Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206841
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114206841.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Š. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. K. XX, právne zast. JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany
82, proti odporcom: 1. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, IČO:37936859,
Prešov, Jesenná 14, 2. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, obaja zastúpení Mgr. Janou Krivkovou,
Gen. Svobodu 684/10, Svidník, v konaní o zaplatenie 1.002,60 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 10.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne
odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.002,60 Eur a trovy konania.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ založil svoj návrh na skutočnosti, že dňa 7.2. a 8.2. 2013 na ceste tretej triedy č. XXXXX
v obci W. K. došlo pri odhŕňaní snehu odhrňovacím vozidlom k poškodeniu oplotenia, bráničky a
vstupnej brány pred rodinným domom č. XX, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Odporca v 1. rade je
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a odporca v 2. rade je vodič -
zamestnanec Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, stredisko U. J. I., ktorý spôsobil
škodu a zodpovedá za ňu podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Odporcovia sa vo veci vyjadrili, s návrhom nesúhlasili. Odporca v 2. rade je zamestnancom u odporcu

v 1. rade ako vodič cestného motorového vozidla. Podľa tvrdení navrhovateľa malo dôjsť ku škodovej
udalosti dňa 7.2. a 8.2.2013, avšak podľa neho ide o konštruktívne a špekulatívne tvrdenia, ktoré
sa nezakladajú na pravdivej skutočnosti. Poukazoval na to, že stav, v akom sa nachádza oplotenie
v súčasnosti je zapríčinený poveternostnými a geologickými vplyvmi. Ak sa navrhovateľ opiera o
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K. zo dňa 26.5.2013, tak toto tvrdenie
nemožno považovať za relevantné, keďže vo svojom uznesení používa vyvrátiteľnú právnu domnienku,
že ku skutku malo dôjsť tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Obvodné oddelenie PZ však odmietlo začať trestnéstíhanie, nakoľko neboli po subjektívnej stránke naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu
poškodzovania cudzej veci a ani žiadne priestupku. Poukazoval pritom, že dôkazné bremeno týkajúce
sa príčinnej súvislosti ako tretieho predpokladu zodpovednosti zaťažuje poškodeného a navrhovateľ

nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii tejto príčinnej súvislosti medzi porušením jeho právnej
povinnosti a vzniknutou škodou.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.7.2014 odporca v 2. rade namietal nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie a to s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ niekto
spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám,

ale za škodu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával.

Napojednávanídňa3.11.2014navrhovateľpotvrdil,žesaudalosťstalavnocizo7.na8.2.2013.Napadlo
vtedy veľa snehu a odhŕňač odhrňoval sneh nabok z cesty. Bola to veľká halda a spôsobila mu škodu na
bráne a plote. Plot je z roku 1999, pretože v roku 1998 boli povodne a po povodniach sa opravovali cesty
aj ploty. Vtedy sa staval betónový plot aj železné dielce. Koľko presne to stálo, tak to si nepamätal. Bol
u neho však poisťovateľ a odhadol škodu na plote 1.400 Eur, ale povedal, že to musí dať najprv firme,

aby mu to preplatili. Keď videl však správu z polície, tak povedal, že poisťovňa mu to nepreplatí, pretože
existuje vinník a má si to vymáhať od neho. Na plote zatiaľ nerobil nič, ostal poškodený. Poškodený je
betónový múr, vytrhnutý je spodok z brány, stĺpiky z brány. Tú škodu 1.000 Eur má z polície, pretože
policajti začali trestné stíhanie a tam bola škoda určená 1.000 Eur. Hneď po škodovej udalosti volal
starostu obce. Starosta mu dal telefónne číslo do U. J. I. na Správu ciest. Tam osobne bol, doniesol tam

všetky papiere, aj z polície, ktoré mal. Okrem starostu tam bol aj sused z nižnej aj vyšnej strany. Tiež
majú poškodené ploty. Navrhovateľ potvrdil, že bol po U. J. I. I. K. na Správe ciest za pánom, ktorý
sedí na prízemí a ten mu povedal, že má doniesť všetky papiere. Tak mu doniesol všetky papiere a ten
ich odniesol na sekretariát. Boli to papiere z polície, z poisťovne a fotografie. Ohlásený plot v zmysle
stavebného zákona nemal, robilo sa to po povodni, kde bol starý plot, tak tam sa urobil aj nový plot.

