Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Diana Solčányová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613220958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613220958.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky F. B. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej na M. C.. Č.. XX/XX v T. V. L. zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom Berčom so
sídlom na Zimnej ul. č. 59 v Spišskej Novej Vsi proti odporcovi S.. P. B. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na
M. C.. Č.. XX/XX v T. V. L. t.č. na Q. C.. Č.. X/X L. T. V. L. zastúpenému advokátskou kanceláriou Hovan,
Hospudka, s.r.o. so sídlom na Ul. Ing. Kožucha č. 1 v Spišskej Novej Vsi v konaní o určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves z 28.8.2014 č.k. 4C/191/2013-87 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok.
P r i z n á v a odporcovi trovy odvolacieho konania 83,89 €, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť
na účet právneho zástupcu odporcu.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
príspevku na výživu rozvedeného manžela. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich
nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej návrhu vyhovie, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Konštatovala, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Podľa jej názoru boli
v konaní preukázané predpoklady na určenie príspevku na rozvedeného manžela, nakoľko zákonná
lehota na priznanie tohto príspevku stále trvá a tiež existuje zrejmý nepomer medzi jej príjmom a
príjmom odporcu. Uviedla, že bolo jednoznačne preukázané, že je nezamestnaná a nedisponuje
žiadnymi peňažnými prostriedkami, preto nesúhlasila s konštatovaním konajúceho súdu, že je schopná
samostatne sa živiť. Poukázala na to, že podľa jej názoru je základným predpokladom pre priznanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela tá skutočnosť , že jeden z rozvedených manželov nie je
schopný živiť sa sám na základe objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, a túto skutočnosť považuje
za jedinú relevantnú pre rozhodnutie vo veci. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvého stupňa, že svoju
finančnú situáciu by mohla zlepšiť, ak by ako psychiatrická pacientka neignorovala liečbu, pretože by
sa mohla zaradiť do pracovného pomeru. Konštatovala, že takéto tvrdenia nie sú ničím preukázané, a
uviedla, že jej zdravotný stav nesúvisí s jej schopnosťou zamestnať sa. V závere poukázala na to, že
sa sama stará o dve maloleté deti, preto nie je žiaduce, aby si hľadala prácu v zahraničí.Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvého stupňa vec správne
právne posúdil a spravodlivo rozhodol. Konštatoval, že navrhovateľka užíva celý majetok patriaci do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,disponovalaúsporami7000eur,ktorétaktiežpatrilidoBSM,
ako aj stavebným sporením v hodnote približne 7200 eur, ktoré previedla na bankový účet svojho
otca. Ďalej poukázal na to, že po skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné 1103 eur
a zdôraznil, že navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pracuje jednak za peňažnú odmenu ale aj
z dobrého srdca, preto je toho názoru, že nie je pravdou, že nemá žiadny príjem. K tvrdeniam o tom,
že sa sama stará o ich maloleté deti uviedol, že svojím správaním neustále marí určenú striedavú
starostlivosť, ale napriek tomu on prispieva na výživu maloletých detí nad rámec určeného výživného.
Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zároveň,
aby mu priznal trovy odvolacieho konania 83,89 eur.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že navrhovateľka žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázala svoju neschopnosť živiť sa, nakoľko uviedla, že napriek evidencii na úrade
práce pracuje aj za peňažnú odmenu. aj z dobrého srdca. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak je v
schopnostiach a možnostiach navrhovateľky pracovať z dobrého srdca, je schopná pracovať aj za
peňažnú odmenu, ktorá by jej zabezpečila aspoň primeranú výživu. Poukazuje na to, že navrhovateľka
disponujecelýmmajetkomtvoriacimbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovaposkončenípracovného
pomeru disponovala peňažnou čiastkou približne 15000 eur tvorenou jej odstupným, stavebným
sporením patriacim do BSM a hotovostnou úsporou domácnosti. Zároveň bolo preukázané, že približne
polovicou z týchto peňazí disponovala aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, napriek tomu, že
sa nachádzala na účte jej otca. Odvolací súd konštatuje, že ak by si navrhovateľka každý mesiac
vyčlenila čiastku rovnajúcu sa jej príjmu v čase pred skončením pracovného pomeru, vystačila by jej
táto suma na približne 37 mesiacov, čo je viac ako tri roky. Zároveň zdôrazňuje, že na zabezpečenie
si vlastnej primeranej výživy by jej postačila aj nižšia peňažná čiastka, vzhľadom k tomu, že odporca
v tom čase zabezpečoval výživu maloletých deti v čas a nad rámec súdom určeného výživného. V
tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky o tom, že nie je schopná
živiť sa sama nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pretože tie boli zverené do striedavej
starostlivosti oboch rodičov a navrhovateľka toto rozhodnutie svojvoľne nerešpektuje, čím si vedome a
úmyselne sťažuje svoju finančnú situáciu, postavenie na trhu práce a obmedzuje tak svoje schopnosti a
možnostizamestnaťsa.Kostatnýmodvolacímnámietkamdodáva,želensamotnáevidenciavzozname
uchádzačov o zamestnanie neznamená, že nie je schopná sama živiť a neodôvodňuje automatické
priznanie nároku na príspevok pre rozvedeného manžela, nakoľko je nevyhnutné, aby tento nárok bol
preukázaný objektívnymi skutočnosťami a nie subjektívnym postojom navrhovateľky. Z týchto dôvodov ,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe návrhu odporcu, ktorý podal spoločne
s vyjadrením k odvolaniu navrhovateľky, v ktorom žiadal priznanie trov právneho zastúpenia 83,89€, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby spočívajúcom v podaní písomného vyjadrenia
z 8.10.2014 k odvolaniu navrhovateľky podľa §-u 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vo výške 61,87 €, zvýšené o režijný paušál 8,04 € podľa ust. §-
u 16 ods. 3 tejto vyhlášky, v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešná, nakoľko odvolací
súd nevyhovel žiadnej z jej námietok a zároveň neboli splnené podmienky podľa §-u 150 O.s.p., pretože
neboli zistené dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by náhradu trov odvolacieho konania
odporcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.