Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/506/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613204736
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613204736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci maloletého U. O.
nar. XX.X.L. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej
Novej Vsi dieťaťa rodičov Ľ. O. nar. X.X.L. bývajúcej v W. K. B. K. J. Č.. X zastúpenej Mgr. Máriou
Baranovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 58 a Q.
W. nar. XX.X.L. bývajúceho v W. K. B. G. Z. Č.. L./X zastúpeného JUDr. Martinom Čemanom advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Letnej ul. č. 45 v konaní o úpravu styku a
zníženie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P

92/2013-123 z 2.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o trovách konania štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 13P 92/2013-123 z 2.10.2014 upravil styk otca s mal. U. tak, že
otec je oprávnený stretávať sa so synom každú prvú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. za
prítomnosti matky. Matke uložil povinnosť mal. U. na styk s otcom riadne pripraviť, návrh matky na zákaz
styku otca s mal. U. zamietol. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil. Účastníkov konania
rodičov maloletého dieťaťa zaviazal nahradiť trovy štátu v celkovej výške 599,52 € tak, že každého v
jednej polovici, matka vo výške 299,76 € a otec vo výške 299,76 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

na účet súdu.

Proti výroku o náhrade trov konania štátu podala odvolanie matka podľa ust. § 205 ods. 1, 2 písm.
e/ O.s.p. Uviedla, že v čase rozhodovania súdu o trovách konania pracovala ako opatrovateľka v
zahraničí. Po rozhodnutí súdu bola nútená zaevidovať sa na úrade práce z dôvodu ukončenia práce
opatrovateľky. Zdôraznila, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá hnuteľné veci, ktoré by mohla
odpredať.Bývaspolusmaloletýmdieťaťomusvojejmatky.Poukázalanaskutočnosť,žeotecmaloletého
dieťaťa má stálu prácu a príjem, preto pre neho nepredstavuje zaplatenie znaleckého posudku žiadne
finančné ohrozenie. Žiadala preto, aby s prihliadnutím na jej finančné a majetkové možností odvolací súd

zmenil rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania štátu a náhradu trov štátu voči matke nepriznal,
alternatívne zrušil rozsudok v napadnutom výroku a vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie.

Proti výroku rozsudku o priznaní trov štátu podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletého
dieťaťa podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. Uviedol, že trovy štátu tvoria výlučne trovy
znaleckého dokazovania, pre ktorého nariadenie bola hlavným dôvodom skutočnosť, že matka vo
svojom protinávrhu navrhla zakázať styk otca s mal. U. na základe ničím nepodložených tvrdení.
Matka sa účelovo snažila získať písomné odporúčanie od viacerých psychológov, aby bol styk s otcomvylúčený. Konkrétne uviedol, že konajúci súd v odôvodnení uznesenia o ustanovení znalkyne V.. Q.
Z. z 31.10.2013 sp.zn. 13P 92/2013-73 uviedol, že dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania
je nesúhlas matky s návrhom otca a jej návrh na zakázanie styku mal. U. s otcom. Zdôraznil, že

návrh otca bol podaný dôvodne, nakoľko matka bránila vo výkone styku s jeho synom a viac ako dva
roky mu neumožnila sa s ním stretávať. Jediný spôsob ako si mohol otec uplatniť svoje právo, bola
nevyhnutnosť podať návrh na súd. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s tým, aby aj on znášal trovy štátu
z titulu znaleckého dokazovania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva náhradu trov
konania štátu, alternatívne nepriznáva náhradu trov štátu voči otcovi maloletého dieťaťa, resp. aby v

napadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na súd prvého
stupňa.

Výrok o úprave styku odvolaním napadnutý nebol, preto nebol predmetom preskúmania v rámci
odvolacieho konania, nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych

zákonných ustanovení a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti, preto
je odôvodnenie napadnutého výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd s poukazom na §
219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že ust. § 148 O.s.p. platí nielen
pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania podľa
ust. § 142 a § 145 O.s.p. v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých

vzhľadom k ich povahe nemožno o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci tzv. nesporových
konaniach. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či dokazovanie
bolo nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, či dokazovanie nariadené súdom v
dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené a nie je relevantné ani to, ktorý účastník navrhol
vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu. Z uvedeného vyplýva, že v

konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov
konania má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu,
avšak u každého účastníka musí skúmať či nespĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov v
zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo
vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa,

že štát má voči rodičom právo na náhradu trov konania v rozsahu jednej polovice, ktoré vyplatil za
znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa správne postupoval ak rozdelil trovy znaleckého dokazovania
v celkovej výške 599,52 € medzi matku a otca, pretože dokazovanie bolo nariadené v nesporovom
konaní, kde sa miera zavinenia vzniku trov neskúma a v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. správne zistil, že
je splnená aj druhá zákonná podmienka pri rozhodovaní o náhrade trov konania, t.j. či účastníci konania

spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v tejto súvislosti zistil, že pomery rodičov
neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a ich finančná situácia im umožňuje nahradiť trovy
štátu vzniklé titulom znalečného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možnosti a schopnosti rodičov tak
ako boli zistené v konaní dovoľujú, aby rodičia bez ohrozenia uspokojovania svojich potrieb a potrieb
maloletého dieťaťa náhradu trov konania štátu v stanovenej výške uhradili. Keďže odvolací súd nezistil

žiadne výnimočné okolnosti na strane rodičov, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.
v zmysle odvolacích dôvodov rodičov, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zák. ustanovenia sa obmedzil na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na
ne odkazuje. Pre úplnosť k odvolacej námietke matky, ktorá poukazuje na svoje majetkové a finančné

pomery, ktoré mali nastať po rozhodnutí súdu prvého stupňa dodáva, že v čase rozhodnutia súdu prvého
stupňa matka bola riadne a dlhodobo zamestnaná ako opatrovateľka v zahraničí, dlhodobo poberala
dostatočný príjem na to, aby aj počas dlho trvajúceho sporu bola pripravená uhradiť trovy štátu a to
minimálne vo výške jednej polovice. Preto ani odvolací súd nemohol zohľadniť udávané pomery nastrane matky vzniknuté po rozhodnutí súdu a považuje za dôvodný predpoklad, že po vynesení rozsudku
a v rámci 15-dňovej lehoty na odvolanie nenastali na strane matky tak závažné a nedostatočné finančné
pomery, na základe ktorých by nebola schopná uhradiť určené znalečné. Aj z uvedených dôvodov

odvolací súd potvrdil napadnutý výrok o trovách konania štátu.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.