Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/420/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200732
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511200732.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevexekučnejvecioprávneného:StavebnébytovédružstvoBratislavaI,sosídlom
Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, proti povinnému v 1. rade: R. A., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom U. 2, XXX XX Q., v 2. rade: U. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX Q., vedenej u súdneho
exekútora: Mgr. Mária Nováková, so sídlom exekútorského úradu Matejkova 13, 841 05 Bratislava, pod
č. EX 5/2011, na vymoženie uloženej povinnosti vypratať byt s príslušenstvom bez nároku na bytovú

náhradu, zaplatiť trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy exekúcie, o námietke povinnej v 1. rade proti
exekúcii, o námietke povinného v 2. rade proti exekúcii a o návrhu povinného v 1. a v 2. rade na odklad
exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k.
37Er/159/2011 - 31 zo dňa 03.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 37Er/159/2011 - 31 zo
dňa 03.02.2012 v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného v 2. rade

proti exekúcii sp. zn. 37Er/159/2011, č. EX 5/2011 a povolil odklad predmetnej exekúcie, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietky povinnej v 1. rade proti exekúcii sp. zn.
37Er/159/2011, č. EX 5/2011 zamietol. Súd námietkam povinného v 2. rade proti exekúcii sp. zn.
37Er/159/2011, EX 5/2011 vyhovel, súd návrh povinnej v 1. rade na povolenie odkladu exekúcie sp. zn.
37Er/159/2011, č. EX 5/2011 zamietol a povolil odklad exekúcie voči povinnému v 2. rade na čas do

právoplatnosti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd námietkam povinného v 2. rade vyhovel.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 13.01.2011 na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie sa začalo exekučné konanie proti povinnej v 1. rade a povinnému
v 2. rade na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 6C/58/2010 zo dňa 27.10.2010.

Súdprvéhostupňapoukázalnato,žepovinnýv2.radepodalnámietkyvočizačatiuexekúcievyprataním
bytu na U. ul. X/XX a domáhal sa odkladu exekúcie do rozhodnutia predmetnej veci Krajským súdom v

Bratislave. Vo svojom podaní uviedol, že v súčasnej dobe prebiehajú ďalšie pojednávania vo veci úhrady
nedoplatku za uvedený byt, ktorý je predmetom exekučného konania na Krajskom súde v Bratislave
voči Stavebnému bytovému družstvu Bratislava I, a že na upovedomení je chybne uvádzaná adresa
jeho trvalého bydliska. Namietal, že oprávnený na všetkých písomnostiach adresovaných povinnému
v 2. rade uvádzal nesprávnu adresu, a že o začatí exekúcie sa dozvedel pri zaslaní výpisu z bežného
účtu vedeného na jeho meno. Ako prílohu priložil oznámenie oprávnenému o zmene bydliska, odpoveď

oprávneného o zaevidovaní zmeny bydliska a fotokópiu občianskeho preukazu, ako aj uznesenie
oprávneného č. 6C/58/2010 zo dňa 21.10.2010 a žiadosť o odkúpenie bytu zo dňa 25.01.2011 a zo dňa
09.02.2011.Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a zaoberal sa
námietkami povinnej v 1. rade, ktoré námietky zamietol, keďže mal za preukázané, že exekučný titul vo
vzťahu k nej bol právoplatný a vykonateľný, a ak sa aj vedie na Krajskom súde v Bratislave eventuálne

nejaký spor medzi oprávneným a povinnými, tento spor nemá súvislosť s predmetnou exekúciou, ale
vedie sa v inej, s exekúciou č. EX 5/11, nesúvisiacej veci.

Súd preskúmal aj námietky povinného v 2. rade a ním predložené prílohy, ktorými mal jednoznačne
za preukázané, že listom zo dňa 13.09.1990 oznámil povinný v 2. rade oprávnenému zmenu bydliska
z adresy N. XX/XX a z bytu povinnej v 1. rade a odsťahovanie sa na adresu M. XX/X, do bytu L. A..

