Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/739/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411224009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411224009.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., J. A. XXXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Mgr. Dášou Šuminovou, zamestnankyňou Okresného súdu
Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom,

advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40 260 194, o zaplatenie 348,95 eura s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 29. mája 2014 č. k. 17C/18/2014-143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 279,95
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 279,95 eura od 15. 10. 2010 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 20,50 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v
časti o zaplatenie 69 eur spolu s úrokom z omeškania zastavil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov
konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil

ustanoveniami 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že
medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pripojení v znení dodatku podľa § 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. Na jej základe odporca nezaplatil navrhovateľovi za poskytnuté služby v celkovej
výške 148,95 eura. Okrem toho zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o
pripojení v znení dodatku bolo potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Navrhovateľ ako mobilný

operátor,poskytujúcitelekomunikačnéslužby,sivpredsúdnejupomienkeadresovanejodporcoviuplatnil
okrem nároku na zaplatenie poskytnutých telekomunikačných služieb aj nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 200 eur, dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení. Dojednanou zmluvnou pokutou obsiahnutou
aj v dodatku k zmluve o pripojení sa zaoberal Krajský súd v Prešove, ktorý svojim rozsudkom sp.
zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24. 04. 2012 označil dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, čo zároveň znamenalo, že podľa § 53a Občianskeho zákonníka navrhovateľ

ako dodávateľ bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách s rovnakými spotrebiteľmi. Uvedenú skutočnosť si navrhovateľ zjavne uvedomil,
a preto sa v súdnom konaní nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ale požiadal o zmenu návrhu a
uplatnil si nárok na náhradu škody, predstavujúci rozdiel medzi predajnými cenami a akciovými cenami
jednotlivých telekomunikačných zariadení a v zostávajúcej časti zobral svoj návrh späť. Akciová cena
telekomunikačného zariadenia špecifikovaného vyššie bola viazaná na plnenie si svojich povinností

odporcom, predovšetkým na riadne a včasné platenie faktúr za poskytované telekomunikačné služby.
Odporca však týmto spôsobom nepostupoval, a preto v dôsledku porušenia svojich povinností muvznikla povinnosť doplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi skutočnou predajnou cenou a akciovou cenou
označených telekomunikačných zariadení, čo znamená celkovo 131 eur (150 eur - 19 eur). Záverom
súd konštatoval, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celkovo 279,95 eura istiny, ktorá

pozostávala z neuhradených poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške
148,95 eura a z doplatenia predajnej ceny mobilného telefónu v celkovej výške 131 eur. S poukazom
na § 96 ods. 1 OSP a skutočnosť, že navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie 69 eur spolu
s úrokom z omeškania, konanie v tejto časti zastavil a v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnychpoplatkochnevrátilnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške4eur.Poslednýmivýrokmirozhodol

o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov
konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 20,50 eura a vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu mu žiadnu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane

odporcu, namietajúc, že neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné
modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Mal za to, že
v súdenej veci navrhovateľ pôvodne žiadal zmluvnú pokutu, ktorú čiastočným späťvzatím návrhu
modifikoval do nároku na náhradu škody. Prvostupňový súd tento právny úkon akceptoval, pričom
vôbec nezohľadnil a neaplikoval ustanovenia § 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ako aj nevenoval pozornosť preskúmavaniu nároku navrhovateľa z pohľadu § 420 Občianskeho
zákonníka, teda predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Bol toho názoru, že v prvom rade
navrhovateľ porušil zákon a to ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. veta tretia. Zdôraznil, že
navrhovateľ vytvára len zdanie predávania telekomunikačného zariadenia samostatne, len aby obišiel
zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú

praktiku. Aj keby bola jeho úvaha nesprávna a záväzky by boli platné, nemohla by škoda predstavovať
rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou, pretože by išlo opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda
len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by nijakým spôsobom
nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil, a škoda by predstavovala stále
tú istú sumu. Okrem toho namietal, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda na telekomunikačnom

zariadení, nakoľko už nebol jeho vlastníkom, a preto mal za to, že neboli naplnené predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Rovnako vytýkal, že navrhovateľ spojil
do návrhu dva skutkovo a právne samostatné nároky. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/73/2013 zo dňa 03. 07. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/182/2013 zo dňa 23. 10. 2013 bol toho názoru, že vedľajší účastník na strane odporcu má v

konaní voči navrhovateľovi v časti, v ktorej namietal porušenie práv spotrebiteľa, nárok na náhradu trov
konania. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záverom si uplatnil aj trovy konania vrátane odvolacieho konania.

Dňa 18. 02. 2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie opatrovníčky odporcu, ktorá na dopyt

odvolacieho súdu oznámila, že nesúhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na
strane odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a posudzujúc, či odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou, dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm.
b/ OSP odmietnuť ako podané osobou, ktorá nie je na podanie odvolania oprávnená.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) k ustanoveniu § 93 ods. 2 OSP osobitným predpisom je napríklad aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 201 ods. 1 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania vymedzuje Občiansky súdny poriadok v § 90 a 94. V danom prípade účastníkom konania
sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.

Podľa § 93 ods. 6 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015, vedľajší účastník môže podať odvolanie
alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie
len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

Okrem účastníkov konania môže odvolanie podať aj vedľajší účastník, opierajúc sa o § 93 ods. 4 OSP
a § 201 OSP alebo o nové znenie § 93 ods. 6 OSP. Podľa § 201 OSP je vedľajší účastník oprávnený
podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho
vôli, za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom. Inak sa odvolanie odmietne. Z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP naproti tomu

vyplýva, že vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník,
ktoré v súdnom konaní podporuje. Koná však iba sám za seba. Jeho postavenie nie je úplne rovnaké
ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z procesných úkonov
predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom
poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony,

ktoré im táto úprava dovoľuje.

Vzhľadom na to, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa
ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním
vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas, je potrebné v prípade, ak podá odvolanie proti rozhodnutiu

súduprvéhostupňalenvedľajšíúčastník,skúmať,čiaakéstanoviskozaujalktomutoodvolaniuúčastník
podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal
odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade,
že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či
dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je

odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie
ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (viď. uznesenie Najvyššieho súdu z 30. apríla
2009 sp. zn. 1 Cdo 59/2009).

Uvedené stanovisko podporuje aj nové znenie ustanovenia § 93 ods. 6 OSP, účinné od 01. 01. 2015, a

preto v preskúmavanej veci bola opatrovníčka odporcu odvolacím súdom vyzvaná, aby sa vyjadrila, či
súhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 29. mája 2014 č.k. 17C/18/2014-143, rovnopis ktorého jej bol doručený Okresným
súdom Nové Zámky dňa 10. 07. 2014. Zároveň bola upozornená, že jej písomné stanovisko - súhlas
alebo nesúhlas - je nevyhnutné pre ďalší postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o podanom odvolaní

vedľajšieho účastníka. Na výzvu odvolacieho súdu opatrovníčka odporcu písomným podaním zo dňa
16. 02. 2015 uviedla, že nesúhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že opatrovníčka odporcu písomným podaním, doručeným
odvolaciemu súdu dňa 18. 02. 2015, vyjadrila nesúhlas s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka na
strane odporcu a vedľajší účastník vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplývalurčitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, preto odvolací súd odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu ako podané neoprávnenou osobou odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b/ OSP).
Prihliadol pritom aj na to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je významne

ovplyvnené vôľou účastníka, na strane ktorého vystupuje, pretože účastník je dominus litis.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle §
146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.