sporom nesúviseli a nemali vôbec vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.

Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o ich

trovách konania zmeniť, a navrhovateľa zaviazať povinnosťou zaplatiť im náhradu trov konania vo výške
2.821,59 eur, ako i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 323,04 eur. Nestotožnili sa s rozhodnutím
súdu prvého stupňa o náhrade ich trov konania, ktorým im nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia
za právne služby poskytnuté predchádzajúcim právnym zástupcom (prevzatie a príprava zastúpenia, a
účasť na pojednávaní dňa 01.06.2010), a tiež časť právnych služieb im poskytnutých súčasnou právnou

zástupkyňou (odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu súdu, účasť pri znaleckej obhliadke spolu s
náhradou hotových výdavkov a náhradu za stratu času). V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že
žiadny z odporcov ani ich právnych zástupcov pri začatí konania nedisponoval dostatočnými odbornými
znalosťami potrebnými na posúdenie užívania-schopnosti domu z hľadiska stavebno-technického. Bez
odborného posúdenia preto mohli namietať len zjavné vady, ako vlhnutie domu a praskliny stien, bez
objektívneho posúdenia príčin ich vzniku a možnosti ich odstránenia. Keďže ani súd nedisponoval

takoutoodbornouspôsobilosťou,bolopreďalšievedeniekonanianevyhnutnéustanoviťsúdnehoznalca,
preto nebolo podľa ich názoru možné, aby uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy už pri prvom
úkone, tak ako to predpokladá ust. § 150 O.s.p., pretože tieto boli závislé od vykonania znaleckého
dokazovania. Mali za to, že okrem úkonov vykonaných ich prvým zástupcom, ktorý nebol advokátom (a
preto náhradu trov právneho zastúpenia za jeho služby ani nežiadali), boli všetky ďalšie úkony právnych

služieb, poskytnuté ich právnymi zástupcami účelné. Nesúhlasili ani s výpočtom výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny advokáta súdom prvého stupňa, ktorý považovali za v rozpore s ust. § 10 ods. 1 vyhl.,
keď na jeho základe došlo ku kráteniu základnej sadzby tarifnej odmeny o 16,60 eur. Uviedli, že tarifnou
hodnotou veci je 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a podľa vyhlášky sa sadzba tarifnej odmeny vypočíta zo
základu220,74eur,kuktorémusapripočíta16,60eurzakaždýchajzačatých1.659,70eurprevyšujúcich

sumu 6.638,78 eur. Správny výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny mal preto vychádzať z výpočtu:
220,74 eur + 2x 16,60 eur = 253,94 eur, a nie 237,34 eur. Mali za to, že okrem nesprávneho výpočtu
tarifnej odmeny postupoval súd prvého stupňa nesprávne, keď aplikoval v posudzovanej veci ust. § 150
ods. 1 O.s.p., a nepriznal im náhradu trov konania v plnej výške.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, týkajúcej
sa trov konania odporcov 1/ a 2/, potrebné zmeniť.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom od odporcov 1/ a 2/ domáhal
zaplatenia poslednej časti kúpnej ceny vo výške 9.958,18 eur s príslušenstvom za nehnuteľnosti, ktoré
im predal na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom jeho

návrh vo veci samej zamietol, keď dospel k záveru, že odporcom vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny v
žalovanej výške, a vzájomné pohľadávky, teda pohľadávka navrhovateľa voči odporcom na zaplatenie
zvyšku kúpnej ceny a pohľadávka odporcov voči navrhovateľovi z titulu zľavy z kúpnej ceny, zanikli
v zmysle ust. § 580 Obč. zák. započítaním. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol vo výroku o
veci samej, ako i vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie náhrady trov konania

štátu vo výške 65,64 eur právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je navrhovateľom i odporcami
napadnutý výrok, ktorým súd prvého stupňa navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov konania odporcov
1/ a 2/ vo výške 996,32 eur, spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia. Toto rozhodnutie o trovách
súd prvého stupňa založil na právnom posúdení podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p,
a s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že odporcovia neuviedli pri prvom

