Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410203761
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5410203761.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Žilinský samosprávny kraj so sídlom
so sídlom Žilina, ul. Komenského č. 48, IČO: 37 808 427, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Petrom Machajom, advokátom so sídlom J. W., ul. G. č. XX, proti odporcovi: Mgr. J. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. L., C. V. X, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Dolný Kubín zo dňa 14. októbra 2011 č. k. 7C/123/2010-70, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný neuviedol podmienky dôvodnosti svojho nároku, ktorému chce
poskytnúť predbežnú ochranu a neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zo spisu
zatiaľ vyplýva, že so žalovaným bol riadne skončený pracovný pomer, a to dňom 31. 12. 2000, kedy

žalovaný nebol úspešný v súdnych konaniach, v ktorých sa domáhal určenia neplatného skočenia
pracovného pomeru. Odvtedy obýva priestor na C. V., ktorý odmieta dobrovoľne opustiť. Podľa
žalovaného ide o byt, podľa žalobcu uvedený priestor nebol bytom a to ani služobným ani iným. V
danom prípade pokiaľ fakticky už od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného
o určenie, že výpoveď zo dňa 28. 09. 2000 je neplatná, trvá taký stav ako je dnes, to znamená, že
žalovaný s rodinou zotrváva v sporných priestoroch, odmieta sa vysťahovať a naopak žalobca popiera,

že by išlo o byt a má za to, že v danom prípade sa žalovaný s rodinou zdržiava neoprávnene, žalovaný
odmieta platiť za uvedené priestory a žalobca mu odmieta poskytovať napr. palivo je zrejmé, že ide
o dlhodobý stav trvajúci niekoľko rokov a nemožno tu teda hovoriť o tom, že by bolo nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a už len to je samotné dôvodom na zamietnutie predbežného opatrenia.
Žalovaný neuviedol žiaden zákonný dôvod, ktorý by súd mohol akceptovať, na základe ktorého by mohol
uložiť žalobcovi povinnosť zamestnávať žalovaného, a to dokonca uzatvorením pracovnej zmluvy so

spätným dátumom od 01. 01. 2008. Taktiež pokiaľ žalovaný žiada, aby súd rozhodoval, že podmienky
dohodnuté medzi organizáciou žalobcu a žalovaným v pracovnej zmluve zo dňa 11. 04. 1984 týkajúce
sa naturálneho bytu na C. V. platia, a to až dovtedy kým si žalobca nesplní povinnosť, ktorú mu
ukladá ustanovenie § 712 Občianskeho zákonníka ani tomuto nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu
nekonkrétnosti, kedy nie je zrejmé aká povinnosť by to pre žalobcu mala byť. V danom prípade žalovaný
neosvedčil prakticky danosť akéhokoľvek práva, z ktorého by súd mohol vychádzať pri prípadnom

vyhovení jeho návrhu, naopak žalobca bol úspešný ako pri spore o skončenie pracovného pomeru
so žalovaným, tak v zásade možno konštatovať, že súd má pochybnosti vôbec o potrebe predbežnej
úpravy, pokiaľ v doterajšom režime strany existujú niekoľko rokov. Taktiež pri nariaďovaní predbežného
opatrenia vždy musí súd posudzovať, či nariadením predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná
ujma účastníkovi, ktorému uloží nejakú povinnosť a v danom prípade je zrejmé, že pokiaľ by súd vyhovel
predbežnému opatreniu v navrhovanom znení, táto zásada určitej primeranosti by bola porušená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný.

V odvolaní opätovne uviedol skutočnosti, na ktoré poukázal už v návrhu na vydanie predbežného
opatrenia a zdôraznil, že sudca zamietol návrh, pretože sa úplne stotožnil s nepravdivými tvrdeniami

žalobcu, ktorými sa žalobca snaží bez súhlasu druhej strany vstupovať do dojednaných podmienok a
meniť ich. Sudca sa snaží v odôvodnení budiť dojem, že vo veci, ktorá bola predmetom samostatného
konania 5C/1122/98 a doteraz sa o nej právoplatne nerozhodlo, sa už právoplatne rozhodlo rozsudkami
v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/29/2001. V zmysle rozhodnutia vo
veci 7C/29/01 sa odporca stal pre zamestnávateľa nadbytočným pracovníkom, ale musel sa aj naďalej

zdržiavať na pracovisku na C. V. v služobnom byte, ohľadom ktorého sa zúčastnené strany dohodli na
naturálnom plnení, v rámci ktorého žalovaný vykonáva strážnu službu (pretože vo veci vedenej pod sp.
zn. 5C/1122/98 nebolo rozhodnuté). Z rozhodovania súdov vo veci 7C/29/01 vyplýva tá skutočnosť, že
súdy síce určili, že J. V. sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným, ale vyplýva z neho aj to, že sa súdy
v tejto veci vôbec nezaoberali otázkami služobného bytu, či s ním spojeného a zúčastnenými stranami
dohodnutého naturálneho plnenia a to z toho dôvodu, lebo tieto otázky sa už predtým stali predmetom

samostatného konania, vedeného pod sp. zn. 5C/1122/98. V meritórnej otázke vo veci vedenej pod sp.
zn. 5C/1122/98 však dodnes nebolo rozhodnuté a kým sa tak nestane žalovaný má za to, že čo sa týka
naturálneho bytu platia podmienky, na ktorých sa zúčastnené strany dohodli. Žiadal preto, aby súd jeho
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“),

po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie
opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne

potvrdil z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 06. 10. 2010 podal žalobca na súde
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Mal za to, že žalovaný užíva v žalobe vymedzené miestnosti na C. V.
bez právneho dôvodu, a to najneskôr od 13. 12. 2001. Skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom
a žalovaným bolo konštatované aj v rozsudkoch Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 7C/29/01

zo dňa 22. 06. 2004, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/211/04
zo dňa 13. 12. 2004, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného o určenie, že výpoveď zo dňa 28. 09.
2000 je neplatná. Žalovaný nikdy neplatil náhrady za užívanie nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že
nehnuteľnosti užíva spolu s rodinou.

Prílohou návrhu bola fotokópia čiastočného rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. 7C/29/01, ktorým súd návrh navrhovateľa o určenie, že výpoveď odporcu zo dňa 28. 09.
2000 daná navrhovateľovi je neplatná, zamietol, fotokópia rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorým bol
čiastkový rozsudok potvrdený. Vo veci sp. zn. 7C/29/01 rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 26.
01. 2006, ktorým návrh navrhovateľa o určenie, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi je neplatná,
ako aj nárok na náhradu mzdy, zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. 5Co/150/2006-453 zo dňa 15. 03. 2007.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd zamietol.

Poukázal na to, že vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/29/2001 sa
nepojednávalo o vyprataní bytu. Vo veci o vypratanie bytu na C. V. sa od začiatku pojednávalo v
samostatnom konaní, vedenom na okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/1122/1998 potom ako

v roku 2000 Krajský súd v Žiline rozhodol, že výpoveď je neplatná, stala sa žaloba bezpredmetnou.
Následne podal žalobca návrh na zmenu žaloby a vec bola pridelená novému sudcovi. Považoval za
preukázané, že užíva priestory naturálneho bytu na C. V. oprávnene, na základe pridelenia uvedeného
bytu organizáciou žalobcu. Žalovaný vyjadril názor, že podmienky dojednané pri pridelení naturálneho
bytu sú platné, a to až do tej doby, kým sa vo veci vypratania naturálneho bytu právoplatne nerozhodne,

resp. do doby vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Zároveň navrhol nariadeniepredbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi povinnosť zabezpečovať palivo na vykurovanie
naturálneho bytu, a to až do doby, kým sa vo veci vypratania naturálneho bytu právoplatne nerozhodne,
resp. do doby vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia súdu vo veci, ako aj povinnosť žalobcovi

zamestnávať žalovaného v Oravskom múzeu na Oravskom hrade, a to až do doby kým sa vo veci
vypratania naturálneho bytu právoplatne nerozhodne, resp. do doby vykonateľnosti právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci.

Súd môže nariadiť predbežné opatrenie v súlade s ust. § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov. Predbežné opatrenie je však možné nariadiť iba v tom prípade,

ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ
bol vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.
Predbežné opatrenie nie je rozhodnutím konečným, jeho účelom je len provizórna (dočasná) úprava
pomerov účastníkov. Účastník domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí aspoň osvedčiť
(nievplnomrozsahudokázať)dôvodynajehovydanie,t.j.potrebudočasnejúpravypomerovúčastníkov
alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to vzhľadom na to,
že predbežné opatrenie predstavuje značne silný zásah do hmotnoprávneho postavenia účastníka bez
vydania meritórneho rozhodnutia založeného na dokazovaní tvrdených skutočností.

Odvolací súd sa stotožnil s poukazom na vyššie uvedené s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný
neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy.

So žalovaným bol platne skončený pracovný pomer dňa 31. 12. 2000. Žalovaný aj naďalej býva vo
vymedzených priestoroch C. V.. Rozsudkom č. k. 5C/1122/1998-287 zo dňa 9. 3. 2010 Okresný
súd Dolný Kubín zamietol síce návrh na vypratanie súboru miestností, avšak z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu - Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava. Uvedený rozsudok bol

potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 07. 2010 č. k. 8Co/166/2010. Vzhľadom na
uvedené je nepochybne zrejmé, že žalobca sa už v minulosti pokúšal riešiť aj otázku vypratania súboru
miestností obývaných žalovaným, pričom žalovaný nepretržite od skončenia pracovného pomeru tieto
priestory obýva. Keďže táto situácia trvá už 11 rokov, nie je možné považovať návrh žalovaného na
nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný. V danej situácii nemožno hovoriť o potrebe dočasnej

úpravy pomerov, nakoľko táto je nemenná už niekoľko rokov a zároveň neprichádza do úvahy ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V súlade s vyššie uvedeným krajský súd ako súd odvolací uznesenie okresného súdu v zmysle § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .