Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/406/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228697
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228697.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária,
IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti
žalovanému : U. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, U., o zaplatenie 200,67 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 96,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8, 5 %
ročne zo sumy 96,67 eur od 26.7.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 200,67
eur, a to titulom náhrady škody a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
V odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. J. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu
umožňovala využívať ním poskytované telekomunikačné služby.
V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 104 eur, s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie bolo iným súdnym
konaním označené ako neprijateľná zmluvná podmienka sa žalobca domáhal nároku vo výške škody
voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Nokia 7230 vo výške 104 eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou - telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou to znamená, že predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalobcovi spôsobil tým, že získal
- telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, následne pritom porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Uvedená zmluvná pokuta mala plniť inštitút a paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia
zmluvy, ktorá by žalobcovi, prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobcovi si svoje povinnosti poskytnúť
zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnúpovinnosť, t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti riadne a včas uhrádzať svoje
splatné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť
žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, ak dôjde k porušeniu
povinnosti žalovaným a ani si zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
žalovaným. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že - telekomunikačné zariadenie je predávané
za cenu uvedenú v článku 1 bode 1. 3 dodatku, ktorej výška sa rovnala rozdielu medzi spotrebiteľskou
trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po
dobu dohodnutú v dodatku. Žalobca poukázal na to, že okrem škody za telekomunikačné zariadenie
žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný
proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM karty a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá
si vyžadovala rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca
neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a hoci návrh spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 114
O.s.p. mu bol doručený dňa 21.2.2015.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 6.3.2010 zo zmluvu č. J. XXXXXXX v zmysle ktorej bol žalobca
povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bola povinný platiť žalobcovi za
využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli všeobecné podmienky,
cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému
poskytol SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať.
Podľa dodatku k zmluve o pripojení č. J. XXXXXXX v čl. 1, ods. 1.2 odpredal žalobca žalovanej
zariadenie Nokia 7230 na so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky,
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom
prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty,
ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa žalovaný zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo
nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe
ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karteaktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu
účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu
záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku si účastníci dohodli pre
prípad porušenia niektorej z povinností uvedenej v čl. 2, ods. 2.3 zmluvnú pokutu 89 eur.
Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval vyplynulo, že neuhradil faktúry za
zúčtovacie obdobie od marca 2013 do apríla 2013 s dobou splatnosti faktúry 5.4.2013 v sume 72,72
eur a za obdobie od 17.4.2013 do 16.5.2013 v sume 23,95 eur.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku v celkovej sume 104 eur skutkovo vymedzil tak, že
uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží napoškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného
skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný
porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými
mu túto vyfakturoval.
Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanej.
Otázkou teda zostáva, či suma 104 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému poskytol
pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti
dohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho
programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca
žalovanému odpredal mobilný telefón so zľavou zo spotrebiteľskej ceny.
V čl. 2 ods. 2.1 každého dodatku je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu
v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných
strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé,
že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatkov
vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny
mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá
by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie
vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas
uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku
zmluvná pokuta.
Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi v poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislostis porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti
žalovaným platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celejdobyviazanostisižalobcaažalovaný vDodatkudohodlizmluvnúpokutu.Situáciu,vktorejzmluvná
pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca)
vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach
priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku
práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý
by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok,
ktorým tento nie je.
Vzhľadom na to, že žalobca konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 104 eur zamietol.
Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby
poskytované žalovanému, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným
tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval o tom, že žalovanému telekomunikačné služby v určitom
rozsahu poskytoval ako aj faktúrami, ktorými žalovanému cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval
a ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca si uplatňoval predmetný nárok vo výške 96,67 eur, pričom dôvodil,
že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby vo výške 96,67 eur.
Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr
vystavených žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu
voči žalobcovi, preto bol povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 8,5 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal
od ním žiadaného dátumu od 26.7.2013, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením
svojho dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca si v konaní uplatňoval nárok v
celkovej výške 200,67 eur. Súd mu vyhovel v sume 96,67 eur, čo predstavuje pomery nerovnakú mieru
úspechu a neúspechu na strane žalobcu a žalovaného. Z týchto dôvodov súd nepriznal žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.