Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200200
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu DOBRO,
s.r.o. Prešov, so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36 493 279, DIČ: 202 181 9591,
zastúpeného konateľom Ing. M. O., právne zastúpeného Benčík & partners Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostipostupu
a rozhodnutia žalovaného Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 07. januára 2013 č.
1100305/1/4662/2013 a č. 1100305/1/4526/2013 na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. januára 2013 č. 1100305/1/4662/2013 v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 05. októbra 2012 č. 9700402/5/2839859/2012/Adr a
rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. januára 2013 č. 1100305/1/4526/2013 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Prešov zo dňa 05. októbra 2012 č. 9700402/5/2837928/2012/Andr podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 012,25 Eur, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Benčík & partners, AK, s.r.o. do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27. februára 2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/4662/2013 zo dňa 07.01.2013 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Prešov zo dňa 05. 10. 2012 č. 9700402/5/2839859/2012/Adr, ktorým bol vyrúbený
rozdiel dane daňovému subjektu DOBRO, s.r.o. Prešov v sume 8 500,41 Eur na DPH podľa zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október 2010, ktoré žiadal zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Vec bola pôvodne
zapísaná a vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2 S 10/2013.

Žalobou zo dňa 01. marca 2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/4526/2013 zo dňa 07.01.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu

Prešov zo dňa 05. 10. 2012 č. 9700402/ 5/2837928/2012/Andr, ktorým bol vyrubený správcom dane
daňovému subjektu DOBRO, s.r.o. Prešov rozdiel dane v sume 5 640,93 Eur na DPH podľa zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie apríl 2010, ktoré žiadal zrušiť avec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Vec bola pôvodne
zapísaná a vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2 S 12/2013.

Uznesením na pojednávaní dňa 19.12.2013 podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1

O.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojil na spoločné konanie obidve veci, ktoré sa na krajskom
súde začali a skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, s tým že konanie bude ďalej
vedené pod sp. zn. 2S 10/2013.

Žalobca sa včas podanými žalobami domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane, pričom nezákonnosť postupu a rozhodnutí vidí v tom,
že rozhodnutia sú v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej a žalovaný svojimi

rozhodnutiami a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca vidí nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí žalovaného v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine.

V žalobách poukázal žalobca na chybu žalovaného v jeho rozhodnutiach, konkrétne na str. 4 kde
nesprávne uviedol nesprávne rozhodnutia správcu dane. Ďalej dôvodil žalobca tým, že správca dane
vyrúbil 12 samostatnými rozhodnutiami dane a tieto doručil žalobcovi v 4 poštových zásielkach, ktoré sú

datované 05.10.2012. Podľa názoru žalobcu mal správca dane 12 rozhodnutí doručiť žalobcovi poštou
na doručenku 12 samostatnými poštovými zásielkami. Správca dane takto má ako dôkaz o doručení
rozhodnutí k dispozícii 4 doručenky, namiesto 12 doručeniek. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.
správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovémusubjektu,ktorésúrozhodné
presprávneurčeniedane.Doručenierozhodnutiavdaňovomkonaní,odktoréhozačínaplynúť15-dňová

odvolacia lehota, možno nesporne považovať za úkon vykonaný vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý
je rozhodný pre správne určenie dane. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho rozdiel dane z pridanej
hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie by sa žalobca nedozvedel o výške daňovej povinnosti a
nemohol by ani podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Doručovanie písomnosti v daňovom konaní
je jedným z mála prípadov, kedy je otočená dôkazná povinnosť a dokazovanie zaťažuje správcu dane.

Správca dane preto porušil § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z..

Daňový úrad Prešov v danom prípade určil daň podľa pomôcok, pričom proces určovania dane podľa
pomôcok sa začal dňa 10.08.2012. Následne dňa 13.08.2012 správca dane vyhotovil Protokol o určení
dane podľa pomôcok. Daňový úrad na strane 2 rozhodnutia priznal, že pri výkone daňovej kontroly v
sídle žalobcu dňa 24.04.2012 predložil žalobca časť dokladov: evidencie záznamov pre účely DPH na

zdaniteľnéplneniaroku2010,odberateľskéfaktúryačasťpokladničnýchdokladov.Údajnánespolupráca
žalobcu bola zapríčinená vtedajším splnomocneným zástupcom Ing. O. J.. To, že problém nie je v
daňovom subjekte, ale v splnomocnenom zástupcovi si uvedomil aj správca dane, nakoľko kontaktoval
priamo žalobcu a na ústne pojednávanie dňa 17.07.2012 predvolal okrem splnomocneného zástupcu
Ing. O. J. aj konateľa žalobcu Ing. M. O.. Ing. O. J. v čestnom prehlásení zo dňa 21.08.2012 priznal, že

riadne a včas nedodal Daňovému úradu Prešov účtovné doklady kontrolovaného daňového subjektu.
Správca dane nevyužitie účtovných pomôcok odôvodnil ustanovením § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z., podľa ktorého ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží
účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže, teda nemusí využiť ako pomôcky. Žalobca sa
naopak domnieva, že správca dane tieto účtovné doklady využiť ako pomôcky mal a mohol. Navyše,

doručenie účtovných dokladov žalobcu nie je takým úkonom, na ktorý sa vyžaduje plnomocenstvo v
daňovom konaní. Správca dane preto nevyužitím účtovných dokladov žalobcu ako pomôcok porušil
ustanovenie § 48 ods. 4 citovaného zákona. Podľa žalobcu správca dane nemal vôbec aktivizovať
mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. Je absurdné, že
správca dane v rámci súpisu pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň, považuje len daňové

priznanie pre daň z pridanej hodnoty daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca
dane teda priznal, že použil len jednu jedinú pomôcku. Podľa §48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. pri
určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých
vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Žalobca pozná minimálne 3 ďalšie
pomôcky, ktoré správca dane mal využiť v rámci výkonu daňovej kontroly: účtovné doklady žalobcu

predložené dňa 24.08.2012; evidenciu DPH na vstupe a výstupe žalobcu za predchádzajúce zdaňovacie
obdobia rokov 2008 a 2009 a znalecký posudok znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo. Podľa právneho názoru žalobcu rozhodnutie o určení dane podľa pomôcokmá povahu meritórneho rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku, nakoľko sa ním vyrubuje vlastná
daňová povinnosť daňovému subjektu.

Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v zmysle ktorého

je správca dane pri určení dane podľa pomôcok oprávnený použiť ako pomôcky aj vlastné poznatky
správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov.
Napriek tomu, že správca dane vedie evidenciu žalobcu vrátane osobného účtu žalobcu podľa §
56 zákona č. 563/2009 Z.z. a mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe a DPH na
výstupekontrolovanéhodaňovéhosubjektuajzadvapredchádzajúceroky(2008,2009),tietoinformácie

nevyužil. Správca dane vykonal vyčíslenie dane podľa pomôcok do štádia ad absurdum, pretože daň
na vstupe vyčíslil v nulovej výške a daň na výstupe vyčíslil v 100 % výške uvedenej v daňovom priznaní
za kontrolované zdaňovacie obdobie. Nevyužitím interných informácií z daňovej evidencie porušil § 48
ods. 3 citovaného zákona.

Žalobca ďalej správcovi dane vytýkal to, že mohol pred použitím pomôcok uprednostniť aj vyčíslenie
dane na základe znaleckého posudku. V rámci výkonu daňovej kontroly mohol prizvať do daňového

konania súdneho znalca, aby tento vyhotovil súdno-znalecký posudok z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Správca dane má právomoc privolať v rámci výkonu
daňovej kontroly znalca a jednou z jeho úloh môže byť aj kvantifikovať výšku daňovej povinnosti.
Znalecký posudok následne správca dane použije ako dôkaz alebo pomôcku v daňovom konaní, pričom
nazákladezáverovznaleckéhodokazovaniavyrubídaňovúpovinnosťvoformerozhodnutia.Vopačnom

prípade by bolo ustanovenie § 25a Daňového poriadku nevyužiteľné. Správca dane ani žalovaný
neaplikovali v daňovom konaní § 48 ods. 5 Daňového poriadku a neprihliadli na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Je to preukázateľné z faktu, že správca dane priznal
žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v nulovej výške, ale
určil mu daň na výstupe v 100% výške podľa daňového priznania žalobcu k dani z pridanej hodnoty za

to ktoré zdaňovacie obdobie roka 2010.

Žalovaný sa v písomných podaniach zo dňa 02.05.2013 vyjadril k žalobám tak, že vzhľadom na dôvody
vydaných rozhodnutí navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane Daňový úrad Prešov rozhodnutím
zo dňa 05.10.2012 pod č. 9700402/5/2839859/2012/Andr podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v

znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu DOBRO, s.r.o. Prešov, Sekčovská 54, Prešov,
IČO 36493279, rozdiel dane v sume 8 500,41 Eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka október 2010.

Daňový úrad Prešov ďalším rozhodnutím zo dňa 05.10.2012 pod č. 9700402/5/2837928/2012/Andr
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu

DOBRO, s.r.o. Prešov, Sekčovská 54, Prešov, IČO 36493279, rozdiel dane v sume 5 640,93 Eur na
dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie
obdobie roka apríl 2010.

Uvedené rozhodnutia boli správcom dane odôvodnené tak, že vyrubil rozdiel dane daňovému subjektu
podľa pomôcok v súlade s ustanoveniami §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že oznámenie

o určovaní dane podľa pomôcok bolo doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa
04.07.2012

Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 10.08.2012, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v § 48
ods. 1 písm. c) zákona č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane k procesu určovania
dane podľa pomôcok pristúpil po procese začatia riadnej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január až december 2010, a to z toho dôvodu, že zo strany kontrolovaného
daňového subjektu neboli splnené pri preukazovaní ním uvádzané skutočnosti, uvedené v podanýchdaňových priznaniach v zdaňovacom období január až december 2010, v dôsledku čoho nebolo možné
daň správne zistiť. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2010
bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole s dátumom začatia 16.04.2012. Poukázal na

priebeh konania, a to, že konateľ daňového subjektu oznámil kontrolórom dane, že pre poskytovanie
informácii týkajúcich sa účtovníctva a predkladanie daňových dokladov je potrebné spolupracovať s
ekonómom Ing. O. J.. Predložil splnomocnenie, v ktorom splnomocňuje Ing. O. J. ku všetkým úkonom
spojeným s daňovou kontrolou DPH za rok 2010. Pri výkone daňovej kontroly v priestoroch daňového
subjektu dňa 24.04.2012 daňovým subjektom bola predložená iba časť dokladov. Z predložených

dokladov nebolo možne odkontrolovať ucelené mesačné zdaňovacie obdobia roku 2010 na dani z
pridanej hodnoty a porovnať s evidenciou, ktorú je daňový subjekt povinný viesť a ktorá je potrebná pri
kontrole dane z pridanej hodnoty v podľa ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. Preto správca dane dohodol ďalší postup a priebeh daňovej
kontroly s daňovým subjektom s tým, že doklady si daňový subjekt ponechal vo svojich priestoroch z
dôvodu ich zosúladenia s potrebnými evidenciami a ďalší výkon daňovej kontroly prebiehal na Daňovom

úrade Prešov, kontaktné miesto Sabinov. Dňa 24.04.2012 daňový subjekt prisľúbil, že všetky potrebné
doklady ku daňovej kontrole predloží do troch dní na Daňový úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov,
aby správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu. Následne správcovi dane opakovane telefonicky
oznamoval, kedy doklady ku daňovej kontrole predloží, ale svoj zámer nedodržal a potrebné doklady
nepredložil a z uvedených telefonických hovorov správca dane vyhotovil úradné záznamy. Správca

dane na základe skutočnosti, že daňový subjekt pre riadny výkon daňovej kontroly nepredložil žiadne
doklady a písomnosti napriek výzve a opakovanej výzve správcu dane, nesplnil si zákonnú povinnosť
preukázať oprávnenosť a správnosť ním uvedených údajov v podaných daňových priznaniach. Správca
dane preto pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Určovanie dane podľa pomôcok oznámil daňovému subjektu oznámením zo dňa

17.07.2012, ktoré bolo doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 24.07.2012 a daňovému subjektu
dňa 09.08.2012. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z.. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane
podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/9009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňová
kontrola bola ukončená dňa 24.07.2012, a týmto aj plná moc udelená daňovým subjektom Ing. O.

J. podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Termín začatia určovania dane podľa
pomôcok Daňový úrad Prešov v oznámení určil dňa 10.08.2012. Správca dane zistil základ dane a
určil daň podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok)vzneníneskoršíchpredpisov.Dňa13.08.2012vyhotovilprotokolourčenídanepodľapomôcok
č. 9700402/5/2164347/2012/Andr, ktorý spolu s výzvou zo dňa 14.08.2012 odoslal dňa 16.08.2012

daňovému subjektu. Uvedené dokumenty boli daňovému subjektu doručené v zmysle ustanovenia § 31
ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to dňa 04.09.2012. Dňa 24.08.2012
a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi dane doklady ku kontrole za daňový subjekt DOBRO,
s.r.o.. Prešov, bez akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za daňový subjekt. Správca dane
na predložené doklady neprihliadal z dôvodu, že v procese určovania dane podľa pomôcok zákon

neumožňuje vykonať dokazovanie a preverovanie dokladov a preto výzvou zo dňa 25.09.2012 vyzval
daňový subjekt na ich prevzatie. Vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo podané po
lehote na predloženie písomného vyjadrenia a neobsahovalo skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a preto správca dane na toto vyjadrenie neprihliadol. V
určenej zákonnej lehote sa daňový subjekt písomne nevyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na

použitie tohto spôsobu určenia dane.

Pre určenie dane podľa pomôcok použil vlastné poznatky správcu dane - daňové priznanie pre daň z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 a apríl 2010 , podané daňovým subjektom dňa
25.11.2010 a 25.05.2010. Časť dokladov, ktoré boli predložené daňovým subjektom dňa 24.04.2012
správca dane prekontroloval a zistil, že predmetom fakturácie sú rôzne činnosti, a to upratovacie práce,

prenájompriestorunaumiestneniereklám,poskytovaniepriestorunašportovúčinnosť-tenisovédvorce,
prevádzkovanie letného kúpaliska v O.. Predložené doklady neboli totožné s vedenou evidenciou v
zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale nasvedčovali,
o tom, že daňový subjekt uskutočňoval zdaniteľné plnenia, pri ktorých mu vznikla daňová povinnosť
podľa ustanovenia §§ 8, 9 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri zisťovaní

základu dane správca dane prihliadol v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj
keď ním neboli uplatnené Zistil, že medzi vystavenými faktúrami sa zároveň nachádzajú aj vystavenédobropisy bez označenia odberateľa, ktorými si daňový subjekt krátil vlastnú daňovú povinnosť na dani
z pridanej hodnoty. Zo strany správcu dane nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti, t.j. krátenie
vlastnejdaňovejpovinnosti,zdôvoduneidentifikácieodberateľa.Správcadanekrátenievlastnejdaňovej

povinnosti vystavenými dobropismi považuje za výhodu pre daňový subjekt. V procese určovania dane
podľa pomôcok nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vyrubovacom konaní. Na
základe údajov z podaného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2010 a október 2010 v riadku 20 a 21 je uvedená výška odpočítanej dane daňovým subjektom podľa
ustanovenia § 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odpočítanie dane v sume

8 500,41 Eur a 5 640,93 Eur si daňový subjekt uplatnil v rozpore s §§ 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Platiteľ pri výkone riadnej daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť a
správnosť odpočítanej dane, na výzvy správcu dane nereagoval a doklady a písomnosti preukazujúce
oprávnenosť a správnosť odpočítanej dane na základe dokladov vyhotovených dodávateľom, platiteľom
dane, nepredložil. Kontrolovaný daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 a ustanovenia § 51 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že pri výkone

daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty nepreukázal uplatnenie práva na odpočítanie dane vo výške 8
500,41 Eur za zdaňovacie obdobie október 2010 a vo výške 5 640,93 Eur za zdaňovacie obdobie apríl
2010, z použitia dodávok tovarov a služieb ako platiteľ nepredložením dokladov vyhotovených platiteľmi.

Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, ktoré obsahuje iodentické dôvody ako sú uvádzané
v žalobách pôvodne vedených pod sp. zn. 2S 10/2013 a 2S 12/2013 na Krajskom súde v Prešove.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.01.2013 č. 1100305/1/4662/2013 a č. 1100305/1/4526/2013 podľa
§ 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov odvolaniam proti rozhodnutiam Daňového úradu Prešov zo dňa 05.10.2012,
ktorými bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 8 500,40 Eur a za zdaňovacie
obdobie roka apríl 2010 vo výške 5 640,93 Eur daňovému subjektu nevyhovel a rozhodnutia správcu
dane potvrdil.

V odôvodnení poukázal žalovaný obsah odvolania daňového subjektu ako aj na obsah rozhodnutia
správcu dane. Citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( Daňového poriadku ).

Zdôraznil, že na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných
povinných procesných úkonov daňového subjektu bola v danom prípade splnená zákonná podmienka
na použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia. Zo spisového materiálu
je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na §
24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane vôbec nemal

aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa pomôcok,
procesné postupoval v súlade so zákonom. Pri určení dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací
orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru, pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva
dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak, ako v priebehu výkonu kontroly. K odvolacej námietke
v súvislosti s porušením ust. § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku odvolací orgán

uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože je jednoznačne preukázané, že rozhodnutie
bolo doručené do vlastných rúk dňa 11.10.2012 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu.
Obsah poštovej doručenky jasne identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom,
že správca dane preukázal jeho doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. Spôsob
doručovania každého rozhodnutia osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci sa, nemá

oporu v žiadnom ustanovení zákona.

K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že daňový subjekt síce predložil evidencie záznamov, ktoré však
neboli totožné s údajmi uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy
bez označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Nepredložil
evidencie záznamov o dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil

právo na odpočítanie dane. Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa
17.07.2012. Oprávnene teda správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako nositeľ tejto povinnosti,
v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady pre výkon daňovej kontroly
nepredložil.Ak odvolávajúci sa poukazuje na zodpovednosť povereného zástupcu za tento stav, táto skutočnosť
je iba jeho vnútorný problém a nemá žiadny vplyv na to, že povinnosť je uložená zákonom daňovému
subjektu.Knamietanémunevykonaniuprocesnýchúkonovsprávcudaneužvsamotnomprebiehajúcom

procese určovania dane podľa pomôcok uviedol, že na námietky podané nad rozsah skúmania
napadnutého rozhodnutia a aj nad rozsah účinnej možnosti namietať samotným daňovým subjektom sa
neprihliada.. Ak by bola daň určená na základe pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa §
74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je povinný odvolací orgán zúžiť rozsah
skúmania takéhoto rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj daňový subjekt, ak má

účinne namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 zákona iba v rozsahu, v akom je oprávnený písomne
sa vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. K namietanému rozsahu použitých pomôcok
uviedol, že zákonodarca nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3
zákona musia byť v procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to
vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48
(určenie dane podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona.

Ďalej uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa znaleckého posudku. Táto
právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. K nepoužitiu kompletného účtovníctva
predloženého dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012 ako pomôcok odvolací orgán uviedol, že ustanovenie
§ 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje správcovi dane možnosť
použiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. K spôsobu doručenia dokladov uviedol, že

identita osoby, ktorej sa doklady týkajú je zrejmá z písomného podania tohto subjektu, ktorým doklady
takto doručuje. V danom prípade je situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť
ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového subjektu. Ak by
mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu, jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení

daňovým subjektom.

K namietanej aplikácii § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane a zdôraznenej povinnosti prihliadnuť
tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené,
odvolací orgán uviedol, že správca dane v rozhodnutí uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za
výhodu pre daňový subjekt. Preto v tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval.

Uvedené ustanovenie pre splnenie povinnosti vyžaduje, aby okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre
daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia ale nevyplýva, že tieto okolnosti má povinnosť správca
dane vyhľadávať.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia postupov verejnej správy ( ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. ).

V zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z ustanovenia § 244 ods. 3 vyplýva, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V správnom konaní sa súd riadi dispozičnou zásadou a zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych
orgánov preskúmava v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a na procesné pochybenia prihliada
iba vtedy, ak ide o vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia v zmysle úpravy uvedenej v § 250i ods. 3 O.s.p. Pokiaľ súd sa zaoberá
zákonnosťou rozhodnutia a postupov správnych orgánov, je potrebné v prvom rade dbať na to,
aby existoval súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom účinným na území

Slovenskej republiky. Konanie o preskúmavanej zákonnosti rozhodnutia a postupu v zmysle piatej časti
O.s.p.jepretošpecifickýmkonaním,aniejepokračovanímadministratívnehokonaniasprávnehoorgánu
a v tejto súvislosti preto krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantne právny
predpis.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. Predpokladom úspešnosti žaloby na súde podľa druhej

hlavy piatej časti O.s.p. je porušenie subjektívneho práva žalobcu.

Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia správcu dane postupoval v
rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku, pričom sa riadil ustanoveniami zákona. Rozsah skúmania
zameral na dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 zákona č. 563/2009 Z.z v znení neskorších
predpisov. Na základe vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných povinných

procesných úkonov daňového subjektu bola splnená zákonná podmienka na použitie § 48 zákona, ktorá
je uvedená v ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia.

Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného
stanoviska.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, ak je deň
doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené
správnouujmou.Podľa§31ods.3zákonaDaňovéhoporiadkupísomnosti,ktorésúurčenédovlastných
rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia

osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo

písomné vyjadrenia a e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo

kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa§48ods.1písm.c)Daňovéhoporiadkusprávcadanezistízákladdaneaurčídaňpodľapomôcok,
ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa § 48 ods. 2 správca dane oznámi

daňovémusubjektuurčovaniedanepodľapomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévodseku1,pričom
dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Podľa § 48 ods. 3 správca
dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará
bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z
verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48
ods. 4, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné
doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Podľa § 48 ods. 5 pri určení dane

podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu

o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový' subjekt nevyjadrí

k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam. Podľa § 68 ods. 5 správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán

zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Zo spisového materiálu mal súd je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45
ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že správca dane
vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa
pomôcok, procesne postupoval v súlade so zákonom. Zásadnou právnou skutočnosťou je, že pri určení

dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru,pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak,
ako v priebehu výkonu kontroly. V žalobách namieta žalobca tento záver správcu dane.

V odvolaniach namietal žalobca i porušenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku, avšak žalovaný túto

námietku považoval za neopodstatnenú. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že rozhodnutia boli
doručené do vlastných rúk dňa 11.10.2012 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Obsah
poštovej doručenky jasne identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom,
že správca dane preukázal jeho doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. Spôsob
doručovania každého rozhodnutia osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci sa, nemá

oporu v žiadnom ustanovení zákona. V odvolaní namietal aj tvrdenia správcu dane. že nepredložil
daňové doklady pre výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2010.
Aj namietanie tejto skutočnosti považoval žalovaný za neopodstatnené. Odvolávajúci sa síce predložil
evidenciezáznamov,ktorévšaknebolitotožnésúdajmiuvedenýmivdaňovompriznaní.Predložilfaktúry
za rôzne činnosti, dobropisy bez označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov
bez evidencie. Pre správne posúdenie zdaniteľných obchodov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo

na odpočítanie dane, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v §
70 stanovil daňovému subjektu povinnosti, a tie si v danom prípade daňový subjekt nesplnil. Nepredložil
evidencie záznamov o dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil
právo na odpočítanie dane. Nestalo sa tak ani napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých
boli identifikované účtovné doklady potrebné pre výkon kontroly, a ani napriek neustálym prísľubom

na splnenie tejto povinnosti. Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa
17.07.2012 (zápisnica č. 9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene teda správca dane prijal záver,
že daňový subjekt ako nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním,
daňové doklady pre výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak odvolávajúci sa navodzuje zodpovednosť
povereného zástupcu za tento stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém, a nemá žiadny vplyv

na to, že povinnosť je uložená zákonom daňovému subjektu.

Námietky žalobcu vo vzťahu k procesným úkonom správcu dane už v priebehu určovania dane podľa
pomôcok odvolací orgán hodnotil ako námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia
a aj nad rozsah účinnej možnosti namietať samotným daňovým subjektom. Žalovaný totiž na strane
jednej, ak daň bola určená na základe pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinný zúžiť rozsah skúmania takéhoto
rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj daňový subjekt na strane druhej, ak má účinne
namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 zákona iba v rozsahu, v akom je oprávnený písomne sa
vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda daňový subjekt podal v odvolaní námietky aj
iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Námietky, ktoré neovplyvňujú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, sú námietky, ktoré žalobca smeroval
voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní presne pomenúva jednotlivé druhy pomôcok, ktoré
mal správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považuje to, ak
správca dane využil ako pomôcku jedine daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu známe
pomôcky. Poukazuje aj na § 25a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde je daná

možnosť požiadať znalca o vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. Žalovaný konštatoval, že
zákonodarca nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona
musia byť v procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48
(určenie dane podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona.

Na margo využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť
podľa znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Žalobca si
nesprávne vysvetľuje toto ustanovenie aj v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane
považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane.

S námietkou žalobcu, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012, sa žalovaný

vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov, ktoré dáva správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich
použiť. V rozpore s uvedeným ustanovením zákona práve takýmto spôsobom daňový subjekt nesprávnepovyšuje možnosť správcu dane na povinnosť správcu dane. V konečnom dôsledku správca dane
v rozhodnutí uviedol dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového
subjektu, aj keď nesúvisí s meritom tohto prípadu, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu

správcu dane alebo doručiť poštou, žalovaný uviedol, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe
doručenia dokladov je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú, zrejmá z písomného podania tohto
subjektu, ktorým doklady takto doručuje. V danom prípade je však situácia úplne iná. Uvedené osoby
sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného

konateľom daňového subjektu. Ak by mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu (na tomto
pojednávaní konateľ nebol prítomný), jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým
subjektom.

Žalobca neúčinne namietal aj aplikáciu § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane, zdôrazňuje pritom
jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,
aj keď ním neboli uplatnené. K tejto námietke finančné riaditeľstvo konštatovalo, že správca dane v

rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt. Preto v
tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval. V tejto súvislosti dodal, že uvedené
ustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje daňový subjekt, vyžaduje, aby okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že
tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Žalobca v žalobe namietal, že došlo k procesným pochybeniam, pretože správca dane rozhodnutia za
zdaňovacie obdobie január až december 2010 doručoval v 4 obálkach, a teda má k dispozícii iba 4
doručenky namiesto 12, poukazujúc, že došlo k porušeniu ustanovenia §24 ods. 3 Daňového poriadku.

S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, pretože ustanovenie § 24 ods. 3 upravuje dokazovanie
a doručovanie písomnosti je Daňovým poriadkom upravené v § 30 až § 35, pričom zo žiadneho

ustanovenia nevyplýva, žeby správca dane nemohol doručiť niekoľko rozhodnutí adresátovi daňovému
subjektu v jednej obálke. Pre posúdenie je rozhodujúce, aby z doručenky bolo zrejmé, aká listina,
rozhodnutie, výzva atď. bola daňovému subjektu doručovaná, pričom z obsahu administratívneho
spisu je nesporné, že z týchto doručeniek vyplýva, aká listina doručovaná bola, a teda táto námietka
nezákonnosti je irelevantná.

Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiam, kde vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu október 2010 a apríl 2010 neboli splnené podmienky na postup správcu dane
podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku, ktoré upravujú postup správcu dane pri určení dane podľa
pomôcok. Z rozhodnutí správcu dane je nesporné, že podmienky pre tento spôsob určenia dane splnené
boli,pretožepodľa§48ods.1písm.c)zákonasprávcadanezistízákladdaneaurčídaňpodľapomôcok,

ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že
daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a jeho tvrdenie, že túto nespoluprácu zavinil ekonóm
kontrolovaného daňového subjektu Ing. O. J. s poukazom na čestné vyhlásenie zo dňa 21.08.2012,
je neopodstatnená. Sám žalobca v žalobách poukázal na to, že udelil plnomocenstvo Ing. O. J. na

predkladanie účtovných dokladov, a teda preniesol svoje povinnosti na tohto splnomocneného zástupcu.

Ustanovenie § 9 ods. 2 Daňového poriadku upravuje, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca
alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Ďalšou námietkou nezákonnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam je, že správca

dane neakceptoval predloženie daňových dokladov dňa 24.08.2012 a 27.08.2012, ktoré prvostupňový
správny orgán považoval za tretie osoby, a preto na ne neprihliadal, a že udelené plnomocenstvo Ing. J.
dňom 24.07.2012 stratilo účinnosť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu správca dane porušil
ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku, lebo nevyužil uvedeným spôsobom predložené účtovné
doklady.Daňový poriadok v ustanovení § 48 ods. 4 upravuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.08.2012 č. 9700402/5/2316848/2012/Andr, ktorá bola
spísaná Daňovým úradom Prešov na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy...
s daňovým subjektom DOBRO, s.r.o.. v priestoroch DÚ, kontaktné miesto Sabinov, dňa 24.08.2012
vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Ústneho pojednávania sa zúčastnili za daňový subjekt DOBRO,
s.r.o.... Ing. M. O., A. X, O. - konateľ neprítomný, tretie osoby: Ing. O. J...., JUDr. B. W., za DÚ kontrolór

dane Mgr. N. Z., kontrolór dane V. Q.. Priebeh konania je opísaný tak, že dňa 24.08.2012 sa na Daňový
úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov dostavil Ing. O. J. a JUDr. B. W., aby predložili správcovi dane
doklady, ktoré počas celého obdobia výkonu daňovej kontroly správca dane nemal k dispozícii. Správca
dane vysvetlil situáciu, v akom procese výkonu daňovej kontroly sa daňový subjekt nachádza, že dňom
10.08.2012 sa začal proces výkonu kontroly určenia dane podľa pomôcok. Správca dane vyhotovil
protokol o určovaní dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý

dňa 16.08.2012 bol odoslaný daňovému subjektu. JUDr. B. W. uviedol, že celé nedodanie a nesúčinnosť
daňovníka so správcom dane bola spôsobená zavádzaním konateľa spoločnosti Ing. O. Ing. J.. Listiny
a iné veci odovzdané pri ústnom pojednávaní - záznamy vedené v zmysle ustanovenia § 70 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za január, február úplné a za obdobie marec až december
iba výstupné faktúry, vystavené faktúry od č. 100001-100189, prijaté faktúry od č. DF(10EU/001-014),

DF001-DF375 bez evidencie, výpisy z účtu vedeného v F. K. a Z., pokladničné doklady od č. V/001-
V/335 bez evidencie, vyjadrenia poučených osôb. Pán JUDr. B. W. ubezpečil správcu dane, že sa vo veci
daňovej kontroly bude informovať u metodičky p. Ing. M. z dôvodu, aby správca dane neporušil zákon a
postupoval v zmysle platnej legislatívy. Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice neboli.

Na čísle listu 10 spisu je pripojené plnomocenstvo zo dňa 06.06.2012, ktoré bolo Daňovému úradu

Prešov doručené dňa 19.06.2012, ktorým Ing. M. O., ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti DOBRO,
s.r.o.,Prešov...splnomocnil(citácia):„Ing.O.J.,r.č....,bytom...ekonómaspoločnostikuvšetkýmúkonom
spojeným s daňovou kontrolou na DPH spoločnosti za rok 2010 a to najmä predkladanie dokladov,
ich prípadné doplnenie podľa pokynov kontrolného orgánu, zodpovedanie dotazov v zmysle uvedenej
kontroly. Plná moc platí do jej písomného vypovedania, najdlhšie však do prejednania záverečného

protokolu, kde bude splnomocnenec brať účasť spolu s konateľom... .“

Zo spisu ďalej vyplýva, že odvolanie plnomocenstva pre Ing. J. je datované dňom 1.10.2012 a vzhľadom
na nečitateľnosť pečiatky bolo správcovi dane doručené pravdepodobne 23.10.2012.

Ak teda správca dane konštatoval, že Ing. J. je vo vzťahu k daňovému subjektu DOBRO, s.r.o., Prešov
treťou osobou, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Za tretiu osobu možno považovať iba JUDr. B. W.,

pretože z obsahu spisu a to č. listu 26 vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. B. W. sprievodným listom
zo dňa 08.10.2012, ktorý bol Daňovému úradu Prešov doručený 08.10.2012, predložila plnomocenstvo
vo veci jeho klienta DOBRO, s.r.o., so sídlom Prešov, Sekčovská 54. Plnomocenstvo je síce datované
dňom 01.08.2012, avšak podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane
účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu

dane. Ak teda 08.10.2012 správcovi dane bolo doručené plnomocenstvo, ktorým žalobca udeľuje
plnomocenstvo Advokátskej kancelárii JUDr. B. W. v rozsahu ustanovenia § 9 ods. 3 zákona, platí toto
až od uvedeného dátumu.

