Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/510/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204523
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3614204523.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: SONDA Shoes s.r.o. IČO: 45 525 161 so sídlom
Puškinova 665/16, 958 03 Partizánske, právne zastúpený: M.. A. U., advokát so sídlom T. XXXX X/A,
XXX XX A. proti žalovanému: ZEIS SLOVAKIA s.r.o. IČO: 31 404 677 so sídlom Nám. A. Hlinku 1, 831
06 Bratislava, právne zastúpený: V. kancelária M.. W. N., s.r.o., L.: XX XXX XXX, A. XX, XXX XX H.,
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia v konaní vo veci samej, o neplatnosť výpovede z nájmu,

na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Cb/45/2014-32 zo dňa
31.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie

predbežného opatrenia a žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi užívanie predmetu nájmu
v rozsahu a spôsobom stanoveným v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.08.2013 až
do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Partizánske vedený pod sp.zn. 5Cb/45/2014 s tým,
že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ust. §
75 ods. 1, 4, 6, 8, 9 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 4 O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. Mal za
preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 21.08.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej

len zmluva), pričom žalobca užíval tieto nebytové priestory od 01.09.2013 do 08.01.2014 nerušene,
kedy mu žalovaný oznámil, že odstavuje kúrenie, aby si vybudoval vykurovanie na vlastné náklady do
31.01.2014. Žalobca preukázal a osvedčil skutočnosť, že žalovaný porušil článok VI bod 1 písm. b/
zmluvy o nájme tým, že nezabezpečil riadnu dodávku služieb - dodávky tepla žalobcovi ako nájomcovi,
ktorá mu vyplývala zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, preto žalobca investoval cca 25.000,-
Eur vlastných finančných prostriedkov do zhotovenia vykurovacieho systému, pričom žalovaný túto

skutočnosť nijako nezohľadnil pri vyúčtovaní nákladov za elektrickú energiu. Žalobca vrátil žalovanému
faktúry, v ktorých namietal ich dôvodnosť, jeho námietky žalovaný námietky neriešil, ale žalobcovi
dal dňa 24.06.2014 výpoveď z nájmu nebytových priestorov, v ktorej ako výpovedný dôvod uvádza
práve nezaplatenie sporných faktúr. Žalobca dôvodnosť faktúr písomne namietal a vrátil ich riadne a
včas na prepracovanie, pričom hodnota nezaplatených faktúr ktoré sú sporné je v hodnote 6.681,84 Eur
a hodnota vybudovaného kúrenia t.j. investícii žalobcu do majetku žalovaného pre porušenie zmluvy

žalovaným je cca 25.000,- Eur, teda je nepomerne vyššia ako hodnota namietaných faktúr. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť predbežnej úpravy pomerov pre spornosť
výpovedného dôvodu uvádzaného žalovaným vo výpovedi.

Proti vydanému predbežnému opatreniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolania namietal, že žalobca neuviedol v návrhu na vydanie

predbežného opatrenia všetky rozhodné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne právne posúdenie
veci, pričom niektoré úmyselne zamlčal. Potvrdil skutočnosť, že účastníci konania uzatvorili dňa21.08.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov od 01.09.2013 na dobu neurčitú. V danom objekte
bol žalobca jediným nájomcom, preto všetky energie a ďalšie služby v objekte boli spotrebované
výlučne ním. Opakovane sa dostával do omeškania s platením úhrad za služby spojené s nájmom, čím

žalovanému spôsoboval finančné ťažkosti a preto tento pristúpil k ukončeniu dodávky tepla v predmete
nájmu. Žalobca bez súhlasu žalovaného vykonal na vlastné nebezpečenstvo a vlastné náklady stavebné
úpravy a vybudoval elektrické kúrenie. Od februára 2014 začal žalobca rozporovať vystavené faktúry
za služby spojené s nájmom a tieto neuhradil ani z časti. K 31.07. 2014 mu vznikol dlh na nájomnom a
službách spojených s nájmom vo výške 9.012,19 Eur. Keďže žalobca aj napriek upomienkam odmietal

uhradiť dlh, žalovaný sa rozhodol ukončiť nájomný vzťah so žalobcom. Dňa 24.06.2014 zaslal žalobcovi
výpoveď zmluvy podľa čl. X bod 1.2 zmluvy, v zmysle ktorého je ktorákoľvek zmluvná strana oprávnená
písomne vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu s jednomesačnou výpovednou dobou, ktorá sa
počíta sa od prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň opakovanie vyzval žalobcu k
úhrade dlhu. Tvrdil, že žalobca nedostatočne osvedčil oprávnenosť nároku vo veci samej, t.j. dôvod
neplatnosti výpovede. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj návrh zo skutočnosti, že žalovaný s nim ukončil

nájomný vzťah z dôvodu jeho pohľadávky voči žalovanému, takéto odôvodnenie neplatnosti výpovede
nájomnej zmluvy je iracionálne a nemá zákonný ani zmluvný podklad. Žalovaný totiž vo svojej výpovedi
výslovne uviedol ako dôvod výpovede čl. X bod 1 a 2 zmluvy. Túto výpoveď žalovaný doručil žalobcovi
a považuje ju za platnú a nespochybniteľnú. Pokiaľ by chcel ukončiť zmluvný vzťah z dôvodu omeškania
žalobcu s platením nájomného, mohol postupovať podľa čl. X bod 4 písm. f/ zmluvy, kde by výpovedná

lehota bola 15 dňová. Faktúry vystavené žalobcovi považoval žalovaný za oprávnené. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcu, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 25.000,- Eur z titulu vybudovaného
elektrického kúrenia, tak toto sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca pristúpil k vybudovaniu kúrenia
a k stavebným úpravám na predmete nájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného
a preto nemá nárok žiadať úhradu týchto nákladov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 667 ods.

1 a 2 OZ. Aj v prípade, že by žalobca vykonal stavebné úpravy so súhlasom prenajímateľa, právo
požadovať úhradu nákladov s tým spojených, by mu vzniklo až po ukončení nájmu. Nestotožňuje sa s
tvrdeniami žalobcu, že bez vyporiadania majetkových nárokov medzi účastníkmi, nie je možné riadne
ukončiť nájomný vzťah, pretože k vyporiadaniu majetkových nárokov z nájmu vyplývajúcich, dochádza
práve po ukončení nájomného vzťahu. K samotnému nariadeniu predbežného opatrenia uviedol, že

neboli splnené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia a nebolo potrebné dočasne upravovať
vzťahy medzi účastníkmi. K argumentácii žalobcu, že v prípade ukončenia nájomného vzťahu, mu
vzniknú vysoké náklady v súvislosti so zastavením výroby, uviedol, že na toto mal myslieť v čase
uzatvárania zmluvy a dohodnúť si iné zmluvné podmienky. Svoje podnikateľské riziko nemôže prenášať
na žalovaného a zneužívať k tomu súdnu ochranu. Zdôraznil, že žalobca dostatočne neodôvodnil

obavu, na základe ktorej by mohol byť v budúcnosti výkon rozhodnutia vo veci samej ohrozený alebo
znemožnený. Žalovaný neprevádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom nájmu na tretiu osobu, ani sa
iným spôsobom tejto nehnuteľnosti nezbavuje, ani neuzatvára nové nájomné zmluvy. Zároveň poukázal
na to, že nie je osvedčený ani predpoklad nariadenia predbežného opatrenia, ktorý spočíva v osvedčení
nároku, ktorého sa domáha vo veci samej. Žalovaný písomne vypovedal zmluvu v jednomesačnej

výpovednej dobe, výpoveď bola riadne doručená a na jej základe skončil vzťah uplynutím výpovednej
doby. V prípade ak žalobca chce vyporiadať svoje investície vložené do predmetu nájmu, mal podať inú
žalobu a nie žalobu o určenie neplatnosti výpovede, ktorá žiadnym spôsobom s vyporiadaním investícií
nesúvisí. Preto navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Ustanovenia
§ 75 až 77 sa použijú primerane.Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal

Žalobca sa vo veci samej domáha vyslovenia neplatnosti z výpovede nájmu nebytových priestorov zo

dňa 24.06.2014. Nájomný pomer medzi účastníkmi vznikol dňa 21.08.2013, kedy bola uzatvorená
zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., v ktorej prenajímateľ
(žalovaný) ako výlučný vlastník nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v priemyselnej budove
súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV XXXX k.ú. Partizánske
prenajal tieto nájomcovi (žalobcovi) na dobu neurčitú.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia založil žalobca na potrebe dočasnej úpravy pomerov

účastníkov a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že do skončenia nájomného vzťahu je potrebné medzi
účastníkmi dohodnúť resp. vyporiadať zhodnotenie predmetu nájmu, ktoré na svoje náklady vykonal
žalobca, pričom bez tohto vyporiadania majetkových nárokov nie je možné riadne ukončiť nájomný
vzťah. Ak by nájomný vzťah skončil uplynutím 1-mesačnej výpovednej lehoty a žalobca by bol
povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného vzťahu, došlo by na strane žalobcu k pomerne značnej

škode. Pokiaľ by úpravy predmetu nájmu zostali vlastníctvom žalovaného došlo by na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu. Potrebu dočasnej úpravy odôvodnil žalobca aj tým, že pokiaľ by bol
úspešný v konaní vo veci samej, bez tejto dočasnej úpravy pomerov by mu vznikli vysoké náklady so
zastavením výroby celého podniku na dobu počas ktorej bude presťahovaný na iné vhodné miesto ako
aj samotné náklady na presťahovanie výroby a celej prevádzky.

Z doposiaľ zistených skutočností a z obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že
nie sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil potrebu
dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
ani obavu, že výkon súdneho rozhodnutia môže byť ohrozený. Zákon rozlišuje dve skupiny predbežných
opatrení - opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú

zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú
dôvody na nariadenie predbežného opatrenia osvedčené. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť
len na základe holého návrhu účastníka, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia účastníka,
prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť predbežné opatrenie na základe
domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o potrebe predbežného

opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť
byť vykonané. Obavu z ohrozenia musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že žalovaný robí
právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu
núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať úkony povinného
(žalovaného), z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Vydanie predbežného opatrenia je

výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo tak, aby
neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri vydaní predbežného opatrenia musí byť teda reálnosť
z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.

Odvolací súd je toho názoru, že ani jeden z dôvodov, ktorým žalobca odôvodňuje nariadenie
predbežného opatrenia nie je relevantný pre vydanie predbežného opatrenia. Jeho tvrdenie, že nie

možné ukončiť nájomný vzťah bez vyporiadania investícií, ktoré do nehnuteľnosti vložil nemá oporu
v žiadnom ustanovení zákonov ani v uzatvorenej zmluve. Vyporiadania týchto nárokov má právo sa
domáhať v inom druhu sporových konaní. Rovnako neobstojí ani argument o nákladoch spojených
so zastavením výroby a sťahovaním v prípade úspechu v spore. Z obsahu výpovede z 24.6. 2014
možno jednoznačne vyvodiť, že táto obsahuje v prvej časti výzvu žalovaného žalobcovi na zaplatenie

dlžnej sumy a v druhej časti, v ktorej žalovaný cituje ustanovenie čl. X ods. 1,2 uzatvorenej zmluvy ,
dáva žalobcovi výpoveď bez uvedenia dôvodu s tým, že zmluvný vzťah sa končí uplynutím výpovednej
doby. Pokiaľ sa žalobca snaží v tomto poukázať na nevýhodnosť uzatvorenej zmluvy je potrebné
zdôrazniť, že obaja účastníci konania sú podnikateľskými subjektami a najmä s ohľadom na znášanie
podnikateľského rizika majú výhodnosť resp. nevýhodnosť uzatváraných zmlúv dôsledne zvažovať

pri ich uzatváraní. Nie je preto správny názor súdu prvého stupňa, že žalovaný sa mal pri výpovedi z
nájmu zaoberať námietkami žalobcu k vystaveným faktúram, ich nezaplatenie totiž nepoužil ako dôvod
výpovede z nájmu nebytových priestorov.Žalobca v konaní neosvedčil ani jeden z predpokladov nariadenie predbežného opatrenia a to potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani
že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený a v konečnom dôsledku ani osvedčenie nároku, ktorého sa

domáha vo veci samej.

Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli
splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol.

O náhrade trov predbežného opatrenia bude podľa § 145 O.s.p. rozhodnuté v konečnom rozhodnutí

vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.