Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Ľubov Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľa

I. R., U. H. H. X, C., proti odporkyni T. R., T.. XX.X.XXXX, pozbavenej spôsobilosti na právne úkony,
zastúpenejopatrovníčkouV..I.C.,T..XX.X.XXXX,U.H.H.XXXX,D.T.U.,vkonanízastúpenoukolíznou
opatrovníčkou Máriou Birnsteinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zrušenie
vyživovacej povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.10.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosť určenej
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XP XXX/XXXX zo dňa 24.1.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej
dcére v rozsahu 33,- € mesačne.

Návrh bol odôvodnený tým, že dcéra nadobudla plnoletosť a bola uznaná invalidnou a čím sa
poberateľkou invalidného dôchodku, výšku ktorého navrhovateľ nepozná. Poukázal, že z ďalšieho
uzatvoreného manželstva má tri maloleté deti S., T.. XX.X.XXXX, Z., T.. XX.X.XXXX Z. I., T..
XX.X.XXXX. Manželka je bez pracovného pomeru, je invalidnou dôchodkyňou a naviac onkologickým
pacientom, a poukazoval na svoje pomery, ktoré označil za veľmi slabé. Navrhol, aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére Nikole, lebo táto má pravidelný mesačný príjem - predstavujúci

invalidný dôchodok a jej majetok spravuje jej matka, ktorá jej bola ustanovená za opatrovníka.

Uznesením č.k. XC XXX/XXXX-X zo dňa 5.1.2015 bol žalovanej (pozbavenej spôsobilosti na právne
úkony) ustanovený opatrovník. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2015.

Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie zamestnávateľa (čl. 12), z ktorého vyplýva, hodinový zárobok v
spoločnosti L.C. Manager s.r.o. 1,70 €, vyčíslený po zrážke poistného a dane z príjmov; rozhodnutie
sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 (čl. 13), ktorým bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 354,10
€ Z. R.; upovedomenie o začatí exekúcie J. XXXX/XX (čl. 14) v proti povinnej Z. R., a kópiu oznámenia
Slovenskej konsolidačnej a.s. ( zo dňa 5.9.2013 - čl. 16) o postúpení pohľadávky voči povinnej Z. R..Matka - opatrovníčka odporkyne súdu doložila: potvrdenie o návšteve školy zo dňa 8.1.2015 (čl. 17),
z ktorého vyplýva, že žalovaná je žiačkou 2.ročníka Praktickej školy, ktorú navštevuje 2x týždenne po
4 hod.; rozhodnutie Spojenej školy Vranov nad Topľou č. XX/XX/OS/XX zo dňa 15.9.2014, ktorým bola

žalovaná oslobodená od povinnosti dochádzať do školy (čl. 18); rozhodnutie Spojenej školy Vranov nad
Topľou č. XXX/XX/PŠ/XX zo dňa 13.9.2013, ktorým bola odporkyňa prijatá od 1.9.2013 do Praktickej
školy Vranov nad Topľou - čl. 19; rozhodnutie sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.8.2014,
ktorým bol odporkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 310,30 € mesačne; listinu o ustanovení
opatrovníka sp.zn. XPs X/XXXX zo dňa 13.11.2014; rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k.

XPs X/XXXX, o pozbavení odporkyne spôsobilosti na právne úkony.

K návrhu sa písomne vyjadrila opatrovníčka, ktorá uviedla, že vec prenecháva na zváženie súdu na
základe predložených listinných dôkazov.

Návrh bol doplnený podaním doručeným súdu dňa 23.2.2015 o odôvodnenie, ktorým navrhovateľ
odôvodnil návrh tým, že zrušenie výživného žiada z dôvodu, lebo má výdavky na starostlivosť o chorú
manželku, aj o tri mal. deti, pričom chápe, že jeho dcéra T. má zdravotné problémy, aj výdavky, avšak

on tento stav nezavinil. Sám je z toho nešťastný tak, ako aj jej matka, ale vzhľadom na výdavky, ktoré
on má, verí, že pochopí aj jeho sociálnu situáciu a bude súhlasiť so zrušením výživného.

Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné výdavky a uviedol, že má náklady na benzín vo výške 80-100,- € s
uvedením, že motorové vozidlo potrebuje na dochádzanie za prácou z Prešova - Šalgovíka do Župčian
a naspäť, lebo autobusová doprava je zriedkavá a ďalším dôvodom, pre ktorý chodí do práce autom,

je prípadné zhoršenie zdravotného stavu manželky, ktorá absolvuje chemoterapeutickú liečbu. Ďalšie
výdaje boli žalobcom označené ako náklady na inkaso, na ktoré prispieva sumou 100,- €, strava pre
rodinu vo výške 150,- €, obedy pre 3 mal. deti - spolu 60,- €; ďalej výdavky na lieky a zdravotnícky
materiál v rozsahu 100-120,- €. Uviedol, že z platu je mu zrážaná exekúcia vo výške 30,- €. Nakoľko
jeho 3 mal. deti rastú, pričom najstarší syn má 15 rokov a výšku 181 cm - má výdaje aj na jeho ošatenie,

obuv. Rovnako tak aj na dcéru, ktorá je momentálne vo veku dospievania - 14 rokov. Najmladší syn
bude mať 11 rokov (pozn.súdu - zo žalobcom tvrdených výdajov predložil iba potvrdenie o vykonávaných
zrážkach, z ktorého vyplýva, že z čistého príjmu je mu zamestnávateľom vykonávaná exekučná zrážka
vo výške 30,- € - čl. 35).

Dňa 23.2.2015 matka - opatrovníčka odporkyne súdu doložila kópiu potvrdenia o návšteve školy zo

dňa 8.1.2015 (čl. 38), kópiu rozhodnutia Spojenej školy Vranov nad Topľou č. XX/XX/OS/XX zo dňa
15.9.2014 (čl. 39), rozhodnutie Spojenej školy Vranov nad Topľou č. XXX/XX/PŠ/XX zo dňa 13.9.2013
(čl. 40), kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014 č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie o
zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2015 na sumu 314,90 € mesačne; potvrdenie o návšteve vysokej
školy na účely prídavku na dieťa (čl. 42), potvrdenie o návšteve školy zo dňa 17.9.2013 - čl. 42. Doložila

potvrdenie o výške svojho príjmu na čl. 43, kópiu daňového priznania za rok 2013 - čl. 44-50 na meno C.
I., kópiu platobného dokladu SIPO na čl. 53 na úhradu 179,01 €, rozhodnutie č. XXXX zo dňa 1.4.2014
- vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 118,26 € - čl.
54, rozhodnutie č. XXXX zo dňa 17.3.2014 - vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2014 vo výške 38,40
€ - čl. 50-56, kópiu príjmového pokladničného dokladu, úhrada za odpad vo výške 52,22 € - čl. 57,

príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XX zo dňa 22.7.2014, odpad FO - čl. 58, faktúra č. XXXXXXX -
nákup motorového vozidla Ford Grand čl. 59, kópia výpisu z účtu čl. 60, rozhodnutie ÚPSVaR Vranov
nad Topľou zo dňa 15.8.2014, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla - čl. 61 a poštový poukaz na výplatu priznanej sumy - čl. 62; príjmový pokladničný doklad za
prihlásenie motorového vozidla na čl. 63, poistenie vozidla - čl. 64, poistenie zodpovednosti za škodu -

čl. 65, úhrada poistného - čl. 66, havarijné poistenie - čl. 67, faktúra za rehabilitačný kurz - čl. 68-73.

Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 odst. 2 OSP.Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky - opatrovníčky odporkyne, pozbavenej spôsobilosti na
právne úkony, ktorá s návrhom na zrušenie výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že výživné v
rozsahu doteraz určenom, a to vo výške 33,- €, je minimálne výživné a dôvod, ktorý navrhovateľ uvádza

( priznanie invalidného dôchodku), považuje za neprimeraný a neadekvátny, lebo výdavky, ktoré ona
musí vynakladať na zabezpečenie starostlivosti o svoju dcéru, sú vysoké. Poukázala na to, že žijú v
spoločnej domácnosti s jej rodičmi - starými rodičmi T. v ich rodičovskom dome, pričom väčšiu časť
nákladov spojených s bývaním uhrádza ona, lebo sú 4-členná rodina. Jej rodičia jej pomáhajú so
starostlivosťou o dcéru, ich vnučku. Preukázala úhradu komunálneho odpadu, daň z nehnuteľnosti,

faktúru na kúpu osobného motorového vozidla pre T., ktoré je jej nevyhnutnou zdravotnou pomôckou,
pričom príspevok poskytnutý úradom práce bol vo výške 6.638,79 €, avšak kúpa auta bola viazaná
na uzatvorenie poistenia, a to zákonného a aj havarijného. Uviedla, že v priebehu jedného roka
s dcérou absolvuje 2x rehabilitačný

pobyt, ktorý je síce preplácaný zdravotnou poisťovňou, avšak nakoľko ho dcéra nemôže absolvovať
sama, matka si uhrádza náklady na ubytovanie v súkromnom rehabilitačnom centre Adeli. Okrem

týchto výdavkov matka má výdavky na zakúpenie liekov, aj výdavky na stravu. Opatrovníčka odporkyne
zabezpečuje starostlivosť aj synovi, ktorý je študentom vysokej školy.

Súdu doložila kapitálové životné poistenie, poistka č. XXXXXXXXXX na čl. 77, poistka č. XXXXXXXXXX
na čl. 79, potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne na čl. 81. Predložila aj zoznam liekov nevyhnutných pre
dcéru. K bežnej starostlivosti potrebuje rôzne masážne gély, telové krémy, antidekubitné prostriedky,

zdravotné pomôcky, rehabilitačné pomôcky. Nevyhnutne potrebuje plienky, hygienické potreby, najmä
vlhčené utierky a papierové utierky. Má zvýšené výdavky na nákup pohonných hmôt, nakoľko pravidelne
absolvuje návštevy lekárov, a to detskej lekárky, neurologičky, stomatologičky, ortopedickej protetiky
v Košiciach, chirurga a ďalších odborných vyšetrení, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav dcéry.
Matka má výdavky na rehabilitácie, masáže, rehabilitačný pobyt v Adeli centre Piešťany, kúpeľnú liečbu

v Turčianskych Tepliciach; rovnako tak má zvýšené výdavky na stravovanie, vzhľadom na jej zdravotný
stav, aj na oblečenie, nakoľko dcéra je dospelá. Súdu doložila potvrdenia na nákup liekov - čl. 86-89,
potvrdenie o vykonaní preventívnej stomatologickej prehliadky - čl. 90.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu vedeného pod sp.zn. XC XX/XXXX, v ktorom bolo rozhodované
o náhrade škody z ublíženia na zdraví, z ktorého zisti nasledovné: dňa 8.4.2005 odporkyňa, vtedy

ešte maloletá utrpela poškodenie zdravia - v dôsledku dopravnej nehody, spôsobenej M. H., ktorý
viedol osobné motorové vozidlo po miestnej komunikácií na ul. Bernolákovej vo Vranove nad Topľou.
Na rovnom úseku cesty, na ktorom bola rýchlosť jazdy obmedzená na 20 km/hod. v dôsledku
neprimeranej rýchlosti neskoro spozoroval odporkyňu prechádzajúcu na bicykli vozovkou sprava
v smere jazdy osobného motorového vozidla, pričom narazil do nej prednou časťou motorového

vozidla. Odporkyňa pri zrážke utrpela mnohopočetné pohmoždenie a krvácanie mozgu, zlomeninu kosti
lebečnej,bezvedomie,zhubnýopuchmozguamnohopočetnépovrchovéranytela,pričomtietozranenia
spôsobili trvalé následky.

Zo spisu vedeného pod sp.zn. XC XX/XXXX a tam vyhláseného rozsudku bolo konštatované, že u
odporkyne je dôležitý celoživotný rehabilitačný program, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej celkovej

terapie, rehabilitácia je nevyhnutnou v procese liečenia, lebo nejde o bezcieľne cvičenia. V takomto
prípade poškodenia zdravia je dôležité poskytovať pacientovi po celú dobu jeho života kvalitnú a
plnohodnotnú ošetrovateľskú starostlivosť, vrátane bazálnej stimulácie a rôznych tipov terapií, podľa
možnosti a podľa ich aktuálneho zdravotného stavu. Kvalita života nie je rovnaká ako u zdravého
človeka, ale hodnota jej života je naďalej rovnaká, a aj jej život si zasluhuje úctu a dôstojnosť. Nakoľko

neexistujú špecializované zariadenia pre takýchto pacientov, je potrebné, aby im bola poskytnutá
adekvátna starostlivosť doma ľuďmi, ktorí sú ochotní takúto starostlivosť poskytnúť. Keďže

sa jedná o závažné poškodenie zdravia, môže dôjsť k jeho zhoršeniu aj nedostatočnou ošetrovateľskou
starostlivosťou iného poskytovateľa.

Ďalejzrozsudkunačl.369vyplýva,ževzhľadomnazdravotnýstavodporkyne jej poskytujústarostlivosť

starí rodičia, pričom je potrebná 24-hodinová opatera. Už v čase rozhodovania o náhrade škodyspôsobenej ublížením na zdraví odporkyňa absolvovala rehabilitačný pobyt v zariadení Adeli, lebo
starostlivosť, ktorá jej bola poskytnutá v zariadení v Kováčovej, nebola dostatočnou, pričom pobyt v
zariadení Adeli prinášal zlepšovanie zdravotného stavu odporkyne. V rozsudku je konštatované, že

absolvovanie liečebného pobytu v zariadení Adeli má výrazný vplyv na zlepšenie svalového pohybu a
koordinácie svalov odporkyne, a keďže odporkyni je poskytovaná mimoriadna starostlivosť zo strany
rodinných príslušníkov, táto starostlivosť má vplyv na jej zdravotný stav. Bola u nej konštatovaná miera
funkčnej poruchy vo výške 100%, s uvedením, že sú zachované len vegetatívne funkcie, ktoré nie sú
vždy dostatočné. V tom čase bola odporkyňa ochrnutá na všetky končatiny, preto bolo nevyhnutné

ju kŕmiť; používala plienky, preto v súvislosti s jej liečbou boli potrebné časté návštevy a kontroly u
lekárov, aj doprava na pravidelnú rehabilitáciu, k čomu je nevyhnutne potrebný dopravný prostriedok,
ktorý je na to prispôsobený.

V dôsledku poranenia, ktoré žalovaná utrpela dňa 8.4.2005, spočívajúcom v ťažkom kraniocerebrálnom
poranení s kontúziami mozgu, subdurálnym krvácaním, hydrocefalusom, malibným edenom mozgu bola
žalovaná v konaní vedenom pod sp.zn. XPs X/XXXX bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a

za opatrovníka jej bola ustanovená matka - V.. I. C..

V konaní vedenom pod sp. zn. XPs X/XXXX bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bolo
konštatované,žeodporkyňa trpízávažnouduševnouporuchou-ťažkýmorganickýmpsychosyndrómom
pri závažnom poškodení CNSa mozgu, liečba je len minimálne ovplyvniteľná a porucha ju robí
odkázanou na pomoc inej osoby pri zaobstarávaní si základných životných potrieb. Porucha nie je

liečiteľnou, podstatne ovplyvniteľnou, teda nemožno očakávať ani významné zlepšenie zdravotného -
psychického stavu, čo bolo dôsledkom pozbavenia odporkyne spôsobilosti na právne úkony.

Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované v konaní vedenom pod sp.zn. XP XXX/XXXX, v
ktorom súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XC XX/XX zo dňa 26.2.1999
tak, že zvýšil výživné pre T. R., v tom čase maloletú, zo sumy 650,- Sk (21,58 €) na sumu 33,- €

mesačne.

V konaní súd vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená
v rozsudku o rozvode manželstva v konaní XC XX/XX zo dňa 26.2.1999 uplynula dlhá doba a u vtedy
maloletej sa zvýšili potreby primerané zmenou veku, avšak aj na strane otca došlo k výrazným zmenám.
V čase rozhodovania bol otec druhýkrát ženatý a za trvania jeho v poradí druhého manželstva sa mu

narodili 3 deti - S., Z. Z. I..

V roku 2006 otec bol bez pracovného pomeru a jeho manželka bola po dobu 8 rokov na materskej
dovolenke. Pre zabezpečenie výživy rodiny otec pracoval aj nad čas. Po prepustení zo zamestnania dňa
1.9.2007 začal vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, v ktorej neprosperoval, preto
živnosť, resp. výkon práce ako SZČO dňa 25.11.2010 prerušil. V období roku, od novembra 2010 bol

otec, v konaní navrhovateľ, evidovaný na úrade práce a po posúdení v auguste 2010 bol uznaný za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti súd v konaní XP XXX/XXXX vychádzal z určenia,
že naposledy bolo výživné určované v roku 1997, pričom v tom čase maloletá si vyžadovala zvýšenú
starostlivosť. Starostlivosť je rozdeľovaná medzi matku, ktorá je zamestnaná a počas dňa jej poskytujú

starostlivosť jej starí rodičia. V tom čase maloletá T. navštevovala špeciálnu školu a 2x do týždňa
absolvovala 4 hodiny vyučovania, avšak z dôvodu zlého zdravotného stavu niekedy školu nemohla
navštevovať. V tom čase si vyžadovala sústavnú starostlivosť jednak pri obliekaní, kŕmení v dôsledku
nehybnosti končatín, pričom raz ročne absolvovala kúpeľný pobyt v trvaní 3 týždňov, za ktorý je potrebné
uhrádzať doplatok na deň 1,66 € a musí byť sprevádzaná ďalšou osobou, ktorá za pobyt dopláca 450,-

€. Okrem tohto kúpeľného pobytu absolvuje kúpeľný pobyt v Piešťanoch, pričom pobyt stojí 3.320,-
€ a nie je preplácaný zdravotnou poisťovňou. Matka v tom čase poberala kompenzáciu na benzín,
mesačne vo výške 30,- €, ako aj ošatenie a hygienické potreby, spolu vo výške 18,- €. V tom čase
bol poskytnutý matke jednorázový príspevok na nákup motorového vozidla, ako aj kompenzácia priprerobení dverí a príjazdovej rampy. Doplatok za lieky bol minimálny. Matka, v tom čase maloletej, mala
vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Z., ktorý bol v tom čase študentom 1.ročníka Ekonomickej
univerzity v Michalovciach. Manžel síce bol v tom čase SZČO, avšak v roku 2009 mal základ dane

0,- €. Otcovi v tom čase nebola priznaná dávka v nezamestnanosti, nakoľko nespĺňal podmienky pre
jej priznanie. Jeho príjem za 11 mesiacov predstavoval sumu 1.100,- €. Z tohto dôvodu mu finančne
vypomáhalisvokrovci,akoajjehomama.Výdavkynadetizdruhéhomanželstvabolibežné.Akozvýšené
uviedol výdavky na mal. I., ktorý v tom čase nastúpil do 1.ročníka ZŠ. Aj napriek tomu, že mu bolo
priznané sťaženie spoločenského uplatnenia, nebol mu priznaný invalidný dôchodok, a to ani čiastočný,

lebo nemal zaplatené povinné nemocenské dávky v trvaní 9 mesiacov, taktiež nesplnil podmienku
práceneschopnosti v trvaní po dobu 1 roka. V roku 2010 otec vymenil 2-izbový byt za 3-izbový a doplatok
za výmenu mu poskytol brat vo výške 8.000,- €, predstavujúci vyrovnací podiel z rodičovského domu.
V tom čase bola matka, vtedy mal. T., zamestnaná a jej zamestnávateľom bola Sociálna poisťovňa,
pobočka Vranov nad Topľou. V období od 17.5.2010 do 26.5.2010 poberala nemocenskú dávku
predstavujúcu

ošetrovné vo výške 145,- €. Otec I. R. bol evidovaný ako SZČO od 1.7.2009. Mesačná výška mzdy
matky v období máj - október 2010 dosiahla priemernú výšku 614,74 €.

Otec v tom čase nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Mesačné
výdavky otca v období roka 2010, spojené s bývaním, predstavovali sumu 165,- €, ako záloha za
elektrinu, plyn a nájom bytovému družstvu. Základ dane otca v roku 2009 dosiahol sumu 4.103,95 €.

Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí :

Podľa §-u 62, odsek 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

Podľa §-u 62, odsek 2, Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62, odsek 3, Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa §-u 62, odsek 4, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa §-u 62, odsek 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 78, odsek 1, prvá veta, Zákona o rodine, okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Keď
nastane takýto faktický stav, závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosťvykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť,
že dieťa nadobudlo pracovno-právnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa. Na zánik

vyživovacej povinnosti rodičov nemá vplyv ani skutočnosť, že majetkové pomery dieťaťa sú lepšie
(dokonca výrazne lepšie), než majetkové pomery jeho rodičov, ako osôb, povinných výživou.

Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne
uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napr. v prípade ťažkej
invalidity dieťaťa. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po
celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu.

Každý rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená buď osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, podľa ods.
4. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie vecných plnení, napr. bývania (povinný
poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovanie. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je
platenie výživného alebo peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa

osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava,
nákupošatenia,zabezpečeniezdravotnejstarostlivostiapod.)aosobnoustarostlivosťou.Rodič,ktorýsa
odieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčilsúd.Pre určenievýškyvyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s
ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.

Súd najprv posudzoval, či zákonom stanovená povinnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
trvá, a to do času, kedy deti nie sú schopné sa živiť.

V danom prípade bola preukázaná objektívna nemožnosť dieťaťa, hoci plnoletého, živiť sa samostatne,

a to z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré viedlo až k pozbaveniu spôsobilosti na právne
úkony, čo nemôže byť pričítané na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, žeby po priznaní sociálnych
dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a žeby nemalo mať právo
na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo, a naopak,
potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný, vrámci už tak značne

obmedzených možnosti. Dôsledky, aj majetkové, t.j. vyživovacia povinnosť, takéhoto postihnutia dieťaťa
preto musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa priviedol na svet.

Keďže každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, čo predstavuje 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Každý rodič dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na schopnosti povinného rodiča, jeho
možnosti a majetkové pomery, je povinný platiť minimálne výživné.

Pri stanovovaní miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo
faktorov. Súd zohľadňuje skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná
starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Osobná starostlivosť je postavená

na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkových nárokov osoby, zabezpečujúcej
svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti.Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že odporkyňa nie je spôsobilá samostatne sa živiť a teda,
že vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Matka zabezpečuje plnoletej dcére osobnú starostlivosť od jej narodenia a dbá o to, aby život jej
dcéry, hoci pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, sa kvalitou života približoval životu zdravého
človeka, čo poskytuje matka tým, že odporkyni zabezpečuje bývanie, zabezpečuje stravovanie,
a to nielen zabezpečením stravy, ale aj kŕmením, nakoľko odporkyňa toho sama nie je spôsobilá,

ďalej zabezpečuje dcére aj osobnú hygienu a s tým spojené úkony, nakoľko ani na tieto úkony
nie je odporkyňa bez pomoci spôsobilá. Keďže je plienkovaná, s tým sú spojené zvýšené
výdavky (výdavky na nákup plienok a liekov opatrovníčkou preukázané vo výške 130,12 € - čl. 86-89);
opatrovníčka odporkyne s dcérou absolvuje všetky lekárske vyšetrenia, rehabilitácie, vozí dcéru 2x do
týždňa na štyri vyučovanie hodiny, absolvuje s odporkyňou rehabilitačné pobyty, ktoré síce prepláca
poisťovňa, ale opatrovníčka má minimálne náklady s tým spojené (predstavujúce náklady na dopravu

do rehabilitačného zariadenia, tam a späť, a keďže odporkyňa nie je spôsobilá rehabilitačné pobyty
absolvovať sama, matka si uhrádza náklady spojené so svojím ubytovaním tak, aby ich mohla vôbec
absolvovať (preukázané úhradou za ubytovanie vo výške 477,- € - čl. 69). V konaní bolo preukázané,
že opatrovníčka zakúpila motorové vozidlo Ford vo výške 18.065,- €, a síce z tejto sumy bola časť
preplatená úradom práce sociálnych vecí a rodiny ako peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla

vo výške 6.638,79 € ( čl. 59-61). Auto bolo prihlásené, za čo bola zrealizovaná úhrada vo výške 33,- €
(čl. 63), poistenie zodpovednosti vo výške 246,21 € (čl. 64), poistné vo výške 58,14 € (čl. 66).

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného prípadne oprávneného alebo
objektívne, vývojom životných nákladov.

V čase rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 33,- € bol otec bez pracovného pomeru
a nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Vychádzajúc z potvrdenia

navrhovateľom predloženého hodinového zárobku vo

výške 170,- €, doloženého navrhovateľom na čl. 12, výška zárobku je uvedená po zrážke poistného a
dane z príjmov, teda, vychádzajúc z tohto potvrdenia pri pracovnom čase 8,5 hod. mzda navrhovateľa
pri 21 dňovom pracovnom mesiaci predstavuje sumu 303,45 €.

Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti už bol otec druhýkrát ženatý a bola

zohľadňovaná skutočnosť, že z tohto manželstva pochádzajú tri deti. Tvrdenie otca o tom, že má
zvýšené náklady na ich výživu a výchovu navrhovateľ ničím nepreukázal.

Navrhovateľom odôvodňovaný návrh na zrušenie výživného tým, že manželka má zdravotné problémy,
s čím sú spojené zvýšené výdavky, ničím nepreukázal. Doložil len rozhodnutie manželky o zvýšení
invalidného dôchodku na sumu 354,- € (čl.13) a upovedomenie o začatí exekučného konania voči

povinnej Z. R. na vymoženie 263,48 €.

V konaní bolo preukázané, že strane odporkyne došlo k zmene pomerov tým, že jej bol priznaný
invalidný dôchodok vo výške 314,90 €, avšak jeho priznaním nezanikla vyživovacia povinnosť rodičov
k dnes už plnoletému dieťaťu, lebo doteraz nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, a matkou
opatrovníčkou odporkyne bolo preukázané, že suma, ktorá je jej poskytovaná, je využívaná na

zabezpečovanie jej nákladov tak, ako je to už rozsudku v odôvodnení uvedené, naviac otec svoje
tvrdenia o zvýšených výdavkoch súdu nepreukázal, preto súd ponechal doteraz určené výživné v
rozsahu 33,- €, predstavujúce o necelých šesť eur viac, ako je minimálne zákonom určenévýživné, predstavujúce 30 % zo sumy životného minima, ktoré je každý rodič, bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť.

O trovách konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa bola v konaní úspešná, ale keďže náhradu
trov si neuplatnila, preto jej náhradu trov konania súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.