Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/791/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220082.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07. júla
2014 č. k. 19C/590/2012-64 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
19. septembra 2014 č. k. 9C/590/2012-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a), bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2,
§ 19 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. Dňa 18. 07. 2009 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného
vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka
60, keď oprávneným bola POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, povinnou Y. K., bytom Y.
na F. XXX, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 05. 2009 sp.
zn. SR 13604/08 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 547,71 eura s príslušenstvom. Dňa 26. 08.

2009 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd, Okresný súd v Komárne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zastúpený Advokátskou spoločnosťou Advocate, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnej: Y. K. dňa XX. XX. XXXX. Exekútor prevzal toto poverenie dňa 24. 09. 2009 s tým, že v
exekučnom spise sa nenachádza ďalšie rozhodnutie, exekúcia pokračuje, nie je skončená.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom je
objektívna zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednostištátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie
všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej, či

nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požadoval od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330 eur,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným
súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnémusúdudoručenádňa26.08.2009,pričomexekučnýsúdvydalpoverenienazačatieexekúcie
dňa 27. 08. 2009, s tým, že exekúcia nebola skončená, pokračuje. Exekútor prevzal poverenie súdu na
vykonanie exekúcie dňa 24. 09. 2009. Oprávnený mohol už od 25. 09. 2009 vedieť o tom, že exekúcia

vo veci bola začatá a tým aj o prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom
nasledujúcim po vydaní vyššie citovaného poverenia exekučného súdu. Žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku bola žalovanému doručená 23. 04. 2012, exekučný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 27. 08. 2009, a preto mal súd za to, že námietka premlčania je dôvodná a nárok
žalobcu je premlčaný, nedôvodný, lebo návrh vo veci samej bol podaný na súd 27. 09. 2012, teda po

uplynutí premlčacej doby, včas by bol nárok uplatnený na súde do 27. 08. 2012. K podmienke uplatnenia
nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle
§ 15 a nasledujúcich citovaného zákona, súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia žalovaného mu
boli dňa 23. 04. 2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je
pravdou, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej, a teda nebol podaný po uplynutí

6-mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukázal, že je nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci
samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 lehota 6 mesiacov
už uplynula. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že po tom, čo bola exekučnému súdu dňa 26. 08. 2009
doručená súdnym exekútorom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd vydal
dňa 27. 08. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému a

exekúcia pokračuje, nie je skončená. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo exekučným súdom rozhodnuté v zákonnej 15-dňovej lehote, lebo bolo vydané deň po tom,
ako bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda vôbec
nebolvomeškanísrozhodnutímoveciviacako184dnítak,akotouviedolžalobca.Súdkonštatoval,žeo
žiadostiexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolorozhodnutév15-dňovejlehote,teda

nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorýmjenesprávnyúradnýpostup.Naopak,exekučnýsúdpostupovalvsúladesExekučnýmporiadkom
a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Keďže nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup, v záujme
hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody, vôbec nezaoberal.

Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol. O trovách konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a nešpecifikoval.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods.

1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy dočasu, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale
len súdu exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym

aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje
doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá
je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces
a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby

organizovalisvojprávnyporiadoktakýmspôsobom,abyvyhovelpožiadavkámčlánku6ods.1,zahrňujúc
aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Uviedol tiež, že žalobca predložil ako dôkaz o
vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity
v Bratislave. Súd 1. stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto znaleckým
posudkom, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené

v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu
a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Uviedol tiež, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením zo dňa 19. septembra 2014 č. k. 9C 590/2012-85 súd 1. stupňa uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie zo ZEP a
odvolanie, ktorý je 20 eur + 3 eur podľa pol. 20a, 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,

že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len
hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie

žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V

prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného
práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivýsúdny procespodľačl.6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že
použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy
vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18 ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.

septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom
podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné
v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebojeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel
k záveru, že odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, avšak odvolanie
žalobcu voči uzneseniu súdu prvého stupňa je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcasapodanýmnávrhomododporcudomáhalnáhradymajetkovejškodyvsume125euranáhrady
nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu,
ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno v exekučnej veci sp. zn.

8Er/625/2009. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13604/08.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej

len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že súdny exekútor podal na

Okresnom súde Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 26.
08. 2009 a dňa 27. 08. 2009, teda nasledujúci deň bolo vo veci vydané poverenie, teda lehota bola
súdom dodržaná. Pokiaľ však súd prvého stupňa uviedol, že nárok žalobcu v danej veci je premlčaný,
s týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Poverenie pre súdneho exekútora
bolo vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er 625/2009, vydané dňa 27. 08. 2009,
pričom súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 24. 09. 2009. Žalobca sa o tom mohol preto najskôr

dozvedieť dňa 25. 09. 2009, kedy mu začala plynúť premlčacia doba, a keďže žiadosť žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená dňa 23. 04. 2012, teda do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku premlčacia doba neuplynula a v zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona
lehota počas predbežného prerokovania odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však počas šiestich mesiacov neplynie, pričom návrh v tejto veci bol podaný dňa 27. 09. 2012, teda

odo dňa 23. 04. 2012 do 27. 09. 2012 neuplynula doba dlhšia ako šesť mesiacov, nárok žalobcu nie je
premlčaný. Súd prvého stupňa sa napriek jeho záveru, že nárok žalobcu je premlčaný zaoberal nárokom
žalobcu aj vecne, pričom skonštatoval, že v danej veci nedošlo zo strany súdu k nesprávnemu úradnému
postupu, preto návrh žalobcu pre nesplnenie jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu zamietol.
S odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v lehote
15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade,

ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho
potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora
poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú
podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich

predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania vykonaného
súdom 1. stupňa vyplýva, že v danej veci došlo k rozhodnutiu súdu 1. stupňa do 15 dní odo dňa
žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom, preto k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu
zo strany súdu nedošlo. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ako jednej
z podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, ďalšími podmienkami zodpovednosti

štátu za škodu už nebolo potrebné sa zaoberať, preto pokiaľ súd 1. stupňa návrh navrhovateľa zamietol,
jeho rozhodnutie je vecne správne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212
ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže
žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval
a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v

tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo
predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1
OSP). Tvrdenie žalobcu, že súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v
znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo

k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, je nesprávne. Súd 1. stupňa citoval dané ustanovenie
v správnom znení, a preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací
súd uvádza, že súd rozhodol deň po podaní návrhu, teda nedošlo k stavu právnej neistoty. Keďže
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho
konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje

svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej
škody žalobcu. K úvahám žalobcu o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v
danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci vprimeranom čase. Keďže v danej veci nebol žalobcom podaný návrh na prerušenie konania, ako uvádza
žalobca v odvolaní, súd prvého stupňa nemohol o takomto návrhu žalobcu ani rozhodovať. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi zaplatiť poplatok za odvolanie zo ZEP, odvolanie, ktorý je 20 + 3 eur podľa pol. č. 20a, 7a
sadzobníka súdnych poplatkov, odvolací súd sa zaoberal aj preskúmaním napadnutého uznesenia. K
námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je

nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,
spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok a za čo bol stanovený s
uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch vyhovuje
požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania
je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri

koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej
povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu
odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale musí byť z neho
zrejmé,zakéhodôvodujepoplatkovápovinnosťuložená,podľaktoréhoprávnehopredpisu,vakejvýške
a podľa ktorej položky. Napriek uvedeným záverom odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ

súd 1. stupňa v danej veci uviedol, že ide súdny poplatok za odvolanie zo ZEP, odvolanie, ktorý
je 20 + 3 eur podľa pol. č. 20a, 7a sadzobníka súdnych poplatkov, takéto odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia ani uvedeným stručným požiadavkám na odôvodnenie nezodpovedá, keď v uznesení nie
je uvedené ani to, podľa ktorého zákona bol súdny poplatok žalobcovi uložený a okrem toho ako prvé je
uvedené odvolanie zo ZEP a prvá výška súdneho poplatku 20 eur a položka 20a a ako druhé je uvedené

odvolanie a druhá výška súdneho poplatku 3 eur a položka 7a, čo je nesprávne a zmätočné, a preto
aj nedostatočne odôvodnené, preto z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ
súd prvého stupňa ukladal jedným uznesením viac poplatkových povinností, musí to byť uvedené tak,
aby bolo pri každej poplatkovej povinnosti z uznesenia zrejmé, za aký úkon, v akej výške a podľa ktorej

položky a ktorého právneho predpisu bola poplatková povinnosť uložená, čo v danej veci nebolo.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.