Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200312
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci
navrhovateľa Z. U., T. XXX, A., práv. zast. JUDr. Jozef Koľ, advokát, Hutnícka 1, Košice proti odporkyni
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 17.12.2014 č. 6395-26/2014-BA takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u

j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.12.2014 č. 6395-26/2014-BA a v r a c i a ho odporkyni na
ďalšie konanie.

Navrhovateľovi priznáva právonanáhradutrovprávnehozastúpeniavsume287,72eur,ktorétrovy
je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. (IBAN: K.) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(ďalej len „zákon“) vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie
zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.05.2010, má podľa § 88 a § 89 zákona po zvýšení
priznanej sumy úrazovej renty o 1,8 % v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 404/2010 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 01.02.2011 v sume 298,90 eur mesačne a po príslušnom
zvýšení od 01.01.2012 v sume 308,80 eur mesačne, od 01.01.2013 v sume 318,30 eur mesačne, od
01.01.2014 v sume 325,70 eur mesačne a od 01.01.2015 v sume 330,- eur mesačne s tým, že na
túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu,

na jej výplatu alebo určenie jej sumy podľa zákona, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového
veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odporkyňa, citujúc ustanovenia tretieho oddielu štvrtej hlavy zákona, popisujúc genézu konania od
vydania skoršieho rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.06.2012 č. XXXX-X/XXXX-C., ktoré rozhodnutie
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2014 č.k. 1Sp 22/2012-17, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2014, až do 15.12.2014, kedy bola odporkyni doručená lekárska

správa o posúdení poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa na účely úrazovej renty, argumentovala
tým, že:

„Dňa 19. mája 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala v zmysle § 210 ods. 2 zákona v znení
neskorších predpisov oznámenie o predĺžení konania zo 60 dní o ďalších 60 dní od doručenia rozsudku
krajského súdu Sociálnej poisťovni, ústredie, odo dňa 27. marca 2014. Dôvodom na predĺženie lehoty
bolo vyžiadanie odborného ortopedického vyšetrenia, potrebného k posúdeniu zdravotného stavu
poškodeného na účely úrazovej renty.Dňa 18. júla 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie o prerušení konania, do doručenia
lekárskej správy o posúdení poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty.

Dňa 15. decembra 2014 bola Sociálnej poisťovni, ústredie, doručená lekárska správa o posúdení

poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty.

Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov pána Z. U. (ďalej len „poškodený") vychádzala z
nasledovných podkladov: oznámenie poistnej udalosti zo dňa 11. mája 2010, záznam o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 7. mája 2010, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves o rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú poistnú udalosť zo dňa 16. apríla 2012, pracovná zmluva

zo dňa 27. júla 2009, skončenie pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 14. decembra 2010, doklad
o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom od 5. mája 2010 do 31.
januára 2011, snímka pracovného času poškodeného zo dňa 11. marca 2011, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach vo veci zrušenia rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 31. januára 2014,
oznámenie o predĺžení lehoty zo dňa 19. mája 2014, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18. júla
2014, lekárska správa zo dňa 27. novembra 2014 a plná moc JUDr. Jozefa Koľa, advokáta, zo dňa 3.

júla 2012.

Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka K. H. N., vystavenej dňa 27. novembra 2014, ktorá
je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti,
ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka C. C., dňa 4. apríla 2011, v dôsledku pracovného
úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

Poškodený pracoval v rôznych robotníckych profesiách. V roku 1983 mal operovaný vnútorný meniskus
pravého kolenného kĺbu. Následne nastúpil do pôvodného zamestnania bez obmedzenia. V roku 1991
utrpel pracovný úraz so vznikom dvojitej zlomeniny píšťaly a jednoduchej zlomeniny ihlice vľavo. Bol
liečený konzervatívne. Pre rozvoj algodystrofického stavu bol uznaný v roku 1992 čiastočne invalidným.
Následne od roku 1994 do roku 2001 pracoval ako strážnik, od roku 2005 do roku 2006 ako samostatne

zárobkovo činná osoba - práce v lese, vyvážanie dreva. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2000
bola čiastočná invalidita oduznaná pre zlepšenie nálezu na ľavom predkolení. Poškodený bol naposledy
zamestnaný od 3. augusta 2009 do 31. decembra 2010 ako pilčík, vodič LKT a viazač bremien. Dňa 5.
mája 2010 utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k pomliaždeniu ľavého boku, pomliaždeniu a vyvrtnutiu
pravého kolenného kĺbu. Dňa 6. mája 2010 bol ošetrený ortopédom so záverom - zápal synoviálnej blany

kolenného kĺbu po prekonanom úraze, podvrtnutie kolenného kĺbu a možné poškodenie vnútorného
menisku. Pomocnými vyšetreniami, najmä pomocou MR vyšetrenia bolo dokumentované poškodenie
zadného rohu mediálneho menisku pri zistenom výraznom stenčení až absencii tela mediálneho
menisku staršieho dátumu (operovaný na mediálny meniskus v roku 1983). Dňa 18. augusta 2010
bola vykonaná laparoskopia s ošetrením lézie zadného rohu menisku. Následne poškodený absolvoval

rehabilitačnú liečbu. Po liečbe, pri posudzovaní zdravotného stavu na účely úrazovej renty dňa 29. apríla
2011 bola jeho chôdza primeraná, kolená boli voľné, bez výpotku a zápalu, bez obmedzenia funkcie, bez
hypotrofie a hypotónie svalstva, väzy kolena boli pevné, nebolo potrebné nosenie ortézy. Artroskopicky
bolo zistené poškodenie chrupavky pravého kolena I. stupňa, čo je hodnotené ako gonartróza II. stupňa.
Poškodený pracoval v 4-člennej skupine, ktorá obsluhuje lanovku. Pri výkone jednotlivých úkonov sa

zamestnanci striedali. Poškodený nebol preradený na inú prácu, nakoľko bol s ním rozviazaný pracovný
pomer na dobu určitú ku dňu 1. januáru 2011. Pravý kolenný kĺb bol poškodený už pred pracovným
úrazom zo dňa 5. mája 2010. Po liečbe bol bez funkčného obmedzenia, bez uvoľnenia väzivového
aparátu, preto bola miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty určená v rozsahu 10 %.

Pri odvolacom konaní posudková lekárka presne zmerala obvod obidvoch kolien, ktorý bol obojstranne

zhodný. Pravé koleno nejavilo žiadne známky zápalu, výpotku, ani cievneho, či nervového poškodenia,
pričom funkčné rozsahy pravého kolena boli v medziach normálnych rozsahov. V odbornom
ortopedickom náleze z mesiaca januára 2011 je chôdza poškodeného primeraná, bez prítomnej
hypotrofie a hypotónie svalov stehna, kolaterály sú pevné, koxy funkčné. Podľa RTG pravého kolena sú
degeneratívnezmenyII.stupňaapoškodeniechrupavkyI.stupňa.Tentonálezneindikovalpoškodeného

na endoprotézu. Poškodený nemal odporučenú ani ortézu. Pri takto dokumentovanom odbornom náleze
posudková lekárka bola toho názoru, že poškodený môže pracovať ako pilčík aj naďalej.Na základe rozsudku Krajského súdu bolo rozhodnutie zo dňa 15. júna 2012 vrátené na ďalšie konanie.
Nakoľko sa pracovné zaradenie poškodeného skladalo z niekoľkých aktivít, súd sa nedozvedel, aký bol
pokles pracovnej schopnosti individuálne, vo vzťahu ku všetkým činnostiam.

Poškodený v čase úrazu mal kvalifikáciu ako viazač bremien, pilčík a vodič LKT. Pri poškodení pravého
kolenného kĺbu mohol tieto práce vykonávať, nakoľko pracovným úrazom nestratil svoje predošlé
schopnosti a zručnosti. V kontrolných ortopedických nálezoch z 15. novembra 2012 a z roku 2014
je popisovaná progresia subjektívnych ťažkostí, aj zhoršovanie funkčného nálezu. Bola odporučená
instiláciaosteoblastovceztkanivovúbunku,ktoránebolarealizovaná.Ajnazákladeznaleckéhoposudku

k výraznému zhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze. Kým dňa 18.
januára 2011 boli už na RTG popisované artrotické zmeny II. stupňa, dňa 15. novembra 2012 pri
kontrolnom ortopedickom vyšetrení bol už III. stupeň. Znamená to, že kým za 27 rokov od čiastočného
odstránenia vnútorného menisku vznikla na pravom kolennom kĺbe artróza II. stupňa, v priebehu 2,5
roka sa táto zhoršila na III. stupeň. Je možné konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má
hlavný podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 5. mája 2010.