Uvedenú zmenu adresy povinného v 2. rade oprávnený zaevidoval a povinnej v 1. rade oznámil, že berie
na vedomie zníženie počtu osôb v byte na N. ul. č. XX. Z fotokópie občianskeho preukazu povinného
v 2. rade súd zistil, že tento má minimálne od roku 2004 adresu trvalého pobytu na M. XXXX/XX v Q..
Exekučný titul bol povinnému v 2. rade doručovaný na adresu U. X v Q..

Súd prvého stupňa uzavrel, že postup súdu pri doručovaní písomností do vlastných rúk adresáta, ktorý
nebol zastihnutý, je upravený v § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení

účinnom v čase doručovania exekučného titulu, podľa ktorého, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa
má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v miestne doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o
doručeniezostanebezvýsledný,doručovateľuložípísomnosťnapošte,alebonaorgáneobceaadresáta
o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,

posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pre
uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, sa teda vyžaduje súčasné splnenie nasledovných
podmienok: 1. adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval,
2. doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že príde písomnosť znovu
doručiť a 3. pokus o doručenie zostal tiež bezvýsledný, ako aj to, že adresát písomnosti bol vhodným

spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo na orgáne obce, a že si teda adresát
zásielku do troch dní od jej uloženia nevyzdvihol.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že na uplatnenie fikcie doručenia musia byť splnené všetky vyššie
uvedené podmienky, avšak zo spisu sp. zn. 6C/58/2010 bolo zistené, že exekučný titul, ktorý bol
doručovaný povinnému v 2. rade t.j. rozsudok, na základe ktorého bola uložená povinnosť povinnému

v 1. a v 2. rade vypratať predmetný byt, nebol povinnému v 2. rade riadne doručený, a že zásielka sa
vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Z tejto zásielky jednoznačne vyplýva, že poštový
doručovateľ sa pokúsil povinnému exekučný titul doručiť najprv dňa 11.11.2010. nakoľko tento pokus o
doručenie exekučného titulu zostal bezvýsledný, pokúsil sa poštový doručovateľ povinnému v 2. rade
zásielku opätovne doručiť dňa 12.11.2010 s tým, že keďže povinný v 2. rade nebol zastihnutý, bola

zásielka dňa 12.11.2010 uložená na pošte. Keďže si povinný v 2. rade zásielku nevyzdvihol, uplatnila
sa fikcia doručenia ustanovená v § 47 ods. 2 OSP, podľa ktorej sa za deň doručenia považuje deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že po preskúmaní zásielky, v ktorej bol povinnému v 2. rade zasielaný
exekučný titul, založenej v spise vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/58/2010 bolo zistené,

že nie je možné ustáliť, či poštová doručovateľka vykonala nejaké šetrenie za účelom zistenia, či sa
povinný v 2. rade v mieste v čase doručenia zásielky zdržiaval. Povinný v 2. rade súdu v námietkach proti
exekúcii preukázal, že sa v čase doručovania exekučného titulu na adrese U. X v Q. nezdržiaval, pričom
o tejto skutočnosti bol oprávnený oboznámený a bola mu oznámená nová korešpondenčná adresa, na
ktorú bolo možné povinnému v 2. rade zásielky doručovať. Podľa názoru súdu okolnosť, že poštová

doručovateľka pri doručovaní exekučného titulu nezisťovala, či sa povinný v 2. rade v mieste doručenia
zdržiava, je spôsobilá vyvolať pochybnosti o nesplnení podmienky zdržiavania sa adresáta v mieste
doručenia ako jednej z podmienok uplatnenia fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP.

Z ohľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné považovať exekučný
titul za riadne doručený povinnému v 2. rade, nakoľko nebolo preukázané, že by sa povinný v 2. rade

v čase doručovania exekučného titulu v mieste doručovania zdržiaval a z toho dôvodu exekučný titulnemohol voči povinnému v 2. rade nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nie je spôsobilým
rozhodnutím, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu voči povinnému v 2. rade.

