Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/738/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408214644
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4408214644.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: G. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. 8, zast. JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava,
Klincová 35, proti odporcovi: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky so sídlom v Nových
Zámkoch, Slovenská 11/A, IČO: 17 336 112, zast. JUDr. Esterou Vetrákovou, advokátkou so sídlom

Dolný Pial, Ružová 18, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 16. júna 2014 č. k. 13C/222/2008-433, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia p o t v r d z u j e .

Vnapadnutejvyhovujúcejčastitýkajúcejsazaplateniaúrokuzomeškania13%ročnezosumy42.262,47
eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia, vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.149,97 eura,

ako aj v časti trov konania z r u š u j a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke 42.262,47 eura s
13% úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právonanáhradutrovkonania.OdporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnaúčetOkresnéhosúduNovéZámky
2.535,50 eura súdneho poplatku za návrh do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 444, § 449, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že Okresný súd Nové
Zámky medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/222/08-220 z 10. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30. 05. 2012, určil, že nárok navrhovateľky na náhradu škody je, čo do jeho základu, dôvodný.
Súd v smere zisťovania výšky nároku navrhovateľky vykonal dokazovanie oboznámením k spisu
pripojených dokladov a zo znaleckého posudku, vyhotoveného LEGE ARTIS, znaleckou organizáciou,
s. r. o., Košice, Kováčska 32, č. 12/2013 z 22. 08. 2013 zistil, že znalec bodové hodnotenie bolestného
navrhovateľky hodnotil počtom bodov 340 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 2500,

pričom znalec tiež uviedol, že k obmedzeniu navrhovateľky došlo hlavne v oblasti spoločenského a
pracovného uplatnenia, športu a cestovania, pričom jej nález je ustálený od 05. 10. 2012, musí používať
pri chôdzi francúzske barle, pociťuje tupú trhavú bolesť a tŕpnutie dolných končatín a trpí miernym
únikom moču. Z dokladov predložených navrhovateľkou (ktorými preukazovala hotové náklady liečenia)
súd zistil, že matka navrhovateľky uhradila v prospech rehabilitačného zariadenia v Kováčovej sumu
celkovo 32.800,-Sk, navrhovateľke bola spoločnosťou BOAT a. s. Bratislava za motorové vozidlo Toyota

Yaris fakturovaná suma 380.000,-Sk zo zmluvy SP2007/0012 (sumu 200.000,-Sk z nej na základe
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava 1 č. 2007/00593-4/11X z 20. 01. 2007
uhradil štát). Finančné ohodnotenie jedného bodu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatneniabolo v roku 2005 v sume 10,50 eura (vzťahuje sa na bolestné, nakoľko k bolestiam navrhovateľky došlo
v tomto roku) a v roku 2006 v sume 11,47 eura (vzťahuje sa na sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorého následky vyšli najavo v plnej výške až rok po úraze navrhovateľky). Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že návrh je dôvodný v časti o zaplatenie bolestného v sume 3.570 eur, sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 31.542,50 eura a náhrady nákladov liečenia vo výške 7.149,97
eura (spolu 42.262,47 eura) a v zostávajúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ ide o
bolestné, súd mal znaleckým dokazovaním za preukázané, že bolestné navrhovateľky bolo hodnotené
340 bodmi (1 bod v hodnote 10,50 eura), bolestné patriace navrhovateľke teda predstavuje sumu 3.570

eur. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd mal za preukázané, že znalec
hodnotil toto sťaženie počtom bodov 2.500, ktoré navrhovateľke patria. Súd však považoval takéto
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia za nedostatočné a zvýšil jeho hodnotu o 10% (o 250
bodov), teda na celkový počet 2.750 bodov, čo (pri hodnote jedného bodu 11,47 eura) predstavuje
sumu 31.542,50 eura. Dôvodom je skutočnosť, že navrhovateľke sa uvedený úraz stal v roku 2006,
kedy mala 22 rokov, išlo o mladého človeka, študentku VŠ, ktorá pred poškodením jej zdravia pri

