Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/621/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226559
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513226559.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: E. E., K.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J.Á.
Č.. X, O., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 25. júna 2014, č. k. 6C/288/2013-41 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,70 Eur a náhrady trov konania, titulom ceny cestovného lístka a úhrady
za cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka. V konaní

úspešnému odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 os. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
v konaní nevznikli.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca dňa 24. 12. 2011 cestoval dopravným
prostriedkom navrhovateľa, električkou č. 15, a na vyzvanie revízora sa nevedel preukázať platným
cestovným lístkom. Odporca nezaplatil cenu dopravy úhradou na mieste a ani po zaslaní pokusu o
zmier- výzvy na zaplatenie.

Aplikujúc ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 760, § 772 vety prvej Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5, 6 zák.

č. 514/2009 Z.z. o dráhach, § 2 písm. a), b), i) a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom od 01. 05. 2014 na zistený skutkový stav veci dospel prvostupňový súd k záveru, že
nároku navrhovateľa nie je možné z dôvodu jeho premlčania vyhovieť. Uviedol, že medzi účastníkmi
konania bola konkludentným spôsobom spočívajúcim na strane odporcu ako cestujúceho v nástupe
do dopravného prostriedku, uzatvorená zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave, na základe
ktorej odporca konkludentne pristúpil na celý rozsah poskytovanej služby, ako aj na ďalšie všeobecne

známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zák. č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a v
Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydanom navrhovateľom. Z postavenia
zmluvných strán vyvodil, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, nakoľko navrhovateľ
je právnickou osobou, k predmetu podnikania ktorej podľa zápisu v obchodnom registri patrí verejná
cestná hromadná doprava osôb, a teda pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci
predmetu svojho podnikania (dodávateľ) a odporca je fyzickou osobou- nepodnikateľom (spotrebiteľ).

Pri posúdení zmluvného záväzku účastníkov konania preto použil aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ktorý ako lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. O.z.) upravuje predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza
na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1ods. 2 uvedeného zákona). Poukázal na znenie ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom od 01. mája 2014, ktoré súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, ex offo ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko

zák. č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave explicitne neupravuje otázku premlčania, túto vychádzajúc z ust.
§ 853 O.z. posudzoval na základe analógie legis podľa tých ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom
a účelom najbližšie. Za takéto ustanovenie považoval § 108 O.z., podľa ktorého pre práva z prepravy
platí premlčacia doba jedného roka. Začiatok plynutia jednoročnej premlčacej doby v danom prípade
stanovil na deň nasledujúci po tom, ako odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez

platného cestovného lístka, t. j. na 25. 12. 2011, kedy si mohol navrhovateľ svoj nárok uplatniť na súde
po prvýkrát a koniec na 25. 12. 2012. Nakoľko si navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaním až
dňa 07. 08. 2013, jeho nárok musel súd ako premlčaný zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal pre
nesprávne právne posúdenie veci napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. V úvode odvolania upozornil, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, ako

bolo rozhodnuté aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 04. 2011, sp. Zn. 10C/29/2011
(potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 2Co/288/2011), v ktorom konajúci súd
okrem iného uviedol, že Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné
poriadky sú verejným návrhom navrhovateľa na uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má
povinnosť pred nastúpením do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa

môže rozhodnúť, či služby navrhovateľa využije alebo zvolí iný spôsob prepravy. Navrhovateľ je toho
názoru, že odporca nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy konkludentne a dobrovoľne s
navrhovateľom uzatvoril zmluvu o preprave osôb a v zmysle nej bol povinný dodržiavať prepravné a
tarifné podmienky navrhovateľa. S odkazom na ust. § 16 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
c), ods. 7 zák. č. 514/2009 Z.z. a čl. 6 Prepravného poriadku navrhovateľ odôvodnil povinnosť odporcu

zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 € a úhradu 50 €, ktorá mu vznikla tým, že na výzvu
revízora dňa 24. 12. 2011 sa na linke MHD č. 15 nepreukázal platným cestovným lístkom. Prvostupňový
súd podľa navrhovateľa vec nesprávne právne posúdil aj v tom smere, že povinnosť na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom odvodenú od ustanovení zákona o dráhach nesprávne
zaradil medzi práva z prepravy podľa § 760 O.z. Nakoľko zákon o dráhach neustanovuje premlčaciu

dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez platného cestovného lístka, vo veci bolo podľa neho
potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu uvedenú v ust. § 101 O.z., v rámci plynutia
ktorej bola pohľadávka vo výške 50,00 Eur uplatnená na súde. V závere dal navrhovateľ do pozornosti
odvolacieho súdu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v skutkovo totožných veciach vedených pod
sp.zn.14Co/216/2011asp.zn.15Co/67/2011,vktorýchodvolacísúdodvolaniamnavrhovateľavyhovel.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa v stanovenej lehote nevyjadril.

Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.)preskúmalvecbeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné, aj keď z iných, ako ním uvedených dôvodov.

Primárne sa odvolací súd zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom zhodne so

súdom prvého stupňa dospel k totožnému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave
uzatváraná medzi navrhovateľom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci
nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento

prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na
uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované
dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD
a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne
podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V

zmysle uvedeného je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v prejednávanej veci právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákonač. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná

mestská doprava osôb. Odporca (cestujúci) vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák.
a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.).

Napriek tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah, podľa názoru odvolacieho súdu však nie je v danej
veci možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a prihliadnuť na premlčanie nároku
navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo, teda bez uplatnenia námietky premlčania zo strany

odporcu. Zákon č. 250/2007 Z. z. má slúžiť na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych
vzťahoch s dodávateľmi. Ochrana spotrebiteľa predstavuje súhrn právnych noriem zameraných na
vyvažovanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom v záväzkovo-právnom vzťahu,
ktorých cieľom je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu tohto vzťahu pri uspokojovaní jeho potrieb,
realizácii spotrebiteľských práv či uplatňovaní nárokov v konaniach pred príslušnými orgánmi. Odvolací
súd má za to, že by bolo v rozpore s duchom zákona č. 250/2007 Z. z., pokiaľ by sa ochrana poskytla

takému spotrebiteľovi, akým je v prejednávanej veci odporca, ktorý si sám nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o preprave a neuhradil navrhovateľovi ako dopravcovi cenu cestovného
lístka, resp. cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Inými
slovamiodporcaakospotrebiteľpostupovalprotiprávnetým,žecestovalvprostriedkuMHDbezplatného
cestovného lístka a tomuto jeho protiprávnemu konaniu podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné

poskytnúť ochranu vyplývajúcu z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a teda prihliadnuť na premlčanie
nároku bez uplatnenia námietky premlčania. Z tohto dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
v prejednávanej veci odkloniť sa od doslovného znenia zákona a s prihliadnutím na širšie súvislosti
konkrétneho prípadu upustiť od aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Takýto postup je pritom v
určitých prípadoch možný aj vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008,

v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že súd sa môže, ba dokonca musí od doslovného znenia právneho
textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť
alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)

a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

Súd prvého stupňa by tak v nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci mohol prihliadnuť na
premlčanie práva navrhovateľa iba na základe námietky premlčania vznesenej odporcom (§ 100 ods. 1
druhá veta Obč. zák.). Keďže však odporca námietku premlčania nevzniesol, neboli dané dôvody, pre
ktoré by sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou premlčania práva navrhovateľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vec meritórne prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti
navrhovateľom uplatneného nároku.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.