Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205524
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514205524.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu POĽANA

- podielnícke družstvo Jarabina, so sídlom Jarabina 430, IČO: 36 473 952, pr. zast. JUDr. Justínou
Lajčákovou, advokátkou so sídlom ul. 1. Mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému K.. R. V.,
nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený JUDr. Slavomír Firment, Advokátska kancelária, 17.
Novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986 v konaní o určenie neplatnosti výpovede z
nájomnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď nájomnej zmluvy č. 142/2005 o nájme poľnohospodárskych pozemkov
na poľnohospodárske účely uzavretej dňa 8.11.2005 medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola daná

žalovaným žalobcovi dňa 25.9.2014, je neplatná.

II.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2014 sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď nájomnej zmluvy
na poľnohospodársku pôdu v k. ú. R. a k. ú. L. M. zo dňa 8.11.2005, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným (ďalej len „nájomná zmluva“), ktorá bola zo strany žalovaného daná žalobcovi dňa 25.9.2014,
je neplatná.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.9.2014 mu bola od žalovaného doručená listina - Výpoveď
nájmu na poľnohospodársku pôdu. Táto výpoveď je neurčitá, pretože z nej nie je možné zistiť, o aké
pozemky sa jedná, na akých LV sú vedené, či sa jedná o výlučné vlastníctvo žalovaného alebo podielové

spoluvlastníctvo pozemkov, ktoré by bolo možné z výpovede zistiť a identifikovať. Podľa osobných
údajov na výpovedi žalobca zistil, že sa jedná o výpoveď nájomnej zmluvy č. 142/2005, ktorá bola
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.11.2005. V čl. 4 ods. 1 prvej vety tejto zmluvy bola táto
uzavretá na dobu určitú, konkrétne na 15 rokov. Doba nájmu začala plynúť dňom podpísania zmluvy
dňa 8.11.2005 a končí dňom 8.11.2020. Žaloba poukázal na skutočnosť, že výpoveď žalovaného ako
prenajímateľa z nájomnej zmluvy č. 142/2005 je podaná tak, aby platnosť a účinnosť zmluvy zanikla
uplynutím výpovednej lehoty, a to 01.10.2015, čo je v rozpore s dohodnutou

.dobou platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. Vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný ako
prenajímateľ opiera svoju výpoveď o mimoriadne okolnosti a cituje časť č. IV ods. 1./2. vetu predmetnej
zmluvy, pričom už z tejto vety je zrejmé, že musí ísť o výnimočné a mimoriadne okolnosti, za ktorých
je možno vypovedať zmluvu pred uplynutím doby nájmu. Tieto mimoriadne okolnosti uviedol žalovaný
vo svojej výpovedi ako slobodné a voľné rozhodnutie, čo je podľa žalobcu v rozpore so zákonom,
pretože zákon definuje mimoriadne okolnosti v § 5. Podľa tohto ustanovenia sa jedná o také mimoriadne
okolnosti, ako sú následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil, ich následky nemoholodvrátiť alebo prekonať a prenajatý pozemok alebo pozemky nemohol používať na poľnohospodárske
účely. Takéto okolnosti nastávajú napr. pri povodniach a pohromách, kde dôjde k naplaveninám,
nánosom alebo odplaveniu časti, príp. aj celého pozemku, zosuvom pôdy a úplnej strate pozemku.

Takéto okolnosti za čas trvania dohodnutej doby nájmu nenastali a preto niet dôvodu na vypovedanie
nájmu a nájomnej zmluvy z dôvodov mimoriadnych okolností. Žalobca má za to, že len slobodné a voľné
rozhodnutie je nepostačujúce a najmä je úplne v rozpore s princípom právnej istoty daného právneho
vzťahu.

Žalobca taktiež poukázal na to, že od vzniku právneho vzťahu svoje povinnosti zo záväzkov daných

zmluvou plnil riadne a včas, zmluvu v žiadnom prípade neporušoval a nebol ani oslovený žiadnym
podnetom,alebonávrhomžalovanéhonanejakénedostatkyalebovyžiadanieinýchdojednaní.Výpoveď
nie je platná taktiež z dôvodu, že v zmysle § 676 ods. 1 Obč. zák. nájom môže skončiť dňa 8.11.2016
(správne 8.11.2020), preto nie je možné nájom skončiť k 1.10.2015, ktorý uviedol vo výpovedi žalovaný.