operačnom zákroku odporcu mala väčšinu svojho života len pred sebou, žila bežný život, študovala a
pripravovala sa na svoje budúce povolanie, pričom ako je zrejmé zo znaleckého posudku spoločnosti
LEGE ARTIS s. r. o., jej spoločenský život v budúcnosti je obmedzený hlavne v oblasti spoločenského
a pracovného uplatnenia, športu a cestovania, pričom musí používať pri chôdzi francúzske barle,
pociťuje tupú trhavú bolesť a tŕpnutie dolných končatín a trpí miernym únikom moču. Súd mal za to,

že sú tu mimoriadne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky, mladého človeka, ktorého osobný a
osobnostný rast bol iba na začiatku a následky, ku ktorým došlo, ju budú sprevádzať po celý jej
život, pričom 10% zvýšenie súd považuje, vzhľadom k okolnostiam prípadu, za primerané. Pokiaľ ide o
náhradu nákladov liečenia (§ 449 OZ), súd mal za preukázané, že navrhovateľka ako hotové výdavky

liečenia a výdavky, ktoré boli spôsobené tým, že utrpela úraz (a inak by ich vynaložiť nebola musela)
vynaložila sumu 7.149,97 eura (17.800,-Sk a 15.000,-Sk poplatkov za liečenie v Kováčovej, 2.600,-Sk
poplatkov za masáže a sumu 180.000,-Sk za nákup motorového vozidla). Tieto náklady jej súd priznal
v plnej výške, pretože je nutné konštatovať, že nebyť zranení, ktoré ako je vyššie uvedené, utrpela
navrhovateľka zavinením odporcu, nebolo by nutné tieto náklady vynakladať. Ide pritom o náklady, ktoré

navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi a to náklady, ktoré musela vynaložiť na rehabilitáciu (ktorá
bola a je nevyhnutná v záujme zlepšenia jej zdravotného stavu) a tiež náklady na zakúpenie špeciálne
upraveného motorového vozidla, ktoré jej zdravotný stav vyžaduje. Neobstojí obrana odporcu v tom, že
poplatky za rehabilitáciu navrhovateľka vynaložiť nemusela a išlo o jej dobrovoľné rozhodnutie, pretože
je nepochybné, že navrhovateľka ich vynaložila len v záujme dosiahnutia čo najväčšieho zlepšenia jej

zdravotného stavu (nie svojvoľne) a to stavu, ktorý zapríčinil odporca, teda v záujme odstraňovania
následkov jeho konania. Ďalšie náklady uplatňované navrhovateľkou súd nepovažoval za dôvodné,
pretože navrhovateľka ich vznik nijako nepreukázala (náklady na nákup rehabilitačných potrieb, lieku
Keltican, nákladov na terapeuta a posilovňu a na akupunktúru), resp. ich súd nepovažoval za dôvodné
(poistné za motorové vozidlo, pretože poistné by navrhovateľka musela hradiť za akékoľvek motorové

vozidlo, i keby nebolo k poškodeniu jej zdravia došlo). Pokiaľ ide o poplatok za
nadštandardnú izbu v nemocničnom zariadení, bolo jej slobodným rozhodnutím umiestnenie v takejto
izbe, nejde však o nevyhnutne vynaložené náklady, a preto jej ich súd nepriznal. Súd návrhu vyhovel aj v
časti o zaplatenie úroku z omeškania a to z dôvodu, že je nesporné, že odporca je s platením peňažného
dlhu v omeškaní a to najneskôr od 20. 10. 2008, kedy odporca obdržal uznesenie súdu, aby sa k návrhu

navrhovateľky vyjadril, teda najneskôr v tento deň sa prvýkrát dozvedel o tom, že navrhovateľka má
voči nemu nejaký nárok a aký. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z
účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že obaja mali v konaní úspech
približnevjednejpolovicipredmetukonania.Podľa§2ods.2apoložky1asadzobníkazákonač.71/1992
Zb. v platnom znení súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh z časti predmetu

konania, v ktorej bolo návrhu vyhovené (42.262,47 eura) a to z dôvodu, že navrhovateľka bola od jeho
platenia zo zákona oslobodená (§ 4 ods. 2 písm. ch zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti
istiny vo výške 7.149,97 eura, v časti sadzby úrokov z omeškania vo výške 4,5 % ročne, v časti

úroku z omeškania zo súm 7.149,97 eura a 2.867,50 eura, ako aj časť týkajúcej sa náhrady trov
konania a povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 2.535,50 eura súdneho
poplatku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V časti istiny vo výške 7.149,97 eura uviedol, že sumy 17.800,-Sk a 15.000,-Sk, uhradené matkou
navrhovateľky, nie sú poplatkami za liečenia v Kováčovej, ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku,
ale ide o platby v zmysle cenníka Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, v ktorom sú

poplatky definované ako príplatok za nadštandard a nadštandard - samostatná izba. Za tie dni, kedy bola
navrhovateľka v nadštandardnej izbe sama, bolo potrebné hradiť po 500,-Sk a v prípade prítomnosti
spolubývajúceho po 300,-Sk. O uvedenom sa môže odvolací súd presvedčiť dožiadaním príslušného
zdravotníckeho zariadenia. Na kópii potvrdenky č. 0019279 je uvedené slovné spojenie „nadštandardná
izba“. Od 1. septembra 2006 bol poplatok za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej

zdravotnej starosti zrušený, teda v súvislosti s predmetnými pobytmi navrhovateľky v Kováčovej mohlo
dôjsť k úhradám len v súvislosti s nadštandardom. Samotná navrhovateľka definovala tieto
platby ako „doplatok za izbu“, teda definovala ich rovnako ako v prípade doplatku hradenom odporcovi.
Pokiaľ teda súd zaviazal odporcu uhradiť tieto sumy navrhovateľke, tak si odporuje sebe samému a
v odôvodnení rozsudku je vnútorný rozpor, keď doplatok za nadštandardnú izbu u odporcu odporcovi
neuložil nahradiť. Nevyhnutnou podmienkou úhrady nákladov spojených s liečením pri škode na zdraví

je ich účelnosť. Tieto náklady teda musia byť vynaložené účelne, musí sa ich vynaložením sledovať
účel liečenia poškodeného v dôsledku škody na zdraví. Pokiaľ došlo k úhrade za nadštandardné
služby, tak tieto síce môžu byť vynaložené, ale nemožno ich z titulu náhrady nákladov spojených s
liečením pri škode na zdraví úspešne žiadať nahradiť. Nespĺňajú totiž legálnu podmienku účelnosti.
Účel liečenia by bol dosiahnutý aj v prípade nevynaloženia týchto nákladov. Stotožnil sa s názorom

súdu, že v prípade poplatku za nadštandardnú izbu v nemocničnom zariadení nejde o nevyhnutne
vynaložené náklady, pretože ich dôsledkom nebolo liečenie, ale nadštandard, k náhrade ktorého žiaden
právny predpis nezaväzuje. Ak však súd z uvedeného dôvodu náhradu tohto poplatku nepriznal,
nemohol tak urobiť ani v prípade rovnakého poplatku v Kováčovej. Okrem toho namietal aj aktívnu
legitimáciunavrhovateľkyvsúvislostistýmito poplatkami.Uviedol,žepodľavýpisovzúčtupredložených

navrhovateľkou predmetné poplatky hradila matka navrhovateľky a k úhrade došlo prevodom z účtu
matky navrhovateľky. Navrhovateľka teda nie je ten, kto tieto neúčelné náklady vynaložil. Nie je teda
splnená ani táto legálna podmienka oprávnenosti k úhrade týchto nákladov. Tieto poplatky boli uhradené
v roku 2007 a medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského v Nitre sp.
zn. 9Co/98/2011 z 27. 03. 2012, preto aj keby si ich úhradu aktívne vecne legitimovaná osoba uplatnila,