V súvislosti s podaným návrhom na odklad exekúcie, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 56 ods. 1

a 2 Ex. por. a zdôraznil, že je možné povoliť odklad exekúcie, ak sú splnené podmienky uvedené vo
vyššie uvedenom citovanom ustanovení § 56 ods. 1 Ex. por., t. j. vtedy, ak odklad exekúcie navrhol
povinný, ktorý je fyzickou osobou za predpokladu, že sa nezavinene ocitol v zlej sociálnej situácii
a odklad exekúcie nespôsobí oprávnenému vážnu škodu. Nepriaznivé postavenie povinného musí
byť len dočasné t.j. musí existovať predpoklad, že nejde o trvale nepriaznivú situáciu. Prechodnosť

nepriaznivého postavenia povinného okrem iného predpokladá, že na základe konkrétnych okolností
možno očakávať zlepšenie súčasného nepriaznivého stavu. Podľa § 56 ods. 2 Ex. por. môže sa odklad
exekúcie povoliť, ak existuje predpoklad, že exekúciu bude potrebné v budúcnosti z niektorého dôvodu
uvedeného v § 57 Ex. por. zastaviť.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že nakoľko bolo námietkam povinného v 2. rade voči exekúcii
vyhovené, je pravdepodobnosť uplatnenia postupu predpokladaného v ust. § 50 ods. 5 veta prvá Ex.

por., a to toho, že súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa námietkam vyhovelo, exekúciu zastaví.

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na to, že povinný v 2. rade
prevzal poštovú zásielku o upovedomení o začatí exekúcie vyprataním bytu na U. ul. č. 2, číslo bytu XX
na 3. poschodí a tým, ako spoločný nájomca bol uzrozumený s tým, že ide o nútený výkon rozhodnutia.

Poukázal na to, že povinný v 2. rade sa zdržiaval na adrese vypratávaného bytu, inak by sa nebol

dostal k upovedomeniu, a že tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný v 2. rade
podľa názoru oprávneného prevezme poštovú zásielku tam a vtedy, keď sa mu to hodí. Súd nemal
vyhodnotiť uvedené podanie ako námietky proti exekúcii a nemal o nich rozhodovať, ale mal ich posúdiť
ako návrh na odklad exekúcie. Mal za to, že súd v protiklade s ustanoveniami zákona a praxou prihliadal
na tie skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom vymáhaného nároku, pričom v exekučnom konaní možno

v zásade prihliadať iba na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Nesúhlasil s
tvrdením povinného v 2. rade, ktoré si bezo zbytku osvojil aj súd, že on nahlásil oprávnenému zmenu
adresy, a že sa odsťahoval z bytu R. A. z ulice N. XX/XX, je zavádzajúce, pretože on sa neodsťahoval
z bytu R. A., ale zo spoločného bytu v spoločnom nájme. V tomto byte však zostal podľa nášho práva v
spoločnom nájme a je povinný naň prispievať a oprávnený mu zásielky zasielal správne na tú adresu,

kde mal spoločný nájom. Mal za to, že ak niekto nebýva v byte s manželkou, nemôže existovať ani
spoločný nájom a potom dôvody na odklad exekúcie tu nie sú, lebo v tomto byte nebýva a nemá tam
ani vnesené veci. Nájomcom sa doručuje na tú adresu, ktorá korešponduje s adresou bytu, ktorý majú v
nájme, a to najmä zvlášť u bytov družstevných. Z toho dôvodu považoval doručovanie na adresu bytu,
ktorý majú obaja povinní v nájme, za správne, spravodlivé a v súlade so zásadou v tomto bytovom dome,

že sa doručuje spôsobom v dome obvyklým.

