Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/422/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3608200069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
SEMONT SHOES, s.r.o., so sídlom Bošany, Jána Bottu 423/47, IČO 36698920, t.č. vymazaný z
Obchodného registra, o vymoženie 1.747,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 07. augusta 2014, č.k. 5Er/12/2008-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť JUDr. Beatrix Vargovej, súdnej exekútorke so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Štefánikova
49, trovy exekúcie vo výške 20,15 eur vrátane DPH, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.12.2007 doručeným

exekútorskému úradu dňa 08.01.2008 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 1.747,99 eur (52.660 Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.09.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 13.02.2008
JUDr. Beatrix Vargovú, súdnu exekútorku so sídlom v Nitre. Súdna exekútorka doručila tamojšiemu
súdu dňa 23.06.2014 podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2014 podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd prvého stupňa šetrením zistil, že
povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013 zrušený
bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013. Povinný bol dňa 31.05.2014 "ex
offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín a od 14.11.2013 bol zrušený. A keďže
povinný zanikol bez likvidácie, nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, a preto súd prvého
stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musel exekúciu zastaviť. Prvostupňový súd

preskúmal príslušný spisový materiál a podanie súdnej exekútorky, ktorým si vyúčtovala trovy exekúcie
v celkovej výške 20,15 eur a zistil, že návrh súdnej exekútorky na priznanie trov exekúcie je dôvodný.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 (ďalej len "vyhláška") priznal
súd súdnej exekútorke paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur za 3 úkony exekučnej činnosti (á 3,32 eur za
každýjednotlivýúkonexekučnejčinnosti).Podľa§22citovanejvyhláškypriznalsúdsúdnejexekútorkeaj

náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 6,83 eur za poštovné, nakoľko uplatnená výška hotových
výdavkov za poštovné je primeraná k počtu úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala v exekučnom
konaní za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného (doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie
oprávnenému a povinnému, doručovanie príkazu na začatie exekúcie banke, doručovanie žiadosti o
udelenie poverenia súdu a doručovanie podnetu na zastavenie exekúcie súdu, čo preukazujú doručenky
založené v exekučnom spise a pečiatky súdu, ktoré preukazujú doručenie súdu prostredníctvom pošty).

Trovy exekúcie celkovo predstavujú sumu 20,15 eur vrátane DPH. Vzhľadom na vyššie uvedenéa s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa k náhrade
nevyhnutných trov exekúcie vo výške 20,15 eur vrátane DPH zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa o zastavení exekúcie povinný neexistoval, pretože bol už viac ako dva mesiace vymazaný
z obchodného registra. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz
povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného
konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného
registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného
z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť

pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008.
Zároveň namietal aj výšku exekučných trov priznaných súdnemu exekútorovi, nakoľko je vypočítaná a
určená nesprávne, a to najmä s poukazom na § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
započítanie DPH za poštovné. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa
správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, keďže v predmetnej veci zániku povinného a jeho strate
spôsobilosti na právne úkony predchádzala skutočnosť, že dlžník je nemajetný a preto práve nedostatok
majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2006, sp. zn. II ÚS 49/06. S poukazom na zákon č. 348/2011 Z. z. uviedla, že s

účinnosťou od 01.01.2012 sa podľa § 196 Exekučného poriadku navyšujú už celé trovy exekúcie o 20 %
DPH. Súdna exekútorka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto

dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2007, doručeným súdnej
exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej dňa 08.01.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 1.747,99 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.09.2007, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, súd
zrušil bez likvidácie spoločnosť SEMONT SHOES, s.r.o., IČO 36698920, so sídlom v Bošanoch, Jána
Bottu 423/47, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo

19179/R. Povinný bol následne dňa 31.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §

57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak

spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel
na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, zrušil obchodnú

spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého
stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
OSP zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 OSP sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.

4 posledná veta OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.