malo by to za následok vznesenie námietky premlčania zo strany odporcu, pretože aktívne vecne
legitimovanej osobe uplynula subjektívna premlčacia lehota. Z uvedeného dôvodu napádal aj uloženú
povinnosť uhradiť navrhovateľke 5.974,91 eura ako rozdiel medzi fakturovanou cenou motorového
vozidla a peňažným príspevkom na kúpu motorového vozidla. Navrhovateľka v súvislosti s kúpnou
predmetného motorového vozidla predložila iba faktúru bez toho, že by bola na nej akýmkoľvek

spôsobom aj potvrdená úhrada fakturovanej sumy. Navrhovateľka teda nepreukázala, že rozdiel medzi
faktúrovanou sumou a peňažným príspevkom skutočne uhradila. Z uvedených dôvodov sa nestotožňuje
ani s povinnosťou zaplatiť navrhovateľke poplatky za masáže v sume 2.600,-Sk. Úhrada takýchto
poplatkov nebola nijakým spôsobom preukázaná. K úroku z omeškania uviedol, že súd mu uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania 13 % ročne, aj keď navrhovateľka žiadala úrok z

omeškania vo výške 8,75 % ročne. Súd 1. stupňa teda prekročil petit žaloby napriek tomu,
že ide o sporové konanie a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi. Dňa 20. októbra 2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške je 4,25%, preto mohol
súd navrhovateľke právom priznať maximálne 8,5% sadzbu úrokov z omeškania. Uviedol tiež, že keďže
istinu v časti 7.149,97 eura neuznáva, namieta aj povinnosť platenia úrokov z omeškania

z tejto časti istiny. Nesúhlasí ani s povinnosťou zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania
z časti istiny v sume 2.867,50 eura, teda zo sumy zodpovedajúcej zvýšeniu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľa súdom o 10 %. V súvislosti s uvedenou sumou nemohlo
dôjsť k omeškaniu, pretože rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a práve rozsudok predstavuje
právny titul na zaplatenie sumy zodpovedajúcej 10% zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenianavrhovateľky.Takétozvýšeniesúdommátotižkonštitutívnycharakter.Zuvedenýchdôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 35.112,50 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32.245 eur od 20.
októbra 2008 do zaplatenia a v zostávajúcej časti návrh zamietne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj navrhovateľka v zamietajúcej časti a v časti
nepriznania nároku na náhradu trov konania, odôvodniac ho tým, že nesúhlasí s výškou sťaženia
spoločenského uplatnenia určenou súdom 1. stupňa. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v
lekárskom posudku bodovo ohodnotené vo výške 2500 bodov. Vo svojom návrhu navrhovateľka navrhlasúduzvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniao50%.Súdprvéhostupňazvýšilsťaženie
spoločenského uplatnenia o 10 %, čo navrhovateľka považuje za nedostatočné. Navrhovateľka svoj
návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia opiera o to, že pred samotnými

zákrokmi bola študentkou denného štúdia na Fakulte managementu UK. Okrem štúdia na vysokej
škole sa venovala aktívne športu - volejbalu, bicyklovaniu, korčuľovaniu a lyžovaniu. Šport bol pre
navrhovateľku relax, ktorý jej umožňoval kvalitne študovať, žiť, udržiavať si zdravie. Navrhovateľka bola
tiež veľmi spoločenský aktívna. Navštevovala pravidelne kultúrne podujatia, stretávala sa s priateľmi a
viedla bežný život vysokoškoláčky. Počas vysokej školy bývala navrhovateľka bez rodičov, prostriedky

na živobytie si zabezpečovala brigádnickými prácami. Mala dlhoročný partnerský vzťah. Po operáciách
vykonaných u odporcu sa jej život zmenil. Bola nútená prijať svoj zdravotný stav a podriadiť sa mu.
Vzhľadom na svoju neschopnosť postarať sa sama o seba, začala navrhovateľka opäť žiť s
rodičmi, zmenila študijný program a prestala spoločensky žiť. Navrhovateľka sa musela vyrovnať so
svojou zmenenou situáciou, s obmedzením spoločenského a pracovného uplatnenia. Navrhovateľka
už nikdy nemôže viesť život zdravého človeka, pracovať bez obmedzení, športovať, cestovať, či inak

aktívne žiť. Pracovné uplatnenie navrhovateľky je obmedzené. Práca mimo miesta bydliska je vzhľadom
na potrebu zvýšených nárokov obtiažna. Navrhovateľka nevydrží v jednej polohe, často musí meniť
polohu a dlhšie sedieť môže iba na ortopedickej stoličke. Navrhovateľka nevie nosiť ťažšie veci,
nevie si domov odniesť nákup a v rukách udržať väčšiu záťaž. Navrhovateľka musela akceptovať i
zmenu svojej pozície ženy, rodiča. Lekári spochybňujú jej možnosť mať dieťa, donosiť ho, porodiť.

Samostatne nie je schopná postarať sa v budúcnosti o dieťa. Z titulu zdravotných problémov, ktoré
následne u navrhovateľky vyvolali i psychické, emočné, sexuálne problémy, navrhovateľka ukončila svoj
dlhoročný vzťah. Do dnešného dňa je nútená vyhľadávať pomoc psychológa, terapeuta. V súčasnosti
žije navrhovateľka sama a matka jej chodí niekoľko krát do týždňa pomáhať s nákupmi, upratovaním a
praním.Navrhovateľkasasnažíbyťsamostatná,avšakjejmožnostisúobmedzené.Navrhovateľkamusí

roky pravidelne cvičiť, rehabilitovať, užívať lieky a držať diétu. Cvičenie pomáha navrhovateľke spevniť
svalstvo a následne znižuje bolesť. Navrhovateľka musí dlhé roky navštevovať masáž, akupresúru, či
akupunktúru. Bez týchto procedúr by trpela silnými bolesťami a jej svaly by sa začali sťahovať, čím by
sa jej zhoršila pohyblivosť, motorika. Súdny znalec prehliadol vyššie uvedené, ako aj ďalšie zdravotné
problémy navrhovateľky, napríklad s únikom moču, gynekologické. Navrhovateľka je poškodením

zdravia spôsobeného odporcom postihnutá do konca svojho života. Vie chodiť len niekoľko metrov bez
pomoci barly. Nevie dlho sedieť, dlho stáť, behať, skákať, tancovať, chodiť po schodoch vie len s veľkou
námahou. Problém jej robia bežné úkony - domáce práce, nákupy a varenie. Navrhovateľka už viac
ako 6 rokov bojuje s tým, že zo zdravej ženy sa nie jej pričinením stala žena neschopná sa postarať
plnohodnotne sama o seba a už vôbec nie o svojich rodičov, rodinu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne

zo dňa 03. 10. 2007 bola uznaná za invalidnú. Listom zo dňa 20. 12. 2008 bolo navrhovateľke potvrdené,
že vzhľadom na jej zdravotný stav, jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako
70%. Navrhovateľke bol Sociálnou poisťovňou potvrdený jej nárok na invalidný dôchodok. Vzhľadom na
uznanie invalidity navrhovateľka navrhla, aby súd 1. stupňa uplatnil svoje moderačné právo a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. K trovám konania uviedla, že napriek tomu, že mala