Zdôraznil, že dôvody na odklad exekúcie u povinného v 2. rade vôbec nie sú, keďže povinný v 2. rade
sa trvale najmenej od 13.09.1990 nezdržiava v tomto byte, za byt neplatí, svojou vlastnou vinou sa ocitol
trvale v takom postavení, že exekúcia nič nemení na jeho statuse bývania, a keďže námietkam povinnej
v 1. rade sa nevyhovelo a ani jej návrhu na odklad exekúcie a u nej sú vedení príslušníci jej rodiny na

rozdiel od povinného v 2. rade, ktorý s nimi nebýva.

Zdôraznil, že povinný v 2. rade nemá žiadny faktický vzťah k tomuto bytu, ani veci v ňom. Záver z
uvedeného je ten, že podľa súdu ten, kto v byte býva sa môže vypratať a ten, kto v byte nebýva sa
nemôže vypratať.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd námietky povinného v 2. rade zamietol a taktiež zamietol

aj jeho návrh na odklad exekúcie.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj
ďalšie dôvody.

Krajský súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie na
základe predložených listinných dôkazov, a že z predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny
záver.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 41 ods. 1 Ex. por., podľa ktorého exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Materiálnym predpokladom exekúcie je tzv. exekučný titul. Exekučný titul tvorí podklad exekučného
konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Bez existencie exekučného titulu je exekučné
konanie nemysliteľné. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, predpokladom toho, aby takéto rozhodnutie

mohlo byť exekučným titulom je to, že rozhodnutie je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme
takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktoré umožňujú vynútiť splnenie povinností v nej obsiahnutých
prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod
formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo
byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka

vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozumieme
súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutú v exekučnom
titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme tak predovšetkým
taký enunciát výrokovú časť súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu, niektorým zo spôsobov
uvedených v Ex. por., vykonať.

Podľa ust. § 161 ods. 1 OSP, rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Podľaust.§161ods.2OSP,akniejevrozsudkuuloženápovinnosťnaplnenie,jerozsudokvykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.

Z exekučného titulu v predmetnej veci vyplýva, že povinný v 1. a v 2. rade boli exekučným titulom -
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V vydaným pod č. k. 6C/58/2010 - 33 zaviazaní vypratať byt v Q.,

na U. ul. č. 2, číslo bytu XX, na 3. poschodí, pozostávajúceho z predsiene, kuchyne, ďalšej predsiene,
troch izieb, WC, príslušenstva, pivničnej kobky, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na
bytovú náhradu a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Predpokladom právoplatnosti predmetného rozsudku t.j. exekučného titulu bolo riadne doručenie

predmetného rozsudku účastníkom konania t.j. tak oprávnenému, ako aj povinnému v 1. a v 2. rade.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok - exekučný titul nebol povinnému v 2. rade riadne doručený tak,
ako to konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako to vyplýva z predložených
listinných dôkazov, keďže nebolo možné v danom prípade akceptovať náhradné doručenie v zmysle
ust. § 47 OSP, keďže povinný v 2. rade sa zjavne na adrese, kde mu bol exekučný titul doručovaný,

nezdržiaval. Z uvedených dôvodov exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči
povinnému v 2. rade, čo je základný predpoklad na začatie exekučného konania.Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyhovel námietkam povinného v 2.
rade a povolil odklad exekúcie tak, ako to je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o námietky oprávneného v podanom odvolaní, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

exekučný súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci t.j. dôvodmi, pre ktoré došlo k rozhodnutiu o
vyprataníbytu,alezaoberalsaibaprocesnoustránkouvecit.j.,čiexekučnýtitulnadobudolprávoplatnosť
a vykonateľnosť, či môže byť podkladom pre vykonávanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil.

Pokiaľ ide o podanie povinného v 2. rade nazvané ako „odvolanie“ doručené súdu prvého stupňa dňa

13.04.2012, odvolací súd mal za to, že v danom prípade ide o návrh povinného v 2. rade na zastavenie
exekúcie, o ktorom je príslušný rozhodovať súd prvého stupňa, preto o ňom odvolací súd nerozhodoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.