Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204080
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214204080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX Y., A. republika, proti odporkyni: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R.
XX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. januára 2015 č. k. 6C/146/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti voči odporkyni s účinnosťou od 01.07.2014. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

navrhovateľ v konaní jednoznačne neuviedol a najmä nepreukázal, že by od posledného rozhodovania
súdu v konaní pod sp. zn. 6C/49/2013 došlo k zmene pomerov, či už na jeho strane alebo na strane
odporkyne. Podotkol, že v danom prípade ide o konanie o výživnom voči plnoletému dieťaťu, teda o
návrhové konanie, preto znáša v tomto konaní dôkazné bremeno navrhovateľ. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadala.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu zmenil a jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni znížil. Trval na tom, že od
poslednej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov na obidvoch stranách. Odporkyňa trvá na výške
výživného z dôvodu potreby finančných prostriedkov pre svoje štúdium, je však pravdou, že sa nejedná
len o samotné štúdium, ale aj o ďalšie nadštandardné aktivity osobného charakteru (finančne náročné
cestovanie, obstaranie automobilu, atď.). Poukázal tiež na to, že odporkyňa študuje už druhú strednú
školu ukončenú maturitou a opakuje už druhýkrát štvrtý ročník. Vyslovil názor, že je treba inak nazerať
na maloleté deti, inak na plnoleté deti pokračujúce po dovŕšení 18 rokov v štúdiu na ďalšej strednej

škole, ktoré namiesto toho, aby vyvíjali primerané úsilie k osamostatneniu, si toto obdobie samoúčelne
preťahujú. Žiadal súd o preskúmanie a zváženie, či takéto štúdium je účelné, zmysluplné a či odporkyňa
výživné skutočne potrebuje, či by si nemohla sama privyrábať a prečo išla na ďalšiu strednú školu. Z
tohto dôvodu znova požiadal súd o preverenie skutočností týkajúcich sa jej príjmu na Novej scéne v U. a
iných aktivít, ktorými sa sama prezentuje na sociálnych sieťach - Reklamy pre vývoj aplikácií. Trval tiež
na skutočnosti, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, vzhľadom k faktu, že jeho príjmy a príjmy jeho
manželky sú takmer menšie než nutné výživné. V rozsudku neboli súdom uvedené celkové mesačnévýdaje (25.964,- Kč), ktoré sú pre samotné rozhodnutie súdu dôležité. Vzhľadom k tomu, že tieto výdaje,
ako aj výdaje spojené so začiatkom školskej dochádzky syna S. je nereálne doložiť veľkým množstvom
potvrdení na každú doložku, k dovolaniu doložil čestné prehlásenie o pravdivých údajoch.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že všetky skutočnosti spojené s jej štúdiom
už boli niekoľko krát prejednávané na predošlých súdnych pojednávaniach. Čo sa týka „finančne
nákladného cestovania“, v U. využíva MHD so študentskou zľavou na cestovné (13,40 eur mesačne).
Spomínané 13 ročné jazdené auto dostala minulý rok ako dar od svojho nevlastného otca - manžela
jej matky. Toto využíva iba na dlhé vzdialenosti, napr. domov do U., kde využíva spolujazdu, pri ktorej

sa na benzín skladajú viacerí, takže náklady sa dorovnajú verejnej doprave. Skutočnosť, že účinkuje
v divadle nikdy nezatajovala a všetky príjmy priznala v daňovom priznaní. Mala za to, že podaný
návrh je neopodstatnený, keďže nedošlo k žiadnej zmene od posledného pojednávania a posledného
právoplatného rozsudku. Navrhovateľ jej napriek tomu stále posiela mesačné výživné v sume 35 eur
namiesto 100 eur, ktoré mu bolo súdom určené.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného voči odporkyni
správne a v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku

aj cituje.

Z ustanovenia § 78 Zák. o rodine vyplýva, že súd má možnosť zmeniť súdne rozhodnutie alebo dohody o
výživnomvprípadezmenypomerov.Podľasúdnejpraxezmenasamusítýkaťpodstatnejokolnosti,ktorá
zásadným spôsobom ovplyvnila výšku výživného v predchádzajúcom rozhodnutí. Výživné sa totiž určuje
podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia a plynutím času môže nastať zmena

pomerov ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (nárastom odôvodnených potrieb v dôsledku
pribúdajúceho veku alebo zmeny typu školy, ktorú navštevuje), prípadne na strany osoby povinnej platiť
výživné (zníženie alebo zvýšenie príjmu, zmena iných osobných a majetkových pomerov).

V prejednávanej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že od posledného rozhodovania o
výživnom v konaní pred okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6C/49/2013 nedošlo k

zásadnej zmene pomerov ani na strane navrhovateľa, ani na strane odporkyne. V uvedenom konaní,
kde rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 4Co/1/2014-185 nadobudol
právoplatnosť len dňa 05.05.2014 (t.j. len osem mesiacov pred rozhodnutím v danej veci), boli podrobne
zisťované pomery ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporkyne a návrh na zníženie výživného
voči odporkyni bol ako nedôvodný zamietnutý.

Bolo zistené, že odporkyňa vtedy, ako aj v súčasnosti, je študentkou strednej školy - štvrtého ročníka
konzervatória, nie je zamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako
uchádzačka o zamestnanie a teda je stále osobou, ktorá sa pripravuje štúdiom na svoje povolanie.
Rovnako ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom bolo zistené, že odporkyňa si
privyrába iba brigádnicky; súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa mala v roku 2014 uzavreté dve dohody

o brigádnickej práci študentov, z ktorých dosahovala iba nepravidelný príjem. Celkový vymeriavací
základobochbrigádbol27,33eur,kčomuodporkyňapodaladaňovépriznanie.Možnotedakonštatovať,
že pomery na strane odporkyne sú rovnaké ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.

K výraznejšej zmene pomerov nedošlo ani na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má stále tri vyživovacie
povinnosti rovnako ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, býva v prenajatom byte s

manželkou, ktorej príjem podľa tvrdenia navrhovateľa je 14.300,-Kč mesačne vrátane prídavkov na deti.
Zdravotný stav detí navrhovateľa je rovnaký ako bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutiaa na skutočnosť, že obaja synovia navrhovateľa trpia očnou vadou, ktorá si vyžaduje vyššie náklady
spojenésozakupovanímoptickýchpomôcok,súdprihliadalužpripredchádzajúcomsúdnomrozhodnutí.
Z vykonaného dokazovania, z listín predložených navrhovateľom bolo zistené, že príjem navrhovateľa

oproti prechádzajúcemu stavu sa dokonca mierne zvýšil, keď príjem navrhovateľa za rok 2012 bol
162.500,- Kč, zatiaľ čo jeho príjem za rok 2013 bol 181.000,- Kč. Takisto došlo k zvýšeniu príjmu jeho
manželky, keď táto prešla z materskej dovolenky a rodičovského príspevku, ktorý poberala v sume
7.600,- Kč späť do práce, kde dosahuje príjem 14.300,- Kč.

Záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi,

že by došlo na jeho strane alebo na strane odporkyne k takej zmene pomerov, ktorá by bola zásadná
oproti stavu, ktorý bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, bol preto správny. Neboli preto
splnené zákonné podmienky pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 78 ods. 1 Zák. o rodine.

Súd prvého stupňa pritom správne poukázal na to, že v danom konaní, kde ide o výživné na
plnoleté dieťa, sa jedná o návrhové konanie, takže súd nemá vyhľadávaciu povinnosť a nie je

povinný zaobstarávať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, ale táto povinnosť spočíva
na navrhovateľovi. Preto navrhovateľ, pokiaľ tvrdil v návrhu, že došlo k zmene pomerov oproti
predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu, bol povinný tieto skutočnosti súdu riadne preukázať. Musel
tak pritom urobiť už pred súdom prvého stupňa, nakoľko odvolací súd je skutkovými zisteniami
vykonanými pred súdom prvého stupňa viazaný a môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších

dôkazov, ktoré neboli vykonané pred súdom prvého stupňa, len ak sa jedná o konanie, ktoré možno
začať aj bez návrhu, alebo pri zisťovaní vád konania (§ 213 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .