Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228724
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114228724.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 01 Bratislava, proti odporcovi: E. T., nar.
XX.XX.XXXX,K.E.XXX,zastúpený:JUDr.PatrikPodhorský,advokát,Zámocká36,Bratislava,zaúčasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, Fedinova
9, 851 01 Bratislava, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o
zaplatenie sumy 2.330,73 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 244,33
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 480,83 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.330,73
eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,025 %
ročne z čiastkových súm tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
1.500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,00 eur len 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.330,73
eura do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 13.08.2010 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,00 eur. Poskytnutý
úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura v
termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ
odporcovi revolving dňa 30.08.2012 vo výške 1.928,88 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 24
mesačných splátkach vo výške 80,37 eura v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len

sumu 2.973,69 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri
mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania, a to 07.01.2014. V súlade s § 53 ods. 8 OZ došlo
k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 23.01.2014. Celková suma dlhu odporcu vočinavrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 2.330,73 eura. Nakoľko sa odporca
dostal do omeškania s plnením svojich povinností, navrhovateľovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty
podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníkanároknaúrokzomeškania,pričomnavrhovateľsipoprinárokunazmluvnépokutyuplatňujeaj
úrok z omeškania tak, aby neprevyšovali priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Napriek výzvam navrhovateľa nedošlo zo strany odporcu k splneniu
jeho záväzkov.

Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 12.03.2015, k tomuto sa nevyjadril.

Podaním zo dňa 30.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2014, oznámilo Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO: 42 260 086, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu. Navrhovateľ ani odporca po doručení oznámenia o vstupe nenamietali proti

vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 19.03.2015, kde poukázal na to, že v súdenej veci
ide o formulárovú zmluvu vopred pripravenú navrhovateľom, ktorej obsah pred jej uzavretím odporca
nemal možnosť reálne ovplyvniť. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku

právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Vedľajší účastník namietal, že chýba dôkaz o
skutočnosti, aká konkrétna suma bola odporcovi poskytnutá. Ďalej uviedol, že úverová zmluva obsahuje
len výšku splátok bez toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa
odvíja splatnosť ďalších splátok. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci § 9 ods. 2 písm. k)
vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto náležitosť nie

je uvedená, a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, podľa
ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkový. Zároveň uviedol, že chýba
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j), a to RPMN, nakoľko je uvedená nesprávna RPMN, ktorá vychádza
z výšky úveru, ktorý nebol reálne poskytnutý. Na základe uvedeného považuje vedľajší účastník
nárok navrhovateľa za neopodstatnený v celom rozsahu. Z dôvodu bezpoplatkovosti a bezúročnosti

poskytnutého úveru bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi len sumu, ktorú od neho prijal. Navrhol
návrh zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 29.10.2014, Pokusom o zmier zo
dňa 27.01.2014, Oznámením o zosplatnení zo dňa 01.01.2014, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového

úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere číslo zmluvy XXXXXXXXXX, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. č.l. 6, Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031716, fotokópiou obálky č.l. 8, Kartou klienta
č.l. 9, Vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 19.03.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 13.08.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1.500,00
eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %. Odporca sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach

(vrátane úrokov) vo výške 80,37 eura splatných 19. dňa v mesiaci, pri počte splátok 42. Odporcovi bola
titulom úveru vyplatená suma 1.500,00 eur, keď navrhovateľ čerpanie vyššej sumy napriek výzve súdu
v konaní nepreukázal a odporca potvrdil čerpanie úveru vo výške 1.500,00 eur. Odporca z poskytnutej
sumy zaplatil navrhovateľovi sumu 2.973,69 eura. Nakoľko bol odporca s úhradou splátky v omeškaní
viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 01.01.2014, s tým, že

k zosplatneniu malo prísť po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia.

Odporca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh považujú za nedôvodný,
nakoľko údajná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky náležitosti, ktoré má mať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu považujú úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže odporcovi

bola poskytnutá suma 1.500,- eur a vrátil 2.973,69 eura, nemá navrhovateľ nárok na žiadnu sumu od
odporcu. Dojednané úroky považujú za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Zastávajú právny názor,
že zmluva ani nevznikla, keďže došlo k vadám kontraktačného procesu, keďže zmluva bola uzatváraná
spôsobom, keď bola vyplnená bez bodu č. 6., teda odporca dával návrh, ktorý nebol akceptovanýrovnakým úkonom navrhovateľa, keďže tento akceptoval v bode 6. zmluvu s odchýlkou týkajúcou sa
predpokladanej výšky RPMN po poskytnutí úveru. V zásade tým došlo k protinávrhu, ktorý však odporca
nikdy neakceptoval, z tohto dôvodu považujú finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté odporcovi ako

právo navrhovateľa na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže však odporca vrátil sumu 2.973,69
eura, nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporcu. Preto žiadajú návrh zamietnuť
a uplatňujú si trovy, ktoré vyčíslia do troch dní.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvnépodmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
je v celom rozsahu nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavrelidňa13.08.2010Zmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX, nazákladektorejnavrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,00 eur, keď poskytnutie vyššej sumy nemal súd zo strany
navrhovateľa preukázané, a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o poskytnutí sumy
1.928,88 eura. Pokiaľ ide o námietky odporcu, že kvôli vadám kontraktačného procesu nedošlo k

uzavretiu zmluvy, k týmto súd uvádza, že má za to, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a
odporcom prišlo, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle jej účastníkov pokiaľ ide o výšku poskytnutého
úveru, ako aj vo výšku úroku, čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Ak aj nedošlo k akceptácii
návrhuodporcutýkajúcehosainýchnáležitostízmluvy(RPMN),tátoskutočnosťmáinéprávnenásledky,
ale nie absenciu uzavretia zmluvy o úvere. Odporca sa zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v

42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená jednak
v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo
výške 68,77 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 51,49 %. Odporca zaplatil navrhovateľovi z
poskytnutého úveru sumu 2.973,69 eura. Oznámením o zosplatnení upozornil navrhovateľ odporcu na
možnosť zosplatnenia dlhu, keď k zosplatneniu došlo dňa 23.01.2014, čo odporca nerozporoval.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ,
zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.

6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška
splátky 80,37 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov.

Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnumieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je
uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však odporca
neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou urobené dojednanie o

RPMN. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba
v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a síce termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za
súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia
konečnej splatnosti úverov, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom
dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol navrhovateľom uvedený až v
listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.08.2010, ktoré oznámenie
všakodporcaneprijalpísomnouformou,apretohonemožnopovažovaťzapísomnouformouuzatvorenú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, je návrh nedôvodný aj v časti uplatnených úrokov z omeškania z uvedenej
sumy.

Predmetom návrhu bola aj požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle čl. 14 bodu 14.1 zmluvy.

Súd má však za to, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo vôbec k platnému dojednaniu
zmluvnej pokuty, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty
je obsiahnuté iba v zmluvných dojednaniach napísaných veľmi malým písmom, toto dojednanie sa
nachádza skôr ku koncu zmluvných dojednaní ako k ich začiatku, pričom nie je žiadnym spôsobom

zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Zmluvné dojednania pritom odporca ani nepodpísal,
tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky
uvedenej pod bodom 13. zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je
uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko
spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text,

ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by
dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných dojednaniach súd nemôže považovať za platné
písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia obchodných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr.
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,

nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“

V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej
forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §
40 ods. 1 OZ. Súd preto návrh v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani zmluvnej pokuty,
ale len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré odporca z úveru čerpal. Keďže odporca zaplatil z
poskytnutého úveru vo výške 1.500,00 eur sumu 2.973,69 eura, vrátil viac, ako skutočne čerpal, a preto
súd návrh ako nedôvodný vo výroku I. zamietol. Z uvedeného dôvodu zamietol súd návrh aj v častipožadovaných úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa v spojení s vyššie uvedeným do omeškania
nedostal.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1
OSP, keď plne úspešnému odporcovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 244,33 eura.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom odporcu a
priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 101,25 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 202,50 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 2x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.
16,78 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 osobným motorovým vozidlom
(Bratislava - Trnava a späť; 114 km; spotreba 5,9 L/100 km; cena PHM 1,211 eura/L) - 8,15 eura, z čoho

si odporca uplatnil 1/2, t.j. 4,08 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 za 3 polhodiny á 13,98 eura,
čo predstavuje sumu 41,94 eura, z čoho si odporca uplatnil 1/2, t.j. 20,97 eura,
teda celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 244,33 eura.

Súd neuznal právnemu zástupcovi amortizáciu, nakoľko právny zástupca nepoužil vlastné motorové
vozidlo, ale vozidlo, ktorého držiteľom je spoločnosť P & FAIR, s.r.o., ktorej je právny zástupca
spoločníkom a konateľom. Vzhľadom k tomu súd síce uznal, že právny zástupca motorové vozidlo na
cestu použil, a teda vznikli náklady na cestu vo forme spotrebovaných pohonných hmôt (z čoho si uplatnil
1/2), ale právneho zástupcu odporcu sa opotrebenie vozidla v jeho majetkovej sfére nijako nedotklo,

nakoľko nie je jeho držiteľom, a preto nie je možné uznať ako dôvodnú náhradu za prejazdené kilometre.
Nakoľko pri cestovných náhradách nebola pokladničným dokladom preukázaná cena za pohonné
hmoty v čase vykonania cesty, súd vychádzal z ceny motorovej nafty v príslušnom týždni v roku 2015
zverejnenej na stránke Štatistického úradu SR, a keďže táto bola vyššia ako uplatnená, vychádzal z
ceny za 1 liter, ktorú uviedol právny zástupca odporcu.

Súd odporcovi priznal pri ceste na pojednávanie náhradu za stratu času iba za 3 polhodiny, a nie za
uplatnené 4 polhodiny, nakoľko trvanie straty času nebolo vyčíslené (pričom je potrebné vyčíslenie v
minútach), pričom súd má za to, že je možné priznať náhradu za stratu času za 3 polhodiny, pretože
takáto stratu je v prípade cesty z Bratislavy do Trnavy a späť reálna (45 minút/1 cesta).

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane plne úspešného
odporcu, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods.1 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 480,83 eura.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 3 úkony právnej služby á 101,25 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 19.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004
Z.z.; t.j. 303,75 eura,

- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 3x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.
25,17 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 osobným motorovým vozidlom
(Bratislava - Trnava a späť; 104 km; spotreba 8,5 L/100 km; cena PHM 1,222 eura/L, sadzba 0,183
eura/km) - t.j. 29,83 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 za 3 polhodiny á 13,98 eura,

t.j. 41,94 eura,
spolu celkom vo výške 400,69 eura + 20% DPH (právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že
je platiteľom DPH), spolu v sume 480,83 eura.
Nakoľko pri cestovných náhradách nebola pokladničným dokladom preukázaná cena za pohonné
hmoty v čase vykonania cesty, súd vychádzal z ceny motorovej nafty v príslušnom týždni v roku 2015

zverejnenej na stránke Štatistického úradu SR.
Súdvedľajšiemuúčastníkovipriznalpricestenapojednávanienáhraduzastratučasuibaza3polhodiny,
a nie za uplatnené 4 polhodiny, nakoľko pre účely zistenia straty času sa čas pred úkonom právnej
služby a po tomto spočítava, pretože cieľom náhrady za stratu času cestou do miesta poskytnutia úkonu
právnej služby mimo sídla advokáta a späť je nahradiť celkový čas, ktorý advokát strávil počas cesty

pre tento účel. Cesta pritom trvala spolu 80 minút, čo predstavuje 3 polhodiny straty času. Súd pritom
poukazuje aj na uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 311/2013-7 zo dňa 30. mája 2013, v zmysle ktorého „nie
je v rozpore so znením predmetného ustanovenia ani s jeho účelom, ak okresný súd v tejto veci dospel
k záveru, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, sa čas
strávený na miesto výkonu úkonu právnej služby a čas strávený späť neposudzuje samostatne, teda

ako dva samostatné časové úseky, ale posudzuje sa ako celkový čas, ktorý advokát strávil cestou v
súvislosti s poskytnutím úkonu právnej služby mimo svojho sídla.“.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcu a vystupoval na strane

odporcu, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bol v konaní úspešný. Zároveň súd
považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy,
keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za
akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním,

a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie
§ 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o
úkony smerujúce k ochrane práv odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.