Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107221973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7107221973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu 1) W.U. D., S., Y. X,2) V.. P. Š.,
Košice, Y. X U. 3) H.. Z. Č.B.ej, S., Y. XX, všetkých zastúpených JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou,
Advokátska kancelária ALENA ZADÁKOVÁ & spol., Košice, Kováčska 32, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanejSlovenskárepublika,ŠtátnedivadloKošice,Košice,Hlavná58,IČO:XXXXXXXX,zastúpenej
JUDr. Milanom Knopom, advokátom, Košice, Krmanova 1, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 35C/168/2007-219 z 18.9.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 364,40 € a žalovaná je povinná
ju zaplatiť zástupkyni žalobcov JUDr. Alene Zadákovej, advokátke, Advokátska kancelária ALENA
ZADÁKOVÁ & spol., Košice, Kováčska 32, IČO: XX XXX XXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Košiciach, zapísanej v Katastri nehnuteľnosti (ďalej len KN)
Okresného úradu Košice pre okres Košice I, obec Košice - Staré mesto a k. ú. W. Q., na LV č.XXXX ako
parc. registra „C“ č.70/06 o výmere 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to žalobca v 1.rade v podiele
1/4 k celku, žalobkyňa 2.rade v podiele 1/4 k celku a žalobkyňa v 3.rade v podiele 3/6 k celku a žalovanej

uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania 4 054,05 € predstavujúcich uhradený súdny poplatok
428 € a trovy právneho zast. 3 626,05 €, a to „k rukám“ ich zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobcovia žalobou, podanom na ňom 24.11.2006,
domáhali (konanie bolo vedené pod sp. zn. 35C/218/2006), že na základe čiastočného späťvzatia
žaloby uznesením 35C/218/2006-24 z 1.8.2007 konanie v časti o určenie, že žalobcovia v „1.-4.rade“ sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Košice - Staré Mesto a zapísané
v KN Správy katastra Košice, pre k. ú. W. Q., na LV č.XXXX, ako parc.č.70/7 - zastavané plochy a

nádvoria, o výmere 77 m2 zastavil, nárok žalobcov v prevyšujúcej časti o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Košice - Staré Mesto a zapísané v KN Správy katastra Košice,
pre k. ú. W. Q., na LV č.XXXX, ako parc.č.70/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2 vylúčil
na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté aj o trovách konania a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.8.2007). Ďalej uviedol čím žalobcovia
odôvodnili pôvodnú žalobu (takmer doslovne ju opísal), vedenú pod sp. zn. 35C/218/2006, ako sa
žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním, doručeným mu 13.3.2008, aké stanovisko podali žalobcovia

k vyjadreniu žalovanej, podaním doručeným mu 28.4.2008 (žaloba, ako aj stanovisko žalobcov bolo
žalovanej doručené a rovnako tak bolo doručené jej vyjadrenie žalobcom, preto nie je potrebné,
ani účelné obsah týchto podaní tu opakovať), reprodukoval podstatný obsah prednesu zástupkyne
žalobcovažalobkynev2.radenapojednávaní20.5.2008,naktoromžalobcoviadoplnilisvojevyjadrenia,ako aj prednesu zástupkyne žalovanej na tomto pojednávaní, ako sa vyjadrila žalovaná v podaní
z 12.6.2008), ktorým doplnila svoje vyjadrenia a ako žalobcovia reagovali stanoviskom z 20.8.2008
(vyjadrenie žalovanej bol žalobcom doručené a stanovisko žalobcov bolo doručené žalovanej, preto

obsah týchto podaní nebolo potrebné, ani účelné opakovať). Vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými
vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, konkrétne, čo zistil z výpisu pozemkovej knihy vložky č.2149
k. ú. S. z 26.3.1991, z Geometrického plánu (ďalej len GP) č.987/93 na majetkoprávne vysporiadanie
a odčlenenie parc.č.70/3,73/1,73/2,74/1,74/2,70/6,70/7 z 5.10.1993, overeného 25.10.1993, z návrhu
na záznam z 11.3.1994, z kópie z katastrálnej mapy z 8.7.2008, z identifikácie parciel zo 7.7.2008,

z pripojeného spisu 19C/229/1993 Obvodného súdu Košice 2, zo Záznamu z fyzického odovzdania
nehnuteľnosti na Q. XX z 21.2.1995, z darovacej zmluvy z 3.5.2002 a 12.1.2006, z ohliadky dotknutých
nehnuteľností, vykonanej 22.1.2013 a z výpisu z LV č.XXXX U. Č..XXXXX pre obec Košice - Staré
Mesto, k. ú. W. Q. z 18.9.2014. Citujúc znenie § 80 písm. c) O. s. p., § 132 ods.1,§ 134 ods.1,3,§ 129
ods.1,§ 130 ods.1,§ 136,§ 137 ods.1 a § 628 ods.1 O. z. konštatoval, že vychádzajúc z § 80 písm.
c) O. s. p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý

právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, že takéhoto určenia sa však môže domáhať len vtedy,
ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho
právne postavenie bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté, tzn., že tu musí existovať aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý je ohrozením jeho právneho postavenia a
ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom a, že povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého

právnehozáujmunaurčení,čiprávnyvzťahaleboprávotujealebonieje,vkonanízaťažuježalobcu.Mal
„sa“ za to, že žalobcovia jednoznačne majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva jeho
cestou, pretože ich právne postavenie, čo sa týka dotknutej parc. registra C č.70/6, ktorá je predmetom
konania, je bez jeho určenia neisté a túto neistotu možno odstrániť jedine jeho rozhodnutím, naviac
ak žalovaná toto vlastnícke právo „žalobkýň“ popiera, neuznáva, že tým, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc.č.70/1 o výmere 240 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, od ktorej parc. následne tieto odvodzujú svoje vlastnícke právo aj k nehnuteľnosti - parc., ktorá
je predmetom konania, majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nim, žalobcom,
resp. ich právnym predchodcom totiž podľa rozsudku Obvodného súdu Košice 2 19C/229/93 z 9.6.1994
bola vydaná parc.č.70/1 - dom súp.Č..XXX so zastavanou plochou vo výmere vyššej až 337 m2, než

je momentálne vedená na LV č.XXXX, I..j. iba 240 m2 a na tom nič nemení skutočnosť, že dotknutá
parc. s príslušnou výmerou nebola uvedená v uvedených darovacích zmluvách, že v prípade, ak by
„tomu“ tak bolo, nie je potrebné jeho autoritatívne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva, naviac musí
konštatovať, že v tomto prípade je stav užívací v rozpore so stavom právnym a už aj v tomto je potrebné
vidieť naliehavosť právneho záujmu na určení, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a, že jeho

rozhodnutie je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov v KN, ktorým
postupom by došlo k odstráneniu stavu ich právnej neistoty a tým je nepochybne daný naliehavý právny
záujem na určení, ktorého sa domáhajú touto žalobou. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 19C/229/93 z 9.6.1994 bola žalobcom, resp. ich právnym
predchodcom vydaná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. S. - W., zapísaná na LV č.XX, parc.č.70/1,

dom, súp.č.XXX, vedené ako zastavaná plocha vo výmere 337 m2, že uvedená výmera 337 m2 bola im,
resp. ich právnym predchodcom aj zápisnične odovzdaná 21.2.1995, že návrh na vydanie nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. S. - W. zapísanej pôvodne na LV č.XXX ako parc.č.70/3 dvor, vo výmere 649
m2, v čase rozhodovania súdu vedenej na LV č.XXXX, Správy katastra v Košiciach ako parc.č.70/3 vo
výmere 1704 m2, zastavaná časť, bol súdom zamietnutý, že - ako vyplýva z uvedenej citácie výrokovej

časti rozsudku - tento si vo svojich výrokoch vzájomne odporuje, resp. tieto sú nepochybne mätúce,
nakoľko v prvom výroku vychádzal z údajov vedených na GP č. 987/93 ako údajov pôvodných pred
odčlenením a vytvorením nových parc. (parc.č.70/1 o výmere 337 m2) a naproti tomu v ďalšom výroku
už uviedol údaje rešpektujúce daný GP a citoval parc.č.70/3 s novovytvorenou výmerou 1704 m2, že z
uvedeného je jednoznačne zrejmé, že konajúci súd nevenoval formulácii jednotlivých výrokov potrebnú

pozornosť a vydal rozhodnutie s výrokom, ktorý takto nemohol byť zapísaný v KN, parc.č.70/1 totiž v
čase rozhodovania súdu mala výmeru len 240 m2, nakoľko novovytvorené parc., resp. pôvodné parc.
s novovytvorenými výmerami vyplývajúce z daného GP už boli záznamom zapísané v KN, i keď v
podstate protizákonne, nakoľko prílohou k záznamu boli hospodárske zmluvy, ktoré nemali absolútne
žiaden súvis s parc. uvedenými v GP, že na tomto mieste došlo k ďalšiemu pochybeniu zo strany KN,

kedy tento aj napriek doslovne uvedenej výmere 337 m2 parc.č.70/1 v prvom výroku rozsudku, túto
zapísal s výmerou nižšou 240 m2, že KN po zistení rozporu rozsudku a údajov v tom čase vedených
na príslušnom LV mal túto nejasnosť, nezrozumiteľnosť, resp. chybu v písaní avizovať naspäť súdu
s cieľom odstrániť vady rozsudku a, nakoľko v predmetnej veci došlo niekoľkokrát k pochybeniu zostrany štátnych orgánov, ktoré v tomto čase je možné a nepochybne aj nevyhnutné odstrániť jedine
jeho autoritatívnym rozhodnutím vo veci určenia vlastníckeho práva, už i len v tomto videl naliehavý
právny záujem na strane na takomto určení. Ďalej konštatoval, že vlastnícke právo k veci možno podľa

platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi, a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, že
§ 132 O. z. predstavuje všeobecné ust. o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými
spôsobmi,ževlastníckeprávosanadobúdabuďodskoršiehovlastníkaprevodomaleboprechodom,kde
ide o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným („originálnym“) spôsobom k

novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila, že pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva
sa rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo
iných skutočností ustanovených zák., najmä vydržaním (§ 134 O. z.), spracovaním cudzej veci (§
135b O. z.), nálezom (§ 135 O. z.), prírastkami (§ 135a) a b) pre prípad smrti a to dedením (§ 460
a n. O. z.), že vydržanie teda patrí k všeobecným „originálnym“ spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
právaapojmovopredstavujenadobudnutievlastníckehoprávadlhodobou,pokojnoudržbouoprávnenou