úkone, ktorý im patril všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, boli nedostatočne súčinní a menením
stanovísk konanie predlžovali a predražovali, im priznal len čiastočnú náhradu trov konania, a to za
ním v rozsudku špecifikované úkony právnej služby. S týmto rozhodnutím nesúhlasil navrhovateľ ani
odporcovia. Navrhovateľ žiadal odporcom náhradu trov úplne nepriznať s poukazom na ust. § 150 ods.
1 O.s.p. dôvodiac menením obrany odporcami počas konania, keď mal za to, že všetky úkony po podaní

znaleckého posudku znalkyne Bušovskej a následnom pojednávaní, boli vykonané už len na základe
požiadaviekodporcov,ktorísasnažilipreukázaťplatnosťodstúpeniaodkúpnejzmluvy,aprerozhodnutie
neboli podstatné. Odporcovia zas žiadali priznať plnú náhradu trov právneho zastúpenia, keď namietali
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. poukazujúc na to, že nemohli uviesť všetky rozhodujúce dôkazy askutočnosti už pri prvom úkone, nakoľko tieto boli závislé od znaleckého dokazovania, a všetky trovy
právneho zastúpenia považovali za účelne vynaložené.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ priznal v napadnutom

rozsudkunáhradutrovkonania,spočívajúcuvýlučnevtrováchprávnehozastúpenia,anáhradužiadnych
iných trov im nepriznal. Odvolaním odporcov bol namietaný taktiež výlučne výpočet a rozsah im
priznaných trov právneho zastúpenia. Preto sa odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
obmedzil len na preskúmanie rozhodnutia o trovách konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia, a inými trovami odporcov sa nezaoberal.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd dospel preskúmaním napadnutého rozsudku a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu
k záveru, že ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania popri ust. § 142 ods. 1
O.s.p. aplikoval aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a na základe tohto ustanovenia odporcom priznal len časť
náhrady ich trov právneho zastúpenia, neposúdil vec po právnej stránke správne. V zmysle ust. §
150 ods. 1 O.s.p. je síce možné v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov

konania celkom alebo z časti nepriznať, avšak krátiť alebo celkom nepriznať je možné len náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd prvého stupňa sa však účelnosťou trov
právneho zastúpenia, vynaložených odporcami na ich obranu v konaní, vôbec nezaoberal. Odvolací
súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali čiastočné nepriznanie trov právneho zastúpenia, ktoré boli odporcami účelne vynaložené,

keď sa stotožnil s ich argumentáciou, že nemohli všetky dôkazy a skutočnosti uplatniť už pri prvom
úkone, nakoľko ako vyplýva zo samotného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti o veci
samej, rozhodujúcimi pre posúdenie odporcami tvrdeného nároku na zľavu z ceny kupovaného domu,
boli až v konaní pred súdom zabezpečené znalecké posudky, zo záverov ktorých aj súd prvého
stupňa pri rozhodovaní vychádzal. Všeobecne formulovaný záver súdu prvého stupňa, že odporcovia

boli nedostatočne súčinní, a menením stanovísk konanie predlžovali a predražovali, taktiež nemôže
odôvodňovať záver o dôvode hodnom osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ust. § 150 ods.
1 O.s.p.. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, ktorý žiadal z titulu dôvodov hodných
osobitného zreteľa odporcom vôbec nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd uvádza,
že, ako už uviedol, dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, a že skutočnosti, tvrdené navrhovateľom

takýmito dôvodmi nie sú, sú však poukazom na prípadnú neúčelnosť odporcami vynaložených trov.

Keďže odporcovia 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, majú v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo
priznanie náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania (po
zistení, že na postup podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie sú splnené podmienky) skúmal v zmysle ust. §

142ods.1O.s.p.účelnosťnimivynaloženýchtrovkonania,ktorýchnáhradusiuplatnilivovyúčtovanítrov
právnehozastúpenia.Účelnosťjevlastnosťprocesuspočívajúcavsledovanícieľa,aspravidlanachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Predmetom
posúdenia bola potom účelnosť trov, ktorých náhradu si odporcovia uplatnili za jednotlivé úkony právnej
služby, poskytnuté ich právnymi zástupcami. Odvolací súd skúmal, či bolo na účelné bránenie práva

odporcov všetky tieto trovy potrebné a nevyhnutné vynaložiť.

