Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201699
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107201699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: T.. X.N. Q., F. W. Y.
F. XX, F., zastúpenej JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21 proti
odporcovi: R.. Y. F., L. XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: K.. Y. S., F. M.,
L. X, o určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu, súhlase s exekúciou a zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného L. F. K., A. H. XX.I.Ó.
XXXX, Č..V.. XC XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov, a to vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu s exekúciou, spísaných notárskou
zápisnicou dňa XX. X. XXXX a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa XX. X.

XXXX, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške XXX,XX X.. Vychádzal
zo zistenia, že dňa XX. X. XXXX boli medzi účastníkmi konania uzavreté dve mandátne zmluvy,
na základe ktorých odporca poskytoval právne služby navrhovateľke ako spoločníčke obchodnej
spoločnosti O. - Š. L. C. L.. L. C..I.. a jednak tejto samotnej obchodnej spoločnosti. Predmetom
mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a navrhovateľkou ako spoločníčkou obchodnej
spoločnosti bol záväzok odporcu vykonávať právne úkony na ochranu jej práv a oprávnených záujmov

a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi za vykonanú činnosť odmenu. Dňa XX. X. XXXX
navrhovateľka ako spoločníčka obchodnej spoločnosti po prvýkrát písomne uznala dlh, čo do dôvodu a
výšky, voči odporcovi, ktorý jej mal vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe
mandátnej zmluvy vo výške X.XXX.XXX,- Sk T. H. a zaviazala sa ho uhradiť najneskôr do X. X. XXXX.
Následne dňa XX. X. XXXX uznala, čo do dôvodu a výšky, dlh voči odporcovi vzniknutý v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej zmluvy vo výške X.XXX.XXX,-Sk plus DPH, ktorý
sa zaviazala uhradiť najneskôr do XX. XX. XXXX. Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa XX. X. XXXX

zistil, že navrhovateľka ako dlžník a povinná osoba vyhlásila, že dňa XX. X. XXXX podpísala mandátnu
zmluvu s odporcom ako veriteľom, podľa ktorej sa mu zaviazala zaplatiť odmenu za poskytované
právne služby s tým, že odmena veriteľa ku dňu XX. X. XXXX predstavovala sumu X.XXX.XXX,- SK
plus DPH; navrhovateľka ako dlžník a povinná osoba vyhlásila, že uznáva tento záväzok a zaviazala
sa ho zaplatiť veriteľovi. Dňa XX. X. XXXX uzavreli účastníci konania zmluvu o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky

vo veľkosti jednej polovice k bytu za účelom zabezpečenia záväzku navrhovateľky voči odporcovi
vyplývajúceho jej z notárskej zápisnice, ktorý mal byť navrhovateľkou splatený najneskôr do XX.
XX. XXXX. Ku spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti jednej polovice k bytu bola dcérou navrhovateľkyuzatvorená s odporcom dňa XX. X. XXXX zmluva o zriadení záložného práva, za účelom zabezpečenia
odporcovej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej notárskej zápisnice. Dňa XX. X. XXXX uzavreli
účastníci konania ďalšiu zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej

bol prevod rekreačnej chaty s pozemkom vo vlastníctve navrhovateľky. Dňa XX. X. XXXX odstúpila
navrhovateľka od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a pri absencii slobodnej vôle a súčasne toho istého dňa odporca doručil
navrhovateľke odstúpenie od uzatvorených mandátnych zmlúv. Takto zistený skutkový stav po právnej
stránke posúdil podľa § 37 ods. 1, § 49, § 558, § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ

navrhovateľka tvrdila, že odporca ju nútil (vyhrážal sa) k uskutočneniu predmetných právnych úkonov,
konštatoval,ženavrhovateľkatútoskutočnosťžiadnymdôkazomnepreukázalaatátoskutočnosťzostala
len v štádiu jej ničím nepodloženého tvrdenia. Poukázal na to, že práve naopak, z čestného vyhlásenia
dcéry navrhovateľky zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že navrhovateľka zmluvu o zabezpečovacom prevode
uzatvorila z vlastnej iniciatívy a po predchádzajúcej konzultácii s ňou, dobrovoľne, vážne a slobodne
a pri plnom vedomí a nemá vedomosť, že by odporca v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy

vyvíjal na jej matku nátlak alebo že by použil voči nej akejkoľvek hrozby či násilie, respektíve, že
by zmluvu uzatvárala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tejto súvislosti zdôraznil, že
uvedené čestné vyhlásenie dcéra navrhovateľky spísala v čase, keď vedela, aký je zdravotný stav
navrhovateľky. Konštatoval, že pokiaľ bola navrhovateľka odporcovi dlžná na odmene za poskytnuté
právne služby minimálne sumu cca X,X Y. SK, je odôvodnené, aby odporca ako advokát dal najavo

svojmu klientovi, že ak mu nezaplatí za to, čo pre neho dosiaľ vykonal, prípadne ak mu neposkytne
v tomto smere určité zabezpečenie, prestane ho ďalej zastupovať, a preto z tohto pohľadu považoval
požiadavku zo strany odporcu za plne legitímnu. V tomto prípade preto mal za to, že nemohlo ísť o
vyhrážanie sa zo strany odporcu, ktoré by spĺňalo znaky bezprávnej vyhrážky, nakoľko požiadavka
odporcu, že nebude ďalej navrhovateľku právne zastupovať, nemá svojím charakterom a intenzitou taký

následok, že by vzbudzovala dôvodný strach u navrhovateľky. V tomto smere uviedol, že navrhovateľka
ničím nepreukázala, že by prípadné okamžité ukončenie právneho zastupovania odporcom, malo na jej
postavenie také nepriaznivé následky, že by bolo možné takéto vyhrážanie sa, odmietnutím ďalšieho
právneho zastupovania, považovať za bezprávnu vyhrážku. V takomto prípade zo strany odporcu išlo
o oprávnený postup, ktorým sa snažil získať odplatu, respektíve zabezpečenie odplaty za to, čo pre

navrhovateľku doposiaľ vykonal. Poukázal aj na následné správanie sa navrhovateľky po uzatvorení
namietaných právnych úkonov, spochybňujúce jej tvrdenia v konaní, ktorými odôvodňovala neplatnosť
ňou uzatvorených právnych úkonov. Zdôraznil, že oba napadnuté právne úkony boli urobené pred
notárom vo forme notárskej zápisnice, čo robí tento úkon verejnou listinou, pravdivosť obsahu, ktorej sa
prezumuje. Tiež poukázal na to, že právny úkon, ktorým navrhovateľka zriadila zabezpečovací prevod

právakrekreačnejchate,nenapadla akoneplatnýprenedostatokvôle.Poukázaltiežnakorešpondenciu
účastníkov, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka mala snahu uznaný dlh plniť. Vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že navrhovateľka napadnuté právne úkony neuzatvorila neslobodne, pokiaľ ide o
existenciu bezprávnej vyhrážky, keď prípadný nátlak zo strany odporcu v tom smere, že ju nebude
ďalej zastupovať, nebol takej intenzity a rozsahu, že by ho bolo možné kvalifikovať ako bezprávnu

vyhrážku, nakoľko vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol urobený, treba mať zato, že odporca týmto
spôsobom mohol v danom prípade konať a nie je bezprávnou vyhrážkou, ak advokát klienta žiada o
zaplatenie odmeny za poskytnuté služby s upozornením o možnosti ukončenia poskytovania právnych
služieb, ak by tak klient neurobil. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že sa nachádzala v zlom psychickom
stave z dôvodu diagnostikovania závažného onkologického ochorenia, konštatoval, že takýto stav, ktorý

vznikol objektívne, je možné považovať za tieseň, ktorá však sama o sebe neplatnosť právneho úkonu
nespôsobuje a zakladala len oprávnenie navrhovateľky od takýchto právnych úkonoch úkonov odstúpiť.
Napokon uzavrel, že napadnuté úkony sú z hľadiska vyjadrenia ich predmetu dostatočne určité, z
jazykového hľadiska dostatočne zrozumiteľné, pričom ich predmet je možný a právom dovolený, boli
urobené v predpísanej písomnej forme a spĺňajú všetky zákonné podmienky pre ich platnosť. Napokon

poukázal aj na ekvivalent vzájomných plnení, kedy výška uznaného dlhu sa približne pohybuje a
vzájomne korešponduje s výškou poskytnutého zabezpečenia. Záverom konštatoval, že boli splnené
všetky zákonné podmienky pre uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice, a preto je potrebné tento
právny úkon navrhovateľky považovať za platný. Navrhovateľka nepredložila v konaní žiaden dôkaz,
ktorým by preukázala, že predmetný dlh nevznikol, prípadne že by zanikol v uznanej výške a jej tvrdenie

o tom, že odporca jej nedal riadne vyúčtovanie ním poskytnutých právnych služieb, nie je dôkazom
o neexistencii, prípadne zániku dlhu, keď zakladá iba porušenie povinnosti advokáta z uzatvorenej
mandátnej zmluvy. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporca si do vyúčtovanej odmeny nezapočítal zálohu
vo výške XXX XXX,- Sk poznamenal, že pokiaľ ide o sumu XXX XXX,- Sk bezhotovostne prevedenúna bankový účet odporcu z bankového účtu dcéry navrhovateľky, nebolo preukázané, že predmetná
suma bola skutočne určená na účel plnenia zálohy za poskytnuté právne služby; inak túto otázku ani
nepovažoval za relevantnú vo vzťahu k predmetu konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa
jeho zrušenia, dôvodiac odmietnutím spravodlivosti, konaním na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX v
jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti vedľajšej účastníčky na jej strane. Namietala, že súd prvého
stupňa nezákonne konal a nezákonne skončil vec na tomto pojednávaní v neprítomnosti jej právnej

zástupkyne riadne a včas ospravedlnenej z dôvodu PN - faxom doručeným do podateľne súdu, na
sekretariát predsedu a podpredsedu súdu, ako aj riaditeľovi súdnej správy. Ďalej namietala, že vec
bola prejednaná aj v jej neprítomnosti napriek jej riadne a včas podanej žiadosti o ospravedlnenie
troma faxovými podaniami so žiadosťou o nepojednávanie v jej neprítomnosti a o vytýčenie vo
veci nového termínu pojednávania, doručenej faxom dňa XX. XX. XXXX a potvrdenej do troch dní
doručením prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa XX. XX. XXXX, ako aj s poukazom na riadne a

včas ospravedlnenú neprítomnosť jej právnej zástupkyne pre právnu prekážku - PN, oznámenú troma
faxovými podaniami. Napokon tiež namietala konanie v neprítomnosti vedľajšej účastníčky - poškodenej
tiež nezákonným postupom odporcu, ospravedlnenej pre zdravotné ťažkosti preukázaným dokladom
návštevy pohotovostnej lekárskej služby dňa XX. XX. XXXX, odoslanom do podateľne súdu XX. XX.
XXXX. So zreteľom na listiny preukazujúce ospravedlnenie a žiadosť nepojednávať v neprítomnosti

ospravedlnených účastníkov pre právnu prekážku - pracovnú neschopnosť právnej zástupkyne, s
uvedením legitímneho dôkazu, čísla PN, dňa XX. XX. XXXX, teda bezodkladne doručenými faxovými
podaniami na tri faxové čísla - podateľňa, sekretariát a riaditeľ súdnej správy a doručeným dokladom zo
zdravotnej pohotovosti do podateľne súdu vedľajšou účastníčkou dňa XX. XX. XXXX, bolo rozhodnuté v
ich neprítomnosti nezákonným spôsobom, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, ktorú právny poriadok

SR, ako aj a medzinárodné právo, zakazuje. Namietala tiež náhodnosť výberu sudcu R.. F. V. v
súvislosti postupom podpredsedníčky súdu po odstúpení zákonnej sudkyne R.. Q.. V doplnenom
odvolaní zo dňa X. X. XXXX zotrvala na dôvodoch svojho odvolania, nesúhlasila s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, poukazovala na to, že rozsudok je nepravdivý a zavádzajúci, že nie je podpísaný
zákonným sudcom, ale iba asistentkou a zapisovateľkou zodpovednou za správnosť vyhotovenia. Podľa