V súvislosti s udeleným plnomocenstvom konateľom žalobcu Ing. J. podľa názoru súdu z jeho obsahu
nie je možné jednoznačne ustáliť, že ide iba o udelenie plnomocenstva pri daňovej kontrole za rok

2010, pretože ďalší text uvádza, že ide najmä o predkladanie dokladov a ani ďalší text plnomocenstva
nie je jednoznačný a takýto zužujúci výklad obsahu plnomocenstva je v neprospech kontrolovaného
daňového subjektu, pričom podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne
vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. - odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď
plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia
týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Teda v čase predkladania dokladov tak, ako sú identifikované v citovanom úradnom zázname, boli
doklady predkladané splnomocneným zástupcom žalobcu.

Je síce správny záver žalovaného, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Súd sa ale nestotožnil s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané
podmienkypostupusprávcudaneupravenévustanovení§48ods.4Daňovéhoporiadku,podľaktorého,
ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach
porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou dostatočne a presvedčivo

nevyporiadal.

Súd sa nestotožnil ani s názorom správnych orgánov, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá
povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré sú k dispozícii,
správca dane musí odôvodniť, pretože v opačnom prípade je postup správcu dane nezákonný a
nepreskúmateľný.

Základné zásady správy daní zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1 upravuje,
že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

V zmysle § 3 ods. 10, ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo

osobitných predpisov.

Pokiaľ správca dane na rozdiel od názoru súdu považoval Ing. J. za tretiu osobu, nič mu nebránilo
v tom, aby ho oboznámil s informáciou o tom, že je treťou osobou, tento svoj názor vyargumentoval
a uviedol, že účtovné doklady má predložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ kontrolovaného
daňového subjektu - teda žalobcu, čo však správca dane nevykonal.

Ak má byť postup správcu dane v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku,
potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami a porušil tým subjektívne
práva žalobcu.

Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky
tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu to zákon neprikazuje, avšak pokiaľ takto postupoval, musí

svoj postup odôvodniť tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná tak, aby vydané
rozhodnutie bolo v jeho neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia.

Zákon č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 63 ods. 5 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Ustanovenie § 48 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane je pri určení dane oprávnený

použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných
daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,
výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého

daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Pokiaľ sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyporiadal
a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie súd
považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
správcovi dane neukladá povinnosť ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie
nie je povinný aj odôvodniť.

Za nedôvodnú však považuje súd tak, ako aj žalovaný, námietku žalobcu vo vzťahu k odôvodneniam
napadnutých rozhodnutí, kde je uvedená nesprávna suma určenej dane, pretože ustanovenie § 63
ods. 11 Daňového poriadku umožňuje orgánu, ktorý rozhodnutie vydal opraviť na podnet účastníka
konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé
nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Vytýkané pochybenia sú

chybami v písaní a aj podľa názoru súdu je ich možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 citovaného
zákona, čo napokon žalovaný aj urobil.

Je treba poukázať na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie
dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu
prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí

postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane.

Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane, podľa názoru
súdu porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobách a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žalôb sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 Daňového poriadku, a
preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné postupovať v intenciách tohto rozsudku s poukazom na vyslovený
právny názor.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní,
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur x
2 a náhrady trov právneho zastúpenia vypočítanej podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Benčíka zo dňa 19.12.2013 v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.10.2012 vo výške 127,16 Eur x 2 + režijný paušál 7,63 Eur x 2- podanie žaloby zo dňa 27.02.2013 a 01.03.2013 vo výške 130,16 Eur x 2 + režijný paušál 7,81 Eur x 2

- účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove dňa 19.12.2013 zvýšený podľa § 13 ods. 3
vyhlášky na sumu 173,55 Eur + režijný paušál 7,81 Eur

- 20% DPH vo výške 145,37 Eur.

Pokiaľ si právny zástupca uplatnil za účasť na pojednávaní dňa 19.12.2013 náhradu trov dvakrát, súd
musí zdôrazniť, že sa zúčastnil jedného pojednávania, na ktorom boli veci spojené, súd preto postupoval
podľa § 13 ods. 3 vyhlášky a právnemu zástupcovi priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny zvýšenú
o tretinu vo výške 173,55 Eur.

Trovy konania vo výške 1 012,25 Eur je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.

Patrikovi Benčíkovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. 262 516 4645/1100
vedeného v TatraBanke, a.s. pobočka Prešov.

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.