Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/43/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205504
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211205504.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v

právnej veci navrhovateľa: S.. P.. Q. E., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, D. K., zastúpený: JUDr.
Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti odporcovi: Centrum Holding, a.s.,
Karadžičova 16, Bratislava, IČO: 35 769 634, zastúpený: Verita s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská
18, Bratislava, IČO: 35 940 875, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť
ospravedlnenie za neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a to na hlavnej
( titulnej) stránke portálu www.aktuálne.sk, písmom Times New Roman vo veľkosti 12, tak aby text

ospravedlnenia bol dobre viditeľný a ničím neprekrytý, s nasledujúcim obsahom:

"OSPRAVEDLNENIE S. P.. Q. E..

Dňa 23.2.2010 bol o S.. P.. Q. E. uverejnený článok s názvom "Nezákonne povýšený dôstojník vraj utrpel
poruchu zdravia", v ktorom boli uvedené nepravdivé informácie o S.. P.. Q. E., ktoré hrubým spôsobom
zasiahli do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti S.. P.. Q. E..

Za zverejnenie týchto informácií a s tým súvisiaci zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti S.. P.. Q.
E. sa spoločnosť Centrum Holdings, a.s. S.. P.. Q. E. ospravedlňuje.

V tejto súvislosti uvádzame, že S.. P.. Q. E. bol povýšený do hodnoti plukovníka Ozbrojených síl SR
zákonným spôsobom a pre toto povýšenie splnil všetky zákonné podmienky."

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia
povinnosti verejne sa mu ospravedlniť za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti,
zverejnením dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami vo
veľkosti písma 13m ( titulok) a 7 mm ( text ospravedlnenia) na hlavnej ( titulnej ) stránke portálu
www.aktuálne.sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným obsahom:
" OSPRAVEDLNENIE S. P.: Q. E.

Dňa 23.2.2010 bol o S.. Q. E. uverejnený článok "Nezákonne povýšený dôstojník vraj utrpel poruchu
zdravia", v ktorom boli uvedené nepravdivé a osočujúce informácie o S.. P.. Q. E., ktoré hrubým
spôsobom zasiahli do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti S.. P.. Q. E..Tieto informácie boli nepravdivé a spoločnosť Centrum Holdings, a.s. sa za ch uverejnenie a stým
súvisiace zásahy do občianske cti a ľudskej dôstojnosti S.. P.. Q. E. ospravedlňuje.
V tejto súvislosti si považujeme za povinnosť verejne uviesť, že S.. P.. Q. E. bol povýšený do hodnosti

plukovníka Ozbrojených síl SR zákonným spôsobom a pre toto povýšenie splnil všetky zákonné
podmienky."
Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľzároveňdomáhalvočiodporcoviuloženiapovinnostizaplatiť
sumu 30.000,-Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je profesionálnym vojakom s hodnosťou plukovníka
Ozbrojených síl SR a v období od 1.12.2005 do 31.10.2010 bol veliteľom Čestnej stráže prezidenta
republiky. Odporca je prevádzkovateľom internetovej stránky www.aktuálne,sk. Podľa štatistík mal
odporca v mesiaci 2/2010 ( kedy bol publikovaný článok) návštevnosť 328.917 užívateľov. Na vyššie
uvedenej stránke bol dňa 23.2.2010 zverejnený článok s titulkom" Nezákonne povýšený dôstojník vraj
utrpel poruchu zdravia", ktorého autorom bol B. X.. V článku boli uverejnené aj nasledujúce tvrdenia:

"Nezákonne povýšený dôstojník, S. Q. E., ktorý už od februára nie je veliteľom Čestnej stráže prezidenta
republiky, mal záhadnú nehodu, A to len pár dní po tom, čo prišiel o funkciu. "
"O záhadnej E. nehode, ktorá mu bráni chodiť do práve, informoval Aktuálne.sk hovorca ministra obrany
N. O.. "Dňa 9. februára približne o jedenástej hodine sa v blízkosti budovy č. W. cestou na dennú poradu

veliteľa pošmykol pán E., pričom pri páde na zem utrpel poranenie hlavy. Menovaný bol hneď prevezený
príslušníkmi základne na lekárske ošetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bol hospitalizovaný
na ďalšie pozorovanie. Dňa 15. februára bolo útvaru doručené Posúdenie závažnosti pracovného úrazu
zo dňa 12. Februára 2010, kde ošetrujúci lekár posúdil, že ide o závažný pracovný úraz a o poruchu
zdravia trvajúci dlhší čas" informoval N. O.."

"Keďže E. má odslúžený dostatočný počet rokov, má možnosť požiadať po vystrábení sa z úrazu o
odchod do civilu, tak, ako o tom písalo Aktuálne.sk po odhalení kauzy E. nezákonného povýšenia. A čo
je hlavné, v prípade svojho odchodu bude E. dostávať výsluhový dôchodok ako plukovník."
"Vydýchnuť si však môže prezident P. O., keďže jeho zahraničné návštevy už nebude vídať nezákonne
povýšený dôstojník."

"Aktuálne.sk už v roku 2008 upozornilo, že prezidentskej stráži velí plukovník, ktorý na túto hodnoť
nemá dostatočný počet odslúžených rokov. MO sa bránilo tým, že hodnosť E. nepriznal rezort, ale
armáda. Armádnu komisiu zriadenú generálom C. nazval O. ako jedného z názorových oponentov,
druhým mal byť zrejme E.. Armádna komisia pritom rozhodovala podľa platných smerníc a pravidiel, čo
Aktuálne.sk potvrdil aj generál C.. V žiadnom prípade teda nemohol ísť o názorový spor dvoch strán,

ale o rozhodnutie oficiálnej armádnej komisie."
"E. sa teda po takmer roku, ako Aktuálne.sk upozornilo na tento prípad, definitívne stal plukovníkom.
Hodnosť pritom nosil tri a pol roka na základe rozhodnutia C. neoprávnene."
"E. napriek rozhodnutiu náčelníka generálne štábu a jeho nezákonnom povýšení dokoncia viedol
prehliadku O. čestnej stráže priamo na nádvorí Prezidentského paláca počas historickej návštevy C.

E. B. P.."
"Inšpekcia ministerstva obrany i špeciálna komisia už v marci 2008 rozhodli, že obaja dôstojníci boli
povýšení nezákonne."

K vyššie citovaným tvrdeniam, uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania, že v prvom rade

osoba, ktorá dňa 9.2.2010 utrpela úraz, nebol navrhovateľ, ako to prezentuje v článku odporca, ale
jeho menovec- civilný zamestnanec Armády SR. Nezákonnosť povýšenia navrhovateľa bola riešená
príslušnými orgánmi a rozhodnutím ministra obrany SR zo dňa 18.5.2009, č.OÚ 16-14/2009 ako
odvolacejinštancie,bolozmenenéprvostupňovérozhodnutienáčelníkaGenerálnehoštábuozbrojených
síl SR č. ŠbPeM-19/2009 z 30.1.2009, ktorým bolo rozhodnutie o povýšení navrhovateľa zrušené.

Toto rozhodnutie bolo zmenené tak, že nesprávne zákonné ustanovenia vo výrokovej časti rozhodnutia
boli nahradené ustanoveniami, ktoré sa vzťahovali na uvedený prípad. Inak povedané minister obrany
povýšenie navrhovateľa potvrdil. Povýšenie navrhovateľa a jeho menovanie do funkcie veliteľa Čestnej
stráže prezidenta nebolo preto nezákonné. Ak by ho aj za také bolo možné považovať, dôvodom
nezákonnosti rozhodnutia ( personálneho rozkazu) bolo formálne pochybenie správneho orgánu,

keď omylom uviedol v rozhodnutí nesprávne zákonné ustanovenia a nie to, že by navrhovateľ
nemal odslúžený dostatočný počet rokov. Podľa názoru navrhovateľa, neoprávneným zásahom do
osobnostných práv osoby je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie , zasahujúce občana,
chránené v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ"). Zdôraznil, že subjektívna stránkapôvodcu zásahu nie je rozhodujúca, rovnako ako ani jeho vedomosť o nepravdivosti tvrdenia, úmysel.
Nie je podstatné ani to, či šíril iba tie údaje, ktoré sám počul. Odporca zodpovedá za obsah zverejnených
informácií v plnom rozsahu, nakoľko občianskoprávne sankcie za zásah do práva na ochranu osobnosti

sú založené na objektívnom princípe. Navrhovateľ mal za to, že obsah sporného článku neznesie ani len
základné požiadavky na objektivitu a vecnú kritiku. V celom článku autor nespomína skutočnosť, v čom
spočívalachybaprvotnéhorozhodnutiaopovýšenínavrhovateľa,tedažeišlolenoformálnepochybenie.
Celý článok neumožňuje čitateľovi vytvoriť si vlastný názor, nakoľko jednoznačne prezentuje záver,
že navrhovateľ bol do hodnosti plukovníka povýšený napriek tomu, že nespĺňal pre toto povýšenie

zákonné podmienky. Na podporu tohto záveru autor opakovane poukazuje na rozhodnutia, ktoré
nikdy nenadobudli právoplatnosť a ktoré boli buď zrušené alebo zmenené nadriadeným orgánom.
Argumentácii, uvedenej v konečnom rozhodnutí sa vôbec nevenuje a zahaľuje ju rúškom tajomstva
"Dodnes zostáva záhadou, ako sa komisia, ktorá rozhodovala o nezákonne povýšenom dôstojníkovi
vyrovnala s jeho nedostatočným počtom odslúžených rokov".