nej došlo k porušeniu zásady ústnosti, zásady dodržiavania § 39 Občianskeho zákonníka v kontexte s §
265 Obchodného zákonníka. Vytýkala súdu prvého stupňa, že od S. XXXX v konaní nečinne toleroval
porušovanie právoplatného predbežného opatrenia. Poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je svojvoľné a nezákonné, je v rozpore s právnym poriadkom SR, s Ústavou SR, ako aj v rozpore
so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za vecne správne, odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a ustálenou judikatúrou
Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd prvého stupňa podľa neho správne
vyhodnotil návrh navrhovateľky ako nedôvodný, keďže táto svoje tvrdenia, ktorými spochybňuje platnosť
notárskej zápisnice a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, nijakým spôsobom

nepreukázala a neuniesla tak svoje dôkazné bremeno. Poznamenal, že navrhovateľka vo svojom
odvolaníopakovaneuvádzamnožstvorôznorodých,zmätočnýchanepodloženýchtvrdení,ktorénemajú
žiadnu súvislosť s predmetom konania. Uviedol, že navrhovateľka svojím zjavne účelovým postupom,
vrátane rôznych obštrukcií, dlhodobo úmyselne spôsobuje prieťahy v konaní a v tejto súvislosti poukázal
na nález Ú.Q. L. L. C. L. A. K.. Ú. XX/XXXX -XX zo dňa XX. X. XXXX, ako aj nález spisovej značky K..

Ú. XXX/XXXX - XX za X.X. XXXX. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť
a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa venoval otázke platnosti právnych úkonov vyhlásenia o uznaní
záväzku a súhlasu s exekúciou spísaných vo forme notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX a zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa XX.X.XXXX náležitú pozornosť, na jej posúdenie
vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného

dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne
vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 37 ods. 1, § 49, §558, § 553) a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu vzhľadom na to,
že nezistil rozpor namietaných právnych úkonov so zákonom, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými
návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných

námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní, čo do veci samej, neuvádzala žiadne také konkrétne námietky či
argumenty, s ktorými by sa súd prvého stupňa, z hľadiska rozhodovania o merite veci, už nevysporiadal;
v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo na ne neprihliadol a v dostatočnom rozsahu poukázal
na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny

základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So
zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne
a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na
ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku
súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené

také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu
oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.
V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.

3 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, jeho napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že
považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré
právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky týkajúcich sa najmä

postupu súdu prvého stupňa v konaní.
Podľa§221ods.1písm.f/O.s.p.,odňatímmožnostikonaťpredsúdomtreba rozumieťtakýpostupsúdu,
ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky
súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich
realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu,

ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil
účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä
právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným
skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné
prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady,
keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve
skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy
musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Právoúčastníkakonania,abyjehovecbolaprejednanáverejneavjehoprítomnosti,zaručenéčl.48ods.
2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci
bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto
práva,apretoObčianskysúdnyporiadokukladávust.§115ods.1,2súdupovinnosťpredvolaťúčastníka
konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne

na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v
účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod
tejtožiadosti.Ustanovenie§101ods.2O.s.p.umožňujesúduvecprejednaťajvneprítomnostiúčastníka
konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho
odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom

vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností,
by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp.
neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti
o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti

pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na
ktoré nemožno vziať zreteľ.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na
deň XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal aj navrhovateľku a jej právnu zástupkyňu. Pred začatímnariadenéhosúdnehopojednávaniabolasúduprvéhostupňazaslanáfaxomžiadosťprávnejzástupkyne
navrhovateľky (č.l. 304 spisu) o jej ospravedlnenie na pojednávaní, ako aj jej klientky - navrhovateľky
a vedľajšej účastníčky, a to zo zdravotných dôvodov, T. Č.. N., s tým, že túto predloží na pojednávaní;

súčasne nepožiadala o odročenie pojednávania. Zároveň bola súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX
zaslanáfaxováspráva(č.l.307spisu),podpísaná navrhovateľkou(azrejmeajjejprávnouzástupkyňou),
ktorou táto požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, s tým, aby sa v jej
neprítomnosti nepojednávalo a aby bol vytýčený nový termín pojednávania, a to z dôvodu nemožnosti
účasti jej právnej zástupkyne zo zdravotných dôvodov. Napokon bola dňa XX.XX.XXXX zaslaná súdu

prvého stupňa faxová správa (č.l. 309 spisu), ktorou vedľajšia účastníčka konania ospravedlnila svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní pre akútne zdravotné problémy, pre ktoré bola ošetrená dňa
XX.XX.XXXX na pohotovosti, o čom pripojila doklad o poskytnutí lekárskej prvej pomoci.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa skonštatoval, že sa nedostavila navrhovateľka,
ktorá mala doručené predvolanie - uložením na pošte, svoju neprítomnosť ospravedlnila faxom zo dňa
XX. XX. XXXX z dôvodu PN a požiadala pojednávanie odročiť, rovnako sa nedostavila jej právna

zástupkyňa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila a
nedostavila sa tiež vedľajšia účastníčka, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila bez toho, aby požiadala o
odročenie pojednávania. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka sa opakovane na pojednávania
nedostavovala, pričom k ospravedlneniu zo dňa XX.XX.XXXX nepripojila doklad preukazujúci jej PN, a
v konaní už bola vypočutá, opakovane sa písomne vyjadrila k predmetu veci, a bola riadne zastúpená

právnym zástupcom, ktorý svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil, a vzhľadom na
predchádzajúceupozornenieprávnejzástupkynenavrhovateľkynajejobštrukcie,akoajvzhľadomnato,
že vedľajšia účastníčka nepožiadala o odročenie pojednávania, pokiaľ aj doložila záznam o poskytnutí
lekárskej pomoci, vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky,
jej právnej zástupkyne a vedľajšej účastníčky .

V danej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a
rozhodol na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a
vedľajšej účastníčky, ktoré mali predvolanie riadne a včas doručené, keď žiadosť navrhovateľky a jej
právnej zástupkyne o odročenie pojednávania správne vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na to, že
nedoložili súčasne so žiadosťou o odročenie pojednávania, resp. najneskôr do začatia nariadeného

pojednávania, doklad hodnoverne preukazujúci, že v účasti na pojednávaní niektorej z nich bráni
tvrdená práceneschopnosť. Pokiaľ vedľajšia účastníčka predložila v súvislosti s ospravedlnením
svojej neúčasti na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX doklad o poskytnutí lekárskej prvej pomoci dňa
XX.XX.XXXX, správne súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ však táto nepožiadala súčasne o
odročenie pojednávania, nebolo možné, len na základe jej ospravedlnenia doloženého lekárskou

správou o ošetrení, pojednávanie odročiť.
Navrhovateľka, ani jej právna zástupkyňa, tak nepožiadali o odročenie pojednávania riadne, keď
nedoložili potvrdenie o existencii prekážky brániacej im, resp. jednej z nich, pojednávania sa zúčastniť,
ako ani včas, teda najneskôr do začatia nariadeného súdneho pojednávania, a preto aj pokiaľ boli
originály ich faxového podania dané na poštovú prepravu v trojdňovej lehote (dňa XX.XX.XXXX) a

súdu prvého stupňa doručené až po rozhodnutí vo veci samej dňa X.XX.XXXX, nebolo možné na ne
prihliadnuť ako na relevantnú žiadosť o odročenie pojednávania ani v odvolacom konaní, nakoľko ani k
nim nebol pripojený doklad preukazujúci tvrdený dôvod žiadosti o odročenie pojednávania.
V konečnom dôsledku bolo potrebné pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania
vziať na zreteľ aj celkovú dĺžku konania, potrebu vykonania ďalšieho dokazovania v nadväznosti na

skutkovú a právnu náročnosť veci, na celkové správanie a postoj účastníkov v konaní, z pohľadu
ktorých by išlo už len o ďalšie predlžovanie konania v rozpore s ust. § 6 O.s.p. , ktoré ukladá súdu
postupovať tak, aby bola ochrana práv účastníkov rýchla a účinná. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom
ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka a práva na
spravodlivý súdny proces (fair hearing) nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o

odročenie pojednávania.
S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že navrhovateľka svoju žiadosť o odročenie pojednávania
ničím nedoložila a uvádzaný dôvod nepreukázala. S názorom, že v danom prípade nebola preukázaná
existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, sa preto odvolací súd plne stotožňuje.
Za procesnej situácie, ktorá nastala podaním takejto (dôkazmi nedoloženej) žiadosti o odročenie

pojednávania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať porušenie § 101 ods. 2 O.s.p.. Prejednanie a
rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľky aj jej právnej zástupkyne nemal v danom konaní za
následok odňatie navrhovateľke možnosti konať pred súdom. Pokiaľ teda navrhovateľka a ani jej právna
zástupkyňa, k žiadosti o odročenie pojednávania nepripojili dôkaz, ktorý by preukázal ňou uvádzanýdôvod; keď odkaz na číslo PN nestačí; tak navrhovateľka sama zavinila, že súd jej žiadosti nemohol
vyhovieť a nemožno preto vytýkať súdu prvého stupňa znemožnenie jej realizácie procesných práv na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.

Zdravotné dôvody na strane účastníka či jeho právneho zástupcu sú síce zásadne považované za
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania; v tomto prípade však treba klásť osobitný dôraz na náležité
doloženie uplatňovaného dôvodu odročenia pojednávania. Pretože v prejednávanej veci uplatňovaný
dôvod odročenia pojednávania na strane navrhovateľky nebol uspokojivo doložený, treba mať zato,
že neakceptovanie jej žiadosti o odročenie pojednávania v predmetnej veci nebolo postupom súdu

odnímajúcim jej možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky navrhovateľky spočívajúce v tom, že
postupom súdu prvého stupňa došlo k odmietnutiu spravodlivosti.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že vec nebola náhodným výberom pridelená prejednávajúcemu
sudcovi, odvolací súd na základe obsahu spisu zistil, že v danej veci bol zachovaný postup podľa
§ 15 ods. 1 O.s.p., keď predseda súdu zabezpečil pridelenie veci, pôvodne prejednávanej zákonnou

sudkyňou R.. Q., vzhľadom na dôvody, pre ktoré je táto vo veci vylúčená, sudcovi R.. V. v zmysle
dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2010, podľa bodu 38., ktorého „v prípade vylúčenia sudcu sa
stane zákonným sudcom zastupujúci sudca podľa Rozvrhu práce“. Navyše je potrebné poznamenať, že
uznesením V. L. U. F. A. H. X.X.XXXX Č..V.. XNcC XX/XXXX-XXX bolo o námietke zaujatosti vznesenej
navrhovateľkou rozhodnuté tak, že sudca R.. F. V.N. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania

danej veci.
V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že rozsudok nie je podpísaný sudcom, odvolací súd poukazuje
na to, že v zmysle ust. § 158 ods. 1 O.s.p. samosudca podpisuje len písomné vyhotovenie rozsudku a
nie už rovnopisy písomného vyhotovenia, ktoré sa doručujú účastníkom konania (§ 158 ods. 2 O.s..p.),
navyše aj z ust. § 61 ods. 1,2 zákona č. 543/2005 z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, vyplýva, že prvopis rozhodnutia súdu
vlastnoručne podpisuje samosudca, ktorý rozhodnutie vydal a v rovnopise rozhodnutia súdu sa na konci
po pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto ho podpísal prvopis a na konci po ľavej
strane sa pripojí doložka "Za správnosť vyhotovenia:" spolu s menom a priezviskom asistenta a doložku
podpíše vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis vyhotovil.

V danej veci možno konštatovať, že súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie
na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu
vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom.
So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa
súdostatočnepodloženévýsledkamivykonanéhodokazovania,ktorýchzhodnotenímdospelsúdprvého

stupňa k správnym skutkovým záverom.
Súd prvého stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď aplikoval správne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou a doterajšou
rozhodovacou činnosťou, a zaujal vo veci správne právne závery týkajúce sa platnosti namietaných
právnych úkonov, posúdiac ich z hľadiska existencie bezprávnej vyhrážky a tiesne navrhovateľky pri ich

uzatváraní, ako aj so zreteľom na naplnenie ostatných obsahových a formálnych náležitostí, s ktorými
právnymi závermisaajodvolacísúdvplnomrozsahustotožnil.Navrhovateľkapretonedôvodnenamieta
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd už len opakoval
správnosťprávnychzáverovsúduprvéhostupňa,ktorývsúladesozákonnouprávnouúpravoudôkladne

vyhodnotil relevantnosť argumentácie navrhovateľky, na ktorej založila dôvodnosť svojho návrhu v
prvostupňovom konaní, a na ktorej nič nezmenila ani v odvolacom konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa

§ 151 ods. 1 vety prvej O.sPoučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.