Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107232835
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7107232835.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., Prievozská
37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri starej
prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanej: L. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom
P. - J. E., zastúpenej opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I.,
o zaplatenie 1,33 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k.

35C/156/2010-45 zo dňa 20. 1. 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,33
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 20 eura na účet

právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 23.3.2006 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 1,33 eura (40,- Sk) a k úhrade trov konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že dňa 20.9.2005 mu bola jeho právnym predchodcom - Slovenský rozhlas, Mýtna 1,
Bratislavapostúpenápohľadávkavočižalovanejvovýške40,-Sktitulomnezaplateniakoncesionárskych
poplatkov.

Zároveň žalovanú podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. zaviazal nahradiť úspešnému

žalobcovi trovy konania vo výške 20 eura. Trovy predstavovali zaplatený súdny poplatok vo výške 16,60
eura a trovy právneho zastúpenia vyčíslené na 60,22 eura. Takto vyčíslené trovy prvostupňový súd
považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a tak za trovy potrebné na úspešné uplatnenie
práva, náhradu trov ktorých priznal, považoval trovy vo výške 20 eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku o trovách konania. V tomto výroku
žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť mu trovy

konania v celej uplatnenej výške 81,79 euro.

Rozhodnutie o znížení trov konania považoval za nesprávne, pretože hoci ho právny poriadok v
súčasnosti umožňuje, keby súd bol riadne a včas bez zbytočných prieťahov konal, bol by k rozhodnutiu
dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola vprávnom poriadku obsiahnutá. Túto možnosť totiž zaviedla až novela O.s.p. zákonom číslo 384/2008
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.10.2008. Návrh na začatie konania však navrhovateľ podal
ešte v roku 2006. Je teda zrejmé, že vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súdneho konania začal

za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania, ako tomu bolo v čase skutočného
rozhodovania, pričom išlo o zbytočné prieťahy v konaní spôsobené práve súdom. Pokiaľ prvostupňový
súd uvádza, že by zastupovanie bolo pre advokáta zaujímavé aj v prípade, ak by sa dohodli na zníženej
odmene, nepovažoval to žalobca za relevantné odôvodnenie, pretože súd nemá právo posudzovať, aká
odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná a ani skúmať, koľko navrhovateľ advokátovi skutočne zaplatil.

Poukazoval na to, že náhrada trov konania, ktorá bola žalobcovi priznaná, nepokrýva náklady za služby
advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v
konaní priznaná. Pred prijatím novely vtedajší právny zástupca navrhovateľa D.. E. H. preukázateľne
poskytol právne služby prevzatia a prípravy zastúpenia a písomné podanie na súd. Žalobca zároveň
poukázal na to, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu, pretože
ovplyvňuje súdne konanie, ktoré bolo začaté pred jej prijatím. V dôsledku jej prijatia, avšak až v prípade

jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu ako aj
k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, a to v zmysle Ústavy Slovenskej republiky ako aj
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov. Zásah
spočíva v tom, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom
advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť. Je odôvodnené

predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych
sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Takto by súdy prispeli k nerešpektovaniu
práva a podporovali by neplatičov. Ak teda na toto odvolanie nebude žalobcovi priznaná náhrada trov
konania v adekvátnej výške, bude sa ochrany svojich základných práv domáhať pred Ústavným súdom,
prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si uplatní náhradu vzniklej škody od

štátu.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti o trovách
konania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok
prvostupňového súdu v tejto časti potvrdil. Nakoľko v tejto časti má rozsudok charakter uznesenia, aj

odvolací súd rozhodoval uznesením.

Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmenu
notárazavykonanéúkonysúdnehokomisáraajehovýdavky,odmenusprávcudedičstvaajehovýdavky,
tlmočné a tiež odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov

konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov
súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Od účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým bo
zmenený O.s.p., t.j od 15.10.2008 súd musí v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. skúmať aj primeranosť trov
konania u drobných sporov.

Inštitút „veci s nízkou hodnotou sporu“ sa do nášho civilného procesu zaviedol na základe nariadenia EP

a rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktoré upravilo mechanizmus pre európske konanie ohľadne
pohľadávoksnízkouhodnotousporuvtzv.cezhraničnýchsporoch.Vzmysle§200eaO.s.p. savnašom
občianskoprávnom konaní za drobný spor považuje taký spor, ktorého predmet konania nepresahuje
500,- eur.

V procesných otázkach (až na výnimky výslovne upravené) v zásade platí, že aj v začatých konaniach

súdpostupujepodľaprávaúčinnéhovčaserozhodovania.Ajpodľaprechodnéhoustanoveniakúpravám
účinným od 15.10.2008 vykonaných zákonom č. 384/2008 Z.z. (§ 372p ods. 1 O.s.p.) sa predpisy účinné
od 15.10.2008 použijú aj na konania začaté pred týmto dátumom, pretože ďalej nebolo ustanovené inak.
Podľa názoru odvolacieho súdu teda nejde o neprípustnú retroaktivitu, pretože retroaktivita je absolútne
vylúčená len pre trestný postih.Aj keď konanie v predmetnej veci začalo ešte v roku 2006, od 15.10.2008 vzhľadom na výšku
uplatnenej pohľadávky predmetný spor bolo potrebné považovať za drobný spor, pri ktorom v súvislosti s
rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení

účinnom v čase rozhodovania, podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch aj nepriznať
alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Dĺžka konania, či zbytočné prieťahy na strane súdu,
na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, sú z hľadiska rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi
právne bezvýznamné.

Legálnu definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“, zákon neuvádza, takže pri výklade tohto
ustanovenia je potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bolo ustanovenie § 150 ods. 2
O.s.p. zavedené, táto zákonná úprava vychádza z uvedeného nariadenia EP a rady (ES) o tom, „aby sa
pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke“.
Podľa tejto dôvodovej správy „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé

veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú
možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na
ich množstvo zaujímavé“.

Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., aj v rámci úvah o tom, či sú trovy konania neprimerané

a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, súd prihliada najmä na charakter
uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj
účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania v tejto veci je vymáhanie nedoplatku na
koncesionárskych poplatkoch dlžných Slovenskému rozhlasu zo strany platiteľa, ktorým bola podľa

zákona č. 212/1995 Z.z. aj žalovaná ako fyzická osoba, ktorá vlastnila rozhlasový prijímač a to za určité
obdobie z rokov 2002 až 2005. Pohľadávka z tohto nedoplatku bola na žalobcu postúpená Slovenským
rozhlasom ako pôvodným veriteľom na základe verejnej obchodnej súťaže. Ide o drobné pohľadávky,
lukratívnosťktorýchvšakzobchodnéhohľadiskabolaprežalobcuzaujímavápreichmnožstvo,alepráve
pre charakter a množstvo týchto pohľadávok, ktoré boli predmetom obchodovania, musel si žalobca byť

vedomý aj obchodného rizika spojeného s uplatnením a tiež následným vymáhaním týchto pohľadávok,
ku ktorému patrí aj prípadný neúspech v konaní, resp. nenávratnosť všetkých vynaložených nákladov
a to eventuálne aj v súvislosti so súdnym konaním.

Žalobca pred začatím konania ešte vyzýval dlžníkov koncesionárskych poplatkov na mimosúdne
vyrovnanie nedoplatku, prípadne na zaslanie dokladu o jeho úhrade, čo sa stalo aj v tomto prípade.

Ak teda napriek tomu pohľadávka zo strany žalovanej nebola uhradená, trovy konania spojené so
zaplatením súdneho poplatku treba považovať za účelne vynaložené trovy konania, ktorých nepriznanie
či zníženie by ani s odvolaním na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nebolo spravodlivé, pretože bez splnenia
tejto poplatkovej povinnosti žalobcu by ani súdne konanie nemohlo prebehnúť. Preto pri zohľadnení
úspechu žalobcu v konaní je v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. aj u tohto drobného sporu nutné priznať

úspešnému žalobcovi náhradu trov konania súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku, čo v danom
prípade predstavuje sumu 16,60 euro.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, odvolaciemu súdu je známe, že išlo a ide o zastúpenie žalobcu
rovnakým zástupcom v tisícoch sporov na celom Slovensku. Nejde teda len o vzťah zastupovania
v individuálnom spore na základe individuálneho plnomocenstva, ale o hromadné žaloby, kde sa

zastupovanie spravidla vykonáva za paušálnu odmenu. Spôsob odmeňovania dohodnutý medzi
veriteľom a advokátom však nie je rozhodujúci pre posúdenie primeranosti trov konania, pretože súdneposudzuje túto dohodu. Súd však posudzuje neprimeranosť trov voči uplatnenej pohľadávke. Z
tohto hľadiska je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce to, že vzhľadom na totožné právne
problémy a rovnaké podklady žalobcu je prácnosť jednotlivých administratívnych prác (ich počítačové

spracovanie), ale aj právna ne/náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach
podstatne nižšia, ako keby išlo o individuálne zastupovanie. Vzhľadom na hromadné vybavovanie veci
sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky.

Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že pri takomto zastupovaní a v podstate bezproblémovom
priebehu konania možno za trovy primerané pohľadávke vyplývajúcej z nedoplatku na koncesionárskych

poplatkoch považovať súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia maximálne vo výške žalovanej
pohľadávky, t.j. sumu 16,60 euro + 1,33 euro, spolu 20 euro.

Keďže aj v zmysle tohto názoru odvolacieho súdu žalobcovi by titulom neprimeranosti k uplatnenej
pohľadávke nepatrili vyššie trovy, ako mu priznal prvostupňový súd, bol rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutom výroku o trovách konania potvrdený.

Aj keď žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, žalovanej trovy nevznikli, a tak náhrada trov

odvolacieho konania nebola priznaná ani jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.