Podľa žalobcu výpoveď žalovaného nespĺňa tiež podmienky dané v § 139 ods. 1 Obč. zák., pretože
žalovaný nie je výlučným vlastníkom všetkých pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej

zmluvy č. 142/2005 a k výpovedi nebola pripojená dohoda všetkých spoluvlastníkov. Výpoveď je
zásahom do práv žalobcu a nakoľko výpoveď je jednostranný právny úkon, môže žalobca obhájiť svoje
práva a najmä popierať jej platnosť iba súdnou cestou, preto nemá inú možnosť len sa domáhať svojich
práv na súde, čím je daný jeho naliehavý právny záujem na takomto určení.

Súd účastníkom konania zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu

so žalobou.

V podaní doručenom súdu dňa 15.12.2014 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrilkžalobe.K neurčitostivýpovedeuviedol,ženájomnázmluvazodňa8.11.2005,ktoroudisponuje,
nie je označená číslom, preto ho ani vo svojej výpovedi neuviedol. Zmluvu o nájme poľnohospodárskych
pozemkov má so žalobcom len jednu, výpoveď sa týkala celej tejto zmluvy, v rozsahu všetkých

pozemkov, preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že jeho výpoveď je neurčitá.

Ďalej poukázal na znenie čl. 4 ods. 1 zmluvy, ktorá mu podľa jeho názoru umožňovala nájomný vzťah
vypovedať v prípade mimoriadnych okolností. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by sa malo jednať len
o mimoriadne okolnosti uvedené v § 5 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., práve naopak, keďže v zmluve
tieto okolnosti určené odkazom na príslušný právny predpis ani inak špecifikované neboli, má za to, že

mimoriadnou okolnosťou môže byť aj jeho slobodné rozhodnutie. K tomuto slobodnému rozhodnutiu
dospel z dôvodov, ktoré považuje za mimoriadne okolnosti. Ide o nasledovné dôvody, pre ktoré žalovaný
podal výpoveď:

a/ žalobca si nesplnil svoje záväzky spočívajúce v platení nájomného voči žalovanému riadne a včas,
keď napriek tomu, že mu patrí nájomné vo výške 23,77 eur, toto mu

.v posledných rokoch neplatil v takejto v takejto výške,

b/ rodinný príslušník žalovaného sa v roku 2014 rozhodol začať vykonávať poľnohospodársku činnosť
ako samostatne hospodáriaci roľník a žalovaný mu sľúbil, že mu zverí do starostlivosti pozemky v k. ú.
R., ktorých je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom,

c/ s predsedníčkou žalobcu má mimoriadne zlé vzťahy vzhľadom na skutočnosť, že bol vyškrtnutý z

členstva v družstve a tiež v súvislosti s majetkovým podielom v družstve, ktorý mu napriek jeho žiadosti
o vyplatenie nebol doteraz vyplatený.

K argumentácií žalobcu, že výpoveď nespĺňa podmienky dané v § 12a ods. 1 a ods. 5 zák. č. 504/2003
Z.z. a § 139 ods. 1 Obč. zák., pretože nie je výlučným vlastníkom pozemkov, žalovaný uviedol, že
dodnes nevie, či na konkrétnych pozemkoch nájomný vzťah vznikol alebo nie. Vo vzťahu k pozemkom,

ktorých je žalovaný podielovým spoluvlastníkom, žalovaný nedisponuje informáciou, či žalobca má
platne uzatvorené zmluvy na dotknuté pozemky s podielovými spoluvlastníkmi, ktorých veľkosť podielov
spolu predstavuje 51 % a viac.V závere svojho podania žalovaný uvádza, že bol oprávnený svoju zmluvu vypovedať a žalobca sa mal
podľa jeho názoru zachovať tak, že pred podaním žaloby mu mal oznámiť, či akceptuje jeho výpoveď
alebo nie a ak ju nehodlal akceptovať, mal uviesť dôvody, ktoré ho k tomu viedli.

Pojednávania vytýčeného na deň 12.5.2015 sa nezúčastnili žalobca ani žalovaný, napriek tomu, že
predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Ich neúčasť bola ospravedlnené ich právnymi
zástupcami, ktorí súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd v súlade
s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností žalovaného a žalobcu..

Na súdnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe a poukázala na dôvody
v nej uvedené. Podľa prednesu právnej zástupkyne žalobcu výpoveď nájomnej zmluvy bola upravená

v čl. 4 zmluvy. Dôvodom, pre ktorý možno zmluvu vypovedať sú mimoriadne okolnosti, ktoré v zmluve
nešpecifikovali, avšak vyplývajú z § 12 alebo § 12a ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. K dôvodom výpovede,
ktoré uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, právna zástupkyňa žalobcu zdôraznila,
že ich nemožno brať v úvahu, pretože boli dodatočne menené.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v celom rozsahu trval na písomnom vyjadrení doručenom

súdu dňa 15.12.2014. Dôvodom výpovede sú podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného tri
okolnosti uvedené v písomnom vyjadrení a ktoré žalovaný vo výpovedi formuloval ako svoje slobodné
rozhodnutie, čiže tieto dôvody existovali už v čase, kedy bola daná výpoveď nájomnej zmluvy.
Mimoriadne okolnosti podľa tvrdenia právneho zástupcu nevyplývajú zo zákona č. 504/2003 Z. z., sú
síce upravené v § 5, avšak tam uvedené skutočnosti sú demonštratívne, keďže je tam uvedené slovo

najmä, nejde o taxatívne vymenovanie jednotlivých mimoriadnych okolností a žalovaný za mimoriadne
okolnosti považuje aj to, čo uviedol vo výpovedi nájomnej zmluvy. Poukázal tiež na skutočnosť, že
nájomná zmluva neobsahuje žiaden odkaz na zákon vo vzťahu k tomu čo sú mimoriadne okolnosti, resp.
že by sa to malo spravovať definíciou uvedenou práve v tomto zákone.

.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámením sa s
obsahom predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah, na základe čoho ustálil tento skutkový
stav:

Žalovaný je vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, zapísaných
na LV č. XXXX pre k. ú. L. M. a na LV č. XXX, XXX, XXX XXXX, XXXX pre k. ú. R.. Žalovaný

ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 8.11.2005 nájomnú zmluvu č. 142/2005,
predmetom ktorej bol prenájom vyššie uvedených pozemkov. Tieto pozemky mal žalobca užívať pre
účely poľnohospodárskej výroby, pôdu riadne obhospodarovať a zachovať jej úrodnosť. V čl. 4 ods. 1
prvej vete tejto zmluvy bola uvedené, že táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, konkrétne na
15 rokov. Vypovedať nájom pred uplynutím doby nájmu bolo podľa č. 4 ods. 1 druhá veta zmluvy bolo

možné len výnimočne v prípade mimoriadnych okolností, a to najskôr po uplynutí päťročnej doby. V čl.
6 ods. 3 zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany berú na vedomie, že táto zmluva je uzavretá podľa
zákona č. 504/2004 Z. z. (správne malo byť uvedené č. 504/2003 Z. z.) o nájme poľnohospodárskych
pozemkov a Občianskeho zákonníka paragraf č. 663 až 668 a v prípade, že niektorá vec nie je v tejto
zmluve upravená, budú sa v tejto veci riadiť ustanoveniami uvedených právnych predpisov.

Dňa 25.9.2014 bola žalobcovi od žalovaného doručená písomná výpoveď nájomnej zmluvy na
poľnohospodársku pôdu, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to ku dňu 1.10.2014 s výpovednou
dobou jeden rok. Ako dôvodom výpovede podľa s čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy žalobca špecifikoval
mimoriadne okolnosti, za ktoré ho oprávňujú podať výpoveď svoje slobodné a voľné rozhodnutie.

Žalobca výpoveď žalovaného neakceptoval a domáha sa určovacou žalobou vyslovenia jej neplatnosti.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:Podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právne úkony vyjadrené slovami treba

vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 676 Obč. zák. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

Nájom poľnohospodárskych pozemkov upravuje okrem Občianskeho zákonníka aj zákon č. 504/2003
Z.z., ktorý vystupuje ako lex specialis voči § 663 - 684 Obč. zák.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

.„zákon č. 504/2003 Z.z.) nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje

ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa
to vzťahuje na podnájom.

Podľa § 5 prvá veta zákona č. 504/2003 Z.z. ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných
pomerov ktoré nájomca nespôsobil, a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky
mohol odvrátiť alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na

poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie
je povinný platiť nájomné.

Podľa § 7 prvá veta zákona č. 504/2003 Z.z. ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

Podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil
alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie
sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len
"doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom,
ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Nájomcovi vzniká právo a

povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok,
aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

Podľa § 12a ods. 12 zákona č. 504/2003 Z.z. ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 5 žiadajú
podieloví spoluvlastníci, musia v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predložiť k výzve na
vrátenie a prevzatie pozemku ich vzájomnú písomnú dohodu o spoločnom obhospodarovaní pozemku.

Podanou žalobou žalobca žiadal určiť neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy, ktorú mu dal žalovaný
písomným podaním zo dňa 7.8.2014, ktoré prevzal dňa 25.9.2014. Súd s poukazom na ustanovenie §
80 ods. 1 písm. c) O.s.p. najprv skúmal, či na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právnepostavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na
splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto
nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý

ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu ich práv a povinností alebo
postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôžu uplatňovať svoje práva
žalobounaplneniepodľa§80písm.b)O.s.p.Právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprípustnostiurčovacej
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

.

Vzhľadom na zistený skutkový stav má súd za to, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede nájomnej
zmluvy je vhodným prostriedkom na odstránenie právnej neistoty, nakoľko týmto určením by boli
odstránené všetky sporné otázky medzi účastníkmi konania. Ako bolo uvedené vyššie, pre danosť
existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok požadovaného súdneho rozhodnutia
bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcov, a teda mal za následok zmenu ich práv a povinností

alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch. Z dôvodu, že žalobcami požadovaný výrok o určení
neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy je spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, je tu podľa
názoru súdu naliehavý právny záujem na takomto určení.

Súd sa ďalej zaoberal tým, či bolo možné nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú vypovedať pred
skončením doby nájmu. Ako vyplýva z čl. 4 ods. 1 prvej vety nájomnej zmluvy, nájomná zmluva bola

uzavretá na dobu určitú, ktorá trvá 15 rokov. Skončenie nájmu uzatvoreného na dobu určitú zákon č.
504/2003 Z. z. vo svojich ustanoveniach neupravuje, preto sa na tento vzťah použije úprava uvedená
v Občianskom zákonníku. Občiansky zákonník podmieňuje skončenie nájmu na určitú dobu výlučne
uplynutím doby nájmu, okrem prípadu, že sa zmluvné strany dohodnú inak. Dohoda zmluvných strán má
tak pred zákonnou úpravou spôsobov skončenia nájmu prednosť, a teda možno napríklad aj pre nájom

dohodnutý na dobu určitú dojednať jeho skončenie napríklad výpoveďou. Účastníci nájomnej zmluvy
si v čl. 4 ods. 1 veta druhá nájomnej zmluvy dohodli, že vypovedať nájom pred uplynutím doby nájmu
možno len výnimočne v prípade mimoriadnych okolností, najskôr po uplynutí päťročnej doby. Pretože
dohoda zmluvných strán má prednosť pred zákonnou úpravou, nájomná zmluva mohla byť jednou zo
strán vypovedaná aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu.

Aby bola táto výpoveď nájomnej zmluvy platná, musí mať určité formálne aj obsahové náležitosti. Z tohto
dôvodu súd skúmal formálne náležitosti predmetnej výpovede ako jednostranného právneho úkonu a
zistil, že tieto formálne náležitosti táto výpoveď spĺňa. Výpoveď bola písomná, bola riadne doručená
žalobcovi ako nájomcovi, bola žalovaným ako prenajímateľom podpísaná a je v nej vymedzený aj
výpovedný dôvod s odkazom na čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy, boli teda splnené formálne náležitosti

výpovede.

Žalobca o. i. namietal neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy aj z dôvodu, že je neurčitá, pretože z nej
nie je možné zistiť o aké pozemky sa jedná, na akých LV sú vedené v katastri nehnuteľností, či sa jedná
o výlučné vlastníctvo žalovaného alebo podielové spoluvlastníctvo pozemkov, ktoré by bolo možné z
výpovede zistiť a identifikovať. Podľa názoru súdu táto námietka žalobcu neobstojí, pretože ako vyplýva

z vykonaného dokazovania, žalobca aj žalovaný uzavreli len jednu nájomnú zmluvu, takže žalobca
nemohol mať pochybnosť o tom, akej nájomnej zmluvy sa táto výpoveď týka. Tento záver potvrdzuje
aj to, že sám žalobca na základe tejto výpovede identifikoval túto nájomnú zmluvu. Vo výpovedi síce
nie je uvedené číslo tejto nájomnej zmluvy, avšak podľa vyjadrenia žalovaného nájomná zmluva, ktorú
má on k dispozícii nie je označená číslom. S týmto tvrdením žalovaného sa súd stotožnil, pretože z

predloženej fotokópie nájomnej zmluvy predloženej žalobcom (čl. 5 spisu) je zrejmé, že číslo zmluvy,
konkrétne číslo 142 je dopísané rukou, pravdepodobne zo strany žalobcu.

Ako už bolo uvedené vyššie, aby výpoveď nájomnej zmluvy bola platná a nastali tak jej právne účinky,
musí okrem formálnych náležitostí spĺňať aj náležitosti obsahové. Touto obsahovou náležitosťou je to,
či možno v nej uvedený výpovedný dôvod mimoriadna.okolnosť-svojeslobodnéavoľnérozhodnutiepovažovaťzamimoriadnuokolnosťvzmysleustanovenia
čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy. Žalovaný totiž oprel svoju výpoveď o čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy, teda
použil výpovedný dôvod v tomto článku uvedený, v zmysle ktorého sa účastníci zmluvy dohodli, že

vypovedať nájom pred uplynutím doby nájmu možno len výnimočne v prípade mimoriadnych okolností,
najskôr po uplynutí päťročnej doby.

Podľa názoru žalobcu, takto formulovaný dôvod výpovede neobstojí, pretože mimoriadne okolnosti sú
definované v § 5 zákona č. 504/2003 Z.z., pričom za mimoriadne okolnosti sú považované následky
prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich

následky mohol odvrátiť alebo prekonať. S týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožnil, a súhlasí s
argumentáciou žalovaného, že mimoriadne okolnosti tak, ako sú uvedené v čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy
nie je možné vzťahovať na mimoriadne okolnosti uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. V
nájomnej zmluve nie je uvedený ohľadom významu pojmu mimoriadne okolnosti žiaden odkaz na to, že
za mimoriadne okolnosti v zmysle nájomnej zmluvy sa považujú mimoriadne okolnosti uvedené v § 5
ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a takýto záver nie je možné vyvodiť ani z ostatných zmluvných dojednaní

nájomnej zmluvy. Taktiež by chcel súd poukázať na skutočnosť, že mimoriadne okolnosti uvedené v
§ 5 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.. sa dotýkajú situácie, keď nájomca nie je povinný platiť nájomné,
alebo má nárok na primeranú zľavu z nájomného. Tieto mimoriadne okolnosti sa tak vzťahujú k osobe
nájomcu, teda k žalobcovi a nie je ich možné vzťahovať na osobu žalovaného ako prenajímateľa.

Súd však nesúhlasí ani s názorom žalovaného a jeho právneho zástupcu, že za mimoriadne okolnosti

možno považovať slobodné a voľné rozhodnutie žalovaného. Ak by totiž súd pristúpil na takéto tvrdenie
žalovaného, tak za mimoriadne okolnosti by bolo možné považovať akúkoľvek ľubovoľnú okolnosť,
ktorú žalovaný (alebo aj žalobca) považuje za mimoriadnu. V právnom poriadku ani v právnej teórii
sa nenachádza legálna definícia pojmu „mimoriadne okolnosti“. Podľa výkladového slovníka slovo
„mimoriadne“ vyjadruje „nie zvyčajnú, ale obyčajne podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod“. Takouto

mimoriadnouokolnosťoutedavžiadnomprípadenemôžebyťslobodnéavoľnérozhodnutiežalovaného,
ale musí ísť o okolnosť, ktorá sa bežne v živote nevyskytuje a ak táto okolnosť nastane, tak len vo
výnimočných prípadoch. Príkladmo je možné uviesť mimoriadne okolnosti vymedzené v čl. 2 ods. 2
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní,
riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (NEPaR č. 1306/2013), podľa ktorého

pojem „mimoriadne okolnosti“ sa môžu uznať najmä v týchto prípadoch:

a. úmrtie prijímateľa

b. dlhodobá pracovná neschopnosť prijímateľa

c. závažná prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla podnik

d. náhodné zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá

e. epizootické alebo rastlinné ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá

alebo plodiny prijímateľa alebo časť z nich

f. vyvlastnenie celého podniku alebo jeho veľkej časti, ak sa uvedené vyvlastnenie

nedalo predpokladať v deň podania žiadosti.

Samotný význam pojmu mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy je podľa názoru

súdu potrebné vykladať predovšetkým v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák., teda nielen podľa
jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom.

.

V konaní bolo preukázané, že návrh predmetnej nájomnej zmluvy bol pripravený žalobcom, žalobca

užíva predmetné pozemky na poľnohospodárske účely pri prevádzke podniku. Vôľou žalobcu ako
podniku vykonávajúceho poľnohospodársku činnosť určite nebolo docieliť stav, že uplatnením tohtovýpovedného dôvodu zo strany žalovaného ako prenajímateľa by došlo ku skončeniu nájmu z
akýchkoľvek dôvodov, ale práve naopak, podľa vôle žalobcu by ku skončeniu nájmu výpoveďou malo
dôjsť len z výnimočných, mimoriadnych dôvodov. Ak by mohol žalovaný vypovedať nájomnú zmluvu z

ľubovoľných dôvodov, ako napríklad v tomto konaní, bolo by to aj v rozpore s požiadavkou istoty, ktorú
potrebuje žalobca pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku. Takto zistená vôľa žalobcu nie je
podľa názoru súdu v rozpore s jazykovým prejavom čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy.

K tvrdeniu žalovaného, že výpoveď dal z troch dôvodov, ktoré uviedol na pojednávaní a v písomnom
vyjadrení k žalobe, súd uvádza, že na tieto dôvody ako prípadné mimoriadne okolnosti súd nemohol

neprihliadal, pretože neboli uvedené vo výpovedi nájomnej zmluvy a samotný dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Žalovaný tieto dôvody mal priamo špecifikovať vo výpovedí.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel súd k záveru, že dôvod výpovede - svoje slobodné a voľné
rozhodnutie - nemožno v žiadnom prípade vykladať ako mimoriadnu okolnosť a preto nie je daný
dôvod výpovede nájomnej zmluvy.

Keďže výpoveď nájomnej zmluvy neobsahuje iný dôvod, pre ktorý je možné dať výpoveď súd žalobe
vyhovel a určil, že výpoveď nájomnej zmluvy č. 142/2005 o nájme poľnohospodárskych pozemkov
na poľnohospodárske účely uzavretej dňa 8.11.2005 medzi žalobcom a žalovaným, ktorú bola daná
žalovaným žalobcovi dňa 25.9.2014, je neplatná.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd určil neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy pre neexistenciu

výpovedného dôvodu sa už ďalej nezaoberal námietkami žalobcu o tom, že výpoveď žalovaného
nespĺňa podmienky dané v § 139 ods. 1 Obč. zák., pretože by to bolo v tejto fáze nadbytočné

Rovnako súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania týkajúceho sa zistenia s ktorými
z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností ktorých spoluvlastníkom je žalovaný má žalobca uzavretú
nájomnú zmluvu a s ktorými nie, jednak preto, že dospel k záveru, že dôvod výpovede uvádzaný

žalovaným nemožno považovať za mimoriadne okolností a jednak preto, že už v čase uzatvárania
nájomnej zmluvy žalovaný ako podielový spoluvlastník mal otázku uzatvorenia nájomnej zmluvy na
pozemky ktorých je spoluvlastníkom prejednať s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd určil neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy pre neexistenciu
výpovedného dôvodu sa už súd ďalej nezaoberal námietkami žalobcu o tom, že výpoveď žalovaného

nespĺňa podmienky dané v § 139 ods. 1 Obč. zák., pretože by to bolo v tejto fáze nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa 151 ods. 3 O. s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.