Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201036.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: M. P., nar.
XX.XX.XXXX, Y.. tankistov XX, K., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov
(ako právny nástupca pôvodne žalovaného Krajského pozemkového úradu v Bratislave), Trenčianska
55, Bratislava, za účasti: Centrop s.r.o., IČO: 36 710 148, Svätoplukova 30, Bratislava, zastúpený:
Bukovinský& Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, o preskúmanie
zákonnostipostupuarozhodnutiaKrajskéhopozemkovéhoúraduvBratislaveč.:XXX/XXXX/XXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Dňa 26.11.2009 bola Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave (od 01.10.2013 ide o Okresný úrad
Bratislava, odbor pozemkový a lesného hospodárstva) doručená žiadosť spoločnosti Centrop s.r.o. na
začatie jednoduchých pozemkových úprav v časti k.ú. J. K. a v časti k.ú. V. G. Ves. Týmto dňom začalo
konanie vo veci jednoduchých pozemkových úprav (ďalej aj len JPÚ) a to pôvodne osobitne pre k.ú. J. K.
a osobitne pre k.ú. V. G. Z.. Po vykonaní prípravného konania prvostupňový správny orgán jednoduché

pozemkové úpravy povolil. Proti rozhodnutiam o povolení JPÚ boli podané protesty prokurátora, ktorým
bolo vyhovené, rozhodnutia boli zrušené a po vrátení veci do prípravného konania boli z dôvodu
hospodárnosti a účelnosti konania obe pozemkové úpravy zlúčené do jedných pozemkových úprav.
Obvodný pozemkový úrad v Bratislave (ďalej aj len OPÚ) rozhodnutím Zn. XXXX/XX/XXXX/XX/KVA zo
dňa XX.XX.XXXX v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách (ďalej aj len zákon o pozemkových úpravách) pozemkové úpravy v časti k.ú. J. K. a

v časti k.ú. V. G. Ves z dôvodu, že v súlade s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o pozemkových úpravách
došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav a
zároveň v súlade s § 8 ods. 1 tohto zákona aj z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, pozemkové
úpravy povolil. S poukazom na § 8b ods. 1 zákona o pozemkových úpravách správny orgán určil, že
nakoľko pozemkové úpravy sa budú vykonávať iba pre časť katastrálneho územia Záhorská K. a V.G. Z., povoľuje ich vykonať so zjednodušenou dokumentáciou vo forme jednoduchých pozemkových
úprav. V zmysle § 3 zákona o pozemkových úpravách určil ako obvod JPÚ všetky pozemky registra
C KN a registra E KN znázornené v mapovom podklade tvoriacom grafickú prílohu rozhodnutia s

vyznačením obvodu JPÚ v celkovej výmere cca 603 ha do katastrálnej mapy. V zmysle § 8 ods. 1 písm.
c/ zákona o pozemkových úpravách určil lehotu 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na
uskutočnenie ustanovujúceho zhromaždenia účastníkov JPÚ, ktoré zvolá OPÚ v zmysle § 24 ods. 1
tohto zákona verejnou vyhláškou. V zmysle § 8 ods. 3 a ods. 5 tohto zákona OPÚ vyzval účastníkov JPÚ,
aby sa prihlásili o účasť v JPÚ za účelom spolupráce pri pozemkových úpravách a uplatnenia svojho

práva a zároveň vyzval tých vlastníkov pozemkov, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku alebo
hospodárskeho subjektu, aby OPÚ oznámili svoj zámer ohľadne ich užívania. V zmysle § 8 ods. 1 písm.
b/ tohto zákona v spojení s § 26 zákona týmto až do schválenia projektu JPÚ nariadil účastníkom JPÚ
obmedzenie spočívajúce v skutočnosti, že najmä zmeniť spôsob využitia pozemku, zriaďovať, meniť
alebo zrušiť vodohospodárske zariadenia, stavby na dotknutých pozemkoch, vinice, chmeľnice, ovocné
sady, stromovú zeleň v krajine, prevádzať pozemky z poľnohospodárskeho do lesného pôdneho fondu

a robiť podobné zásahy do usporiadania pôdneho fondu pozemkov v obvode JPÚ, je možné len s
predchádzajúcim písomným súhlasom OPÚ. Záverom v zmysle § 8 ods. 6 citovaného zákona vyzval
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti na určenie osoby, ktorá ich bude v konaní o JPÚ zastupovať.
Ak vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti takúto osobu neurčia, OPÚ za účelom zjednodušenia
konania a spoločného postupu s týmto druhom účastníkov určil, že túto funkciu bude vykonávať

predseda spoločenstva alebo Slovenský pozemkový fond, čím ale nie je obmedzené ich Ústavou SR
zaručené vlastnícke právo a v konaní môžu vystupovať aj samostatne alebo si na základe úradne
overeného plnomocenstva môžu určiť svojho zástupcu do konania.

Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu boli podané viaceré odvolania, medzi inými aj
občianskeho združenia Pozemky ZB, ktorého členom je aj žalobca.

Krajský pozemkový úrad v Bratislave (od 01.10.2013 Okresný úrad Bratislava, odbor opravných
prostriedkov) rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolania účastníkov konania
zamietol a prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím OPÚ podľa § 250j
ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré porušili zákon, keďže OPÚ rozhodol bez toho,
aby vykonal všetky procesné úkony v rámci prípravného konania a mal tak dostatočne preverený dôvod,

naliehavosťahospodárskuúčelnosťvykonaniapozemkovýchúprav,akoajichverejnýzáujem.Žalovaný
nerozhodol o všetkých námietkach uvedených v jeho odvolaní a zaoberal sa iba otázkou verejného
záujmu na začatí JPÚ.

V bode II. žaloby uviedol, že podľa § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách obsahom pozemkových
úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného

nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom
záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného
systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými
hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Ďalej
citoval ustanovenie § 7 ods. 1, 2, 3, 4 tohto zákona.

V bode III. žaloby uviedol, že k vykonaniu pozemkových úprav vydalo MP SR metodický pokyn
pre pozemkové úpravy, ktorý však nemá právnu záväznosť, avšak pre postup OPÚ je významným
interpretačným prostriedkom. Poukázal na to, že základným predpokladom pre vypracovanie avykonanie projektu pozemkových úprav je do katastra nehnuteľností zapísaný Register obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP). Výnimočne môže nastať prípad, keď z objektívnych príčin a naliehavosti
budú nariadené pozemkové úpravy v obvode, kde ešte nebol vyhotovený a zapísaný register. V danom

prípade ROEP pre k.ú. Záhorská K. a k.ú. V. G. Z. nebol ku dňu rozhodnutia vykonaný a teda neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia. Podmienky výnimočnosti dané neboli, teda nie sú dané
objektívne príčiny a naliehavosť vykonania pozemkových úprav pred ukončením ROEP. Žiadateľ sa
vyjadril, že účelom žiadosti o JPÚ je sceľovanie pozemkov v jeho vlastníctve. Hlavné mesto SR uviedlo,
že v zmysle záväzného územného plánu sú pozemky určené na poľnohospodársku výrobu a účel ich

využitia v budúcnosti sa nebude meniť, nakoľko zatiaľ nikto nepodal žiadosť o zmenu územného plánu.
Podľa žalobcu teda v súčasnosti nie sú žiadne dôvody verejného záujmu odôvodňujúce naliehavosť
JPÚ pred dokončením ROEP. Vo veci teda bolo rozhodnuté predčasne a nebola splnená podmienka
naliehavosti podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o pozemkových úpravách.

V bode IV. žalobca uviedol, že dňa 30.08.2011 sa ihneď po zriadení komisie na zisťovanie priebehu
hraníc obvodu pozemkových úprav a zisťovanie zmien druhov pozemkov uskutočnila obhliadka

navrhovanej hranice obvodu JPÚ. Táto komisia už žiadnu ďalšiu činnosť nevykonala napriek tomu, že
investor požiadal o zmenu obvodu JPÚ, keď sa vychádzalo z toho, že novú obhliadku hraníc nebolo
potrebné vykonať, nakoľko rozšírený obvod sa nachádza už v hraniciach obvodu, ktorý bol zistený a
prešetrený členmi komisie dňa 30.08.2011. Žalobca je názoru, že sa nejednalo o rozšírenie obvodu JPÚ
v hraniciach predchádzajúceho obvodu, ale došlo k rozšíreniu obvodu nad rámec doterajších hraníc

obvodu.

V bode V. žaloby citoval ustanovenie § 7 ods. 4 písm. a/, f/ zákona o pozemkových úpravách a
poukázal na stranu 3 rozhodnutia OPÚ, kde sa uvádza, že OPÚ na základe nariadenia zverejneného
verejnou vyhláškou neobdržal v stanovenej lehote žiadne relevantné vyjadrenia, námietky, pripomienky,
stanoviská alebo iné podnety účastníkov konania, dotknutých organizácií a dotknutých štátnych orgánov

a teda neobdržal ani žiadne súhlasy s JPÚ. Po zrušení rozhodnutia o JPÚ na základe protestu
prokurátora OPÚ zvolal na deň 30.08.2011 pracovné stretnutie týkajúce sa prípravného konania JPÚ,
kde bol zriadený prípravný výbor JPÚ a komisia na zisťovanie priebehu hraníc obvodu pozemkových
úprav a zisťovanie zmien druhov pozemkov. Prípravný výbor, v ktorom malo zastúpenie aj združenie,
ktorého členom je žalobca, nevykonávalo žiadnu činnosť.

OZ Pozemky ZB podalo námietky proti spôsobu konania a vyhodnotenia zisťovania záujmu účastníkov
o JPÚ. Namietaný bol spôsob zisťovania záujmov vlastníkov a to anketovými lístkami, ako aj spôsob
hodnotenia výsledku ankety, keď sa v anketovom lístku uvádza, že cit.: „Ak sa v danom termíne
nevyjadríte, OPÚ bude mať za to, že nemáte námietky voči vykonaniu JPÚ“. Anketa nebola doručovaná
vlastníkom pozemkov doporučenou zásielku do vlastných rúk a preto je pochybné, koľkým vlastníkom

bola zásielka zaslaná, koľkí ju obdržali a teda mali možnosť sa vyjadriť. Zákon nerieši, aký počet
vlastníkov alebo vlastníci s akou výmerou sú dostatočným počtom pre preukázanie záujmu o JPÚ. OPÚ
uviedol, že k relevantnému kritériu dospel na základe § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách
a v súlade s čl. 8 metodického pokynu. Toto ustanovenie si však OPÚ vyložil účelovo, čo je zrejmé z
výsledkov prieskumu, kedy počet vlastníkov, ktorí súhlasia, je pod 50%, ale podľa výmery je nad 50%.

OPÚ pri aplikácii tohto ustanovenia opomenul hranicu dvoch tretín výmery tak, ako to ustanovuje zákon.
OPÚ sa síce odvolal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/235/2009, avšak tento svoj záver o preukázaní
verejného záujmu viazal na splnenie zákonnej podmienky súhlasu vlastníkov 2/3 výmery pozemkov.

V bode VI. žaloby žalobca poukazoval na nesprávnosť a nehodnovernosť preukázania záujmu
účastníkov,keďOPÚvychádzalztoho,žeoJPÚprejavilozáujem459vlastníkov(42,2263%zcelkového

počtu vlastníkov), ktorí vlastnia z celkovej výmery pozemkov v obvode JPÚ 65,4986%. Okrem toho, že
nebol preukázaný záujem vlastníkov vlastniacich dvojtretinovú výmeru pozemkov, je žalobca názoru,
že nebol preukázaný ani záujem deklarovaného počtu vlastníkov, ktorí vlastnia nadpolovičnú väčšinu
výmery pozemkov. Záujem nebol preukázaný v súlade so zákonom s poukazom na to, že niektorým
vlastníkom sa anketové lístky nedoručili a tiež nejasným okruhom účastníkov, ďalej vlastníkmi, ktorých

záujem bol preukázaný listinnými súhlasmi predloženými investorom, medzi vlastníkov, ktorí súhlasili
s JPÚ boli zahrnutí aj vlastníci pozemkov, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond,medzi vlastníkov boli taktiež zahrnutí spoluvlastníci pozemkov, ktorí nevlastnia nadpolovičnú väčšinu
pozemkov a napokon OPÚ nepostupoval správne, keď v Zázname o vyhodnotení záujmu o JPÚ ako
účastníka na základe § 6 ods. 1 písm. h/ zákona o pozemkových úpravách, teda ako „obec“ zahrnul

Hlavné mesto SR Bratislavu a tiež aj mestské časti Záhorská K. a V. G. Ves..

V bode VII. žaloby sa žalobca zaoberal najmä podstatnými zmenami vo vlastníckych právach, pričom
uviedol, že investor vlastní predovšetkým spoluvlastnícke podiely k jednotlivým pozemkom a preto
nemôže vystupovať ako vlastník celého pozemku. Podľa žalobcu investor získal spoluvlastnícke podiely
na pozemkoch v rozpore so zákonom, keď pri uzatváraní kúpnych zmlúv neboli tieto podiely ponúknuté

osobám so zákonným predkupným právom a tieto k prevodu podielov nedali súhlas. Žalobca teda
predpokladá, že spoluvlastníci môžu v zákonnej premlčacej lehote uplatniť svoje právo na súde a
napadnúťrelatívnuneplatnosťtýchtozmlúv.PrácenaJPÚtedamôžubyťzmarenépráveztohtodôvodu,
keď investor v budúcnosti z dôvodu relatívnej neplatnosti nezákonne uzatvorených zmlúv už vlastníkom
nemusí byť. V dotknutom území nedošlo k takej zmene vo vlastníckych pomeroch a nejde ani o prípad,
že by malo prísť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné

podmienky v obvode pozemkových úprav a preto podľa žalobcu nebol preukázaný ani jeden z dôvodov
na povolenie JPÚ.

V bode VIII. žaloby sa žalobca venoval verejnému záujmu a poukázal na nesúhlasné stanovisko
Hlavného mesta SR Bratislava. Záver prvostupňového rozhodnutia o potrebe racionálneho usporiadania
je pochybný, nakoľko usporiadanie pozemkov v rozpore s územným plánom nemôže plniť podmienku

racionálnosti. Pokiaľ má byť využitie pozemkov v zmysle územného plánu aj v budúcnosti na
poľnohospodárske účely, nie je možné hovoriť o racionalite JPÚ, nakoľko pozemky sú užívané na
poľnohospodárske účely desiatky, stovky rokov bez problémov. Otázka verejného záujmu bola pritom
jedinou námietkou, s ktorou sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak bez
zohľadnenia ostatných námietok žalobcu.

V bode IX. žalobca napokon namietal nezákonnosť, neurčitosť a nevykonateľnosť výroku
prvostupňového rozhodnutia, keď nezákonnosť výroku v ods. I. postihuje nezákonnosťou aj výroky v
ods. II až VII. Výrok v ods. I. a III. je v rozpore so samotným odôvodnením rozhodnutia, v ktorom OPÚ
uvádza, že mu bola doručená žiadosť o zmenu obvodu JPÚ a teda výmera nemôže tvoriť 603 ha.
Samotné uvedenie výmery „cca 603 ha“ je nevykonateľné pre nejasnosť výroku. Neurčitý je aj výrok

prvej vety ods. VII, nakoľko tento neobsahuje lehotu na splnenie výzvy. Výrok, že si účastníci konania
môžu ustanoviť splnomocnenca na základe úradne overeného splnomocnenia, považuje žalobca za
nezákonný, nakoľko povinnosť úradne overeného splnomocnenia nie je daná žiadnym ustanovením
zákona.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K bodu I žaloby uviedol, že prvostupňový správny
orgán v súlade s § 7 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách prijal požiadavku na vyhotovenie JPÚ od
investora Centrop s.r.o. z dôvodu, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch
v obvode pozemkových úprav. Podľa § 7 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách nariadil konanie

o začatí JPÚ tak, ako to vyžaduje § 7 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách. Po prerokovaní
dôvodov a predpokladov začatia JPÚ s obcou povolil vykonať jednoduché pozemkové úpravy iba
na časť katastrálneho územia Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves. V rozhodnutí určil obvod
pozemkových úprav, pričom všetky pozemky registra „C“ KN „E“ KN sú v súlade s § 8 ods. 2 zákona
o pozemkových úpravách znázornené v mapovom podklade, ktorý je súčasťou rozhodnutia. Zároveň

bola určená lehota na uskutočnenie ustanovujúceho zhromaždenia účastníkov JPÚ, aby sa prihlásili o
účasť v JPÚ za účelom spolupráce a uplatnení svojho práva a aby oznámili svoj zámer ohľadne užívania
pozemkov. Podľa žalovaného bol postup pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia v súlade so zákonom
o pozemkových úpravách.K bodu II žaloby žalovaný zopakoval, že všetky požiadavky a postupy, ktoré vyžaduje zákon o
pozemkových úpravách, boli splnené.

K bodu III žaloby uviedol, že boli splnené podmienky výnimočnosti, keď z objektívnych príčin boli

povolené JPÚ v časti katastrálnych území, v ktorých nebol vyhotovený a zapísaný Register obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP). Dôvodom bolo, že všetky parcely v obvode JPÚ sú zapísané na listoch
vlastníctva a ROEP sa vyhotovuje len na parcely, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva ( § 3 ods. 1
Metodického návodu na spracovanie Registra obnovenej evidencie pozemkov číslo MN 74. 20. 73. 47.
00 ). Obsahom pozemkových úprav je racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva. Pozemkové

úpravy sú vyhotovované aj z dôvodu zlepšenia trhu s pozemkami, lebo umožňujú vytváranie nových
pozemkov bez spoluvlastníckych podielov, čím je možné jednoduchšie uzatváranie zmlúv. Do konania o
JPÚ vstupujú všetci vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú v obvode JPÚ s rovnakými povinnosťami
a rovnakými právami bez rozdielu veľkosti výmery pozemkov, ktoré majú vo vlastníctve. Tým, že
predmetnéúzemiejeurčenénapoľnohospodárskuvýrobu,JPÚsplniatútopožiadavkuvyhotovenia JPÚ
pri sceľovaní vlastníctva jednotlivých vlastníkov do menšieho počtu parciel s výhodnejším a optimálnym

tvarom pozemkov, ktoré bude možné ekonomickejšie obhospodarovať. Verejný záujem predsa nie je
len výstavba, ale na území určenom na poľnohospodársku výrobu hlavne jeho racionálne usporiadanie
pre poľnohospodárske využitie. Postup pri povolení JPÚ bez vyhotovenia a zapísania ROEP teda nie
je nezákonný.

K bodu IV žaloby uviedol, že určenie obvodu pozemkových úprav je náležitosťou ich povolenia a táto

požiadavkabolasplnenáihneďpozriadeníkomisienazisťovaniepriebehuhranícobvoduJPU.Poukázal
tiež na § 3 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách.

KboduVžalobyuviedol,žepreukázaniezáujmuúčastníkovJPÚbolvsúladesčl.8Metodickéhonávodu
Ministerstva pôdohospodárstva SR a to súhlasom vlastníkov vlastniacich nadpolovičnú väčšinu výmery
pozemkov nachádzajúcich sa v obvode JPÚ. Záujem o vykonanie JPÚ prejavili vlastníci vlastniaci 65,5%

výmery pozemkov v obvode JPÚ. Názor žalobcu o nutnosti súhlasu vlastníkov vlastniacich najmenej 2/3
výmery pozemkov nie je v súlade s § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách. Činnosť prípravného
výboru je až následná činnosť po povolení JPÚ a nie je možné ju spájať s vydaním povolenia na JPÚ.

Pri bode VI žaloby poukázal na § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého
účastníkom JPÚ sú všetci vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám a podľa § 9 ods. 2

sa pod pozemkom rozumie pozemok alebo jeho časť, alebo spoluvlastnícky podiel, s ktorým vstupuje
vlastník do konania o JPÚ. Slovenský pozemkový fond vykonáva práva vlastníkov nehnuteľností vo
vlastníctve štátu a zastupuje neznámych vlastníkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu
niejeznáme,alebotých,ktorísvojeprávaneuplatnilipodľa§17ods.1zákonaopozemkovýchúpravách.

K bodom VII a VIII uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sú vysvetlené podstatné zmeny vo vlastníckych

a užívacích vzťahoch k pozemkom v obvode JPÚ, ako je veľká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva,
vysoký počet spoluvlastníckych podielov a spoluvlastníckych vzťahov, veľký počet vlastníkov s
neznámym pobytom, neoptimálne tvary pozemkov pre poľnohospodárske využívanie a zlá prístupnosť
k pozemkom. Usporiadanie týchto vlastníckych vzťahov, zníženie rozdrobenosti vlastníctva, vytvorenie
optimálnych tvarov pozemkov pre poľnohospodársku výrobu ako aj skutočnosť, že jeden účastník JPÚ

vlastní 47% z rozlohy pozemkov v obvode JPÚ, preukazujú verejný záujem na povolenie JPÚ.

K bodu IX žaloby uviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako aj jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom
a každý účastník JPÚ si môže svoje právo uplatniť v ďalšom postupe prác na JPÚ.

K bodu X žaloby napokon uviedol, že práce na príprave ako aj samotné rozhodnutie o povolení JPÚ
vrátane napadnutého rozhodnutia sú v súlade s právnymi predpismi.

IV.Pribratý účastník

Dňa 17.01.2013 požiadala o vstup do konania spoločnosť Centrop s.r.o. z dôvodu, že podala žiadosť o
začatie JPÚ a teda má záujem na ich priebehu a ukončení, financuje všetky náklady spojené s JPÚ, je

vlastníkomalebospoluvlastníkomnehnuteľnostívobvodeJPÚvovýmere2.635.239,02m2anapadnuté
rozhodnutie sa jej priamo dotýka.

Uznesením č.k. 2S 190/12-38 zo dňa 25.04.2013 súd pribral do konania tohto účastníka v súlade s §
250 ods. 1 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že práva a povinnosti tohto účastníka by mohli byť zrušením
správnehorozhodnutiadotknuté.Účastníkmikonaniasúvovšeobecnostižalobcaažalovaný(§250ods.
1 veta prvá O.s.p.). Druhá veta ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. bola doplnená do O.s.p. novelou zákona

č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 a toto ustanovenie rozširuje okruh účastníkov konania o
žalobách tak, aby účastníkmi súdneho konania mohli byť aj tí účastníci správneho konania, ktorí sami
žalobu nepodali (napr. preto, že boli s rozhodnutím spokojní), ale zrušením rozhodnutia by mohli byť
dotknuté ich práva a povinnosti. Okrem účastníkov podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

(oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.) pôjde v praxi najmä o účastníkov stavebného konania. Súd
si je vedomý množstva účastníkov v predmetnom správnom konaní a toho, že vo veci boli podané
viacerými účastníkmi odvolania, ale je zrejmé, že tieto osoby, s výnimkou žalobcu ako člena občianskeho
združenia Pozemky ZB, žalobu nepodali. Predpokladá sa teda, že s napadnutým rozhodnutím boli
spokojní a zamietnutím žaloby v danom prípade nedôjde k zásahu do ich právne sféry, t.j. nezmenením

(nezrušením) správneho rozhodnutia nemôžu byť dotknuté ich práva a povinnosti a preto ich súd aj
v záujme hospodárnosti súdneho konania nepribral do konania. Zásadu hospodárnosti totiž nemožno
vykladať len z finančného hľadiska ale najmä z časového. Je všeobecne známou skutočnosťou, že
doručovanie a vôbec konanie s veľkým počtom účastníkov je časovo náročné a v danom prípade by
nebolo ani efektívne. Pribratie účastníkov do konania sa uskutočňuje najmä v záujme ich informovania

o priebehu konania, ktoré by mohlo vyústiť do rozhodnutia, ktorým by boli v prípade zrušenia správneho
rozhodnutia dotknuté ich práva a povinnosti.

V.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho
orgánu sú z dôvodov nižšie uvedených v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymipredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. Aj z
ustanovenia § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p. vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické
a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci
správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t. j. že im takýmto
rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach,
všaknepostačuje.Stakýmtotvrdenímmusíkorešpondovaťjehosubjektívneoprávnenie,ktorévychádza

z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení
posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie
žaloby v správnom súdnictve. Žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p. musí
byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kedy sa jednostranný úkon
správneho orgánu (individuálny správny akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom

dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil alebo zrušil či
záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa podľa tvrdení žalobcu v žalobe negatívne
prejavil v jeho právnej sfére. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym
právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada o ochranu svojho
práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Podľa názoru

súdu sa preskúmavané rozhodnutie z pohľadu žalobných námietok negatívne ak vôbec dotklo právnej
sféry žalobcu, tak iba nepatrne. Zatiaľ sa totiž rozhodovalo iba o povolení JPÚ, čo nijako nezasahuje do
majetkovejsféryžalobcu(neprichádzakžiadnejzmenejehovlastníckychpráv...kzmenetvarupozemku,
jeho veľkosti...). Ak súd zistí, že žalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu
na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho

rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd vo všeobecnostiuznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaví.
V danom prípade je však súd názoru, že keďže nemožno celkom vylúčiť ukrátenie žalobcu na jeho
právach a keďže otázka, či bol skutočne na právach ukrátený (otázka vecnej aktívnej legitimácie) je
riešená až v samotnom konaní, bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Pozemkové úpravy sú vo všeobecnosti fenoménom, ktorý si vynútil život a činnosť človeka v

poľnohospodárskej krajine. Ich forma, ktorá je používaná v tom ktorom období, je produktom ľudského
intelektu, technických a vedeckých poznatkov doby, v ktorej boli tvorené ich pravidlá. Pozemkové
úpravy sú odbornou disciplínou, ktorá sa zaoberá riešením právnych, technických, ekologických,
ekonomických, poľnohospodárskych, biologických, ako aj spoločenských vied. Sceľovanie, parcelácia,
usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, arondácia hraníc, a s tým súvisiaci

výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných
opatrení s cieľom zlepšiť poľnohospodársku výrobu a prevádzkové pomery, zlepšiť životné podmienky
vidieckeho obyvateľstva a usporiadať vlastnícke vzťahy na upravovanom území, to všetko je obsahom
pozemkových úprav. Dôležité je uvedomiť si, že pozemkové úpravy sú opatrením, ktoré má pozitívny
dopad súčasne na niekoľko oblastí života ľudí. Projekty pozemkových úprav v danom území obsahujú

vyriešené vlastnícke vzťahy k navrhovaným opatreniam, pričom zároveň rešpektujú prírodné pomery a
technické obmedzenia.

Slovensko je charakteristické rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva, t.j. javom, ktorý nie je na
prvý pohľad viditeľný, ale má určujúci charakter pre mnoho oblastí života. Máme pozemky s malou
výmerou, nevhodným tvarom, s vysokým počtom spoluvlastníkov a bez možnosti prístupu. Dôsledkom

sú súvisiace obmedzenia výkonu vlastníckych práv, nižšia ekonomická využiteľnosť pôdy, zmena
krajinného rázu. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva je taká veľká, že niekedy neumožňuje ich
samostatné užívanie. Parcely nemajú zabezpečený prístup z verejných alebo miestnych komunikácii,
majú nevhodný tvar a malú výmeru, a navyše sú v spoluvlastníctve s viacerými spoluvlastníkmi. Týmzostáva jediná možnosť - ponechať pozemok v prenájme doterajšiemu užívateľovi. Väčšia fragmentácia
(rozdrobenosť) pozemkového vlastníctva a s ňou spojené obmedzenie vlastníckych práv tak má za
následokhospodárenienaväčšíchblokochpoľnohospodárskejpôdy-krajinasastávahomogénnejšoua

tým aj menej stabilnou a ekologicky menej hodnotnou. Usporiadanie pozemkového vlastníctva pomocou
pozemkových úprav umožňuje výkon vlastníckych a užívacích práv - a tým zvyšuje pestrosť krajiny,
zlepšuje jej ekologické, retenčné a protierózne funkcie.

Dôvody, pre ktoré je možné vykonávať pozemkové úpravy definuje exaktne zákon o pozemkových
úpravách. Pozemkové úpravy sa vykonávajú, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a

užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom, došlo k
podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav, má dôjsť k
investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode
pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia
funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, má
dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem,

chránených území alebo z iných dôvodov, sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného
náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy, je potrebné riešiť dôsledky
živelných pohrôm. Pozemkové úpravy sú pritom nástrojom, na ktorý si možno spomenúť pri riešení
mnohých problémov očakávaných v blízkej budúcnosti. Realizácia opatrení v oblasti protipovodňovej
ochrany, príprave infraštruktúry alebo ochrany prírody vždy narazí na problém so získavaním súhlasu

vlastníka pozemku alebo jeho odkúpením.

Hoci sú pozemkové úpravy opatrením, ktorého pozitívne účinky sa dotýkajú viacerých oblastí života
(prispôsobovanie sa klimatickým zmenám - zadržiavanie vody v krajine, zvyšovanie jej retenčného
potenciálu, budovanie protipovodňových opatrení, boj s inváznymi druhmi rastlín, príprava stavebných
pozemkov pre budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov (diaľnice, železnice...), vyriešenie

pozemkovéhovlastníctvavzáujmovýchlokalitách(priemyselnézóny,rómskeosady,bytovávýstavba...),
zakladanie malých poľnohospodárskych fariem), prevažná väčšina navrhovaných opatrení a činností
vykonávaných v rámci projektu je smerovaná na skvalitnenie infraštruktúry v poľnohospodárstve.

Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v
určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného

vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia
a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-
ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja
vidieka. Podľa rozsahu použitia legislatívnych a technických nástrojov v projekte pozemkových úprav
môžeme hovoriť o pozemkových úpravách komplexných a jednoduchých. Obvodom JPÚ je spravidla

záujmové územie v extraviláne, slúžiace najmä investičným zámerom konkrétneho investora v prípade
investičnej výstavby, zmien v obhospodarovaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy alebo vysporiadaní
existujúcich inžinierskych stavieb.

Výhodami sú scelenie a sprístupnenie pozemkov a ich vytýčenie v teréne, rozdelenie

spoluvlastníctva a získanie 1-2 vlastných pozemkov zväčša v podiele 1/1, zmapovanie skutočného stavu

v teréne, spresnenie výmer parciel, úprava tvaru pozemkov tak, aby ich bolo možné samostatne užívať.
Ďalej sprehľadnenie pozemkového vlastníctva pre výber daní z nehnuteľností a investičné zámery,
vytvorenie spoločných zariadení a opatrení - obecných pozemkov s komunikačnými, protieróznymi,
vodohospodárskymi a ekologickými funkciami, ktorých výmera sa pokryje v prvom rade zo štátnej
pôdy, možnosť odpredať malé podiely do 400 m2 Slovenskému pozemkovému fondu, zvýšenie

trhovej hodnoty pozemkov, zatraktívnenie územia pre oblasť vidieckeho turizmu... Doterajšie analógové
katastrálne mapy sú nahradené novou vektorovou katastrálnou mapou, ktorá je predpokladom
nespochybniteľného a presného vytýčenia nových pozemkov kedykoľvek v budúcnosti.

Žalobca citoval § 7 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého:1) Pozemkové úpravy možno začať, ak o to požiada účastník z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b)
alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde alebo z podnetu okresného úradu alebo podľa
osobitnéhopredpisu.Okresnýúradposudzujepodanépožiadavky,aaksúopodstatnené,začnekonanie

o pozemkových úpravách.

(2) Pred rozhodnutím o nariadení pozemkových úprav alebo pred rozhodnutím podanom podľa odseku 1
okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) za účelom a) preverenia
dôvodov,naliehavostiahospodárskejúčelnostivykonaniapozemkovýchúprav,b)určeniahranícobvodu
pozemkových úprav, určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav.

(3) Nariadenie prípravného konania oznámi okresný úrad v dotknutých obciach (ich častiach) verejnou
vyhláškou.

(4) V prípravnom konaní okresný úrad najmä a) vykoná potrebné zisťovanie, b) prerokuje dôvody a
predpoklady začatia pozemkových úprav s obcou, c) prerokuje s orgánom štátnej správy na úseku
katastra nehnuteľností potreby revízie údajov katastra nehnuteľností,

d)vspoluprácisorgánmiúzemnéhoplánovaniaurčízáväznosťúzemnoplánovacíchpodkladovvobvode

projektu pozemkových úprav a možnosti ich využitia, e) zabezpečí, aby pred rozhodnutím o návrhu na
vykonanie pozemkových úprav boli účastníci konania vhodnou formou a v mieste konania zvyčajným
spôsobom informovaní o plánovanom konaní vrátane predbežne určených nákladov spojených s
pozemkovými úpravami; náklady sa neuvádzajú, ak pozemkové úpravy budú nariadené (§ 2 ods.
2), f) v spolupráci s obcou zriadi na účely prípravného konania prípravný výbor, ktorý s príslušným

orgánom štátnej správy spolupracuje najmä pri určovaní obvodu pozemkových úprav, zisťovaní záujmu
vlastníkov a vypracovaní návrhu stanov združenia účastníkov pozemkových úprav; prípravný výbor
zaniká zvolením predstavenstva združenia účastníkov. Ak predstavenstvo nie je zvolené, plní do doby
zvolenia jeho funkciu v konaní o pozemkových úpravách prípravný výbor, ktorý eviduje okresný úrad v
registri združení účastníkov pozemkových úprav.

Nepochybne aj pre odvolacie konanie (§ 60a správneho poriadku) sa vzťahuje § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je skutočne nedostačujúce. Žalobca dôvodne
namietal, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal najmä otázkou verejného záujmu na
začatí JPÚ, ale s inými námietkami sa nevysporiadal. Žalovaný teda pochybil a v tomto ohľade je
jeho rozhodnutie nutné považovať za vadné, avšak súd s poukazom na vyššie uvedené východiská

nepristúpil k jeho zrušeniu, nakoľko zopakovaním procesu a dôslednejším odôvodnením rozhodnutia by
sa právna sféra žalobcu nijako nezlepšila.

K námietkam žalobcu uvedeným v bode III. žaloby súd uvádza, že neexistencia ROEP pre k. ú.
Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves neznamenala nemožnosť povolenia JPÚ pre časti uvedených
katastrálnych území. V danom prípade začalo konanie v súlade s § 7 ods. 1 zákona o pozemkových

úpravách - na základe žiadosti o vyhotovenie JPÚ, ktorú podal investor Centrop, s.r.o. z dôvodu, že
došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 2
ods. 1 písm. b/ zákona o pozemkových úpravách). Žalobca poukázal na metodický pokyn vydaný MP SR
dňa 14.12.2001, ktorý však nemá právnu záväznosť všeobecne záväzného právneho predpisu, ale pri
pozemkových úpravách vo všeobecnosti je významným interpretačným prostriedkom. Tento metodický

pokyn uvádza, že základným predpokladom pre vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav
je do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP s tým, že výnimočne môžu byť z objektívnych príčin a
naliehavosti nariadené pozemkové úpravy aj v obvode, kde ešte nebol vyhotovený a zapísaný ROEP.
Je nepochybné, že ROEP pre k. ú. Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves nebol ku dňu vydania
rozhodnutiasprávnehoorgánuvykonaný,avšaksamotnátátookolnosťpodľanázorusúduneznamenala

nemožnosť povolenia JPÚ. Objektívnymi príčinami je napr. aj záväzok spoločnosti Centrop, s.r.o. o
financovaní všetkých nákladov spojených s realizáciou procesu JPÚ a tiež to, že táto spoločnosť
je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností o celkovej výmere 2.635.239,02 m2. Z vyššie
uvedených dôvodov a s poukazom na nesporné výhody pozemkových úprav je treba mať za to, že
pozemkové úpravy boli v danom prípade dôvodne povolené aj bez predchádzajúcej existencie ROEP.

Navyše všetky parcely v obvode JPÚ boli zapísané na listoch vlastníctva a ROEP sa vyhotovuje len
na parcelách, ktoré nie sú vpísané v liste vlastníctva. Obsahom pozemkových úprav je pritom tiežracionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva, teda sú vyhotovované aj z dôvodu zlepšenia trhu s
pozemkami, lebo umožňujú vytváranie nových pozemkov bez spoluvlastníckych podielov, čo prispieva
k lepšiemu disponovaniu s nehnuteľnosťami. Samotná skutočnosť, že dotknuté územia sú určené

na poľnohospodársku výrobu, neznamená, že by tu neboli výhody pozemkových úprav, ktoré už súd
rozviedolvyššie.Správnežalovanýuviedol,ževerejnýzáujemniejelenvýstavba,alenaúzemíurčenom
na poľnohospodársku výrobu hlavne jeho racionálne usporiadanie pre poľnohospodárske využitie.

K námietke uvedenej v bode IV. žaloby je potrebné poukázať na § 3 ods. 4 zákona o pozemkových
úpravách, podľa ktorého o zmenách obvodu pozemkových úprav, ktoré sú nepatrného rozsahu a

v podstate nemenia obvod pozemkových úprav, môže rozhodnúť okresný úrad. Na rozhodnutie sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a zmena sa musí písomne oznámiť vlastníkom
pozemkov, ktorých sa týka. Určenie obvodu pozemkových úprav je náležitosťou rozhodnutia o povolení
pozemkových úprav (§ 8 ods. 1 písm. a/ zákona o pozemkových úpravách), pričom v danom prípade
bol určený ako obvod JPÚ časť k. ú. Záhorská Bystrica a časť k. ú. Devínska Nová Ves, t.j. všetky
pozemky registra C KN a registra E KN znázornené v mapovom podklade tvoriacom grafickú prílohu

prvostupňového rozhodnutia s vyznačením obvodu JPÚ v celkovej výmere cca 603 ha. V danom prípade
investor dňa 20.01.2012 požiadal o zmenu obvodu JPÚ z dôvodu vytvorenia súvislého mapového
diela a majetkového vysporiadania vlastníctva k zvyšným častiam parciel znázornených v grafickej
prílohe žiadosti. Súd je názoru, že správny orgán prvého stupňa svoj postup v bode VII. odôvodnenia
rozhodnutia riadne odôvodnil a o tejto zmene obvodu pozemkových úprav, ktorá je podľa názoru súdu

nepatrného rozsahu a v podstate nemení obvod pozemkových úprav, mohol rozhodnúť okresný úrad.
Malo ísť o rozšírenie obvodu JPÚ týkajúcom sa výmery cca 19,1 ha, pričom tieto pozemky sa nachádzali
už v predpokladanom obvode JPÚ. Hranica tohto obvodu bola zistená a prešetrená členmi komisie na
stretnutí dňa 30.08.2011, čo napokon konštatuje aj žalobca.

KnámietkamuvedenýmvbodeV.žalobysúduvádza,žepodľa§7ods.4písm.f/zákonaopozemkových

úpravách, v prípravnom konaní okresný úrad najmä v spolupráci s obcou zriadi na účely prípravného
konania prípravný výbor, ktorý s príslušným orgánom štátnej správy spolupracuje najmä pri určovaní
obvodu pozemkových úprav, zisťovaním záujmov vlastníkov a vypracovaním návrhu stanov združenia
účastníkov pozemkových úprav... Žalobca je členom občianskeho združenia Pozemky ZB, pričom
členovia tohto združenia sa stali členmi prípravného výboru ako aj komisie. Zo spisu nevyplýva, že by

správny orgán nespolupracoval s prípravným výborom, resp. že by konal v súčinnosti iba s investorom.
Je nepochybné, že zisťovanie záujmu vlastníkov je v kompetencii okresného úradu a tento v súlade s
§ 7 ods. 4 písm. f/ zákona o pozemkových úpravách v rámci prípravného konania vykonal zisťovanie
záujmu účastníkov o JPÚ, pričom tento prieskum bol vykonaný v októbri 2011 formou anketových
lístkov doručených každému známemu a predpokladanému vlastníkovi pozemkov v predmetnej lokalite

spolu so sprievodným listom, v ktorom boli vlastníci oboznámení so zámerom vykonania JPÚ a
s predpokladaným účelom a cieľmi JPÚ. Žalobca namietal spôsob zisťovania záujmu vlastníkov
anketovými lístkami, avšak neuviedol iný, lepší spôsob zisťovania záujmu, ktorý by eventuálne pripadal
do úvahy. Doručovanie anketových lístkov formou doporučených zásielok do vlastných rúk je celkom
zrejmé neekonomickým a samým osebe nenapĺňajúcim účel zákona. Je totiž možné predpokladať, že

drvivá väčšina účastníkov pozemkových úprav mala o konaní vedomosť a mali tak legitímnu možnosť
sa vyjadriť k vykonaniu JPÚ. Pri stanovení účastníkov JPÚ vychádzal OPÚ z údajov evidovaných v
katastri nehnuteľností s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov zapísaných v katastri. Pre účely
prípravnéhokonaniaOPÚstanovilvšpecifickýchpodmienkachakopodmienkupotrebnúnapreukázanie
záujmuúčastníkovopovolenieJPÚsúhlasvlastníkov,ktorívlastnianadpolovičnúväčšinu(51%)výmery

pozemkov v obvode JPÚ. Zo záznamov o vyhodnotení prieskumu vyplýva, že z celkového počtu 1086
vlastníkov záujem o JPÚ prejavilo 459 vlastníkov, t.j. 42,2263 % vlastníkov z celkového počtu vlastníkov,
ktorí vlastnia z celkovej výmery pozemkov v obvode JPÚ 583,9042 ha výmeru 382,4489 ha, t.j. 65,4986
%. Podľa názoru súdu bol dostačujúco preukázaný záujem účastníkov o JPÚ, keď záujem o JPÚ vyjadrili
vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov v obvode JPÚ. Poukazovanie na § 11 ods.

23 zákona o pozemkových úpravách je v danom prípade irelevantné, nakoľko zákonná požiadavka
súhlasu vlastníkov vlastniacich najmenej 2/3 výmery pozemkov sa týka zásad na umiestnenie nových
pozemkov a nie pre povolenie pozemkových úprav. Zákonnú požiadavku na súhlas 2/3 vlastníkov
vyžaduje aj § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách pre schválenie projektu pozemkových
úprav, avšak v danom prípade išlo iba o ich povolenie. V tomto štádiu konania bol teda postačujúci

preukázaný záujem vlastníkov vlastniacich nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov v obvode JPÚ. Snázorom žalobcu sa dá súhlasiť v tom, že je vhodnejšie, keď už priamo na začiatku procesu, teda
pri zisťovaní záujmu o povolenie pozemkových úprav, s týmto vyslovia súhlas vlastníci vlastniaci 2/3
výmeru pozemkov, nakoľko sa tým zabezpečí predpoklad účelnosti a hospodárnosti vykonania JPÚ,

nakoľko 2/3 sú predpokladom pre úspešné ukončenie pozemkových úprav. Platí však, že pre povolenie
pozemkových úprav stačí, ak záujem o pozemkové úpravy prejavia vlastníci vlastniaci nadpolovičnú
väčšinu výmery pozemkov.

K námietkach uvedeným v bode VI. žaloby súd poukazuje na vyššie uvedené a dodáva, že účastníkmi
pozemkových úprav sú osoby uvedené v § 6 ods. 1, pričom účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že

spĺňa niektorý z predpokladov uvedených v ods. 1 písm. a/ až e/. Slovenský pozemkový fond a správca
v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu
a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie
je známe, alebo tých, ktorí svoje práva neuplatnili a ak neprebieha konanie podľa § 16. Námietka,
že sú vlastníci, ktorým sa anketové lístky nedoručili, je čisto špekulatívna. Investor k žiadosti doložil
súhlasné stanoviská, pričom žalobca namietal, že tieto boli vydané ešte pred podaním žiadosti investora

na OPÚ, a to na základe aktivít predchádzajúceho vlastníka pozemkov -Opera reform Alfa, s.r.o., ktorý
nie je právnym predchodcom investora Centrop s.r.o. Samotná skutočnosť, že súhlasné stanoviská
SPF, Obvodného úradu v Bratislave, Hlavného mesta SR Bratislavy, Slovenského vodohospodárskeho
podniku a Lesného pozemkového spoločenstva boli vydané ešte pred podaním žiadosti investora,
neznamená, že by tieto subjekty svoj záujem neskôr odvolali, popreli alebo že by na tieto súhlasy

nebolo možné prihliadať. K námietke žalobcu, že SPF neznámych vlastníkov pozemkov iba zastupuje,
a teda nevykonáva práva vlastníka ako je to v prípadoch, ak vlastníkom pozemku je priamo štát, a
teda mal v prípadoch 384 neznámych vlastníkov požiadať o vyslovenie súhlasu s JPÚ súd, nakoľko
nejde o bežnú vec s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka, súd vyslovuje názor, že SPF zastupuje
neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe v

celom rozsahu a určite sa nejedná o takú vec, na ktorú by bol potrebný predchádzajúci súhlas súdu.
Účelom povolenia pozemkových úprav totiž nie je vôbec nakladanie s majetkom, pričom samotný účel
a výhody pozemkových úprav už súd uviedol v texte vyššie. K porušeniu zákona nedošlo ani v situácii,
keď OPÚ do výmery preukazujúcej záujem vlastníkov započítal aj výmery individuálnych spoluvlastníkov
pozemkov, opätovne tu treba zdôrazniť, že v danej veci ide iba o povolenie pozemkových úprav, ktoré

v tomto štádiu samé o sebe neznamenajú pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení.
Súd napokon považuje za správne, keď v danom prípade správny orgán považoval za účastníka
pozemkových úprav v zmysle § 6 ods. 1 písm. h/ zákona o pozemkových úpravách ako obec jednak
Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá je vlastníkom pozemkov a jednak príslušné mestské časti Záhorská
Bystrica a Devínska Nová Ves, ktoré sú oprávnené zverený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať

s ním. V prípade Bratislavy sa jedná o špecifickú situáciu znamenajúcu, že obcou je v danom prípade
možné rozumieť aj samotné hlavné mesto ako aj jej príslušné mestské časti.

K bodu VII. žaloby je potrebné uviesť, že investor ako jeden účastník JPÚ vlastní cca 47 % pozemkov
z celkovej rozlohy pozemkov v obvode JPÚ a keďže tento subjekt nadobudol vlastníctvo v takomto
rozsahu a došlo tiež k viacerým ďalším podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v

obvode pozemkových úprav, je daný dôvod na vykonanie pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm.
b/ zákona o pozemkových úpravách. Pre povolenie pozemkových úprav je nepodstatné, že investor
vlastní predovšetkým spoluvlastnícke podiely k pozemkom tak, ako to tvrdí žalobca a jeho námietky o
získaní spoločných podielov v rozpore so zákonom sú jednak veľmi nekonkrétne a najmä špekulatívne.
Žalobca predsa nemôže zasahovať do vlastníckych, resp. spoluvlastníckych pomerov iných osôb a ani

ovplyvňovať prípadnú relatívnu neplatnosť zmlúv na súde a nijako nemôže ovplyvniť, či bude investor
vlastníkom spoločných podielov aj v budúcnosti. Za relevantné súd považuje skutočnosť, že v čase
zisťovania záujmu investor vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bol.

K verejnému záujmu, ktorého existenciu namietal žalobca v bode VIII. žaloby je potrebné poukázať
na vyššie uvedené výhody pozemkových úprav vychádzajúc z § 1 zákona o pozemkových úpravách,

pričom verejný záujem pramení priamo z účelu a obsahu pozemkových úprav, keďže sa vytvárajú nové
vlastnícke vzťahy, dochádza ku komplexnému riešeniu regulovaného právnym predpisom a je nesporne
vo verejnom záujme, aby bola odstránená neprehľadnosť vo vlastníckych a užívacích vzťahoch. V
obvode JPÚ je pozemkové vlastníctvo rozdrobené, je tu vysoký počet spoluvlastníckych podielov,veľký počet neznámych vlastníkov, sú tu nie celkom optimálne tvary pozemkov a tiež tu vidno potrebu
lepšieho prístupu k jednotlivým pozemkom a teda jednoznačne bol preukázaný verejný záujem súvisiaci
s racionálnym priestorovým usporiadaním pozemkového vlastníctva v tomto území. Verejným záujmom

pritom nie je len výstavba na dotknutých pozemkoch, ale na území určenom na poľnohospodárske
využitie ide hlavne o racionálne usporiadanie pozemkov pre takéto účely. Poukazovanie žalobcu na
platný územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy je v tomto kontexte irelevantné. Rovnako aj tvrdenie,
že pozemky sú užívané na poľnohospodárske účely desiatky, stovky rokov bez problémov, nemôže
poprieť nesporné výhody pozemkových úprav v danom prípade.

Námietky týkajúce sa neurčitosti a nevykonateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené v
bode IX. žaloby súd považuje za neopodstatnené. Keďže zákonný je aj výrok v ods. 1, nie sú nezákonné
ani výroky uvedené v ďalších odsekoch tak, ako to tvrdil žalobca. Použitie slovného spojenia „cca 603
ha“ v III. odseku prvostupňového rozhodnutia neznamená nevykonateľnosť tohto výroku, keďže táto
slovná konštrukcia znamená, že obvod JPÚ tvoria pozemky v celkovej výmere približne 603 ha. Nejde
tu teda o vyjadrenie plochy v metroch štvorcových, ale v hektároch a teda slovné použitie „cca 603 ha“

je opodstatnené. Ani námietka, že výrok prvej vety odseku VII. je neurčitý z dôvodu, že neobsahuje
lehotunasplnenievýzvy,nemázanásledoknezákonnosťrozhodnutiaanijakýmspôsobomsanegatívne
právnej sféry žalobcu nedotkla.

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že námietky žalobcu v kontexte s jeho
tvrdeným ale nepreukázaným ukrátením na právach, neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia,

a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi ani
žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi preto, že konania podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. nie sú konania sporové v takom zmysle ako podľa tretej časti O.s.p.. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť postupu (rozhodnutí) správnych orgánov a výsledok konania
závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto veci nemôže zmeniť nič argumentácia
pribratého účastníka konania a ustanovenie § 250 ods. 1 a 3 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi
potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný
o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením

rozhodnutia správneho orgánu. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v
prípade, že si zvolil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom v tomto postavení právne zastupovanie,
trovy takéhoto zastúpenia si znáša sám.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Súd zároveň upovedomuje účastníkov o tom, že nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.