Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226195
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113226195.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karpatská 18, IČO: 35 940 875, v mene ktorej vykonáva advokáciou ako konateľ advokát JUDr. Jozef
Novák, proti povinnej: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie sumy 863,44 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 16. septembra 2013
č. k. 25Er/944/2013-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Astrová 2/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 35, § 45 ods. 1, 2, 3 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a § 879j Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad
resp. rozpor so zákonom. Konštatoval, že v predmetnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so
sídlom Bratislava, sp. zn. PV-A/1011/0051 zo dňa 01.03.2013. Predloženú zmluvu o úvere posúdil ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia o spotrebiteľskom
práve. Jednalo sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Dospel k záveru, že v
obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá
neprijateľná podmienka v článku 9. 9.2, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky
tým, že jej znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Spotrebiteľka mala iba možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
úverovým podmienkam. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok teda nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom. Vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k.
6 Cdo 1/2012. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že boli splnené
podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. d/, f/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté

uznesenie zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
preto s ním musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil
zásadu rovnocennosti. Poukázal na znenie ust. § 159 ods. 2 OSP. Zdôraznil, že v zmysle ust. II časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka a. s. postupovala v zmysle § 93 b/
ods. 1 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z.. Mal za to, že súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Svoje tvrdenia oprel o rozhodnutia iných súdov.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil
v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne
argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí
zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto
nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne
zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý
predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný
súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby
vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť
odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R
58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek

tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje
zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností Podmienky pre úver, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť
ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa
a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací
súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú
súčasťou Podmienok pre úver, povinná osoba ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom
spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby.
Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na
rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6
ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne
rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a
tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle
§ 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľky. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať,
že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa,
pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane,
teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje
slabšie postavenie v tomto vzťahu mohla zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať
alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko
slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľky. Spotrebiteľka nemá
možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber
dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské
konanie objektívne. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia bola skutočnosť, že
samotná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Následkom je skutočnosť, že

rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať
daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté
aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.