Poškodený nie je schopný vykonávať fyzické práce v ťažkom teréne. Z pôvodných pracovných zaradení
pilčík, vodič - traktorista a viazač bremien, môže prácu vodiča - traktoristu vykonávať, tiež sa podieľať
na skupinovej práci viazača bremien. S prihliadnutím na ľahké funkčné postihnutie funkcie pravého
kolena, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty
v rozsahu 50 % od 1. februára 2011.“

V závere svojho rozhodnutia odporkyňa, citujúc ust. § 89 ods. 1 a § 84 ods. 1, odôvodňuje určenie
sumy úrazovej renty, ktorú priznala navrhovateľovi s tým, že priznaná suma 330,- eur úrazovej renty
bude zvyšovaná podľa § 89 ods. 8 až 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. na základe opatrení
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom nárok na
úrazovúrentubudetrvať,pokiaľbudúsplnenépodmienkynárokunadávku,najneskôrvšakdodovŕšenia

dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku, odkedy podľa § 89a
zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká.

Včaspodanýmopravnýmprostriedkom,doručenýmodporkynidňa12.01.2015,sanavrhovateľdomáhal,
súdiac podľa obsahu jeho opravného prostriedku, zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia ho na
ďalšie konanie odporkyni z nasledovných dôvodov:

„V administratívnom konaní bol aj po zrušujúcom rozsudku krajského súdu, dňa 28.05.2014
prezentovaný nezmenený postoj posudkového lekára, pokiaľ ide o stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti vo výške 10 %. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ trval na doplnení dokazovania a
požadoval komplexný profesiogram pracovných činností navrhovateľa v pracovnom zaradení „pilčík,
vodič - traktorista, viazač bremien“, a taktiež vypracovanie znaleckého posudku pre účely poklesu

pracovnej schopnosti.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia
traumatológia, ortopédia Z.. Z. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Podľa záverov tohto
posudkunavrhovateľniejevžiadnomprípadeschopnývykonávaťfyzickúprácupilčík,vodič-traktorista,
viazač bremien v ťažkom teréne, nakoľko artróza kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný

pohybvťažkomteréne.Znaleczároveňkonštatoval,ženapoškodenípravéhokolennéhokĺbumáhlavný
podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010 (s prihliadnutím na zanedbateľný podiel čiastočného
odstránenia vnútorného menisku v roku 1983).

V rozpore so záverom znalca posudzujúci lekár v lekárskej správe zo dňa 27.11.2014 konštatuje, ž
navrhovateľjenaďalejschopnývykonávaťprácenapôvodnompracovisku,t.j.vťažkýchterénoch,avšak

bez väčšej fyzickej námahy v ťažkých terénoch. Posudkový lekár aj napriek zdôvodnenému záveru
znalca o „obmedzení hybnosti stredného až ťažkého stupňa“ v lekárskom posudku stanovil pokles
pracovnej schopnosti vo výške 50 % s prihliadnutím na ľahké funkčné postihnutie funkcie pravého
kolena.

Tieto závery sú navzájom protirečivé a prakticky ignorujú podmienky a charakter práce (jednotlivých

pracovných činností) pilčík, vodič lesného kolesového traktora s lanovkou a viazač bremien, ktorá jevykonávaná takmer výlučne v ťažkých terénoch, navyše so stanovenými kritériami zamestnávateľa na
výkon, t.j. tempo prác.

Navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa 27.11.2014 vzhľadom na rozpor medzi závermi znalca a

posudkovým lekárom, ako aj na protirečenia v samotnom závere lekárskeho posudku požadoval
doplnenie dokazovania o komplexný pracovný snímok skutočne vykonávaných prác (pracovnú
anamnézu), a taktiež o doplnenie znaleckého posudku, ktorým by znalec odstránil rozpor týkajúci sa
schopnosti vykonávať pracovné činnosti vodič lesného kolesového traktora s lanovkou a viazač bremien.

Navrhované dôkazy neboli v konaní vykonané a rozhodnutie bolo vydané na základe neúplne a

nepravdivo zisteného skutkového stavu veci a podľa názoru navrhovateľa bol podhodnotený pokles
pracovnej schopnosti.“

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu
dňa 23.03.2015, v ktorom reagujúc na námietky navrhovateľa k námietke navrhovateľa, že podľa
konštatovania posudkovej lekárky pobočky SN je naďalej schopný vykonávať práce na pôvodnom
pracovisku, pričom u navrhovateľa hovorí o ľahkom funkčnom postihnutí pravého kolena, čím podľa

tvrdenia navrhovateľa nezohľadnila záver znaleckého posudku zo dňa 14. septembra 2014 o obmedzení
hybnosti pravého kolena stredného až ťažkého stupňa uviedla, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa,
že posudková lekárka pobočky SN nezohľadnila pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa znalecký posudok zo dňa 14. septembra 2014. Práve naopak, v Lekárskej správe zo dňa
27. novembra 2014 v II. časti - POSUDOK v bode s názvom „Celkový posudok“ sa doslovne uvádza:

„I na základe znaleckého posudku k výraznému zhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až
po pracovnom úraze,...“ a ďalej „Môžeme konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má
hlavný podiel prekonaný pracovný úraz“ zo dňa 5. mája 2010. Vzhľadom k uvedenému je námietka
navrhovateľa neopodstatnená.

K námietke navrhovateľa, že nedošlo na základe jeho žiadosti k doplneniu dokazovania o komplexný

pracovný snímok skutočne vykonávaných prác (pracovnú anamnézu) a taktiež ani k doplneniu
znaleckého posudku, ktorým by znalec odstránil rozpor týkajúci sa schopnosti vykonávať pracovné
činnosti vodiča lesného kolesového traktora s lanovku a viazača bremien uviedla, že v zmysle § 196
zákona Sociálna poisťovňa v rámci konania o nároku poškodeného na dávku hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy a nie je povinná vykonávať všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľom. Ďalej zdôraznila,

že posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 10. marca 2015 v II. časti - POSUDOK v
bode s názvom „Celkový posudok“ uviedla, že sa snažila presne zmapovať pracovnú snímku dňa,
resp. pracovnú snímku mesiaca, no vzhľadom na neposkytnutie presných informácií navrhovateľom
(neupresnenie denného pracovného času) nebolo možné zohľadniť celú pracovnú snímku.

V závere uviedla:

„Posudkoválekárkaústredia,pracoviskoS.(S.)savysporiadalaajsodlišnýmzáveromznalcauvedenom
v znaleckom posudku zo dňa 14. septembra 2014 a záverom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne,
pričom v tomto smere uvádza, že aj keď znalec, Z.. H., uvádza, že navrhovateľ nie je v žiadnom
prípade schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne, funkčný stav pravého kolena podľa záverov
odborných vyšetrení prestavuje obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu ľahkého stupňa, čo

predpokladá, že nie je úplne vylúčený z pracovných činností v teréne, ale jeho pracovný výkon je len
čiastočne obmedzený.

Záverom si dovoľujeme dať do pozornosti, že Sociálna poisťovňa nespochybnila v novom konaní nárok
navrhovateľa na úrazovú rentu, no vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri
percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty nebolo možné určiť

vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 50 %.

Sociálna poisťovňa má za to, že postupovala v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, náležite
zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke, a preto nie sú dané dôvody na
opätovné posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v
rámci ďalšieho dávkového konania, ktoré by prichádzalo do úvahy v nadväznosti na § 250q ods. 2

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.“Preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdiť.

Podoručenívyjadreniaodporkyneprávnemuzástupcovinavrhovateľa,navrhovateľpodanímdoručeným
súdu 15.04.2015 uviedol svoje stanovisko k novým skutočnostiam, ktoré sa v obsahu napadnutého

rozhodnutia odporkyne neuvádzali a ktoré odporkyňa nedoplnila ani zmenovým rozhodnutím, čo do
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde tvrdil:

„Po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/22/2012 zo dňa 31.01.2014 navrhovateľ
dňa 28.05.2014 v administratívnom konaní podrobne uviedol popis pracovných úkonov na pracovnej
pozícii pilič, vodič LKT a viazač bremien, keďže odporca si nevyžiadal podklad od bývalého
zamestnávateľa (pracovnú anamnézu).

Následne bolo vykonané dokazovanie znalcom Z.. Z. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/
XXXXX zo dňa 28.09.2014. Podľa záveru znalca „navrhovateľ v žiadnom prípade nie je schopný
vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien). Artróza pravého
kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne. Pri zlyhaní kolenného kĺbu
by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných“ (strana 18 posudku).