Čo sa týka odôvodnenia uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, navrhovateľ
zdôraznil, že jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti bola difamujúcimi výrokmi v článku znížená
v mimoriadne vysokej miere. Došlo k zníženiu spoločenskej vážnosti a autority navrhovateľa tým,
že difamujúce výroky boli zverejnené v internetovom denníku, dostupnom a verejnosťou využívanom
médiu. Taktiež treba prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ bol v postavení vysokého predstaviteľa

ozbrojených síl SR, pričom podkopanie jeho autority je za týchto okolností ťažko reparovateľné.
Bezúhonnosť navrhovateľa a jeho dobré meno v armádnych kruhoch bolo podstatne spochybnené
a znevážené. Zníženie vážnosti navrhovateľa v spoločnosti a osobitne jeho autority v pracovnom
prostredí by pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba, nachádzajúca sa na jeho mieste. Navrhovateľ
zdôraznil, že je potrebné vziať do úvahy aj to, že v čase zverejnenia článku bolo už v celej veci

právoplatnerozhodnuté,boltedavyslovenázáväznýprávnynázor,išlotedaoúmyselnéškandalizovanie
navrhovateľa pod zámienkou vzniku úrazu. Nepravdivé tvrdenie o nezákonnom získaní hodnosti znižujú
vážnosť navrhovateľa v očiach civilných zložiek armády, jeho autoritu ako dôstojníka a nepravdivé
tvrdenie o jeho úraze s potrebou dlhodobého liečenia tieto následky znásobuje.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 5.12.2011.
Podľa názoru odporcu je zrejmé, že napadnutý personálny rozkaz náčelníka Vojenskej kancelárie
prezidenta SR č. 42 z 29.11.20015, ktorým bol navrhovateľ ustanovený do vojenskej hodnosti bol
vydaný v rozpore so zákonom. Uvádza sa to aj v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní MO SR č. OÚ
16-14/2009- strana 2, prvý odsek. Znamená to, že od 1.12.2005 do právoplatnosti rozhodnutia MO SR

č. OÚ 16-14/2009, ktorým bolo zmenené toto nezákonné rozhodnutie o ustanovení navrhovateľa do
vojenskejhodnosti(personálnyrozkaznáčelníkaVojenskejkancelárieprezidentaSRč.42z29.11.2005)
bol navrhovateľ ustanovený do vojenskej hodnosti v rozpore so zákonom, teda nezákonne. Tvrdenie
uvedené v článku, že navrhovateľ bol ustanovený do vojenskej hodnosti v rozpore so zákonom, je
teda pravdivé. Čo sa týka informácie o " vzniku úrazu", odporca sa o tejto skutočnosti dozvedel až zo

samotného návrhu, navrhovateľ odporcu nikdy nekontaktoval ani neinformoval, že on nie je osobou,
ktorá utrpela spomínaný úraz. Napadnutý článok bol uverejnený dňa 23.2.2010, pričom návrh na začatie
konania navrhovateľ podal až dňa 18.2.2011. Navrhovateľ nevyužil svoje právo na opravu v zmysle
tlačového zákona. Odporca sa v tejto otázke obrátil dňa 18.2.2010 na vtedajšieho hovorcu Ministerstva
obrany SR N. O., teda na oficiálny zdroj s otázkou : " Aké je v súčasnosti funkčné zaradenie S.. Q. E.,

bývalého veliteľa čestnej stráže prezidenta a kde pôsobí?". Odpoveď hovorcu bola nasledovná: "Dobrý
deň pán X.. Dňa 9.2.2010 približne o 11.00 hod. sa v blízkosti budovy W. cestou na dennú poradu
veliteľa pošmykol p. E., pričom pri páde na zem utrpel poradenie hlavy. Menovaný bol ihneď prevezený
príslušníkmi základne na lekárske ošetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bol hospitalizovaný
na ďalšie pozorovanie. Dňa 15. februára bolo útvaru doručené Posúdenie závažnosti pracovného

úrazu zo dňa 12.2.2010, kde ošetrujúci lekár posúdil, že ide o závažný pracovný úraz a o poruchu
zdravia trvajúcu dlhší čas, S pozdravom N. O.." Na mail odporcu s doplňujúcimi otázka už hovorca
neodpovedal. Článok bol teda zverejnený na základe informácii od hovorcu Ministerstva obrany SR.
Mailová odpoveď hovorcu má skoro totožné znenie ako časť 4 navrhovateľom predloženej správy z
udalosti z 15.2.2010. Odporca sa dotazoval jasne a zrozumiteľne na objekt svojho záujmu ( teda S..

Q. E.), dostal spomínanú odpoveď a s poukazom na zistenie vyššie uvedené, odporca začal mať
podozrenie, že bol úmyselne uvedený do omylu, preto listom zo dňa 18.5.2011 požiadal Ministerstvo
obrany SR ( ďalej len "MOSR") o vysvetlenie vzniknutej situácie. MOSR reagovalo listom zo dňa
31.5.2011,vktoréhozáveresauvádza:"Zospomínanejmailovejkomunikáciejezrejmé,žekýmredaktorpoložil zreteľnú otázku ohľadne pôsobenia S.. Q. E., bývalý hovorca mu napísal odpoveď v zmysle, že
p. E. utrpel zranenie, čiže exaktne nenapísal, že sa jedná o S.. Q. E.. MOSR sa touto cestou zároveň
ospravedlňuje spoločnosti Centrum Holdings, a.s. za vzniknuté problémy, ktoré webovému portálu

vyplynuli z nesprávne poskytnutej informácie." V tejto súvislosti odporca poukázal na § 5 ods. 2 zákona
č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( tlačový zákon), v zmysle ktorého vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za
obsah informácie, ktorú poskytol orgán verejnej moci, ak je táto informácia uverejnená v pôvodnom
znení a jej spracovaním sa nezmenil pôvodný obsah. Nakoľko odporca presne citoval bývalého hovorcu

MOSR, nezodpovedá za zverejnenie nepravdivej informácie ohľadne úrazu navrhovateľa.

V priebehu konania, reagoval na vyjadrenie odporcu, navrhovateľ písomným podaním, doručeným
súdu dňa 12.1.2012. Nesúhlasil s názorom odporcu, že navrhovateľ bol povýšený do funkcie
plukovníka nezákonne. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia MOSR č. OÚ 16-14/2009, z ktorého
vyplýva, že podmienky na ustanovenie navrhovateľa do vojenskej hodnosti boli splnené, nedostatok

pôvodného rozhodnutia bol iba v tom, že orgán vydávajúci rozhodnutie poukázal na nesprávne zákonné
ustanovenia. Na strane 11 v treťom odseku odspodu tohto rozhodnutia sa uvádza: "po preskúmaní
a vyhodnotení zhromaždených dôkazov, súvisiacich písomností a vyjadrení účastníka konania a jeho
právneho zástupcu, som dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu treba zmeniť tak, aby novo vydané rozhodnutie nerušilo personálny rozkaz náčelníka Vojenskej

kancelárie prezidenta SR č. 42 z 29.11.2005, ale ho uviedlo do súladu s právnym stavom platným v
dobe jeho vydania." Z uvedeného je, podľa navrhovateľa zrejmé, že povýšenie navrhovateľa do vyššej
hodnosti platí nepretržite od vydania personálneho rozkazu náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta
SR č. 42 z 29.11.2005.

V priebehu konania, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, poukázal na skutočnosť,
že sporný článok sa len minimálne zmieňuje o úraze, ktorý mal navrhovateľ utrpieť. Podstatou článku
bolo údajné nezákonné povýšenie a dopady s týmto spojené. Jednalo sa nie o jediný článok, ale o sériu
článkov publikovaný na uvedenej stránke, sporný článok bol posledným z nich. Tieto články preberali aj
iné média. Uverejnením inkriminovaného článku utrpel navrhovateľ vážnu ujmu, jednak v rodine, ktorá

považovala spôsob ako sa stal plukovníkom za nemorálny a tiež v zamestnaní, nakoľko navrhovateľ bol
preložený do iného mesta-Trenčína. Malo to tiež vplyv na jeho kariérny postup.

V priebehu konania, odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zdôraznil, že z rozhodnutia
MOSR-prvávetaodôvodnenia,jezrejmé,žerozhodnutie,ktorýmbolnavrhovateľmenovanýdohodnosti

plukovníka bolo nezákonné. Nezákonnosť tohto rozhodnutia vyplýva aj zo záveru odôvodnenia, kde
sa uvádza, že rozhodnutie MOSR bolo potrebné vydať, aby predchádzajúce rozhodnutie sa uviedlo
do súladu s právnym stavom platným v dobe jeho vydania. Taktiež vyjadril názor, že aj právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu, môže byť rozhodnutím nezákonným. Mal tiež za to, že tvrdenia autora
v inkriminovanom článku sú hodnotiacimi úsudkami autora a nie je možné ich napádať.

Súdvecvzmysleustanovenia§101ods.2O.s.p.prejednalvneprítomnostiodporcu,ktorýsvojuneúčasť
na pojednávaní neospravedlnil, hoci mal doručenia predvolania riadne vykázané, ani nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov: Z.. B. X., Ľ. F., A. S., Z. D., P..
M.Š. E. B. Q. E., oboznámením sa s listinným dôkazmi: monitoringom serveru Mediálne.sk, článkom
zverejneným dňa 23.2.2010 na stránke Aktuálne.sk s názvom "Nezákonne povýšený dôstojník utrpel
poruchu zdravia", rozhodnutím MO SR, hlavného služobného úradu, o odvolaní č. OÚ 16-14/2009
zo dňa 18.5.2009,listinnými dôkazmi, týkajúcimi sa pracovného úrazu p. A. E. na č.l 16 a 17 spisu

(správa o udalosti zo dňa 15.2.2010 a žiadosťou o posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo
dňa 12.2.2010), odpoveďou MO SR na žiadosť o podanie vysvetlenia zo dňa 31.5.2011, mailovou
komunikáciou medzi B. X. a hovorcom MO SR N. O. z februára 2010, článkami zverejnenými na stránke
Aktuálne.sk- článkom s názvom " Nezákonne povýšený dôstojník u O. skončil" zo dňa 18.2.2010,
článkom s názvom "Obrana neprezradila, prečo priznala E. hodnosť" zo dňa 17.8.2009, článkom s

názvom " Nezákonne povýšený dôstojník dostal zelenú. Od ministra" zo dňa 10.8.2009, článkom s
názvom " Prezidenta privítal nezákonne povýšený dôstojník" zo dňa 17.6.2009, článkom s názvom "
Inaugurácia O. bude v starej budove SND" zo dňa 3.5.2009, článkom s názvom " Kauza nezákonne
povýšených dôstojníkov: Falšovalo sa?" zo dňa 9.2.2009, článkom s názvom " Nezákonne povýšenísa chytajú záchranného kolesa" zo dňa 19.12.2008, článkom s názvom "Nezákonne povýšeným
vojakom pomáha čas" zo dňa 17.12.2008, článkom s názvom " Online: Sledujeme kráľovnú Alžbetu
II. Buďte pri tom" zo dňa 23.10.2008, článkom s názvom " Alžbetu II. Bude vítať nelegálne povýšený

dôstojník" zo dňa 22.10.2008, článkom s názvom " Minister predlžuje protiprávne povýšenie vojakov"
zo dňa 16.10.2008, článkom s názvom "Protizákonne povýšení vojaci stále neprišli o hodnosti" zo
dňa 18.9.2008, článkom s názvom " V čestnej stráži prezidenta nezákonne povyšovali" zo dňa
4.8.2008, personálnym rozkazom náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta SR č. 42 z 29.11.2005,
rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPeM-17-19/2008 zo dňa 17.6.2008,

rozhodnutím MO SR, hlavného služobného úradu, o odvolaní č. OÚ 14-123/2008 zo dňa11.11.2008,
rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPeM-17/2009 zo dňa 29.1.2009,
personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR č. 3 z 25.1.2010, personálnym
rozkazom náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta SR č. 16 z 27.1.2010, článkami v iných médiách-
článok s názvom " Údajne nezákonne povýšený veliteľ čestnej stráže prišiel o funkciu" zverejnenom
na stránke www.cas.sk zo dňa 18.2.2010, článkom s názvom "Nezákonne povýšeným dôstojníkom

zostali funkcie" zverejnenom na stránke www.tvnoviny.sk dňa 10.8.2009, článkom s názvom "Údajne
nezákonne povýšený dôstojník prišiel o funkciu" zverejnenom na stránke www.topky.sk , článkom s
názvom " Britskú kráľovnú uvíta nezákonne povýšený dôstojník" zverejnenom na stránke www.sme.sk
dňa 22.10.2008, článkom s názvom " Kráľovnú uvíta nezákonne povýšený dôstojník" zverejnenom na
stránke www.pravda.sk dňa 22.10.2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní nebol sporný status účastníkov konania, v tom zmysle, že navrhovateľ je príslušníkom
Ozbrojených síl SR, profesionálnym vojakom s hodnosťou plukovníka a v období od 1.12.2005 do
31.10.2010 bol veliteľom Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky. Odporca je prevádzkovateľom
internetovej stránky www.aktulane.sk.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ bol personálnym rozkazom náčelníka Vojenskej
kancelárie prezidenta SR č. 42 z 29.11.2005 ku dňu 30.11.205 odvolaný z doterajšej funkcie a podľa
§ 53 písm. a) zákona č. 346/20085 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") a ku dňu 1.12.2005 ustanovený do funkcie

veliteľa útvaru Čestnej stráže prezidenta SR Vojenskej kancelárie prezidenta SR a súčasne podľa § 197
ods. 2 zákona povýšený do vojenskej hodnosti plukovník.

Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č.k. ŠbPeM-17-19/2008 zo dňa
17.6.2008 bol podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní ( správny poriadok), právoplatný

a vykonateľný personálny rozkaz náčelníka Vojenskej kancelárie Prezidenta SR č. 42 zo dňa 29.11.2005
zrušený, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé,
že náčelník generálneho štábu - generál P.. Ľ. C., L., začal správne konanie na podnet náčelníka
Vojenskej kancelárie prezidenta SR č. VKPSR 79-2/2008 zo dňa 14.4.2008. Z odôvodnenia vyplýva,
že navrhovateľ nespĺňal podmienku- uplynutie doby výsluhy v hodnosti najneskôr do 31.12.2007.

Navrhovateľ bol do hodnosti podplukovníka povýšený dňa 1.8.2002 a doba výsluhy v tejto vojenskej
hodnosti (7 rokov) mala uplynúť podľa § 195 ods. 1 až 31.7.2009. V zmysle odôvodnenia je zrejmé, že
navrhovateľ uviedol, že do funkcie a vyššej vojenskej hodnosti bol navrhnutý na základe personálneho
pohovoru s bývalým veliteľom útvaru zo dňa 24.8.2005 a teda na jeho prípad sa vzťahuje právna úprava
- zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho

orgánu, vyjadrenom v odôvodnení tohto rozhodnutia, osobný spis profesionálneho vojaka neobsahoval
dokumenty svedčiace o tom, že na jeho ustanovenie do funkcie a povýšenie sa vzťahuje zákon o
vojenskejslužbe,pretomalzato,žepreskúmavanýpersonálnyrozkazbolvydanývrozporesozákonom.

Rozhodnutím MO SR, hlavného služobného úradu č. OÚ 14-123/2008 zo dňa 11.11.2008, došlo v

súlade s § 59 ods. 1 a 3 zákona č, 71/1967 Z.z. k zrušeniu rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl SR č. ŠbPeM-17-19/2008 z 17.6.2008 a vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie. Dôvodom bola predčasnosť napadnutého rozhodnutia, keď prvostupňový správny orgán
pred jeho vydaním nezískal potrebné a účastníkom konania navrhované dôkazy a nezaobstaral si
podklady, ktoré by mu umožnili zistiť skutočný stav veci.

Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR generála P.. Ľ. C., L.., č.k
ŠbPeM-17/2009 zo dňa 29.1.2009 došlo vo výroku k zrušeniu právoplatného a vykonateľného rozkazu
náčelníka Vojenskej kancelárie Prezidenta SR č. 42 zo dňa 29.11.2005 podľa § 65 ods. 2 zákona č,71/1967 Z.z.., pretože bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že správny orgán mal za preukázanú tú skutočnosť, že personálny pohovor s profesionálnym
vojakom ( navrhovateľom- pozn. súdu) dňa 24.8.2005 sa neuskutočnil. Záverom odôvodnenia bolo

konštatované, že personálny rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom.

Rozhodnutím MO SR, hlavného služobného úradu č. OÚ 16-14/2009 zo dňa 18.5.2009 minister obrany
zmenil
1. výrokovú časť rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPeM-19/2009 z

30.1.2009 v znení "Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok)
v znení neskorších predpisov, právoplatný a vykonateľný personálny rozkaz náčelníka Vojenskej
kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky č. 42 zo dňa 29.11.2005 v zákonom stanovenej lehote
zrušujem, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom" na znenie: "Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok) v znení neskorších predpisov personálny rozkaz
náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky č. 42 z 29.11.2005 mením 1. Výrokovú

časť personálneho rozkazu náčelníka Vojenskej kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky č. 42 z
29.11.2005 v znení: : Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
"zákon") 30. Novembra 2005 odvolávam z doterajšej funkcie a podľa § 53 písm. ) zákona 1. Decembra
2005 ustanovujem" na znenie: " V súlade s § 204 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Ďalej len "zákon č., 346/2005 Z.z.") 30. Novembra 2005 odvolávam podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona
č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov ( ďalej len "zákon č. 370/1997 Z.z.")
z funkcie a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. 1. Decembra 2005 ustanovujem";
2. slová" a súčasne podľa § 197 ods. 2 zákona povyšujem do vojenskej hodnosti" na slová "a súčasne

povyšujem do vojenskej hodnosti";
3. odôvodnenie v znení : " Odvolanie z doterajšej funkcie a následné ustanovenie do inej funkcie so
súčasným povýšením do vyššej vojenskej hodnosti sa vykonáva na základe § 197 ods. 2 zákona a
splnenia podmienok na výkon funkcie a na hodnosť, ktoré je na funkcii plánovaná" na znenie " Odvolanie
z doterajšej funkcie a ustanovenie do funkcie so súčasným povýšením sa vykonáva na základe

uplatnenia § 204 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005 Z.z., pretože konanie vo veci jeho ustanovenia do funkcie
veliteľa útvaru so súčasným povýšením do vojenskej hodnosti plukovník začalo pred účinnosťou zákona
č. 346/2005 Z.z. Personálny pohovor, ako právny úkon smerujúci k realizácii uvedených personálnych
opatrení, bol s menovaným vykonaný dňa 24.8.2005 za prítomnosti S.. P.. Š., veliteľa útvaru a S..
P.. N., náčelníka štábu. Pri personálnom pohovore bolo menovanému oznámené, že ho veliteľ útvaru

navrhne na ustanovenie do funkcie veliteľa útvaru, ktorá sa mala uvoľniť skončením služobného pomeru
doterajšieho veliteľa útvaru. Nakoľko bol P.. E. povýšený do vojenskej hodnosti podplukovník 1.8.2002,
ku dňu ustanovenia do funkcie a povýšenia do vojenskej hodnosti plukovník, mu z doby výsluhy vo
vojenskej hodnosti major uplynú 3 roky a 4 mesiace. Podľa § 101 ods. 1 písm. j) zákona č. 370/1997 Z.z.
doba výsluhy v hodnosti podplukovník je 5 rokov. Na základe uvedeného menovaný podľa § 15 ods. 6

zákona č. 370/1997 Z.z. spĺňa minimálne polovicu doby výsluhy v hodnosti pre povýšenie do vojenskej
hodnosti plukovník";
4. poučenie v znení "Proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
odvolanie náčelníkovi Vojenskej kancelárie prezidenta SR podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov.Totorozhodnutieniejepreskúmateľnésúdom."

na znenie " Toto rozhodnutie je konečné a proti nemu nemožno podať odvolanie.".
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom na zmenu pôvodného personálneho rozkazu
č. 42 zo dňa 29.11.2005 je to, že rozhodnutie vychádza síce zo správne zisteného skutkového stavu,
ale je nezákonné pre nesprávne použitie príslušných právnych predpisov platných pre realizáciu tam
upravovaným personálnych opatrení. Záverom odôvodnenia bolo konštatované, že po preskúmaní a

vyhodnotení zhromaždených dôkazov, súvisiacich písomností a vyjadrení účastníka konania a jeho
právneho zástupcu, dospel minister k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu treba zmeniť tak, aby novo vydané rozhodnutie nerušilo personálny rozkaz náčelníka Vojenskej
kancelárie prezidenta SR č. 42 z 29.11.2005, ale ho uviedlo do súladu s právnym stavom platným v dobe
jeho vydania. V poučení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že rozhodnutie je konečné, nemožno podať

voči nemu rozklad a je preskúmateľné súdom na základe podanej žaloby.

Ešte pred zverejnením sporného článku došlo k mailovej komunikácii medzi B. X., jeho autorom a
p. N. O., hovorcom MO SR. Dňa 17.2.2010 adresoval autor článku na tlačové oddelenie MO SRmail, obsahom ktorého bol dotaz na súčasné funkčné zaradenie S.. Q. E., bývalého veliteľa čestnej
stráže prezidenta a jeho súčasnú pôsobnosť. Na tento dotaz reagoval hovorca MO SR dňa 18.2.2010
mailom, v ktorom uviedol, že dňa 9.2.2010 približne o 11.00 hod. sa v blízkosti budovy č. W. cestou na

dennú poradu veliteľa pošmykol p. E.Í., pričom pri pri páde na zem utrpel poranenie hlavy. Menovaný
bol ihneď prevezený príslušníkmi základne na lekárske ošetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín,
kde bol hospitalizovaný na ďalšie pozorovanie. Dňa 15.2. bolo útvaru doručené posúdenie závažnosti
pracovného úrazu zo dňa 12.2.2010, kde ošetrujúci lekár posúdil, že ide o závažný pracovný úraz
a o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas. Na ďalší dotaz autora článku, zaslaný hovorcovi MO SR, v

ktorom žiadal o poskytnutie bližších informácií o dôsledkoch a priebehu tohto úrazu, už hovorca MO
SR nereagoval. Súd má za preukázané ( a to z predložených listinných dôkazov- správa o udalosti zo
dňa 15.2.2010, ako aj zo žiadosti o posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo dňa 12.2.2010, že dňa
9.2.2010o11.00hod.došloúrazuzamestnancaA.E.,pričomtentobološetrujúcimlekáromkvalifikovaný
ako závažný pracovný úraz a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Je preto evidentné, že hoci sa autor
sporného článku dopytoval u hovorcu MO SR na pána S.. Q. E., zrejme omylom mu hovorca MO SR

poskytol informácie o p. A.P. E., menovcovi navrhovateľa, ktorého vo svojej odpovedi označil iba ako
"p. E.". Za tento omyl sa Ministerstvo obrany SR odporcovi ospravedlnilo listom zo dňa 31.5.2011, kde
zároveň konštatovalo, že z mailovej komunikácie ( medzi p. X. a p. O.- poznámka súdu) je zrejmé, že
kým redaktor položil zreteľnú otázku ohľadne pôsobenia S.. Q. E., bývalý hovorca mu napísal odpoveď
v zmysle, že p. E. utrpel zranenie, čiže exaktne nenapísal, že sa jedná o S.. Q. E..

Súd sa oboznámil s obsahom sporného článku " Nezákonne povýšený dôstojník vraj utrpel poruchu
zdravia" , ktorý bol zverejnený na stránke www.aktualne.sk dňa 23.2.2010. V ňom autor článku ( B.
X.) informoval čitateľov o záhadnej nehode navrhovateľa ( ktorého v článku označil ako " nezákonne
povýšeného dôstojníka, S. Q. E.). Poukázal na skutočnosť, že k závažnej nehode došlo len pár dní po

tom, čo prišiel o funkciu. Citoval hovorcu MO SR N. O. " Dňa 9.2.2010 približne o jedenástej hodine
sa v blízkosti budovy číslo W. cestou na dennú poradu veliteľa pošmykol pán E., pričom pri páde
na zem utrpel poradenie hlavy. Menovaný bol ihneď prevezený príslušníkmi základne na lekárske
ošetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bol hospitalizovaný na ďalšie pozorovanie. Dňa 15.
februára bolo útvaru doručené posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo dňa 12. februára 2010, kde

ošetrujúci lekár posúdil, že ide o závažný pracovný úraz a o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas". V
ďalšom obsahu článku autor článku informuje o genéze povýšenia navrhovateľa. Viac krát v článku
poukazuje na nezákonnosť povýšenia navrhovateľa : " Keďže má E. odslúžený dostatočný počet rokov,
má možnosť požiadať po vystrábení sa z úrazu o odchod do civilu, tak ako o tom písalo Aktuálne.sk
po odhalení kauzy E. nezákonného povýšenia.", "Vydýchnuť si však môže prezident P. O., keďže

jeho zahraničné návštevy už nebude vítať nezákonne povýšený dôstojník, hoci Ministerstvo obrany
minulý rok svojím rozhodnutím s platnosťou od 21.6.2009 definitívne rozhodlo, že E. o nezákonne
získanú hodnosť plukovníka nepríde. Dodnes však zostáva záhadou, ako sa komisia, ktorá rozhodovala
o nezákonne povýšenom dôstojníkovi, vyrovnala s jeho nedostatočným počtom odslúžených rokov",
" Podmienkou na to, aby vojak mohol získať vyššiu hodnosť, je zodpovedajúci počet odslúžených

rokov. Práve pre tento rozpor so zákonom rozhodol náčelník generálneho štábu Ľ. C. dvakrát o E.
degradácii. E. sa pritom práve vďaka nezákonnému povýšeniu do hodnosti plukovníka stal veliteľom
Čestnej stráže prezidenta repuliky". Obsahom samotného článku boli následne citácie hovorcu MO SR ,
pričom sa v ňom okrem iných uvádza " Z právoplatného rozhodnutia, ktoré navrhla komisia, vyplýva,
že príslušník Útvaru Čestnej stráže S.. E. má potvrdenú priznanú vojenskú hodnosť. Dňom 21.6.2009

rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť a bolo zaslané na vedomie Kancelárii náčelníka Generálneho
štábu ozbrojených síl SR a Vojenskej kancelárii prezidenta, píše sa v stanovisku minsterstva", "Celý
prípadnezákonnéhopovyšovaniavrátilkoncomroka2008ministerobranyA.C.naopätovnéprešetrenie
C.. C. totiž na poslednú možnú chvíľu zrušil prvé rozhodnutie C.Í., ktorý chcel dôstojníkov Čestnej stráže
o nezákonne nadobudnuté hodnosti pripraviť.", "E. sa teda po takmer roku, ako Aktuálne.sk upozornilo

na tento prípad, definitívne stal plukovníkom. Hodnosť pritom nosil tri a pol roka na základe rozhodnutia
C. neoprávnene". V závere obsahu článku autor konštatuje, že navrhovateľa povýšil personálnym
rozkazom z hodnosti podplukovníka vtedajší náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta A. Z.. V marci
2008 inšpekcia ministerstva obrany celú vec preskúmala a potvrdila nezákonnosť takéhoto konania,
ani jeden z povýšených vojakov nespĺňal požadovanú dobu výsluhy. Dôstojníci sa odvolali. Náčelník

generálneho štábu Ľ. C. preto zriadil vyšetrovaciu komisiu celého prípadu, tá sa so zisteniami inšpekcie
stotožnila.Súd sa v rozsahu potrebnom pre účely tohto konania oboznámil aj s obsahom iných článkov
zaoberajúcich sa témou povyšovania navrhovateľa. V prvom rade je zrejmé, že priamo na stránke
Aktuálne.sk boli v priebehu obdobia august 2008 až august 2009. V rámci týchto článkov boli čitatelia

portálu www.aktuálne.sk informovaní o okolnostiach povyšovania navrhovateľa do funkcie plukovníka
a veliteľa Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, pričom v rámci nich autor kontinuálne
poukazoval na nezákonnosť povýšenia navrhovateľa, postup rozhodovania príslušných orgánov, autor
článkov B. X. poukazoval na nezákonnosť povýšenia navrhovateľa aj v článkoch, venujúcich sa
obsahovo návšteve anglickej kráľovnej Alžbety II na Slovensku v októbri 2008, a tiež inaugurácii

prezidenta Slovenskej republiky P. O. v máji a júni 2009. V článku " Nezákonne povýšený dôstojník u
O. skončil" zo dňa 18.2.2010 sa autor zmieňuje o skutočnosti, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie
veliteľa Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky ako aj o skutočnosti, že " Ministerstvo obrany
totiž minulý rok svojím rozhodnutím s platnosťou od 21.6.2009 definitívne rozhodlo, že E. o nezákonne
získanú hodnosť plukovníka nepríde. Dodnes však zostáva záhadou, ako sa komisia, ktorá rozhodovala
o nezákonne povýšenom dôstojníkovi, vyrovnala s jeho nedostatočným počtom odslúžených rokov."

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že článok, ktorého preskúmanie je predmetom tohto konania, z ktorého
zverejnenia vyvodzuje navrhovateľ nároky, uplatnené v petite návrhu na začatie konania, bol posledným
zo série článkov, venujúcich sa tejto téme a vyšiel dňa 23.2.2010.

Súd sa v krátkosti oboznámil tiež s článkami v iných slovenských periodikách, ktoré odvolávajúc sa na

portál Aktuálne.sk ( www.cas.sk, www.tvnoviny.sk, www.topky.sk) informovali o predmetnej kauze. Súd
aj v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že všetky články, založené v spise sú skoršieho dátumu,
ako článok, ktorý je predmetom tohto konania.

Personálnym rozkazom náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta SR č. 16 z 27.1.2010 bol S. P.. Q. E.

podľa § 58 ods .1 písm. a) ku dňu 31.1.2010 odvolaný z funkcie veliteľa čestnej stráže (G10)/Veliteľstvo/
ČestnástrážprezidentaSR/VojenskákanceláriaprezidentaSR/OzbrojenésilySR/miestovýkonuštátnej
služby Bratislava/.

Personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 3 zo dňa 25.1.2010, na

základe § 57 ods. 6 zákona bolo ku dňu 1.2.2010 podľa § 57 ods. 1 zákona zmenené miesto výkonu
štátnej služby S. P.. Q. E., veliteľa čestnej stráže / Veliteľstvo/Čestná stráž prezidenta Slovenskej
republiky/Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky/Ozbrojené sily SR/ z doterajšieho miesta
výkonu štátnej služby Bratislava, do miesta výkonu štátnej služby Trenčín, pričom navrhovateľ bol podľa
§ 53 ods. 1 písm. b) zákona ustanovený od 1.2.2010 do funkcie zástupca náčelníka štábu ( U 10)/

Velenie/ Veliteľstvo síl výcviku a podpory/sily výcviku a podpory/Ozbrojené sily SR/.

V rámci výsluchu navrhovateľa, tento súdu uviedol, že všetky články publikované na www.aktuálne.sk
boli smerované ako útok na jeho osobu. Všetko sa dialo v duchu, akoby sám navrhovateľ seba
nezákonne povýšil a tak to vnímalo aj jeho okolie. Navrhovateľ mal za to, že spĺňal všetky predpoklady

na povýšenie a pochybil niekto z vojenskej kancelárie. Vec sa ťahala dlho, až napokon bol vo februári
2010 rozkazom generála C. prevelený do Trenčína. Až do tohto prevelenia však pôsobil ako veliteľ
čestnej stráže prezidenta SR. Navrhovateľ zdôraznil, že aj po rozhodnutí ministra obrany sa naďalej
uverejňovali články útočiace na jeho osobu. Tlačovej opravy sa nedomáhal, nechcel vec zbytočne
rozmazávať a upozorňovať na seba. Navrhovateľ uviedol, že po tom, ako k 1.2.2010 bol prevelený

do Trenčína, vyšiel inkriminovaný článok a on musel svojej rodine opätovne vysvetľovať, že to, čo je
v ňom uvedené, nie je pravda a že navrhovateľ pred tým neklamal. Uviedol príklad, kedy na rodinnej
oslave otcova setra povedala otcovi, že robí rodine hanbu, že predtým nehovoril pravdu, bol nezákonne
povýšený a nezákonne poberal plat. Taktiež sa mu ozval bývalý kolega a priateľ P.. M. E., ktorý mu
uviedol, že jeden spoločný známy sa ho pýtal, čo sa zase deje s navrhovateľom a zaujímal sa o jeho

zdravotný stav. Rovnako kolega a dlhoročný priateľ A. S. mu spomínal, že mu volal sused a pýtal sa
ho, čo sa zase s navrhovateľom deje. Taktiež rodinná známa Ľ. F. oslovila navrhovateľa s tým, že
musela svojej rodine vysvetľovať, čo je navrhovateľ za človeka. Navrhovateľ konštatoval, že celá kauza
vypukla v roku 2008 a na webe aktuálne.sk sa objavilo viacero článkov, akonáhle prišla akákoľvek
zahraničná návšteva, hneď bolo publikované, že túto víta nezákonne povýšená osoba. Už na začiatku

celej kauzy mu bolo odporúčané, aby odišiel. Zdôraznil, že pozícia veliteľa čestnej stráže prezidenta
SR je len jedna a je prestížna, preto svoje prevelenie do Trenčína vníma ako zastavenie kariérneho
postupu, nakoľko z funkcie veliteľa čestnej stráže sa odchádza buď do dôchodku alebo do vojenskej
kancelárie. Aj v armádnych kruhoch bolo jeho prevelenie vnímané ako osobná degradácia. Poukázal tiežna to, že na novom pracovisku si musel budovať autoritu, nakoľko tá bola v dôsledku inktriminovaných
článkov narušená. Ľuďom musel vysvetľovať, ako to všetko bolo. Ku koncu roku 2012 si dal žiadosť
do civili z dôvodu, že nezvládal, aby bol niekde odsunutý, aby s ním nikto nechcel nič mať, vízia v

armáde bola nulová. Mal pocit , že do Trenčína bol vlastne odprataný. Po odchode z armády sa chcel
zamestnať, ale v jeho veku a s vojenským vzdelaním je to ťažké. Mal možnosť zamestnať sa v štátnych
hmotných rezervách na útvare utajovaných skutočností. Napokon to dopadlo tak, že osobe, ktorá ho
odporúčala na toto miesto bolo odporúčané, aby radšej navrhovateľovo meno nespomínala, že už stačila
kauza s platinovými sitkami. Po čase sa navrhovateľ zamestnal vo firme, kde pracuje aj jeho sestra,

pričom uviedol, že táto spomínala, že kolegovia sa o ňom bavili, písali si chaty na intranete a vytiahli
články, ktoré boli publikované. Ešte zdôraznil že postup pri jeho prevelení do Trenčína nebol štandardný,
nevypracoval sa návrh na personálne zaradenie, ani sa s ním neurobil pohovor, bol len zavolaný k
náčelníkovi generálneho štábu a bolo mu oznámené, že ho prevelujú. Nebolo mu poďakované za výkon
funkcie veliteľa čestnej stráže. Do civilu odišiel z dôvodu, že sa obával zániku jeho funkcie, o čom sa
uvažovalo. Navrhovateľ potvrdil, že poberá výsluhový dôchodok.

Svedok Z.. B. X. súdu potvrdil, že v čase napísania článku bol redaktor zamestnaný u odporcu a tak
tomu bolo aj pri predchádzajúcich článkoch. Uviedol, že asi v auguste 2008 dostali do redakcie typ, že
v čestnej stráži prezidenta SR pôsobia nezákonne povýšení dôstojníci. Následne zistili, že pochybnosti
o povyšovaní zistila aj Inšpekcia MO SR. Dôvodom nezákonného povýšenia mal byť nedostatočne

odslúžený počet rokov. V redakcii považovali tieto informácie za dôležité, týkajúce sa verejného záujmu.
Prípadu sa venovali asi rok a pol, vyšlo 11 článkov a 2 komentáre, autorom, okrem jedného komentára
bol svedok. Armádna komisia na odvolanie navrhovateľa, potvrdila, že tento bol nezákonne povýšený.
Aj proti jej rozhodnutiu sa navrhovateľ odvolal a vec bola opätovne vrátená armádnej komisii, ktorá
o nezákonnom povýšení rozhodla opätovne. Vo veci napokon rozhodovala komisia ministra obrany,

ktorá rozhodla v tom zmysle, že povýšenie je platné. Na vec sa pýtal aj ministra p. C., ktorý mu
nevedel odpovedať a snažil sa komunikovať s navrhovateľom, ktorý ho odkázal na hovorcu. Navrhovateľ
nikdy nepožiadal o uverejnenie opravy a tieto články nespochybnil. Pred napísaním sporného článku "
Nezákonne povýšený dôstojník vraj utrpel poruchu zdravia" svedok kontaktoval hovoru MO SR p. O. a
dopytoval sa na S.. Q. E., bývalého veliteľa čestnej stráže prezidenta SR. Hovrca mu odpovedal, že p.

E. utrpel zranenie. V článku uverejnil doslovnú citáciu toho, čo odpovedal hovorca p. O.. Zvyšný obsah
článku tvoril tzv. backround, teda genéze prípadu. Na otázku, či pri písaní článkov mal k dispozícii aj
príslušnérozhodnutiavovecipovýšenianavrhovateľa,uviedol,žerozhodnenepublikovalto,čobynemal
overené a nechcel poškodiť navrhovateľa, hľadal len objektívnu pravdu. Svedok uviedol, že skutočnosť,
že došlo k pracovnému úrazu navrhovateľa považoval za zaujímavú a išlo o bežnú mediálnu prax, že

ak sa v rámci určitého prípadu vyskytne novinka, táto sa uverejní aj tzv. backroundom.

Svedkyňa Ľ. F., blízka rodinná priateľka navrhovateľa, potvrdila, že na internete si prečítala článok s
názvom, že navrhovateľ utrpel úraz. Dosť sa tomu čudovala, keďže navrhovateľ v tom čase pracoval
blízko jej pracoviska a často sa stretávali. Vedela, že mu nič nie je a ide klamstvo. Článok si prečítali

aj kolegyne svedkyne, ktoré navrhovateľa poznali, taktiež bratia navrhovateľky a vedúce folklórneho
súboru, ktorého členkou je svedkyňa. Uviedla, že každému musela vysvetľovať, že sa navrhovateľovi
nič nestalo. Upresnila, že známi sa pýtali na úraz. Zároveň konštatovala, že videla na navrhovateľovi,
ako ho to trápi.

Zo svedeckej výpovede A. S., kamaráta navrhovateľa, je zrejmé, že svedok potvrdil tú skutočnosť, že
eštepredvydaníminkriminovanéhočlánkusavnovináchatelevíziipísalo,ženavrhovateľbolnezákonne
povýšený. Už vtedy sa viacerí známi z Trenčianskej Teplej a MOSR pýtali, preto sa navrhovateľ sám
povýšil. Svedok týmto ľuďom vysvetľoval, že to nie je možné. Po publikovaní predmetného článku sa
známi opätovne dotazovali, čo sa navrhovateľovi stalo. Musel im vysvetliť, že to čo je v článku uvedené

niejepravdaanavrhovateľjevporiadku. Potvrdil,žesičlánoknásledneprečítal. Upresnil,ževsúvislosti
s inkriminovaným článkom sa ľudia pýtali na zdravie navrhovateľa, chceli vedieť, čo sa mu stalo. Svedok
uviedol, že nepravdivosť článku videl v tom, že sa písalo o ujme na zdraví navrhovateľa, čo nebola
pravda.

Zo svedeckej výpovede Z. D. súd zistil, že tento vykonával funkciu šéfredaktora www.aktuálne.sk v
rozhodnom období. Uviedol, že kauzou navrhovateľa sa začali zaoberať na základe typu, že v útvare
Čestnej stráže prezidenta SR velí dôstojník, ktorý nemá odslúžený dostatočný počet rokov, aby mohol
túto funkciu zastávať. Pamätal si tú skutočnosť, že vecou sa zaoberali aj rôzne vojenské komisie sozáverom, že v otázke povýšenia nebolo všetko v poriadku, až napokon vtedajší minister obrany p. C.
potvrdil vymenovanie navrhovateľa do hodnosti plukovníka. Inkriminovaný článok sa venoval úrazu,
ktorý mal utrpieť p. E., tak ako to uviedol hovorca MO SR. Navrhovateľ sa nedomáhal opravy v zmysle

tlačového zákona a až po roku po jeho publikovaní bol doručený návrh na začatie konania. Zdôraznil,
že zo strany odporcu došlo k dopytu na hovorcu MO SR, z ktorého bolo jednoznačne zrejmé, že
odporca mal záujem o informácie o S.. Q. E.. Ostatné informácie v inkriminovanom článku overované
neboli, nakoľko boli publikované už pred tým. V čase, keď bol publikovaný článok ohľadom úrazu
navrhovateľa, v redakcii disponovali informáciami o tom, že navrhovateľ už nie je veliteľom čestnej

stráže a taktiež informáciami, že vo veci povýšenia navrhovateľa už bolo vydané konečné rozhodnutie,
ktoré predchádzajúce rozhodnutie zmenilo. Účelom publikovania článkov nebolo kritizovať navrhovateľa
ale štátne orgány. Počas celého obdobia, čo sa odporca venoval kauze navrhovateľa, ho navrhovateľ
nekontaktoval, nepožiadal o ospravedlnenie alebo uverejnenie tlačovej opravy.

Svedok P.. M. E. označil vzťah k navrhovateľovi ako kolegiálny, neskôr prerástol do vzťahu priateľského,

pričom sa poznajú 8-10 rokov. Prvýkrát si prečítal článok o nezákonnom povýšení na internete, neveril
tomu, čo v ňom bolo uvádzané, keďže v rezorte pracuje v vedel, že takýmto spôsobom ( ako bolo
publikované) nemohol byť navrhovateľ povýšený a keby sa tak prípadne stalo, povýšenie by mu odňali.
Skutočnosti publikované v článkoch považoval za klamstvo. Po uverejnení článkov sa svedka rôzni ľudia
z rezortu aj mimo neho, pýtali, ako to bolo s povýšením navrhovateľa. Vždy sa im snažil vysvetliť, že

publikované informácie nie sú pravdivé, že povýšenie má určitý proces, platia pri tom určité pravidlá,
ktoré musia byť dodržané. V týchto ľuďoch napriek tomu zostalo podozrenie a autorita navrhovateľa
utrpela.Ajpozverejneníinkriminovanéhočlánkuoúrazemalsvedokopätovneviacerotelefonátovasám
zostal vydesený. Navrhovateľ bol prevelený do Trenčína, čo podľa názoru svedka, súviselo s článkami,
ktoré ak by neboli publikované, navrhovateľ by bol doposiaľ veliteľom Čestnej stráže prezidenta SR. U

navrhovateľa sa nepočítalo s jeho pôsobením v Trenčíne a prevelenie mu bolo oznámené zo dňa na
deň. Svedok aj spoloční známi boli prekvapení, pre navrhovateľa to musel byť šok.

Svedok Q. E., otec navrhovateľa, v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že navrhovateľ pôsobil
temer celú svoju armádnu kariéru v prezidentskej stráži. V roku 2008 sa začala jeho šikana, začali

vychádzať články, v ktorých sa písalo, že sa sám povýšil, neoprávnene bral peniaze a užíval hodnosť.
Po zverejnení týchto článkov sa na svedka obracali ľudia- známi, aj z práce- s tým, aby im vysvetlil,
čo sa stalo. Hoci im vec vysvetlil, nemal pocit, že by tom aj verili, skôr verili tomu, čo bolo napísané.
Syna stretol aj p. A. C., ktorý sa navrhovateľa na celú záležitosť pýtal a povedal, že keďže bol sám na
vojne, vie , že navrhovateľ sa sám povýšiť nemohol. Spomenul ďalej rodinné stretnutie v roku 2008, kedy

jeho sestra navrhovateľovi vykričala skutočnosti, ktoré sa v novinách písali, teda nezákonné povýšenie
a branie platu. Hoci sa jej svedok snažil vec vysvetliť, neuverila mu,, hovorila mu, čo to má za syna.
Ostatní prítomní na oslave sa k tomu nevyjadrovali. Zmenilo sa správanie aj ľudí na dedine, najskôr
sa vypytovali, čo sa vlastne stalo a chceli počuť náš názor, avšak neskôr sa nás stránili. Po uverejnení
článku o úraze, svedka ako aj jeho manželku mrzelo, že niekto zneužil úraz, ktorý sa stal menovcovi

navrhovateľa na jeho očiernenie. V súvislosti s tým, čo bolo o navrhovateľovi popísané, svedok uviedol,
že on ako aj jeho manželka túto vec ťažko znášali, manželka mala poruchy spánku. Uviedol súdu, že
na syna sú ako rodičia hrdí.

Podľa§11Občianskehozákonníka(ďalejlen"OZ")fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonov na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej

úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia
vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že v časti nároku na poskytnutie primeraného
zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia je tento dôvodný. V časti nároku o náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch naopak súd návrh zamietol.

Za účelom ustálenia právnych a teoretických východísk samotného súdneho rozhodnutia, súd uvádza,
že právo na ochranu osobnosti ( a teda jej jednotlivých zložiek demonštratívne vymenovaných v
ustanovení § 11 OZ) predstavuje osobnostné právo, ktorého účelom je zabezpečiť ochranu jednotlivých
zložiek osobnosti každej fyzickej osoby. Ochrana osobnosti v občianskoprávnej rovine vychádza z
všeobecne akceptovanej premisy, že každá ľudská bytosť v sebe integruje viaceré univerzálne zložky

osobnosti, ktorých jedinečnosť a nedotknuteľnosť je nutné zabezpečiť a chrániť aj prostredníctvom
právnych noriem. Občiansky zákonník umožňuje fyzickej osobe, osobnostných zložiek ktorej sa dotkol
neoprávnený zásah inej osoby ( či už fyzickej alebo právnickej), obrátiť sa na súd a domáhať sa
ochrany prostredníctvom negatórnej žaloby ( upustenie od neoprávnených zásahov), reštitučnej žaloby
( odstránenie následkov už uskutočnených neoprávnených zásahov) a satisfakčnej žaloby ( poskytnutie

primeraného zadosťučinenia). V prípade, že takéto zadosťučinenie sa javí ako nedostatočné, najmä s
prihliadnutím na zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere, zákon
priznáva aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predmetom tohto konania bol nárok
navrhovateľa na zverejnenie ospravedlnenia odporcom a zároveň, vzhľadom na zníženie dôstojnosti
a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch.

I.

V časti nároku o poskytnutie morálnej satisfakcie v podobe zverejnenia ospravedlnenia súd uvádza, že

považuje uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný, hoci súd využil právnu možnosť čiastočnej úpravy,
resp. korekcie znenia samotného ospravedlnenia.

Súd vychádzal v prvom rade zo záveru, že predmetným článkom nesporne došlo k zásahu do
cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa uvádzaním skutočností, že navrhovateľ bol povýšený do

hodnosti plukovníka a veliteľa Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky nezákonne. Ochrana
osobnosti v sebe zahŕňa ochranu viacerých ( a v ustanovení § 11 OZ len demoštratívne uvedených)
imateriálnych stránok osobnosti každého človeka. Cieľom zákonnej úpravy nepochybne je zabezpečiť
nedotknuteľnosť jednotlivých osobnostných stránok každého človeka, ktorý je ich nositeľom a ktorému
sa aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky poskytuje ich ochrana. Jedným z dielčích osobnostných

práv je aj právo každej fyzickej osoby na ochranu a zachovanie občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Aj toto právom formulované pomenovanie v sebe zahŕňa viaceré aspekty ľudskej osobnosti, kedy sa
predmet ochrany vzťahuje na česť a dôstojnosť fyzickej osoby v jej rozmanitých spoločenských a
sociálnych vzťahoch. Predmetom ochrany je v tomto prípade aj česť občana v odborných a pracovných
kruhoch. Súd je v prípade ustaľovania existencie zásahu do práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti

povinný skúmať, či zásah, ktorého sa dopustila iná osoba( či už fyzická alebo právnická) je objektívne
spôsobilý privodiť fyzickej osobe ujmu, prejavujúcu sa nielen vo vzťahu k spoločnosti ako takej, ale aj
ku konkrétnym jednotlivcom, alebo skupinám osôb. Nakoľko škála realizácie neoprávnených zásahov
je veľmi široká, vždy je nutné skúmať aj okolnosti, za ktorých k zásahu došlo a celkový kontext konania
osoby zasahujúcej do práva na ochranu osobnosti.

V tejto súvislosti súd uvádza, že za zásah je nesporne možné považovať aj nepravdivé tvrdenie,
zverejnené na fóre, ktorého ohlas je prístupný širokému okruhu jej užívateľov alebo príjmateľov. Ako už
bolo vyššie uvedené, predmetom tohto konania, a teda predmetom skutkového a právneho prieskumu,je článok, zverejnený na stránke www.aktuálne.sk dňa 23.2.2010 s názvom " Nezákonne povýšený
dôstojník vraj utrpel poruchu zdravia". Súd, vychádzajúc z obsahu samotného článku, ako aj z
jednotlivých tvrdení, v ňom uvádzaných ( ktoré sú bližšie špecifikované na strane 9 a 10 tohto rozsudku)

konštatuje, že na viacerých miestach tohto článku bol prezentovaný skutkový fakt, že navrhovateľ
bol nezákonne povýšený alebo že získal hodnosť nezákonne. Toto tvrdenie bolo uvedené jednak v
samotnomnázvečlánku,akoajpriviacerýchkonštatáciáchvsamotnomobsahučlánku.Vtejtosúvislosti
nemožno súhlasiť s názorom, že išlo zo strany autora o hodnotiace úsudky, nakoľko pravdivosť tohto
tvrdenia sa dá nesporne dokázať, resp. vyvrátiť. Hoci z názvu článku vyplýva, že jeho obsahom by

mal byť primárne opis skutočností súvisiacich s pracovným úrazom navrhovateľa, je nepochybné, že
obsahuje aj genézu celej " kauzy" navrhovateľa, ktorej boli venované viaceré články a komentáre na
stránke www.aktuálne.sk ako aj v iných médiách. Autor článku pojem " nezákonne povýšený dôstojník",
" nezákonné povyšovanie" použil nielen pri opise celkovej genézy prípadu, ale aj v časti článku, kde sa
venuje údajnému pracovnému úrazu navrhovateľa.

Súd však považuje tvrdenia uvádzané v tomto článku, ktoré konštatujú nezákonnosť povýšenia
navrhovateľa do hodnosti plukovníka a veliteľa Čestnej stráže prezidenta SR za nepravdivé. V
prvom rade poukazuje na konečné rozhodnutie príslušného správneho orgánu vo veci a to v rámci
správneho konania- Rozhodnutie č. OÚ 16-14/2009 zo dňa 18.5.2009, vo výroku ktorého došlo k zmene
rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR č. ŠBPeM-19/2009 z 30.1.2009. V rámci

výroku tohto konečného a právoplatného rozhodnutia sa zmenil pôvodný personálny rozkaz náčelníka
Vojenskej kancelárie Prezidenta SR č. 42 zo dňa 29.11.2005 oproti pôvodnému zneniu v podstate tak,
že aplikujúc odlišný právny predpis odvolal navrhovateľa z doterajšej funkcie a súčasne ho povýšil do
vojenskej hodnosti plukovníka a do funkcie veliteľa útvaru Čestnej stráže prezidenta SR. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia je zrejmé, že v pôvodnom personálnom rozkazu nebol použitý správny právny predpis,

upravujúcipodmienky,nakoľkokonanieopovýšenízačaloeštezaúčinnostipredchádzajúcehoprávneho
predpisu. Navrhovateľ spĺňal všetky podmienky povýšenia, čo príslušný orgán nesporne konštatoval.
Súd v tomto prípade je povinný vychádzať z tohto právoplatného rozhodnutia, nakoľko vo veci rozhodol
príslušný správny orgán, rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou na súde a je vo výroku jednoznačné.
Hoci je pravdou, že v otázke skúmania zákonnosti povyšovania navrhovateľa do hodnosti plukovníka,

boli vydané viaceré rozhodnutia príslušných správnych orgánov, konečným a záväzným rozhodnutím,
je práve vyššie uvedené rozhodnutie zo dňa 18.5.2009, ktorým sú ostatné správne orgány viazané.
Nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že napriek tomuto konečnému rozhodnutiu bolo povýšenie aj
tak nezákonné. Súd má za to, že z obsahu a kontextu celého posudzovania zákonnosti povyšovania
navrhovateľa je zrejmé, že k pochybeniu došlo jedine na strane príslušného orgánu, ktorý prvotne

o povýšení rozhodol, ale len v tom zmysle, že na danú vec neaplikoval správny právny predpis,
avšak prvotné rozhodnutie vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu. Záverom súd uvádza, že
príslušný správny orgán, preskúmavanie záverov ktorého nie je v právomoci súdu v občianskoprávnom
konaní a teda výrokom správneho rozhodnutia je súd viazaný, potvrdil menovanie navrhovateľa do
hodnosti plukovníka a konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok, v dôsledku čoho, pre

účely tohto konania možno ustáliť záver, že uvádzanie tvrdení o nezákonnom povýšení navrhovateľa v
inkriminovanom článku, predstavovalo zverejňovanie nepravdivých faktov o navrhovateľovi.

Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na časové súvislosti zverejnenia týchto tvrdení v článku zo
dňa 23.2.2010.V tomto období bolo konečné rozhodnutie správneho orgánu právoplatné, pričom z

vykonaného dokazovania ( svedok X. B. D.) ako aj z obsahu samotného článku je zrejmé, že odporca o
tejto skutočnosti vedomosť mal. O to zarážajúcejšie je, že hoci sa v článku spomína aj toto rozhodnutie,
ktoré je označené ako definitívne, je hneď následne uvedené, že navrhovateľ " o nezákonne získanú
hodnosť plukovníka nepríde". Súd tiež nemohol opomenúť aj celkový kontext článku, kde sa autor
vôbec nezaoberal obsahom konečného rozhodnutia, resp. jeho odôvodnením a uvádza : "dodnes

zostáva záhadou, ako sa komisia, ktorá rozhodovala o nezákonne povýšenom dôstojníkovi, vyrovnala
s jeho nedostatočným počtom rokov." Súd sa preto prikláňa k argumentácii navrhovateľa, že článok po
obsahovej stránke nevykazoval znaky objektivity a neumožňoval bežnému čitateľovi urobiť si na celú
"kauzu" vlastný, neskreslený názor.

Ako už bolo vyššie uvedené, takéto nepravdivé tvrdenie ( viackrát opakované) bolo spôsobilé objektívne
zasiahnuť do občianskej cti navrhovateľa, a to najmä do jej čiastkovej zložky- cti v odborných kruhoch.
Je totiž nepochybné, že navrhovateľ zastával mimoriadne prestížnu funkciu veliteľa Čestnej stráže
prezidenta SR, a súd si dovoľuje konštatovať, že z pohľadu laickej verejnosti vzbudzuje tento statusnavrhovateľa prirodzený pozitívny ohlas a záujem. Tým, že navrhovateľ publikoval v článku nepravdivé
tvrdenie, že navrhovateľ bol to tejto hodnosti povýšený nezákonne, pričom v obsahu samotného článku
poukazuje aj na výhody, ktoré mali byť navrhovateľovi nezákonne poskytované, jednoznačne vo vzťahu

k laickej verejnosti vzbudil pochybnosti o zákonnosti priznania tejto hodnosti vo vzťahu k navrhovateľovi.
Tentočlánokbolzároveňzverejnenýnaverejneprístupnejinternetovejstránke,ktorejširokúnávštevnosť
navrhovateľ v konaní preukázal. K predmetnému článku bolo možné sa jednoducho dostať a zjavne
vzbudil záujem ľudí, aj z blízkeho okolia navrhovateľa( svedkovia potvrdili, že článok, čítali a že viacerí
ľudia sa ich dopytovali na jeho obsah). Hoci je navrhovateľ verejným činiteľom a musí zniesť viac

publicity ako bežný občan, neznamená to, že médiá s celoštátnou pôsobnosťou môžu bez sankcií,
zverejňovať o ňom nepravdivé informácie. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
zverejnenie takejto nepravdivej informácie, bolo objektívne spôsobilé podkopať autoritu navrhovateľa v
rámci Armády Slovenskej republiky, ktorej príslušníkom bol, a ktorej profesionálne vzťahy sú budované
aj na princípe nadriadenosti a podriadenosti a potreby udržania autority najmä veliacich dôstojníkov.

Nakoľko teda došlo k zásahu do cti a občianskej dôstojnosti navrhovateľa konaním odporcu,
súd považoval za dôvodné priznanie morálnej satisfakcie v podobe uloženia povinnosti zverejniť
ospravedlnenie v znení, uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
zaužívanú súdnu prax, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( napr.
rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 18/92), z ktorých je zrejmé, že obsah a forma samotného ospravedlnenia

podlieha korekcii súdu v závislosti od posúdenia primeranosti ako aj s prihliadnutím na účel inštitútu
ochrany osobnosti. Súd aj v tomto prípade pristúpil k zmene formulácie samotného navrhovaného petitu
v časti nároku na zverejnenie ospravedlnenia, keď oproti navrhovanému zneniu zaviazal odporcu na
zverejnenie ospravedlnenia v štandardnom písme a v štandardnej veľkosti ( Times New Roman, vo
veľkosti 12) oproti pôvodne navrhovanej veľkosti písma 13, resp. 7 mm a veľkým tlačeným písmenám.

Súd prispôsobil veľkosť písma tomu písmu, v akom bol uverejnený sporný článok, pričom možno uviesť,
že v prípade dodržania rozsahu petitu v tomto určení, by samotné ospravedlnenie bolo neprimerane
rozsiahle ( čo do zobrazenia na webovej stránke). Súd v rámci ospravedlnenia tiež vynechal uvedenie
tej časti výroku, že v článku boli uverejnené osočujúce informácie a zostal len pri formulácii, že sa
jednalo o tvrdenia nepravdivé, nakoľko podľa názoru súdu, v článku uvádzané tvrdenia nedosahovali

intenzitu osočenia, v zmysle zámerného negatívneho vykreslenia navrhovateľa. Okrem toho súd
preformuloval znenie posledného odseku ospravedlnenia a formuláciu " si považujeme za povinnosť
verejne uviesť" zmenil na " v tejto súvislosti uvádzame". Je to súd, ktorý ukladá odporcovi povinnosť
zverejniť ospravedlnenie, pričom formulácia, že si to za povinnosť považuje samotný odporca, odporuje
charakteru a zmyslu samotnej satisfakčnej žaloby.

Čo sa týka ďalšieho nepravdivého tvrdenia odporcu v spornom článku, teda tvrdenia, že navrhovateľ
mal utrpieť úraz, súd v tejto otázke dáva za pravdu odporcovi a stotožňuje sa s jeho skutkovou aj
právnou argumentáciou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca( resp. redaktor a autor
článku B. X.) sa dopytoval na navrhovateľa (a to jednoznačným a nezameniteľným spôsobom uvedením

mena priezviska, hodnosti, ako aj vykonávanej funkcie) priamo vtedajšieho hovorcu MO SR. Bol
to hovorca, ktorý odporcu informoval o pracovnom úraze p. E. ( a hoci v odpovedi tohto neoznačil
krstným menom a hodnosťou, súd má za to, že odporca sa mohol dôvodne domievať, že išlo o
navrhovateľa, nakoľko išlo o odpoveď na konkrétnu otázku, v ktorej bol navrhovateľ jednoznačne a
nezameniteľne špecifikovaný) a jeho vyjadrenie bolo doslovne prevzaté do citácie v obsahu samotného

článku. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve
vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za obsah informácie, ktorú poskytol orgán
verejnej moci, ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia alebo právnická
osoba zriadená zákonom, ak je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v agentúrnom
spravodajstve v pôvodnom znení a jej spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil jej pôvodný obsah.

Znamená to, že odporca za obsah a nepravdivosť tejto zverejnenej informácie nezodpovedá, nakoľko
mu bola poskytnutá priamo príslušným štátny orgánom. Povinnosť následne overovať takto poskytnutú
informáciu mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, čo napokon osvedčuje aj ospravedlnenie
samotného ministerstva odporcovi. Navrhovateľ v návrhu nežiadal ospravedlnenie za toto tvrdenie,
resp. do obsahu petitu nezakomponoval uvedenie pravdivého tvrdenia v tejto otázke.

II.Súd návrh navrhovateľa, v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamietol a to najmä z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v bremena tvrdenia, s prihliadnutím na časové súvislosti zverejnenia sporného
článku a viazanosť súdu rozsahom návrhu na začatie konania.

V zmysle všeobecnej koncepcie procesnej povinnosti dokazovania v sporovom konaní, súd uvádza, že
povinnosťou navrhovateľa v konaní ( v prípade, že chcel dosiahnuť úspech v podobe vyhovenia jeho
návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy) bolo preukázanie existencie troch základných hmotnoprávnych
podmienok. Prvou je existencia neoprávneného zásahu odporcu do práv na ochranu osobnosti

navrhovateľa ( čo bolo v konaní preukázané). Druhým predpokladom je vznik samotnej škody, v tomto
prípade vznik značnej ujmy na osobnostných právach navrhovateľa. Tretím elementom je existencia
príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vznikom ujmy. Možno ustáliť, že v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ, je teda povinnosťou navrhovateľa osvedčiť porušenie
povinnosti na strane odporcu, vznik závažnej ujmy na svojich právach a to v intenzite, pri ktorej
nepostačujepriznaniezadosťučineniavinejpodobe,aexistenciupríčinnejsúvislosti.Vprípade,žejedna

z týchto zákonných podmienok splnená nie je ( alebo jej existencia nie je navrhovateľom preukázaná),
spôsobuje to nedôvodnosť uplatneného nároku a zamietnutie návrhu ako takého súdom.

Súd konštatuje, že hoci navrhovateľ preukázal existenciu neoprávneného zásahu do svojich
osobnostných práv ( zverejnením nepravdivých tvrdení, objektívne spôsobilých privodiť ujmu),

nepodarilo sa mu osvedčiť a preukázať vznik značnej ujmy na týchto právach a taktiež v rozsahu
ním uvádzaných a tvrdených následkov, ani príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom ( teda
publikovaním článku "Nezákonne povýšený dôstojník vraj utrpel poruchu zdravia" dňa 23.2.2010) a
týmito následkami. V prvom rade treba uviesť, že náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje mimoriadnu
sankciu v prípade porušenia práva na ochranu osobnosti, ktorá predpokladá existenciu takéto zásahu,

ktorá sa v intenzívnej miere prejaví na jednotlivých zložkách osobnosti človeka ( zákon vymedzuje pre
tieto účely pojem " v značnej miere"). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyplýva, že za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za
ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by

predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase ( tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a
pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Súd v tomto prípade uvádza, že všetky dôsledky, ktoré navrhovateľ uvádza a ktoré mali osvedčiť
existenciu zásahu do jeho osobnostných práv v značnej miere, nastali ešte pred uverejnením článku

dňa 23.2.2010. Súd má za preukázané, že došlo k preloženiu navrhovateľa do Trenčína, avšak k
tomuto došlo ešte pred publikovaním sporného článku ( ku dňu 1.2.2010). Ak aj navrhovateľ pociťoval
toto preloženie, ako následok publikovania jednotlivých článkov v rokoch 2008 až 2010, nemožno ho
za žiadnych okolností chápať ako následok článku zo dňa 23.2.2010, ktorý je ako jediný predmetom
prieskumu v tomto konaní. Súd je aj v konaní o ochranu osobnosti viazaný rozsahom samotného návrhu,

určeným jednotlivými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ žiadal preskúmať
jediný zásah do jeho práv v podobe zverejnenia článku zo dňa 23.2.2010, za ktorý zároveň žiadal
ospravedlnenie, súd aj pri skúmaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musí tento skutkovo
vymedzený rozsah rešpektovať a skúmať len to, aký konkrétny následok spôsobila publikácia práve
tohto článku. Znamená to, že následkom zverejnenia článku dňa 23.2.2010 rozhodne nebolo prevelenie

navrhovateľa na iné miesto do Trenčína.

Súd v tejto súvislosti vychádzal aj zo svedeckých výpovedí a to najmä svedka S., E., E. a svedkyne
F., ktorí v podstate zhodne uvádzali následky spojené s uverejňovaním článkov o navrhovateľovi,
opisujúcich jeho nezákonné povýšenie, avšak v kontexte časového rámca 2008 až 2010. Svedok E.

vo svojej výpovedi spomínal viaceré články, po ktorých sa mu mali ozývať ľudia z rezortu aj mimo
neho. Rovnako svedok E.K. vo svojej výpovedi poukazoval na viaceré články, následkom zverejnenia
ktorých bolo, že sa mu začali ozývať ľudia, pýtať sa na navrhovateľa. Spomenul aj rodinné stretnutie,
kde dokonca rodinný príslušník sa mal vyjadriť voči navrhovateľovi negatívne, avšak aj toto stretnutie( a
teda aj tento následok) nastal v roku 2008. V rovnakom duchu sa vyjadril aj svedok S., ktorý spomenul

tú skutočnosť, že ešte pred vydaním sporného článku sa v médiách písalo, že navrhovateľ bol
nezákonne povýšený a už vtedy sa jeho známy dotazovali, prečo sa navrhovateľ sám povýšil. V kontexte
týchto výpovedí súd preto uvádza, že je temer nemožné, vymedziť rozsah následku zverejneniainkriminovaného článku, nakoľko je zrejmé, že aj samotní svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach
referovali o následkoch spôsobených v podstate celou "kauzou", v širšom časovom horizonte.

Okrem toho, svedkovia ( S., F.) uvádzali, že po zverejnení predmetného článku dňa 23.2.2010 sa
okolie dotazovalo na zdravie navrhovateľa, resp. to, či je navrhovateľ v poriadku ( a nie na otázku
nezákonného povyšovania navrhovateľa- pozn. súdu ). Ako bolo ale vyššie ustálené, odporca za
zverejnenie nepravdivej informácie o úraze navrhovateľa nenesie zodpovednosť ( teda v tomto prípade
absentuje aj existencia neoprávneného zásahu), preto je toto ich tvrdenie pre účely posúdenia vzniku

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, irelevatné. Hoci je nepochybné, že zverejnením článku sa
" kauza" opätovne otvorila, resp. dostala do povedomia, nebolo v konaní preukázaný nesporný a
intenzívny následok tohto zásahu. Hoci bolo preukázané, že články o navrhovateľovi spôsobili určitý
ohlas medzi verejnosťou, nebolo to spôsobené výlučne článkom zo dňa 23.2.2010, ale naopak tento
ohlas vyvolali v dlhšom časovom horizonte viaceré články, zaoberajúce sa touto témou, voči ktorým sa
však navrhovateľ nikdy neohradil, ani nežiadal zverejnenie opravy.

Navrhovateľ súdu uviedol, že následkom uverejnenia článku bola aj strata autority, resp.
znegativizovanie morálneho profilu navrhovateľa v odborných, teda armádnych kruhoch. Tento následok
však nebol preukázaný. Naopak, súd poukazuje na tvrdenie svedka E., ktorý konštatoval, že obsahu
článkov a v nich uvedených tvrdení o nezákonnom povýšení navrhovateľa neveril a zdôraznil, že keďže

sám pôsobil v rezorte, vedel, že takýto spôsob povýšenia nie je možný.

Súd ďalej vychádzal aj z toho, že na strane navrhovateľa nedošlo, napriek preveleniu do Trenčína, k
žiadnym iným následkom v podobe jeho degradácie v rámci dôstojníckej hodnosti, zníženiu funkčného
platu, alebo zníženiu výsluhového dôchodku. Súd taktiež nemôže opomenúť ani tú skutočnosť, že

navrhovateľ ( s výnimkou negatívnej reakcie jeho príbuznej- tety na rodinnej oslave) netvrdil, že by
články spôsobili iný následok v jeho rodinnom alebo spoločenskom živote, teda že by prišiel o priateľov,
alebo že by sa k nemu negatívne stavali ostatní rodinní príslušníci. Naopak, otec navrhovateľa p. Q. E.,
súdu uviedol, že napriek všetkému je spolu s matkou navrhovateľa, na svojho syna hrdý. Taktiež ostatní
svedkovia, v podstate všetko známy alebo priatelia navrhovateľa, neuviedli súdu jediné tvrdenie, ktoré

by osvedčovalo vznik ich negatívneho postoja k navrhovateľovi, resp. tvrdenie, ktoré by osvedčovalo, že
skutočnosťami uvádzanými v článku boli vo vzťahu k navrhovateľovi akýmkoľvek spôsobom ovplyvnení.

Súd taktiež prisvedčil argumentácii odporcu v tomto konaní, že navrhovateľ podal návrh až rok po
zverejnené inkriminovaného článku, čo hoci nepriamo, ale predsa len podporuje prijatie záveru o tom, že

ujmu,ktorábolaspôsobenánaosobnostnýchprávachnavrhovateľa,sámichnositeľnemoholpovažovať
asubjektívnepociťovaťzamimoriadneintenzívnuazávažnú.Nehovoriacotom,žeinkriminovanýčlánok
zo dňa 23.2.2010 bol, na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania, posledným zo série článkov
zaoberajúcich sa témou údajne nezákonného povyšovania navrhovateľa, pričom tieto začali vychádzať
už v roku 2008 a kontinuálne sa objavovali aj v priebehu nasledujúcich rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, ktoré nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd
konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní preukázať vznik závažnej ujmy na osobnostných
právach, resp. zníženie svojej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere a to najmä z
tohto dôvodu, že ním popísané a svedkami tvrdené rozhodujúce následky neboli v príčinnej súvislosti

so zverejnením sporného článku zo dňa 23.2.2010. Súd preto návrh na náhradu nemajetkovej ujmy
zamietol.

O náhrade trov konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.