čiastočný úspech v časti jej odškodnenia, prislúcha jej plná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 3
OSP. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súd 1. stupňa zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke 50.094,97 eura s 13% úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2008 do zaplatenia. Žiadala
priznať trovy konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že so zvýšením náhrady za SSU na
50% nesúhlasí. Uznanie invalidity poškodeného nie je dôvodom na automatické zvýšenie náhrady
o 50%. Medzitýmnym rozsudkom v danej právnej veci bola súdom určená zodpovednosť odporcu
za nedodržanie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, pričom nebolo zistené
poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis. Práve uvedenú skutočnosť považuje za takú

okolnosť, ktorú je potrebné brať do úvahy pri rozhodovaní súdu o tom, či náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýši, ak áno, o koľko percent. K rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že
ustanovenie § 142 ods. 3 OSP dáva súdu možnosť, nie povinnosť podľa tohto ustanovenia rozhodnúť.
Nesúhlasí s tým, že podľa tohto ustanovenia navrhovateľke prislúcha plná náhrada trov konania. V
danom prípade je potrebné aplikovať § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci,

má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti

týkajúcej sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a
v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania 13% ročne zo sumy 42.262,47
eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia, vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.149,97 eura,
ako aj v časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu bolo zaplatenie sumy 76.927,03 eura (55.527,84
eura + 21.399,19 eura) s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55.527,84 eura (3.410,50 eura
+ 9.318,96 eura + 42.798,38 eura) od 08. 10. 2008 do zaplatenia titulom náhrady škody na zdraví.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 10. novembra 2010 č. k. 13C/222/08-220 rozhodol o
čom, že návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o jeho základ, je dôvodný. O odvolaní odporcu proti tomuto
rozsudku rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27. marca 2012 č. k. 9Co/98/2011-263 tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Následne súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke 42.262,47 eura s 13% úrokom z omeškania ročne od 20. 10.
2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôsledku
odvolania zo strany navrhovateľky bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia a v dôsledku odvolania odporcu bolo predmetom odvolacieho
konania posúdenie úroku z omeškania vo výške 4,5%, úroku z omeškania zo sumy 7.149,97 eura (teda
z nákladov na liečenie) a zo sumy 2.867,50 eura (teda zo sumy zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia o 10%) a zaplatenie sumy 7.149,97 eura (nákladov na liečenie).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaných
odvolaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa ohľadne posúdenia nároku na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne

správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd k tomu dodáva, že súd prvého stupňa sa v
danejvecizaoberalnávrhomnavrhovateľkynazvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,
ktoré podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd zvýšiť najviac o 50% a po zohľadnení konkrétnych okolností daného prípadu dospel

k záveru, že v danej veci je primerané zvýšenie vo výške 10%. S takýmto záverom súdu prvého stupňa
sa odvolací súd stotožňuje. Pri posudzovaní výšky mimoriadneho zvýšenia súd prvého stupňa správne
vychádzal z veku a spôsobu života navrhovateľky pred poškodením jej zdravia a jej terajším zdravotným
stavom a z toho vyplývajúcou zmenou jej života, pričom odvolací súd, vychádzajúc zo skutkovéhostavu, zisteného súdom prvého stupňa považoval záver súdu prvého stupňa ohľadne tohto zvýšenia za
primeraný a odvolanie navrhovateľky za nedôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 157 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich
zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o
lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti

výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

Podľa § 153 ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V danej veci žiadala navrhovateľka priznať úrok z omeškania zo sumy 55.527,84 eura (3.410,50 eura +

9.318,96 eura + 42.798,38 eura) od 08. 10. 2008 do zaplatenia, pričom súd prvého stupňa jej priznal
úrok z omeškania vo výške 13%, teda o 4,5% viac ako žiadala sama navrhovateľka, pričom v danej
veci nejde o konanie podľa § 153 ods. 2 OSP, kedy súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im
viac. Z uvedeného dôvodu je preto odvolanie odporcu v časti úroku z omeškania dôvodné, súd v tejto
časti rozhodol nad rámec podaného návrhu, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa

v časti úroku z omeškania. Okrem toho, súd prvého stupňa priznal navrhovateľke úrok z omeškania
vo výške 13% ročne od 20. 10. 2008 aj zo sumy 2.867,50 eura (zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia) a 7.149,97 eura (náklady na liečenie), pričom podľa rozhodnutia uverejneného v ZSP
pod 72/1996 povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení

neskorších predpisov (teraz rozumej zák. č. 437/2004 Z. z.) vzniká až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady
dochádza k omeškaniu dlžníka, preto aj v tejto časti je toto rozhodnutie nesprávne, čo bolo dôvodom
zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznaných nákladov na liečenie v sume 7.149,97
eura (17.800,-Sk + 15.00,-Sk + 180.000,-Sk + 2.600,-Sk), v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nárok navrhovateľky v tejto vyhovujúcej časti, napadnutej
odvolaním odporcu, súd odôvodnil tým, že išlo o poplatky za liečenie v Kováčovej v sume 17.800,-
Sk a 15.000,-Sk, za nákup motorového vozidla v sume 180.000,-Sk a poplatku za masáže v sume

2.600,-Sk, ktoré nebyť zranení, ktoré navrhovateľka utrpela, by nemusela vynaložiť, pričom mal za
to, že tieto náklady navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi. Takýto záver súdu prvého stupňa
je nesprávny a zatiaľ predčasný. Odporca v priebehu konania namietal, že poplatky v sume 17.800,-
Sk a 15.000,-Sk nie sú poplatkami za liečenie v Kováčovej, ale poplatkami za nadštandardnú izbu
počas pobytu navrhovateľky v tomto zariadení. Súd prvého stupňa si mal preto dotazom na NRC

v Kováčovej ustáliť charakter tohto výdavku, teda, či išlo o poplatok za liečenie alebo za doplatok
navrhovateľky za nadštandardnú izbu, čo by malo vplyv na posúdenie nároku navrhovateľky v tejto časti,
keď súd prvého stupňa už aj ohľadne iných poplatkov za nadštandardnú izbu v nemocničnom zariadení
nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ ide o náklady na masáže navrhovateľky v sume 2.600,-Sk, je nesporné,ženavrhovateľkamasáževsúvislostisjejliečenímabsolvovala,apokiaľbolavýškanákladovnamasáže
sporná, súd prvého stupňa ju mohol stanoviť po výsluchu navrhovateľky k týmto okolnostiam aj voľnou
úvahou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti, pokiaľ súd len skonštatoval, že sú preukázané

listinnými dôkazmi, bez uvedenia, akými konkrétnymi, je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
Pokiaľ ide o sumu 180.000,-Sk (čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou motorového vozidla
navrhovateľky380.000,-Skasumou200.000,-SkpriznanejnavrhovateľkenazákladerozhodnutiaÚradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava I) sa odvolací súd stotožňuje s odvolaním odporcu v tejto
časti, pokiaľ uviedol, že zaplatenie tejto sumy navrhovateľka doposiaľ nepreukázala, pretože v spise

sa nachádza len faktúra za motorové vozidlo (č. l. 9) a tiež rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava I (č. l. 12) o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla,
avšak doklad o zaplatení rozdielu sa v spise doposiaľ nenachádza, preto si ho mal súd prvého stupňa
od navrhovateľky vyžiadať. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa nákladov na liečenie v sume 7.149,97 eura nedostatočne odôvodnené
a nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, čo bolo dôvodom na

zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátenie veci v
tejto časti na ďalšie konanie. Keďže od zrušujúcej časti je závislý aj výrok o náhrade trov konania, došlo
k zrušeniu napadnutého rozsudku aj v tejto časti. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
bude v časti, ktorá bola zrušená a vrátená na ďalšie konanie, opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a okrem už uvedeného sa vyporiadať aj s námietkami

odporcu uvedenými v odvolaní, teda tým, či je navrhovateľka aktívne legitimovaná v časti náhrady škody
za náklady na liečenie, ak ich platila jej matka. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v
ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.