Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109209869
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109209869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobcu: W.. B.L.F. W.U., narodeného
XX.XX.XXXX,bývajúcehovN.,K.X,zastúpenéhoV..Y.J.,advokátomsosídlomvoO.,U..X.W.XX,proti
žalovanej: D. B., F..M.., so sídlom O. Z., N.O. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej V.. V.T. Č., advokátom
so sídlom v N., J. XX, o zaplatenie 703,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 1.6.2012, č.k. 39C/336/2009-144 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 1.6.2012,
č.k. 39C/336/2009-144 rozhodol, že nárok žalobcu čo do jeho základu je dôvodný. Určil, že Článok 8

bod 1 Zmluvných dojednaní pre združené poistenie domácnosti je neplatný pre jeho neprijateľnosť, a
to vo vzťahu k pivničným priestorom patriacim k bytu žalobcu, na ktorý sa vzťahuje poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX,atopokiaľideourčenie,žezabežnýtypfunkčnéhozámkusanepovažujevisiacizámok.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 53 ods.1 až
4 Občianskeho zákonník účinného od 1.4.2004, § 788 ods.1, ods.3 a § 879f ods.3, 4 Občianskeho
zákonníkavzalzapreukázané,žedňa13.3.2007bolizpivničnýchpriestorovžalobcuodcudzenélyžezn.
Fisher a zn. Atomic, pričom predmetné pivničné priestory spolu s bytom žalobcu tvorili predmet poistenia
na základe poistnej zmluvy, uzavretej so žalovanou dňa 27.11.2000. Potom, ako si žalobca uplatnil voči

žalovanej ako poisťovni nárok titulom poistného plnenia na základe poistnej udalosti, žalovaná odmietla
vykonať plnenie s odôvodnením, že pivničné priestory nespĺňajú podmienku predpísaného spôsobu
zabezpečenia podľa Čl. 8 ods. 1 Zmluvných dojednaní pre združené poistenie domácnosti. Súd prvého
stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, upravenú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. V konaní za kľúčovú otázku považoval posúdenie, či Článok 8 ods. 1 Zmluvných dojednaní
pre združené poistenie domácnosti, pokiaľ ide o dojednanie, že visiaci zámok sa nepovažuje za
bežný typ funkčného zámku, je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to vo vzťahu

k predmetným pivničným priestorom. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že predmetné zmluvné
dojednanie nepodlieha režimu posúdenia jeho neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, pretože sporný
článok neupravuje predmet plnenia alebo cenu plnenia. Z jeho samotného názvu totiž vyplýva, že
upravuje spôsob zabezpečenia domácnosti, a súčasne nejde ani o prípad individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky (posledný spomínaný prípad bol do Občianskeho zákonníka zavedený až s
účinnosťou od 1.1.2008). Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že žalovaná z titulu svojej pozície
v zmluvnom vzťahu bola povinná správať sa ako profesionál a odborník, pokiaľ so žalobcom poistnú

zmluvu s konkrétnym obsahom uzavrela. Mala ho oboznámiť s jej výhodami, ale i nevýhodami,
prípadne rizikami. Vo vzťahu k pivničným priestorom bola povinná žalobcu upozorniť, že tieto nespĺňajúpožadovaný spôsob zabezpečenia s poukazom na spomínaný Článok 8 bod 1. Len ťažko uveriť, že
klient-žalobcabyvtakomprípadeuzavrelpoistnúzmluvuspredmetnýmobsahom,pretožebytopreňho
znamenalo, že od začiatku zmluvného vzťahu ide o faktickú výluku pivničných priestorov z poistnej

zmluvy. Pivničné priestory boli totiž zabezpečené visiacim zámkom ako typom zámku nevyhovujúcim,
čo do spôsobu zabezpečenia predmetu poistenia. Žalobca od začiatku zmluvného vzťahu mal záujem
poistiť si okrem bytu, aj pivnicu ako jeho príslušenstvo. Za žalovanú poisťovňu zmluvu dojednávala
jej pracovníčka, ktorá jednala so žalobcom v domnienke, že aj pivničné priestory spĺňajú predpísaný
spôsob zabezpečenia s tým, že pokiaľ by mala vedomosť o tom, že pivnica takýto spôsob zabezpečenia

nespĺňa, určite by na to klienta upozornila, keďže išlo o štandardný postup. Vedomosť alebo domnienka
pracovníčky poisťovne o tom, že pivnica spĺňala požadovaný spôsob zabezpečenia nebola správna,
a to napriek tomu, že predmetné pivničné priestory videla, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu, naopak
to zaťažuje poisťovňu. Navyše súd prvého stupňa nevidel rozumný dôvod preto, aby visiaci zámok
nebolo možné považovať za bežný typ funkčného zámku u predmetných pivničných priestorov, tak
ako je to pri dózickom zámku alebo zámkových vložkách FAB. Išlo totiž o pivničné priestory, ktoré

sú štandardne zabezpečované práve visiacim zámkom. Takýto spôsob zabezpečenia bol od začiatku
naprojektovaný s tým, že tieto boli vlastníctvom družstva, a žalobca bol iba nájomcom týchto pivničných
priestorov. Aj vzhľadom na rôznorodosť druhov visiacich zámkov, nedá sa vo všeobecnosti konštatovať,
že visiaci zámok (čo do spôsobu zabezpečenia) by nemal byť porovnateľný s dózickým zámkom
alebo zámkovými vložkami FAB. Práve naopak, mnohé typy visiacich zámkov môžu byť takej kvality,

že mechanická odolnosť voči ich násilnému poškodeniu alebo prekonaniu je podstatne vyššia ako u
(povedzme) bežného typu funkčného zámku - zámkovej vložky FAB, pričom určitú úlohu zohráva
aj kvalita dverí. Visiace zámky sú bežným typom zámkov, ktoré sa bežne používajú vo vzťahu ku
garážovým priestorom, ale aj práve vo vzťahu k pivničným boxom (najmä v starších bytových domoch),
tak ako to bolo aj v tomto prípade. Argumentáciu žalovanej, že nepovažuje visiaci zámok za bežný

typ zámku z dôvodu, že pri poškodení tohto zámku dochádza k poškodeniu plechu, na ktorom je
visiaci zámok pripevnený, pričom je irelevantné, o akú kvalitu zámku sa v danom prípade jedná, súd
považoval za nedostatočnú a skresľujúcu. Nie v každom prípade totiž visiaci zámok je pripevnený
o plech (pliešok). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval predmetné zmluvné dojednanie,
avšak iba vo vzťahu k určeniu, že za bežný typ funkčného zámku sa nepovažuje visiaci zámok vo

vzťahu k pivničným priestorom patriacim k bytu žalobcu, za neplatné dojednanie z titulu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Ustálil, že všetky vstupné otvory do pivnice, vrátane tých, ktoré boli opatrené
visiacim zámkom, spĺňali požiadavku na zabezpečenie a to podľa dojednaného spôsobu zabezpečenia
pri poistnej sume do 300.000,- Sk, t.j. uzamknutie bežným typom funkčného zámku, do ktorého treba
zahrnúť okrem dózických zámkov, zámkových vložiek FAB aj visiace zámky. Nakoľko o výške škody

bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prípadným ustálením výšky škody na základe znaleckého
posudku, (čím vzniknú ďalšie trovy konania), z hľadiska hospodárnosti predbežne rozhodol iba o základe
nároku v zmysle § 152 ods.2 O.s.p. a následne bude rozhodovať o výške škody.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla dôvody označené v § 205
ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že nárok žalobcu

čo do jeho základu nie je dôvodný, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalovanej Čl. 8 bod 1 Zmluvných dojednaní pre združené poistenie domácnosti nie je
neplatný a nejedná sa v tomto prípade o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Nesúhlasila s hypotetickými úvahami prvostupňového súdu o tom, že visiace zámky by
mali spĺňať zabezpečovacie funkcie, ktoré majú dózické zámky alebo zámkové vložky FAB. Rovnako

nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že mnohé typy visiacich zámkov môžu byť v takej kvalite,
že mechanická odolnosť voči ich následnému poškodeniu alebo prekonaniu je podstatne vyššia ako u
bežného typu funkčného zámku - zámkovej vložky FAB, pričom určitú úlohu tu môže zohrávať kvalita
dverí. V tej súvislosti poukázala na skutočnosť, že v predmetnom konaní žalobca ani nepreukázal, aký
visiaci zámok bol prekonaný. S odkazom na ustanovenie § 53 ods.1,2 a ods.4 Občianskeho zákonníka

žalovaná má za to, že Čl. 8 ods.1 zmluvných dojednaní nezakladá značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca bol povinný pred podpísaním predmetnej poistnej zmluvy
oboznámiť sa s jej obsahom a zvážiť, či je schopný zabezpečiť si priestory, ktoré podliehajú poisteniu tak,
ako to vyžaduje zmluva. Navyše súd ani neuviedol, akú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zakladá ustanovenie Čl. 8 bod 1 zmluvných dojednaní. Výklad pojmov je uvedený v Čl. 10 zmluvných

dojednaní, kde je definovaný bezpečnostný uzamykací systém a je zrejmé, že žalobca v konkrétnom
prípade nesplnil spôsob zabezpečenia, ktorý bol povinný splniť na základe poistnej zmluvy. Navyšespotrebiteľské ustanovenia, týkajúce sa predmetu plnenia nepodliehajú režimu „prijateľnosti“. V prípade
poistenia je predmetom poistenia poskytnutie poistného plnenia v celom komplexe, vrátane poistných
podmienok na jeho poskytnutie. Nemôže byť neprijateľnou podmienkou výkon práv zo strany poisťovne,

ktorým je špecifikovanie poistnej udalosti. V zmysle zákona je totiž poisťovateľ oprávnený i povinný
zároveň konkretizovať škodovú udalosť, na ktorú sa vzťahuje povinnosť poskytnúť poistné plnenie.
Za použitia výkladu súdu prvého stupňa by za neprijateľné podmienky mohli byť vyhlásené akékoľvek
poistné podmienky, pretože nezahŕňajú (a logicky ani nemôžu) všetky škodové udalosti, ktoré môžu
nastať, čo je v rozpore so samotným charakterom poistenia, tak ako ho chápe aj zákon. Žalovaná

vytkla aj procesné pochybenie prvostupňového súdu, nakoľko podľa jej názoru pokiaľ súd v druhom
výroku napadnutého rozsudku rozhodol o určení neplatnosti Čl. 8 bod 1 zmluvných dojednaní pre jeho
neprijateľnosť,ideokonštitutívnerozhodnutie,oktoromnemožnorozhodovaťmedzitýmnymrozsudkom.
Rozhodnutie o základe v prejednávanej veci neprichádza preto do úvahy.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania. Skutočnosť, že žalovaná v poistnej zmluve upravila spôsob zabezpečenia, ktorým

má záujem obmedziť alebo vylúčiť svoju zodpovednosť z poistnej zmluvy, nie je úpravou predmetu
zmluvy, tak ako to účelovo prezentuje žalovaná. Takýto výklad vyplýva aj zo štruktúry podmienok
poistenia, ktoré upravujú výluku z poistenia v Čl. 11. Tendenčnosť výkladu dotknutých zmluvných
ustanovení zo strany žalovanej badať aj v tom, že lyže nepovažovala za veci osobnej spotreby a
pivničný box, z ktorého boli lyže odcudzené, nepovažovala za uzatvorený priestor aj napriek tomu,

že vchod do pivničných priestorov bol zabezpečený bežným typom funkčného zámku, ktorý bol pri
krádeži vlámaním násilným spôsobom prekonaný. Takýto výklad je neprípustný a je v neprospech
žalobcu, ktorý v predmetnej veci je spotrebiteľom. Nezrozumiteľnosť a aj neprijateľnosť zmluvnej úpravy
spôsobu zabezpečenia pivničných priestorov nepriamo potvrdili aj samotní sprostredkovatelia poistenia
domácnosti svedkyňa W. B. spolu s kolegyňou, ktoré na základe obhliadky bytu a pivničných priestorov

tvrdili, že spôsob zabezpečenia priestorov pre účely daného poistenia bol v súlade s poistnou zmluvou.
Rozhodnutie o neprijateľnosti podmienky je rozhodnutím deklaratórnym a to nielen v prípade absolútnej
neplatnosti, ale aj v prípade relatívnej neplatnosti, nakoľko samotná neplatnosť tohto právneho úkonu
nevyplýva zo samotného rozhodnutia, ale zo zákona (ex offo) a v prípade relatívnej neplatnosti
(momentom dovolania sa neplatnosti takéhoto úkonu) a v žiadnom prípade nie rozhodnutím súdu. Nejde

preto o rozhodnutie konštitutívne.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná
v zákonnej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému mu predchádzalo podľa § 212 ods.1,
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.6.2013 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti
č.dv. 202/II.posch. (§ 156 ods.1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods.2 O.s.p. za použitia § 214 ods.2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní označila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuliz prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie; zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, a preto odvolací súd medzitýmny rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219

ods.1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého medzitýmneho
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého
stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal, a preto tieto nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalovanej považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto:

Správny je záver súdu prvého stupňa, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka. Ustanovenia zmluvy, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho

zákonníka sú podľa § 879f Občianskeho zákonníka neplatné.

Poistná zmluva patrí medzi typické spotrebiteľské zmluvy. Zmluvné dojednania pre združené poistenie
domácnosti, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú typickou formulárovou zmluvou,
ktorej dôsledkom je poskytnutie ochrany zo strany súdu spotrebiteľovi pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že zmluvná podmienka, uvedená vo
výroku napadnutého rozsudku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa platnej právnej úpravy (§ 788 ods.3 Občianskeho zákonníka) poistné podmienky, ktoré sú tvorené
zo strany poisťovne sú obsiahnuté v samotnej poistnej zmluve, ale aj v poistných podmienkach, ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy za splnenia zákonných predpokladov. Ide o jediný prípad,
kedy občiansko-právna úprava dovoľuje, že všeobecné podmienky sú súčasťou zmluvy.

V nadväznosti na vyššie uvedené bolo namieste zo strany poisťovne klásť zvýšený dôraz na to, aby
poistné podmienky boli upravené tak, aby jednoznačne definovali práva a povinnosti zmluvných strán,
najmä aby tieto nepripúšťali nejednoznačný výklad.V prejednávanej veci žalovaná nepostupovala dostatočne obozretne a možno uzavrieť, že všeobecné
podmienky z jej strany neboli zostavené tak, aby jednoznačne a úplne definovali práva a povinnosti
zmluvných strán.

Žalovaná v zmluvných podmienkach a to v Čl. 8 a v Čl. 10 upravila podmienky „spôsobu zabezpečenia
domácnosti“. Z ich obsahu však nie je jednoznačne zrejmé, či tieto sa týkajú aj priestorov mimo bytu.
Žalovaná v zmluvných podmienkach totiž nerozlíšila spôsob zabezpečenia bytu a ostatných priestorov
mimo bytu (pivničné priestory), aj keď je všeobecne známe, že pivničné priestory sa nezabezpečujú
rovnako ako priestory bytu a rovnako tomu tak bolo aj v prejednávanej veci.

Spotrebiteľ (žalobca) v čase uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy sa mohol mylne domnievať, že

požadovaný spôsob zabezpečenia sa netýka aj priestorov mimo bytu, keďže jednoznačne táto otázka
nebola vo všeobecných podmienkach upravená, a ani zo strany žalovanej nebol na túto skutočnosť
upozornený. Napokon aj znenie Čl. 3 zmluvných podmienok skôr nasvedčuje tomu, že spôsob
zabezpečenia, uvedený v Čl. 10 sa týka len bytu a nie jeho príslušenstva, prípadne priestorov mimo bytu.

Keďže výklad zmluvných dojednaní sa má v prípade pochybností vykladať v prospech spotrebiteľa,

správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ uzavrel, že zmluvné dojednanie, ktoré jednoznačne
nepomenúva podmienky poistenia (podmienky zabezpečenia) v prípade pivničných priestorov, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Navyše, pokiaľ by súd pristúpil k výkladu uvedených ustanovení v súlade s výkladom uvedeným
žalovanou, to znamená, že spôsob zabezpečenia by sa mal týkať okrem zabezpečenia bytu aj ostatných

priestorov, na ktoré sa poistná zmluva vzťahuje, predmetná poistná zmluva by sa v prípade žalobcu
už od počiatku jej uzavretia netýkala pivničných priestorov, keďže tieto boli zabezpečené (len) visiacim
zámkom.

Nakoniec o tom, že zmluvné podmienky ohľadom zabezpečenia pivničných priestorov neboli
jednoznačne upravené zo strany žalovanej svedčí aj výpoveď svedkyne W. B., ktorá so žalobcom v

mene poisťovne uzatvárala predmetnú poistnú zmluvu. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej
názoru pivnica ako príslušenstvo bytu v čase dojednania poistnej zmluvy spĺňala poistné podmienky čo
do spôsobu zabezpečenia, v opačnom prípade by na túto skutočnosť klienta upozornila.

Správne okresný súd uzavrel, že spôsob zabezpečenia nepredstavuje predmet plnenia alebo cenu
plnenia.

Predmetom poistenia je určenie veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje, teda ktoré veci sú poistené a
z ktorých udalostí vznikne právo na plnenie. Predmet poistenia je vymedzený v Čl. 2 Zmluvného
dojednaniaprezdruženépoisteniedomácnosti,pričomČl.8upravujespôsobzabezpečeniadomácnosti.
Za cenu plnenia v prípade poistenia poistnej zmluvy možno považovať výšku poistného.

K odvolacej námietke žalovanej, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie medzitýmneho rozsudku

nie sú na mieste, lebo nejde o rozhodnutie konštitutívneho charakteru.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil medzitýmny rozsudok okresného súdu
ako vecne správny.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1.mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.