osobou, ktorá nie je vlastníkom, že predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je
individuálne určená, že k zákonným predpokladom vydržania patria: a) že nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po túto dobu musí byť držba pokojná bez toho, že by si niekto
uplatňoval vlastnícke právo na túto vec a b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zák. ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a

pri nehnuteľnostiach 10 rokov, že prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca, že plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný
alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou, že držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec
vo svojej moci, túto užíva a požíva jej plody a úžitky, disponuje ňou, príp. vykonáva činnosť, ktorá

pripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon,žetentoobjektívnystavjedoplnenýajsubjektívnympresvedčením
držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí, v takomto prípade možno
hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v
psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec či právo skutočne patrí, že oprávnená
a chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba „pojmoví“

znaky, súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania,
že na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie
štátneho orgánu, že pochybnosti, či je držba oprávnená alebo nie, „rieši“ ust. o vyvrátiteľnej právnej
domnienke, t.j. v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, že dôkaz o stave držiteľa sa
totiž utvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v

prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na
toho, kto namieta oprávnenosť držby, že dobromyseľnosť je vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že
nekonábezprávne,keďsiprisvojujurčitúvec,idetedaopsychickýstav,vnútornépresvedčeniesubjektu,
ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania a, že predmetom dokazovania môžu byť len
skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,

teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec
patrí. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že uvedený pozemok - parc.č.70/6 začali
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívať opätovne po jej vydaní po právoplatnosti rozsudku
Obvodného súdu Košice 2 19C/229/1993 a zápisničnom odovzdaní parc.č.70/1 o výmere 337 m2
21.2.1995, že z uvedeného vyplýva, že od tohto obdobia žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

vstúpililegálnedodržbydanéhopozemku,pričomtitulomvstupudodržbyjeprávecit.rozsudokvspojení
so zápisničným odovzdaním nehnuteľnosti, že v podstate z vykonaného dokazovania je evidentné, že
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa ujali držby časti parc.č.70/1, ktorá predstavuje dom na
Q. T.. s podchodom, čo zodpovedá zapísanej výmere 240 m2, keďže z pôvodnej parc. o výmere 337
m2 boli odčlenené 2 diely a to diel 4 o výmere 78 m2 k parc.č.70/3 (ktorá sa pri zahrnutí aj ďalších

odčlenených dielov zväčšila na výmeru 1704 m2) a diel 18 o výmere 19 m2 k novovytvorenej parc.č.70/6
o celkovej výmere 81 m2, zároveň sa teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia ujali držby aj dielu
18 o výmere 19 m2 a dielu 3 o výmere 62 m2 odčleneného z pôvodnej parc.č.70/3, čo znamená že po
odčlenení týchto parc diel 3 o výmere 62 m2 nie je zahrnutý v novovytvorenej parc.č.70/3 o výmere 1.704
m2 a teda o tomto diele vlastne Obvodný súd Košice 2 vo svojom rozsudku 19C/229/93 nerozhodol

a aj tu opäť je potrebné vidieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcov, že na
základe cit. nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že o parc.č.70/6, ktorá bola pôvodne zahrnutá
v parc.č.70/3 (ktorá sa nevydala), súd vo veci rozhodol rozsudkom 19C/229/93 a teda je tu zákonná
prekážka rei iudicatae, nakoľko je evidentné a vyplynulo to i z vykonaného dokazovania o doručenídôkazov do spisu 19C/229/93, že pri rozhodovaní o žalobe vo veci 19C/229/93 súd mal k dispozícii
GP č.987/93, nakoľko z tohto jednoznačne vychádzal, avšak bohužiaľ nie pri všetkých výrokoch jeho
rozhodnutia, a tak z tohto dôvodu je rozsudok daného súdu mätúci a nezrozumiteľný, kedy tento v

jednom výroku vychádzal zo stavu pôvodného a v druhom výroku zo stavu po odčlenení a vytvorení
nových parc. GP č.987/93, že danú chybu sa pokúšali žalobcovia napraviť návrhom na opravu chyby v
katastrálnom operáte postupom podľa § 59 ods.3 zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, avšak bezúspešne a i toto zakladá ich naliehavý právny
záujem na určení ich vlastníckeho práva rozhodnutím súdu, že od doby právoplatného rozhodnutia

súdu vo veci 19C/229/93 a ich odovzdania 21.2.1995 uvedenú nehnuteľnosť užívali žalobcovia, resp.
právni predchodcovia v dobrej viere, že im táto patrí, že nik z nich nepochyboval, že nakladajú s danou
nehnuteľnosťou ako so svojim vlastníctvom, pretože daný pozemok im bol zápisnične odovzdaný s
výmerou 337 m2, ktorú nemali dôvod premeriavať a ujali sa držby vydaných nehnuteľností v stave, v
akomtoužívajúdodnes,t.j.domajsdvorom,ktorývšakmomentálnejevedenýakoparc.č.70/6ovýmere
81 m2, že žalobcovia a ich právni predchodcovia rešpektovali existujúci plot ohraničujúci vlastníctvo

žalovanej a ich vlastníctvo, pričom o skutočnosti, že tento nekopíruje právnu hranicu pozemkov, resp.
má len ochranný charakter pri výstavbe jej nehnuteľnosti, objektívne nemali vedomosť, pretože títo
len rešpektovali stav užívania nehnuteľností tak, ako im tieto boli riadne odovzdané, že už v tejto
samotnej skutočnosti je nutné vidieť ich dobromyseľnosť, resp. ich právnych predchodcov, pretože títo
nemali dôvod pochybovať o správnosti výmer, nakoľko tieto vychádzali z právoplatného rozsudku súdu

(i keď s chybne uvedenou výmerou) a teda nemali pochybnosť o rozsahu užívaných nehnuteľností, že
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívali takú časť pozemku, aká bola vyčlenená v teréne a
ohraničená plotmi a múrmi a vlastne vychádzala aj z „logického“ užívania nehnuteľností, keď parc.č.70/6
vlastne predstavuje časť nehnuteľnosti (vchod a zádverie - diel 18) a dvor k tomu prináležiaci, ktorý
je nevyhnutný k vstupu do danej nehnuteľnosti z ul. Mäsiarskej podchodom popod budovu cez časť

parc.č.70/6 - diel 3 o výmere 62 m2, že z uvedeného vyplýva, že nadobúdatelia žiadnym spôsobom
nemohli byť nedobromyseľní pri užívaní týchto pozemkov, a to aj napriek nejasností hraníc parc. a ich
výmer s poukazom na mätúce údaje v rozsudku 19C/229/93, avšak tento omyl je nutné považovať za
omyl v tomto prípade ospravedlniteľný, vzhľadom na skutkové okolnosti nadobudnutia tohto pozemku a
vzhľadom na nepravidelný tvar pozemku či jeho umiestnenie, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

nemali predsa žiaden dôvod si uvedenú výmeru osobitne premeriavať, či korešponduje s údajmi
uvedenými v rozhodnutí o vydaní nehnuteľností a pri prevzatí do užívania, pretože po celú 10 ročnú
dobu bola ich držba týchto pozemkov pokojná, nerušená, nikto sa užívania pozemkov nedomáhal, až
v r.2006 pred podaním žaloby na ich sťažnosť, že žalovaná vypúšťa na ich pozemok vodu do tam
umiestneného kanála, táto odpovedala, že pozemok je jej vlastníctvom a až vtedy zistili rozpor stavu

užívacieho a stavu právneho, pričom uvedenú situáciu riešili podaním tohto žalobného návrhu. Takto
posúdil držbu danej nehnuteľnosti - parc.č.70/6 o výmere 81 m2 na strane žalobcov za dobromyseľnú,
pokojnú, nikým nerušenú po zák. stanovenú dobu 10 rokov. V závere dodal, že žalobcovia preukázali
svoju aktívnu legitimáciu v konaní predloženými darovacími zmluvami, ktorými títo nadobudli svoje
spoluvlastnícke podiely od ich právnych predchodcov, ktorým boli nehnuteľnosti vydané. Mal za to,

že uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a
dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne opakovali), nakoľko všeobecný súd
vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (Nález
Ústavného súdu SR III.ÚS16/2002). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O. s.

p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania 4 054,05 € potrebných na účelné uplatňovanie
práva, predstavujúcu uhradený súdny poplatok 428 € a trovy právneho zast. 3 626,05 € vyrátané podľa
§ 10 ods.1 za použitia § 13 ods.2,§ 14 ods.1,§ 16 ods.3 a § 18 ods.4 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 10 úkonov právnej služby: prevzatie a
príprava zastupovania, vypracovanie žaloby, vyjadrenie k stanovisku žalovanej z 22.4.2008, vyjadrenie

z 20.8.2008, vyjadrenie zo 4.12.2008, účasť na pojednávaní 14.5.2009, 1.12.2010, účasť na ohliadke
13.11.2012 a účasť na pojednávaní 18.9.2014, každý úkon 237,34 x 2 = 712,02 € znížený o 50 %
= 356,01 € (odmena za 1 úkon právnej služby vyrátaná zo sumy hodnoty predmetu konania, kedy
parc.č.70/6 bola ohodnotená znaleckým posudkom súdneho znalca H.. U.. A. Q. Č..XX/XXXX v sume
214 933,50 Sk, t.j. 7 134,48 €), spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej
služby, t.j. 2 x 5,44 € (za úkony v r.2006), 4 x 6,31 € (za úkony v r.2008), 6,95 € (za úkony v r.2009), 7,21
€ (za úkony v r.2010), 7,63 € (za úkony v r.2012), 8,04 € (za úkony v r.2014). Nepoužil podobný výpočetaj pri tzv. režijnom paušále, pretože dané ust. jasne uvádza možnosť úpravy len odmeny advokáta podľa
Druhej časti vyhl. a nie náhrady hotových výdavkov podľa Tretej časti vyhl.
Žalovaná, vzhľadom na to, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

súdom, podala proti nemu v zákonnej lehote v plnom rozsahu odvolanie a žiadala vydať tento rozsudok:
Rozsudok sa mení tak, že sa návrh žalobcov na začatie konania z 24.11.2006 sa zamieta a žalobcovia
sú povinní nahradiť jej trovy konania na účet jej zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ak
súd dospeje k záveru, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho vec nesprávne
právne posúdil, žiadala vydať toto uznesenie: Rozsudok sa ruší a vec sa vracia súdu na ďalšie

konanie. Uviedla, že žalobou, podanou na súd 24.11.2006, sa žalobcovia domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. - W. Q. zapísaných na LV
č.XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, ako parc.č.70/6 o výmere 81 m2
- zastavané plochy a nádvoria a parc.č.70/7 o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, že
na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami súd uznesením rozhodol, že konanie v časti o
určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti s parc.č.70/7 sa zastavuje a žalobu žalobcov

v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté aj o trovách konania,
že žalobcovia nadobudnutie vlastníckeho práva k parc.č.70/6 odôvodňujú právnym titulom vydržania,
čo však vzhľadom na skutkové okolnosti do úvahy absolútne neprichádza a, že súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia jednostranne priklonil na ich stranu, keď prijal ich tvrdenia a bez hlbšieho vysvetlenia
uznal, že držba parc.č.70/6 nimi bola dobromyseľná, pokojná a nikým nerušená po dobu 10 rokov,

čím malo dôjsť k naplneniu predpokladov vydržania, a to má - podľa jeho názoru - odôvodňovať
nadobudnutie vlastníckeho práva v ich prospech žalobcov. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku a
skutkového stavu veci tvrdila, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom. K skutkovému
stavu, z ktorého vychádza aj súd v odôvodnení rozsudku považovala za potrebné uviesť, že žalobcovia
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, konkrétne domu a pozemku s parc.č.70/1 o výmere 240

m2, ktoré ich právnym predchodcom boli vydané postupom podľa zák. o mimosúdnych rehabilitáciách
rozsudkom Obvodného súdu Košice II z 9.6.1994 v konaní s č.19C/229/93, že účelom uvedeného zák.
bolo zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období r.1948-89 a zakotvil možnosť oprávnených
osôb na vrátenie veci, že vychádzajúc z § 5 tohto zák., oprávnená osoba mala povinnú osobu vyzvať
na vrátenie veci do 6 mesiacov od momentu nadobudnutia účinnosti tohto zák. a ak vec nebola týmto

spôsobom vydaná, t. j. ak povinná osoba výzve nevyhovela, mohla oprávnená osoba svoj nárok uplatniť
na súde, a to do 1 roka od účinnosti zák. a ak oprávnená osoba zák. stanovenú lehotu nevyužila,
jej nárok zanikol, že právni predchodcovia žalobcov žiadali o vydanie viacerých nehnuteľností, ktoré
im boli odňaté, medzi inými aj pozemku, ktorý bol predmetom ich určovacej žaloby, že rozsudkom
z 9.6.1994 bolo rozhodnuté, že mesto Košice je povinné vydať právnym predchodcom žalobcov do

výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. Košice - Stred, zapísanú na LV č.XX,
parc.č.70/1, bolo teda jednoznačne, jasne a zreteľne určené, čo má byť vydané, že išlo o vydanie
postupom podľa zák. NR SR č.87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, podľa ktorého mohli byť
spätne vydané len štátom odňaté nehnuteľnosti, ktoré neboli po odňatí od ich pôvodných vlastníkov
zastavané, že čo sa týka ostatných nehnuteľností, ktoré požadovali právni predchodcovia žalobcov

vydať, súd rozhodol o ich nevydaní, rozsudok z 9.6.1994 tak jednoznačne určil, ktoré nehnuteľnosti
žalobcom patria a ktoré nie, že tento rozsudok bol právnym predchodcom žalobcov riadne doručený,
na základe čoho mohli byť detailne oboznámení s jeho obsahom a v prípade existencie odvolacieho
dôvodu sa proti nemu mohli odvolať, že získali tým do vlastných rúk tiež jednoznačný právny titul,
že parc.č.70/6 im vydaná nebola, že proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo, rozsudok tak

nadobudol právoplatnosť, stal sa vykonateľným, čo znamená, že ho už nemožno žiadnym spôsobom
revidovať, že je treba ešte podotknúť, že sa na parc.č.70/6, patriacej Štátnemu divadlu Košice, sa
nachádza aj vyústenie kanalizácie patriacej divadlu, ktorá je permanentne užívaná Štátnym divadlom,
keďže je do nej odvádzaná dažďová voda zo strechy administratívnej budovy divadla a taktiež sa
tam nachádza aj osvetlenie prináležiace k tejto budove. Ďalej uviedla, že vydržanie je zosúladením

právneho so skutkovým stavom a aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci vydržaním,
musia byť vo všeobecnosti podľa príslušných ust. O. z. kumulatívne splnené tieto predpoklady: 1/
spôsobilý predmet vydržania - t. j. akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, 2/ oprávnená
držba nadobúdateľa veci - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, 3/ trvanie oprávnenej držby - pri hnuteľných veciach

minimálne 3 roky a pri nehnuteľných veciach 10 rokov; 4/ držba musí byť po celú dobu nerušená, 5/
držba musí byť dobromyseľná a 6/ musí byť preukázaný titul nadobudnutia (práve o tomto predpoklade
svedčí dlhotrvajúca, nepretržitá a nerušená držba). Tvrdila ďalej, že vzhľadom na skutkový stav veci
je nepochybné, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parc.č.70/6 vydržaním dôjsť nemohlo, čopotvrdzujú tieto konkrétne fakty: 1. nemožno tu hovoriť o oprávnenej držbe. Súd rozsudkom z 9.6.1994
rozhodol, že právnym predchodcom žalobcov má byť vydaná len parc.č.70/1, v zvyšnej časti návrh
na vydanie nehnuteľností zamietol. Uvedená parc. im vydaná bola, majú ju teda v oprávnenej držbe,

nemôžu však k nej samovoľne bez právneho titulu pričleniť aj ďalšiu časť pozemku, o ktorej bolo
rozhodnuté, že sa im nevydá a ktorú jej oprávnený vlastník nevydal. Parc.č.70/6 im vydaná nebola,
ostala v držbe divadla, ktoré bolo a je jej právoplatným vlastníkom a ktoré ju aj po celú dobu užívalo
a užíva. Neexistuje tak právny titul, ktorým by žalobcovia mohli dokázať oprávnenosť držby a už tento
dôvod sám o sebe robí nadobudnutie vlastníckeho práva neprípustným. Vzhľadom na tieto okolnosti

nemohli byť žalobcovia dobromyseľní vtom, že im parc.č.70/6 patrí. Ak sa má hovoriť o oprávnenej
držbe, musí byť uvedený titul odôvodňujúci jej oprávnenosť - ten neexistuje! 2. nemožno hovoriť ani o
dobromyseľnejdržbedanéhopozemkužalobcami.Ostávaotázne,včommalaspočívaťdobromyseľnosť
žalobcov - rozsudok im jasne určil, ktorá parc. im prislúcha - proti rozsudku sa neodvolali. Bola im
vydaná parc.č.70/1, nemohli však byť dobromyseľní v tom, že začali užívať nehnuteľnosť, o ktorej
bolo rozhodnuté, že im vydaná nebude a ktorá bola a je vo vlastníctve a v užívaní divadla. Údajná

dobromyseľnosť žalobcov je vyvrátená jasnou účelovosťou a tendenčnosťou ich konania, čo potvrdzuje
aj fakt, že ich určovacia žaloba bola podaná 10 rokov po tom, čo - podľa ich názoru - začali užívať
parc.č.70/1 a týmto chceli kamuflovať celé svoje konanie a nadobudnúť vlastníctvo k parc.č.70/6
vydržaním. Toto konanie tak v žiadnom prípade nemožno označiť ako dobromyseľné, ale ako podvodné
a špekulatívne. 3. nemožno hovoriť ani o nepretržitom nerušenom trvaní držby, keďže pozemok bol a je

permanentne užívaný divadlom. Ako už bolo uvedené, na pozemku sa nachádza vyústenie kanalizácie,
t. j. stavba (konkrétne inžinierska stavba podľa Stavebného zákona) patriaca divadlu, do ktorej sa
odvádza voda zo striech administratívnej budovy divadla. Nemôže byť akýchkoľvek pochýb, že divadlo
pozemok užíva, keďže do kanalizácie tu ústia zvody zo strechy jeho administratívnej budovy, navyše
sa o nich starajú aj zamestnanci divadla. To, že divadlo odvádza do tejto kanalizácie dažďovú vodu

potvrdili aj samotní žalobcovia, čím potvrdili, že predmetný pozemok užíva. 4. neexistuje žiadny reálny
titul držby predmetnej nehnuteľnosti žalobcami. Bolo exaktne rozhodnuté, aká parc. im má byť vydaná
(č.70/1), tá im aj vydaná bola a akékoľvek tvrdenia o titule držby nehnuteľnosti s parc.č.70/6 žalobcami
sú len špekuláciami, čo nemôže požívať súdnu ochranu. 5. žalobcovia si protirečia aj v tom, ak tvrdia,
že sa domnievali, že titul k držbe pozemku mali. Bola im odovzdaná len parc.č.70/1 a po celý čas

trvania údajnej držby bol pozemok s parc.č.70/6 užívaný divadlom, o čom bez najmenších pochýb
vedeli a čo nemôžu poprieť, t. j. v tomto prípade nemožno hovoriť ani o mylnej domnienke, ktorá
by držbu zakladala. Vychádzajúc tak z príslušných zákonných ust., nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku vydržaním tu do úvahy ani v najmenšej možnej miere neprichádza a súd
tým, že rozhodol na základe určovacej žaloby, že žalobcovia sú vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,

nesprávneprávneposúdilcelúvecalebodoúvahyprichádzaajmožnosť,ženedostatočnezistilskutkový
stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. Napokon, citujúc znenie § 205 ods.2,§ 220 O. s. p.,§
122 ods.3,§ 134 ods.1,2,3 a § 5 ods.2,4 z. o mimosúdnych rehabilitáciách, uviedla, že súd rozsudkom
rozhodol, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania, že vychádzajúc z
uvedeného, predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním

naplnené neboli a, že vzhľadom na nesprávne právne posúdenie celej veci súdom je neprípustné,
aby daný rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným, čo odôvodňuje podanie tohto
odvolania.
Žalobcovia k žalovanou podanému odvolaniu voči Rozsudku zaujali nasledovné stanovisko a navrhli
o tomto odvolaní rozhodnúť takto: Potvrdzuje sa rozsudok. Žalovaná je povinná nahradiť im trovy