Odporca v 2. rade na pojednávaní potvrdil, že pracuje ako vodič u odporcu v 1. rade. V ten večer mal
službu, chodil s odhrňovačom. Bolo naozaj veľa snehu. To, že spôsobil nejakú škodu, tak toho si nie je
vedomý. Pamätá si na to, že neskôr za ním prišli policajti, aj za majstrom. Pýtali sa ho, kto mal vtedy
službu. Boli aj za ním, ale odporca uviedol, že si nie je vedomý škody, ktorú by spôsobil. Potom nebol
navrhovateľom viac kontaktovaný, dostal až žalobu zo súdu na vyjadrenie. Poukázal na to, že v W. K. v

lete 2012, pol roka pred spomínanou udalosťou boli robiť výspravku cesty. Vtedy bol za nimi navrhovateľ,
ktorý hovoril, že má problémy s plotom, pretože plot bol naklonený. Betónová časť aj kovový vrch sa
mu nakláňali. Vtedy mu povedali, že sú len zamestnanci a sťažovať sa má na Správe a údržbe ciest v
K.. Odporca v 2. rade si pamätal aj to, že navrhovateľ v tom čase mal kopu hliny a prosil ich, aby keď
odhŕňajú sneh, aby tú kopu hliny nerušili, pretože potom steká voda, keď sú dažde do dvora, preto tú

kopu hliny tam má. Takže tú kopu hliny obchádzajú aj v zime. Nie je to veľa, je to 20 cm, ale pri odhŕňaní
to môže robiť problém. Odporca v 2. rade tvrdil, že v čase, keď sa ich toto navrhovateľ dotazoval, teda
v lete 2012 bol plot poškodený, bol to taký oblúk, ktorý smeroval dovnútra. Odporca v 2. rade vysvetli
aj systém odhŕňania snehu. Keď ide cez W. K., tak ide zospodu hore, teda po opačnej strane, ako má
dom navrhovateľ, teda tam odhŕňa 3,5 m radlicou sneh. Keďže cesta má 5 m, tak smerom dole na tej

strane, kde má dom navrhovateľ, odhŕňa už len menšiu časť cesty.

Navrhovateľ k výpovedi odporcu uviedol, že je pravdou, že sa s nimi rozprával pol roka pred škodovou
udalosťou, ale určite im nehovoril o plote, ale o tej vode áno.

Na otázku právnej zástupkyne odporcov navrhovateľ uviedol, že žiadosť na Správu ciest podal až v
septembri 2013 preto, pretože predtým to riešila polícia. To uznesenie je z mája a potom ešte osobne bol

dvakrát na správe ciest za pánom, ktorého meno si už nepamätá. Papiere tam odniesol až v septembri.

Vo veci boli vypočutý svedkovia.Svedok K. E., starosta obce W. K. bol starostom aj v čase, keď malo dôjsť ku škodovej udalosti. Pamätá
si, že mal telefonát od navrhovateľa, aby prišiel pozrieť jeho plot. Videl, ako bol nahrnutý sneh na plote.
V tej časti nie sú urobené chodníky, takže pri komunikácii je hneď plot rodinného domu. Ten plot bol

nahnutý. Či bol nahnutý aj predtým, tak k tomu sa svedok nevedel vyjadriť, ale vtedy, keď sa bol pozrieť
po tom snehu, tak nahnutý bol. Podľa neho, keď odhŕňajú sneh ich obecné mechanizmy, niekedy sa
stane, že sa ohne pletivo, ale betónový múrik nie. Informoval navrhovateľa, že je to vec samosprávneho
krajaanechsitoriešitoutocestou.Záznamztohostarostažiadennevyhotovoval,zistillen,žetoneurobil
ich mechanizmus a vedel, že sa o to zaujíma polícia, tak sa o to už ďalej on nezaujímal.

Svedok S. A. je sused navrhovateľa. Tyká si s ním. Pracuje ako vodič záchranár a prišiel po nočnej
službe domov. Manželka ho hneď upozornila, že majú niečo s plotom. Plot sa už dotýkal elektrického
stĺpu. Volali hneď policajtov spolu so susedom navrhovateľom. Myslel si, že sa to bude riešiť zo zákonnej
poistky vozidla, ktoré to spôsobilo, ale tu neuspeli. Trestné konanie bolo zamietnuté, preto prišli na
Správu a údržbu ciest, aby sa to vyriešilo. On má plot z betónových tvárnic, je nahnutý asi 15 cm. Sused
má prehnutú stranu svojho plota o 10 až 15 cm, taký „pukeľ“. Tie ploty sa stavali nové po povodni v

roku 1998. Predtým ten susedov plot nebol preliačený ani poškodený. Čo sa týka ohlasovania drobnej
stavby, tak po povodni sa tieto nemuseli robiť, pretože to bola výnimka od premiéra.

Svedok G. S. pracuje ako vedúci strediska Správy a údržby ciest v U. J. I.. Je vedúci od roku 2003.
Navrhovateľa osobne nepozná, nekontaktovali sa telefonicky. Prvýkrát sa dozvedel o tejto škodovej
udalosti od policajtov, ktorí prišli na stredisko koncom marca. Na mieste samom nebol. Potom niekedy v

lete bol so šoférom pozrieť na mieste samom v dedine. S policajtmi, keď prišli na stredisko, tak rozprával
aj šofér, prítomný odporca v 2. rade. Za jeho éry, odkedy pracuje na Správe a údržbe ciest od roku 1998,
tak sa prvýkrát stretol s takouto škodovou udalosťou. Nikdy predtým sa nič podobné nestalo. Keď bol na
mieste samom v lete, tak videl, že bránička je ohnutá, ale či to spôsobil odporca, tak to sa posúdiť nedá.

Boli predložené súdu aj listinné dôkazy. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K., Obvodné oddelenie

PZ v Z. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K., z ktorého je zrejmé, že nie je dôvodné začatie trestného stíhania, alebo
na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Ďalej žiadosť na Správu a údržbu ciest Prešovského
samosprávneho kraja v K. od navrhovateľa na náhradu spôsobenej škody, odpoveď zo strany odporcu
v 1. rade na túto žiadosť.

Navrhovateľ predložil odborné vyjadrenie č. XX/XXXX od znalca F.. S. X. na výšku škody na plote, ktorá

podľa znalca činí 2.831 Eur. Znalec sa vyjadroval iba ku samotnej výške škody. Súčasťou znaleckého
posudku je aj fotodokumentácia zo dňa 19.3.2015, z ktorej vyplýva preliačenie plotu 25 cm smerom do
pozemku odporcu, ako aj preliačenie brány.

Odporcovia predložili súdu svoju vlastnú fotodokumentáciu stiahnutú z internetovej stránky google
máp - street view, ktorá bola vyhotovená v apríli roku 2012 a nachádza sa na čl. 114 - 115.

Túto fotodokumentáciu doložili odporcovia z dôvodu, že bola vyhotovená verejne v apríli 2012 a
z predložených zreteľných fotografií jednoznačne vyplýva, že plot je preliačený, poškodený, bránka
nedolieha.

Odporcovia namietali v konaní aj to, že stavba zo strany navrhovateľa nespĺňala náležitosti stavebného
zákona,nebolaohlásená.Navrhovateľsabránil,žeplotbolpostavenýpopovodnivroku1998,kdeplatila

výnimka. Odporcovia však predložili odpoveď z obce W. K., ako aj ďalších obcí, ktoré boli postihnuté
povodňou a to V. a O., ktorí potvrdili, že obecný úrad neeviduje výnimky na ohlasovanie drobných stavieb
z obdobia po povodni 1998.

Na tieto listinné dôkazy reagoval vyjadrením navrhovateľ (čl.151), ktorý čestne prehlásil, že základy
oplotenia boli postavené v roku 1967 a z toho vyplýva, že na stavbu základov oplotenia nebolo potrebné

žiadne ohlasovanie drobných stavieb z dôvodu, že žiadny právny predpis to neustanovoval. Teda žiadne
ohlásenie drobnej stavby navrhovateľ predložiť nemôže.Následne na otázku súdu na pojednávaní prečo navrhovateľ tvrdil, že plot postavil po povodni v roku
1999, keď teraz tvrdí, že to bolo už v 60-tych rokoch, navrhovateľ uviedol, že po povodni plot opravovali,
ale betónový základ ostal ešte zo 60-tych rokov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Paragraf 420 ods. 2 uvádza, kto nesie zodpovednosť, ak je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou,ktorábolaspôsobenápriichčinnosti.Tietoosobysamyzaškodunezodpovedajú.Uskutočňovali
totiž činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby, teda o činnosť pracovníkov. Konajúca osoba

pri výkone svojej činnosti nesleduje svoj osobný záujem. Medzi ňou a právnickou osobou je vnútorný
vzťah činnosti vykonávanej týmito osobami. Z tohto dôvodu sa súd musel zaoberať aj vznesenou
námietkou pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade - vodiča vozidla odporcu v 2. rade. V tejto súvislosti
sa súd stotožňuje s tvrdením odporcu, že jeho pasívna legitimácia nie je daná. Odporca v 2. rade je
zamestnancom odporcu v 1. rade, škoda mala vzniknúť činnosťou odporcu v 1. rade. Preto z tohto

dôvodu je žaloba voči odporcovi v 2. rade neopodstatnená a pre chýbajúcu pasívnu legitimáciu súd
návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Tieto štyri základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť preukázané všetky, pričom nie je rozhodujúce,

či škoda bola spôsobená úmyselne, alebo z nedbanlivosti.

Čosatýkavznikusamotnejškody,súdpoukazujenato,žebolodôvodnénávrhzamietnuť,pretoženeboli
splnené všetky predpoklady v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 a to príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, resp. zavinenie zo strany odporcu v 1. rade. Navrhovateľ oprel svoj návrh o
listinné dôkazy a to o uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K., ktoré však nijakým

spôsobom neuzatváralo, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu, iba opisoval stav, ktorý navrhovateľ
polícii uviedol. Navrhovateľ predložil súdu aj odborné vyjadrenie, ktoré tiež len opisovalo, aká výška
škody na danom plote je daná, nie však ako ku škode došlo. To, že plot je poškodený, preukázané
bolo. Existencia škody bola daná. Ale nepreukázaným zostalo porušenie právnej povinnosti, zavinenie
a najmä príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Podstatné pre rozhodnutie súdu pri zamietnutí návrhu voči odporcovi v 1. rade boli tri skutočnosti.

V prvom rade to, že navrhovateľ súd zavádzal, keď uviedol, že plot bol postavený v roku 1999 po povodni
a teda, že bol relatívne nový, keď došlo ku škodovej udalosti. Následne však, keď nevedel predložiť
ohlásenie drobnej stavby potvrdil, že základy plotu boli postavené ešte v 60-tych rokoch. Betónový múrik
vyhotovil navrhovateľ po povodni v roku 1999. Tieto okolnosti však súd nemal za preukázané, pretože

ich sám navrhovateľ následne poprel, keď nevedel predložiť ohlásenie drobnej stavby a uviedol, že
oplotenie bolo postavené v roku 1967.Podstatné sa javilo pre rozhodnutie súdu vyjadrenie odporcu v 2. rade, ktorý potvrdil, že navrhovateľ pol
roka pred uvádzanou škodovou udalosťou sa informoval u pracovníkov Správy a údržby ciest o oprave
plotu, ktorý už vtedy javil známky poškodenia.

Ako tretí kľúčový dôkaz pre zamietnutie žaloby súd považuje fotografie predložené zo strany odporcov
z google street view z apríla roku 2012, teda pol roka pred uvádzanou škodovou udalosťou, z ktorých je
viditeľnéazrejmé,žeplotjenaklonenýapoškodený,bránanedolieha,zčohosútedazjavnépochybnosti
o tom, že ku poškodeniu plotu došlo tak, ako tvrdí navrhovateľ a teda konaním odporcov v 1. a 2. rade.
Tieto fotografie sú verejne prístupné s presným označením mesiaca a roku, keby boli vyhotovené. A

teda rok pred udalosťou, ako ju opisuje navrhovateľ.

S poukazom na všetky tieto tri skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol aj voči odporcovi v 1.
rade ako nedôvodný, pretože neboli splnené podmienky v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 a to, že
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, keďže
navrhovateľ nepreukázal, že ku škode došlo práve konaním odporcu v 1. rade vo februári 2013 s
poukazom na vyššie uvedené, teda neuniesol dôkazné bremeno.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol vo veci neúspešný a úspešní
odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.