Odporcovia si prostredníctvom vyčíslenia, vypracovaného ich právnou zástupkyňou uplatňovali náhradu
trov ich právneho zastúpenia za nasledovné úkony: prevzatie a príprava zastúpenia advokátkou JUDr.
Ruženou Szabóovou zo dňa 24.05.2010, účasť na pojednávaní dňa 01.06.2010, prevzatie a prípravazastúpenia advokátskou kanceláriou JUDr. Zdenka Lániková, s.r.o. zo dňa 08.09.2010, účasť na
pojednávaní v dňoch 22.11.2010 a 18.01.2011, odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu zo dňa
14.03.2011, účasť na znaleckej obhliadke zo dňa 03.06.2011, a účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012

a to za zastupovanie dvoch odporcov, s režijným paušálom uplatneným k jednotlivým úkonom vždy
dvakrát, za zastupovanie každého odporcu zvlášť, v celkovej výške (odmeny právneho zástupcu s
režijnými paušálmi) 2.021,96 eur, ako i náhradu hotových výdavkov, a to cestovné náhrady právnej
zástupkyne za účasť na znaleckej obhliadke vo výške 19,71 eur, a náhradu za stratu času stráveného
cestou na túto obhliadku vo výške 49,40 eur. Spolu s DPH vo výške 407, 48 eur, si uplatnili náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 2.498,55 eur.

Nakoľko každý účastník konania má právo splnomocniť na svoje zastupovanie advokáta, vyhodnotil
odvolací súd trovy za úkon prevzatie a príprava zastúpenia advokátkou JUDr. Ruženou Szabóovou
zo dňa 24.05.2010 ako účelne vynaložené. Opätovné trovy za rovnaký úkon prevzatie a príprava
zastúpenia, tentokrát advokátskou kanceláriou JUDr. Zdenka Lániková, s.r.o. zo dňa 08.09.2010, už
za účelne vynaložené nepovažoval, a účelnosť týchto trov odporcovia ani nepreukázali. K ukončeniu

ich zastupovania predchádzajúcou právnou zástupkyňou podľa jej oznámenia nedošlo z dôvodu na jej
strane, ale dohodou s tým, že odporcovia sa budú zastupovať sami. Ak sa neskôr z vlastnej vôle rozhodli
splnomocniť na zastupovanie nového právneho zástupcu, náhradu trov za opätovné prevzatie a prípravu
zastúpenia advokátom nemožno pre ich neúčelnosť priznať. Z ostatných odporcami vyčíslených trov
právneho zastúpenia vyhodnotil odvolací súd ako účelne vynaložené len trovy za účasť ich právnej

zástupkyne na znaleckej obhliadke dňa 03.06.2011 spolu s cestovným a náhradou za stratu času,
a jej účasť na poslednom pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok, dňa 24.01.2012. K
tomuto záveru dospel po oboznámení sa s priebehom konania a s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa. Považoval za nepochybné, že odporcovia od začiatku konania až do času pred
splnomocnením právnej zástupkyne na ich zastupovanie argumentovali proti návrhu navrhovateľa

svojím nárokom na zľavu z kúpnej ceny domu vo výške žalovanej sumy, pričom s touto obranou boli aj
úspešní, nakoľko súd prvého stupňa práve z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. V čase, kedy
vznikli náklady na ich právne zastúpenie, ktorých náhradu žiadali priznať, bola už ich argumentácia
zmenená, keď návrh navrhovateľa žiadali zamietnuť pre nedôvodnosť, nakoľko ich odstúpením od
kúpnej zmluvy sa táto od počiatku zrušila. Všetky úkony právnej služby (okrem vyššie uvedených

troch úkonov, trovy za ktoré považoval odvolací súd za účelne vynaložené) boli vykonané výlučne
za účelom preukázania platnosti ich odstúpenia od zmluvy, keď v súvislosti s touto novou obranou
rôzne menili argumentáciu a navrhovali vykonanie dôkazov. Vzhľadom na záver súdu prvého stupňa
o neplatnosti ich odstúpenia od zmluvy je nepochybné, že táto nimi zvolená obrana nebola v konaní
úspešná, a že trovy za úkony právnej služby v súvislosti s ňou neboli účelne vynaložené a pre ich

úspešné bránenie práva ani potrebné, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal. I keď znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, odporcovia navrhli v súvislosti
so svojou zmenenou obranou, súd prvého stupňa pri posudzovaní ich nároku na zľavu vychádzal i
zo záverov tohto znaleckého dokazovania, preto odvolací súd vyhodnotil trovy za účasť ich právnej
zástupkyne na znaleckej obhliadke dňa 03.06.2011 spolu s cestovným a náhradou za stratu času v

konečnom dôsledku ako účelne vynaložené, a nakoľko na poslednom pojednávaní, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku, odporcovia opätovne argumentovali aj nárokom na zľavu z ceny kúpnej zmluvy, a
táto obrana bola v konaní úspešná, boli aj trovy vynaložené na zastupovanie odporcov na pojednávaní
dňa 24.01.2012 účelné.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti, týkajúcej sa trov konania odporcov 1/ a 2/ tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť im k
rukám ich právnej zástupkyne náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo
výške 1.023,81 eur. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
vychádzal z hodnoty sporu 9.958,18 eur, a určil ju podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 253,94 eur. Podľa ust.

§ 13 ods. 2 cit vyhl. sa základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Nakoľko právna zástupkyňa zastupovala dvoch odporcov,
priznal jej odvolací súd vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 253,94 eur za jeden úkon
právnej služby (za zastupovanie každého z nich 126,97 eur) odmenu za tri vyššie uvedené úkony v
celkovej výške 761,82 eur, ku ktorým podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. priznal príslušný režijný paušál 1x

7,21 eur (rok 2010), 1x 7,41 eur (rok 2011) a 1x 7,63 eur (rok 2012), čo spolu činí 784,07 eur. Nestotožnilsa s uplatnením si režijného paušálu právnou zástupkyňou za každého odporcu pri každom úkone,
vychádzajúc z ustálenej judikatúry, podľa ktorej režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko

pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhl. ide o spoločné úkony, a preto sa náhrada
režijného paušálu nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 50 % (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010). Cestovné náhrady právnej zástupkyne považoval za preukázané
doloženými listinnými dokladmi, a v zmysle ust. § 16 cit. vyhl. v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. za 72 km
jazdy z Bratislavy do Dobrohošti a späť motorovým vozidlom D. M. s priemernou spotrebou 6,7 l/100

km nafty pri základnej náhrade za jeden km jazdy 0,183 eur a cene pohonných látok v čase použitia
vozidla 1,354 eur/l s DPH, ich priznal vo výške 19,71 eur. Náhradu za stratu času priznal v zmysle ust.
§ 17 cit. vyhl. za štyri polhodiny (4x 12,35 eur) vo výške 49,40 eur. Odmenu s režijným paušálom a
náhradami v celkovej výške 853,18 eur zvýšil o 20 % DPH vo výške 170,63 eur (ust. § 18 ods. 3 cit.
vyhl.).Odporcom1/a2/potompriznalprotinavrhovateľovináhradutrovkonania,spočívajúcichvtrovách
právneho zastúpenia v celkovej výške 1.023,81 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa trov konania odporcov 1/ a 2/, spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia podľa ust. § 220
O.s.p. zmenil, a navrhovateľa zaviazal na ich náhradu vo výške 1.023,81 eur tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu vzhľadom na ich neúspech v odvolacom konaní

(úspech odporcov vyhodnotil ako zanedbateľný) nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.