odvolacieho konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie. Po oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalovanej navrhli Rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ako žalobcovia v tomto konaní sa v
celom rozsahu stotožňujú s Rozhodnutím, ako aj s jeho odôvodnením, súd vykonal vo veci podrobné
dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil, na základe týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli

z prednesov účastníkov konania. Súd na základe dôkazov a zistených skutkových okolností na daný
stav aplikoval relevantné právne predpisy a napokon správne posúdil ich nárok na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého Rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právneho
posúdenia veci, ku ktorým dospel súd a neumožňujú záver o takej vade konania, resp. rozhodnutia,

v dôsledku ktorej by konanie vykazovalo akúkoľvek vadu konania. Rozsudok súdu považujú nielen za
vecne správny, ale aj za rozsudok spravodlivý v tom smere, že sa ním v mene Slovenskej republiky
(ďalej len SR) odstránila majetková krivda, ktorú nám tá istá SR a jej právna predchodkyňa spôsobila
nielen v r.1962, ale žiaľ nekompetentnosťou úradníkov štátnej správy žalovanej aj po r.1989. Súd v danejveci riešil vážne pochybenia najmä orgánov štátnej správy, ktoré umožnili nezákonný zápis vlastníckeho
práva k parc.č.70/6 v prospech žalovanej a musia s maximálnym zadosťučinením konštatovať, že
v prejednávanej veci vyvinul maximálne úsilie pre nájdenie takého riešenia, ktoré je zlučiteľné so

všeobecnou predstavou spravodlivosti. V tejto súvislosti pre posúdenie odvolacích dôvodov považujú za
nutné akcentovať na tieto skutočnosti, ktoré vyšli najavo a boli v konaní preukázané: Rodina žalobcov:
W. U. C. vlastnili predmetný pozemok od konca 19. stor. a ešte v r.1948 a 49 bol predmetom dedenia v
rodine. Nezmyselným rozhodnutím finančného odboru NV z 13.7.1962, ktorým sa deklarovalo niečo, čo
aninebolopredmetomskúmaniaaktorérozhodnutieneboloúčastníkomanizaslané,savlastníckeprávo

zapísalo po prvýkrát v prospech právnej predchodkyni žalovanej, hoci podľa právnych predpisov aj vtedy
platných vlastnícke právo nestratili. Katastrálny úrad svojvoľne zapísal rozhodnutie Obvodného súdu
Košice 2 19C229/1993 tak, že pri parc.č.70/1 napísal výmeru len 240 m2 bez toho, aby nezrovnalosti
v rozsudku riešil vrátením listiny na opravu a tým žalovaná bez právneho titulu získala opätovne 97 m2
napriek tomu, že v čase rozhodovania táto parc. bola zapísaná v prospech Mesta Košice. Katastrálny
úrad na základe žiadosti žalovanej z 11.3.1834 zapísal vlastnícke právo k parc.č.70/6 /okrem iných/

v jej prospech, hoci k žiadosti bol priložený len GP bez zmluvy alebo rozhodnutia a teda žalovaná k
dnešnému dňu má zapísanú predmetnú parc. opätovne bez právneho titulu. V správnom konaní Správy
katastra Košice pod č.k.X-96/2010/Ch v spojení s konaním na KÚ v Košiciach pod č.k.Xo36/201 O/Má /
bolo pripojené k súdnemu spisu/ bolo preukázané, že došlo k nezákonnému zápisu vlastníckeho práva
k parc.č.70/6 v prospech žalovanej, avšak orgán štátnej správy žalovanej nemá kompetenciu opraviť

vlastné nezákonné rozhodnutie a preto sa vlastníckeho práva museli domáhať súdnou cestou. Kto tu
teda podvádza, špekuluje a kamufluje? Obrana žalovanej v tom smere, že ich konanie nemožno označiť
za dobromyseľné, ale ako podvodné a špekulatívne, aby titulom vydržania získali vlastný pozemok
je zavŕšením jej snahy opäť ich o pozemok pripraviť. Žalovaná doteraz neobjasnila, akým titulom
pozemok do vlastníctva získala, je len preukázané, že si vlastnícke právo svojvoľne zapísala, čo je

prejavom arogancie verejnej moci. Je zarážajúce, že žalovaná napriek už ustálenej judikatúry súdov
v obdobných veciach, rovnako ako aj nálezom Ústavného súdu SR obhajuje svoje vlastnícke právo
takými archaizmami ako: žalovaná je právoplatným vlastníkom veci, nakoľko ich nárok na vydanie veci
zanikol pre neuplatnenie si reštitučného zák. a majetok ostal zo zák. vo vlastníctve štátu aj v prípade,
ak by sa štát v rozhodnom období dostal k ich majetkom bez právneho titulu. Podľa názoru žalovanej

nezvládli reštitučné konanie a teraz sa podvodným spôsobom chcú dostať k parc.č.70/6, ktorú má štát vo
vlastníctve. Upresňuje: štát ju nemá vo vlastníctve, vlastnícke právo má len zapísané na LV na základe
vlastnej žiadosti o zápis. Uvedený právny názor je už viacerými rozhodnutiami NS SR vyvrátený, napr.
právnavetarozhodnutiaNSSR6Cdo71/2011je:Aksištátzabezpečilzápisvlastníckehopráva,tentoakt
možno označiť za okupáciu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu a vždy zakladá právo na postup

podľa § 80 O. s. p. Rovnako je už notorietou právny názor súdov, že ak štátny orgán pochybil /v danej
veci najskôr NVMK v r.1962, potom pri zápise rozsudku v r.1994 a napokon pri vyhovení žiadosti o zápis
vlastníckeho práva v r.1994/ a postupoval v rozpore s právnymi predpismi a tým umožnil, aby sa štát stal
okupantom, resp. detentorom veci, nie je možné hovoriť o nadobudnutí veci štátom a to ani vydržaním a
konajúci súd je povinný vec posúdiť a rozhodnúť tak, aby rozsudok bol nielen zákonný, ale aj spravodlivý.

Žalovaná opakovane zdôrazňuje fakt, že rozhodnutím Obvodného Košice 2 19C 229/93 im parc.č.70/6
nebola vydaná, avšak nepochybne im bola vydaná parc.č.70/1 o výmere 337 m2. Keďže sa jednalo o
pôvodnú parc., o ktorej mali celkom jasno, kde má hranice, nemohli pochybovať o tom, že im patrí aj dvor
na parc.č.70/6, bez ktorého by sa do domu ani nedostali. K právnej stránke tohto tvrdenia žalovanej ešte
uviedli, že súdna judikatúra je jednotná v tom, že reštitúcie a rozhodovanie o nich mali len deklaratórny

charakter a preto aj rozhodnutia zneli: Povinná osoba je povinná vydať ... neurčovalo sa vlastnícke
právo, keďže sa malo za to, že nedemokratickými zák. a rozhodnutiami pôvodní vlastníci, resp. skutoční
vlastníci veci svoje vlastnícke právo nikdy nestratili. Tieto rozhodnutia predstavovali len odstránenie
protiprávneho zásahu do vlastníckeho práva a to navrátením veci do pôvodného stavu a rozhodnutia
slúžili len na zápis vlastníckeho práva do KN. Reštitučné konania a rozhodnutia teda neboli núteným

odňatím vlastníckeho práva zapísanému vlastníkovi a teda s týmto rozhodnutím nie je spojený vznik /
originálny/ alebo zánik vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že na základe deklaratórneho rozhodnutia
súdunemožnovlastníckeprávoanistratiť,aleanihozískať,akosanesprávnedomnievažalovanávtejto
veci. Racio legis reštitučných nárokov v prospech odstránenia majetkovej krivdy musí byť vždy prioritné
oproti iným, hoci aj rovnocenným výkladom, v dôsledku ktorých sa krivda neodstráni, resp. sa privodí

nová tak, ako sa o to v tomto konaní usiluje žalovaná. Akcentovali teda na skutočnosť, že žalovaná
získala zápis vlastníckeho práva k predmetnej parc. bez právneho dôvodu nezákonným záznamom
katastrálneho úradu, a ešte predtým jej právna predchodkyňa celkom nezmyselným a teda nulitným
aktom národného výboru z 13.7.1964, pričom oni v celom konaní označovali toto konanie žalovanej vždylen ako nezákonné a v rozpore aj s vtedy platnými predpismi. Vzhľadom na to, že žalovaná ich konanie
označila za podvodné a špekulatívne, dovolili si osvojiť právne hodnotenie podobnej situácie v konaní
pred Ústavným súdom ČR ústavnou sudkyňou X.. A.. C. v konaní II.ÚS 114/04. Táto ústavná sudkyňa k

nálezu pripojila svoj odlišný názor, keď vyslovila, že ak štát nadobudol, vlastnícke právo bez právneho
dôvodu a oprávnená osoba si vlastnícke právo neuplatnila, nemôže vlastnícke právo len preto, že jej
uplynula prekluzívna lehota na uplatnenie nároku, stratiť, nakoľko štát sa veci len zmocnil, čo je možné
nazvať krádežou. Zo žiadneho ust. platných právnych predpisov nevyplýva, že štát môže nadobudnúť
vlastnícke právo titulom neuplatnenia si reštitučného nároku v zák. stanovenej lehote. V tomto smere

poukázali aj na závery nálezu ÚS SR III.ÚS16/2012.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba
opakujú skutočnosti uvádzané žalovanou už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne
a presvedčivo vyrovnal.
Žalovanou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalovaná ani v odvolaní neoznačuje, ktorý dôkaz - hoci ho navrhovala - nebol vykonaný a neuviedla,
ktoré právne významné skutočnosti, hoci ich tvrdila, súd prvého stupňa nezisťoval.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou

súdnou praxou, na ktorú poukázali žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, preto odvolací súd nepovažuje
za potrebné k tomu nič dodávať.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä, o. i. hotové výdavky účastníkov včítane súdneho poplatku

a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods.4 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov.
Žalobcovia mali aj v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná náhrada jeho trov a to

odmena 356,01 za vyjadrenie k odvolaniu [§ 11 ods.1 písm. a),§ 13a ods.1 písm. c),§ 15 písm. a),§
16 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov] a 8,39 € tzv. režijný paušál, spolu 364,40 €. Žalovaná nemala v odvolacom
konaní úspech, preto nemá právo na náhrada jeho trov.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.