Znalec ďalej pri posúdení poškodenia zdravia hodnotí artrózu III. stupňa ako obmedzenie hybnosti
stredného až ťažkého stupňa.

V závere posudku znalec konštatuje, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel
prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010.

Pri prerokovaní veci dňa 27.11.2014 navrhovateľ pokladal závery posudkovej lekárky Z.. Z. C. o

stanovení poklesu vo výške 50 % za podhodnotené, nezodpovedajúce záverom znalca, resp. v rozpore
sozávermiznalca.Podľaposudkovejlekárkymábyťnavrhovateľspôsobilývykonávaťjednotlivéčinnosti
(pracovné úkony) pri práci vodič LKT a viazač bremien v ťažkom teréne, v ktorom túto prácu pravidelne
vykonával so svahovitosťou viac ako 70 %. Bližšie zdôvodnenie, ako dospela posudková lekárka k
stanoveniu poklesu schopnosti vykonávať dohodnutý druh práce sa navrhovateľ pri prerokovaní veci aj

napriek požiadavke nedozvedel.

Na základe uvedeného navrhovateľ v administratívnom konaní požadoval vykonanie dôkazu doplnením
znaleckého dokazovania za účelom odstránenia rozporov medzi závermi znalca a posudkovej lekárky.

Prakticky rovnaký postup pri prejednaní veci sa zo strany odporkyne opakoval pri ústnom prejednaní
dňa 28.01.2015 a následne aj dňa 10.03.2015 pred posudkovou lekárkou ústredia Z.. Z. E., ktorá

iba konštatovala „že 50 % je správne hodnotenie poklesu“, avšak neodôvodnila žiadnym spôsobom
nesprávnosť záverov znalca, a nereagovala ani na požiadavku na doplnenie znaleckého dokazovania.

Takýto priebeh administratívneho konania a posúdenie poklesu bez vykonania potrebného dokazovania
za účelom zistenia úplného a pravdivého stavu veci, pokladá navrhovateľ za porušenie § 196 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskôr prijatých zmien.

Navrhovateľ sa v konaní a ani z odôvodnenia rozhodnutia nedozvedel ako boli hodnotené jednotlivé
dôkazy, odstránené rozpory so závermi znalca a ani dôvod, prečo neboli vykonané navrhované dôkazy,
čo pokladá za porušenie povinnosti podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.“

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu odporkyne, po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že opravný
prostriedoknavrhovateľazdôvodovuvedenýchvopravnomprostriedkujedôvodný,pretomusúdpriznal
úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a (250l ods. 2 O.s.p.).

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého
rozhodnutie sa preskúmava (§250m ods. 3 O.s.p.).

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí,
alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne (§ 250q ods.
2 O.s.p.).

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ utrpel dňa 05.05.2010 pracovný úraz.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania
(§ 83 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 88 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby
uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh

uvedených v § 8 ods. 4 zákona, alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona, alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles
pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.Podľa ust. § 196 ods. 6 zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné

na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona).

Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ si žiadosťou doručenou na
pobočku Sociálnej poisťovne dňa 04.04.2011 požiadal o priznanie úrazovej renty. Rozhodnutím
odporkyne zo dňa 15.06.2012 č. XXXX-X/XXXX-C. nebol navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú
rentu, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia bola určená miera poklesu pracovnej
schopnostinaúčelyúrazovejrentylenvrozsahu10%,vdôsledkučohonavrhovateľnespĺňalpodmienku

nároku na úrazovú rentu. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 31.01.2014 č.k. 1Sp 22/2012-17 zrušil skoršie rozhodnutie odporkyne zo dňa
15.06.2012 a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku súd ako dôvod zrušenia
skoršieho rozhodnutia odporkyne uviedol, že z tohto skoršieho rozhodnutia sa vôbec nedozvedel
ako odporkyňa pristúpila k hodnoteniu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k tým

činnostiam, ktoré tento v rámci svojho pracovného zaradenia vykonával. Obsah skoršieho rozhodnutia
odporkyne tvoril výlučne výpočet podkladov pre rozhodnutie, ako aj odborný popis úrazu, vrátane
uskutočnenej liečby a súčasne hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa, avšak bez akejkoľvek
nadväznosti na ním vykonávané pracovné činnosti (viaceré), čo by správny orgán mal vysvetliť, napr.
v uvedených možných zdravotných komplikáciách pri výkone niektorých činností, prípadne vylúčením

výkonu niektorých činností.

Na pojednávaní súdu účastníci konania uviedli:

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na opravnom prostriedku a dodal:

„Chcel by som však bližšie uviesť samotnú genézu, čo predchádzalo vydaniu rozhodnutia odporkyne.
Jedna sa o situáciu pri zrušujúcom rozsudku krajského súdu a pokladám za potrebné uviesť súdu, že

na pojednávaní 22.09.2014 u Z.. K., táto konštatovala, že jej rozhodnutie o 10 % bolo správne a z tohto
dôvodu sme vzniesli námietku voči Z.. K..

Následne 28.05.2014 na prejednaní veci u Z.. C. sme sa najskôr dozvedeli, že 10 % je správnych,
aj keď to nebolo uvedené v zápise a toto prejednávanie veci skončilo tak, že sme trvali na doplnenie
dokazovania znalcom. Toto bolo potom vykonané, avšak máme za to, že závery znalca pri posúdení

poklesu neboli realizované a že toto posúdenie je v rozpore so závermi znalca. Vzhľadom na tento stav
sme navrhovali doplnenie znaleckého dokazovania a súčasne sme žiadali, aby bola konečne vyžiadaná
pracovná anamnéza od zamestnávateľa, čo ku 27.11.2014 nebolo vykonané. Z tohto dôvodu sme pri
prejednaní veci presne uviedli činnosti, ktoré vykonáva navrhovateľ v pracovnom zaradení a uviedli
sme, že vydanie rozhodnutia bez doplnenia dokazovania budeme považovať za vydanie rozhodnutia

bez zistenia riadneho skutkového stavu veci. Odporkyňa však na tento návrh nereagovala a napadnuté
rozhodnutie vydala bez toho, aby bolo vykonané navrhnuté dokazovanie. Čo je pre mňa nepochopiteľné
je to, že pri prejednaní veci 27.11.2014 sme sa dozvedeli, že sa stanovuje pokles vo výške 50 % a na
našu požiadavku, že z akého dôvodu 50 %, sme dostali protiotázku, že ako mi hodnotíme pokles a ako
ho odôvodňujeme. Myslím si, že tak vážny nárok ako je úrazová renta, nemôže byť nejakým predmetom

lecitácie 10, 50 % a podobne. Z tohto dôvodu, keďže znalec v záveroch konštatuje, že nie je schopný
navrhovateľ vykonávať ťažkú fyzickú prácu v ťažkom teréne, bez doplnenia znaleckého dokazovania
alebo nového znaleckého dokazovania máme za to, že rozhodnutie posudkového lekára je nesprávne.
Vzhľadom na uvedené trváme na opravnom prostriedku - návrhu, aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil
na ďalšie konanie odporkyni, a to za účelom doplnenia dokazovania a stanovenia poklesu pracovnejschopnosti. V prípade, že súd vyhovie tomuto návrhu, uplatňujeme si trovy konania, ktoré vyčíslime v
zákonnej lehote.“

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne trvala na svojom písomnom vyjadrení a dodala:

„Zároveň oznamujeme súdu v prípade potreby navrhujeme predvolať menovanú p. Z.. E., a to práve
preto, že p. navrhovateľ nesúhlasí s týmto posúdením, nech daná pani doktorka ozrejmi súdu z akých
podkladov vychádzala, aké úvahy ju viedli k určeniu miery poklesu schopnosti pracovnej schopnosti 50
%. Toľko z našej strany.“

Právny zástupca navrhovateľa poukazoval ešte na tú skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia
odporkyne nepovažoval za dostatočné vzhľadom na to, že nebolo žiadnym spôsobom vyhodnotené,

prečo sa nepristúpilo k doplneniu znaleckého dokazovania, ktoré navrhovali na každom pojednávaní
posudkovej lekárky.

Z obsahu lekárskej správy z 27.11.2014, kde na str. 5 a 6 sa nachádza celkový posudok posudkového
lekára, o ktorý odporkyňa fakticky len oprela svoje rozhodnutie, vyplýva, že navrhovateľ so stanovením
miery poklesu schopnosti vo výške 50 % nesúhlasil. V tam uvedených námietkach na str. 3 tejto

lekárskej správy uviedol, že v konaní navrhovali, aby bol vyžiadaný komplexný pracovný snímok -
pracovná anamnéza, profesie, ktorú v skutočnosti navrhovateľ vykonával. Vzhľadom na skutočnosť,
že doposiaľ takýto dokument v spise nie je doložený, ale vychádza sa iba z popisu činností v deň
úrazu, tento považuje navrhovateľ za nedostatočný a neumožňuje pravdivo a úplne zistiť skutkový stav
veci. Navrhovateľ ďalej dôvodí, že aj keby pripustil, že počas výkonu práce podľa názoru posudkového

lekára môže navrhovateľ vykonávať funkciu vodič, o čom však nie je presvedčený, nemôže súhlasiť so
záverom, že je schopný vykonávať prácu viazača bremien. Súčasne namietal, že schopnosť vykonávať
iba nejaké pomocné činnosti a nie ťažiskové činnosti profesie dostáva pracovnú profesiu iba do
teoretickej roviny. Mal za to, že po doplnení dokazovania bude preukázaný PPS (práve z dôvodu
straty spôsobilosti vykonávať ťažiskové činnosti) na úrovni minimálne 85 % s prihliadnutím aj na závery

znalca. Záverom vo svojich námietkach uviedol, že bez komplexného posúdenia všetkých pracovných
činností, ktoré navrhovateľ vykonával počas trvania pracovného pomeru prípadné rozhodnutie vo veci
bude vychádzať z neúplne zisteného skutkového stavu. Na otázku posudkového lekára, ktorý žiadal
vysvetlenie, ako dospel právny zástupca navrhovateľa k poklesu pracovnej schopnosti 85 %, a teda
prečo nie 80 %, prečo nie 90 %, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vychádza zo skutočnosti, že

navrhovateľ nie je schopný vôbec vykonávať dohodnutý druh práce, pričom, vychádzajúc zo znaleckého
posudku, zohľadňuje aj minimálny podiel poškodenia zdravotného stavu z roku 1983, ako to uvádza
znalec. Na záver navrhol doplnenie znaleckého dokazovania, aby znalec zodpovedal, či navrhovateľ
vzhľadom na jeho zdravotný stav a poškodenie pravého kolena následkom pracovného úrazu z
05.05.2010 môže vykonávať činností, ktoré vykonáva viazač bremien, pri ťažbe a približovaní dreva v

ťažkých terénoch, a taktiež či je spôsobilý vykonávať činnosti vodiča traktoristu LKT, ktorého obsluha
si taktiež vyžaduje zaťaženie pravej končatiny. Preto navrhovateľ odôvodnenie 50 % argumentáciou
uvedenou v tomto zápise považuje za zjednodušené a nedostatočné.

Z rozhodnutia odporkyne vyplýva, že táto ani vo svojom rozhodnutí, kde vymenúva podklady, z ktorých
vychádzala, neuvádza znalecký posudok vypracovaný dňa 28.09.2014 č. XX/XXXX znalcom v odbore

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia A.. Z. H..

Aj keď v celkovom posudku, ktorý v rozhodnutí odporkyne zodpovedá obsahu celkového posudku
uvedeného v lekárskej správe z 27.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať fyzickú
prácu v ťažkom teréne a z pôvodných pracovných zaradení pilčík, vodič - traktorista a viazač
bremien môže vykonávať prácu vodiča - traktoristu, a tiež sa podieľať na skupinovej práci viazača

bremien, tak odporkyňa v rozhodnutí podľa názoru súdu nemala dostatok podkladov pre vydanie
rozhodnutia dňa 27.11.2014, a teda nezistila úplne skutočný stav veci, pretože si nevyžiadala od
zamestnávateľa navrhovateľa jeho pracovnú anamnézu, teda pracovnú anamnézu profesie, ktorú v
skutočnosti vykonával tak, ako to navrhoval navrhovateľ dňa 27.11.2014, resp. odporkyňa v napadnutom
rozhodnutí výslovne neuvádza, prečo takto navrhnuté dokazovanie nevykonala.Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že navrhovateľ má v súčasnosti artrózu pravého
kolena kĺbu III. stupňa.

Súd vychádzajúc zo štyroch stupňoch artrózy a majúc na zreteli, že u navrhovateľa sa jedna o III. stupeň

artrózy, čo konštatuje aj súdny znalec, aj posudkový lekár podľa znaleckého posudku s obmedzením
hybnosti stredného až ťažkého stupňa, pre ktorý stupeň nie je navrhovateľ schopný plnej záťaže, a preto
nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien) a
táto artróza III. stupňa navrhovateľovi neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne, keďže pri zlyhaní
kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných a preťažovaním pravého
kolenného kĺbu by v krátkej dobe (niekoľko mesiacov) došlo k výraznej progresii artrózy s tvorbou

výrastkov, zhoršením bolesti a funkcie kolenného kĺbu, ktorý stav by si vyžiadal implantáciu totálnej
endoprotézy kolenného kĺbu, pričom ani toto riešenie by nevrátilo navrhovateľa do plnohodnotného
životaapôvodnéhopracovnéhozaradeniaanavrhovateľbynaďalejbolnútenýdodržiavaťšetriacirežim,
tak s poukazom na záver súdneho znalca sa javí súdu záver celkového posudku uvedený v rozhodnutí
odporkyne ako nepresvedčivý.

Súd už v skoršom rozsudku z 31.01.2014 č.k. 1Sp 22/2012-17 uviedol, že nepreskúmava ani lekárske
správy, ani vyjadrenie odporkyne, ale rozhodnutie odporkyne.

Súd preto uznal námietky navrhovateľa namietajúceho rozpor týkajúci sa jeho schopnosti vykonávať
pracovné činnosti vodiča lesného kolesového traktora s lanovkou a viazača bremien za dôvodné.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, odporkyňa sa neriadila dôsledne ust. § 209 ods. 4 zákona

(str. 3 lekárskej správy z 27.11.2014), lebo neuviedla z akého dôvodu nevykonala navrhovateľom
navrhnuté dokazovanie, pretože v napadnutom rozhodnutí o námietkach navrhovateľa niet zmienky a
neuviedla ani, prečo na tieto námietky, resp. návrhy navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania
nereagovala a s týmito návrhmi navrhovateľa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne totiž nevyplýva, prečo rozhodla, že navrhovateľom

navrhnuté dokazovanie nevykoná, resp. v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je o tomto
navrhovateľom navrhnutom dokazovaní ani zmienka.

Ako z porovnania záveru znaleckého posudku súdneho znalca a lekárskej správy z 27.11.2014, ktorá
bola podkladom pre rozhodnutie odporkyne podľa obsahu rozhodnutia odporkyne, vyplýva, jediným
podkladom pre napadnuté rozhodnutie bola práve lekárska správa z 27.11.2014, tak potom je zrejmé, že

záveryposudkovéholekárasúvrozporesozáveromznalcaaodporkyňatietorozporynijakneodstránila.

Preto súd považoval rozhodnutie odporkyne za rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
a teda za rozhodnutie, ktoré je aj v rozpore s ust. § 209 ods. 4 zákona.

Pretožeodporkyňasvojerozhodnutienevykonaťnavrhovateľomnavrhnutédokazovaniedňa27.11.2014
nijak neodôvodnila a v rozhodnutí neuviedla, prečo tak postupovala a dôkaz, to znamená znalecký

posudok, nehodnotila osobitne ani ho neuviedla ako podklad vo svojom navrhovateľom napadnutom
rozhodnutí, z ktorého vychádzala len posudková lekárka ústredia, pracovisko S., pričom len citovala
celkový posudok z lekárskej správy zo dňa 27.11.2014 a nezhodnotila všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, ako to pre ňu vyplýva z ust. § 196 ods. 7 zákona, súd mal za to, že okrem nedostatku dôvodov
rozhodnutia odporkyne v konaní správneho orgánu bola zistená aj taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie.Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej
lehote nasledovne:

1. odmena za 4 úkony právnej pomoci v roku 2015 podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- prevzatie a príprava zastúpenia,

- vypracovanie opravného prostriedku,

- podanie zo dňa 10.04.2015,

- účasť na pojednávaní dňa 22.05.2015

vo výške 63,54 eur x 4 254,16 eur

2. paušálna náhrada (§ 16 ods. 3)

vo výške 8,39 eur/úkon x 4 33,56 eur

trovy právneho zastúpenia celkom: 287,72 eur

Trovy konania žiadal uhradiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. (IBAN: K.).

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu uplatnil v zákonom stanovenej lehote a nie v nesúlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, ktorá odmena bola uplatnená
vo výške 287,72 eur, tak táto odmena právneho zastúpenia navrhovateľovi bola priznaná v uplatnenej
sume v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 8 a § 149
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní, ktorú sumu tak, ako je uvedená vo výrokovej
časti rozsudku je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).