Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914202226
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914202226.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko

s.r.o., Pajštúnska 585102, Bratislava, IČO: 35724803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. P. XXXX/XX, H.
U., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom K. H. N.., J.. XX.XX.XXXX, G. H. U., L.. P.G.
XXXX/XX, za účasti Vedľajšieho účastníka konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrik Podhorský,
advokát, Advokátska kancelária, 811 01 Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 6154,10 € s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6154,10 €,

- úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 10.05.2011 vo výške 56,06 €

- 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6154,10 € od 11.05.2011 do zaplatenia

s tým, že sa mu dlh p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 €, do každého
15-ého dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna, pod následkami straty výhody
splátok.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1252,12 € na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v N., a.s. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,N.
H.: A., I.: XXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vedľajšiemu účastníkovi konania súd trovy konania nepriznáva.

IV. Súd n e v y h o v u j e námietke navrhovateľa o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka konania

do konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 6154,10 € s prísl.
z titulu úveru na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela
s odporcom dňa 15.01.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky /VOP/, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností boli upravené v Zmluve a
VOP.Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoje pohľadávky / aj tú, ktorú evidoval voči
odporcovi/ navrhovateľovi, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2011.
Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala 8003,85 € a pozostávala z istiny 7466,09 €, úroku

z omeškania 536,95 € čo vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok kde postupca
Slovenská sporiteľňa a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia. Navrhovateľ
si však sumu 536,95 €, ktorá predstavuje úrok z omeškania, v konaní neuplatňuje.

Zdôraznil, že podľa úverovej zmluvy banka poskytola odporcovi úver vo výške 4979,09 €, ktorý mal

splácať v mesačných splátkach po 75,05 € vždy k 25-ému dňu v mesiaci. Navrhovateľ si však v tomto
konaní uplatňuje iba splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.12.2016 v počte 82 v celkovej výške
6154,10 €. Splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.12.2016 sa stali splatnými dňa 10.05.2011,
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na omeškanie odporcu si okrem istiny
uplatňoval aj úroky z omeškania v zákonnej výške.

Okresný súd Trebišov vydal dňa 14.03.2014 platobný rozkaz č.k. 13Ro/59/2014, ktorým vyhovel návrhu

navrhovateľa v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto
ho súd podľa § 173 ods. 2 OSP zrušil a po zistení, že odporca sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava,
jeho pobyt nie je známy, mu podľa § 29 ods. 6 OSP ustanovil opatrovníka.

Opatrovník odporcu uznal nárok navrhovateľa v plnom rozsahu, súhlasil s tým, že celý dlh vyrovná spolu
s príslušenstvom a trovami konania lebo sa na tom so synom dohodol. Žiadal, aby mohol dlh splácať

po 100 € mesačne.

Navrhovateľ s povolením splátok súhlasil.

Podaním zo dňa 12.09.2014 oznámilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
Bratislava, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník konania /VÚK/ na strane odporcu. Podaním
zo dňa 05.12.2014 vyjadril nesúhlas s uplatneným nárokom, vzniesol námietku premlčania žiadal

návrh zamietnuť. Argumentoval tým, že sporný zmluvný vzťah treba považovať za spotrebiteľský, na
ktorý treba aplikovať Občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ust. Obchodného
zákonníka.

Námietku premlčania právne odôvodnil tým, že v článku 7.7.6.1 VOP zmluvné strany dohodli, že ak
dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo

a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky, istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní
alebo b/ ak je klient v omeškaní s platením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvajú viac ako 10 dní
„banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ............“

Poukázal na to, že Občiansky zákonník ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby.
Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda
len čo by mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súde. Ide o objektívnu možnosť
vykonať právo bez zreteľa na to či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie,
t.j. či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Ide vlastne o časový moment, keď sa

subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je
spôsobilé na žalobu t.j., keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. V danom prípade mohol
podľa vedľajšieho účastníka konania veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní
so splatením prvej splátky o viac ako 10 dní, od tohto momentu začala podľa neho plynúť premlčacia
lehota. Keďže návrh bol na súd podaný až 17.02.2014, bol uplatnený po 3-ročnej premlčacej lehote,

teda neskoro, preto je nárok premlčaný.K vznesenej námietke premlčania zaujal stanovisko navrhovateľ podaním zo dňa 16.01.2015. Zdôraznil,
že podľa § 100 ods. 1 OZ na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania nedovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Námietku premlčania vzniesol iba

vedľajší účastník konania preto nemožno na ňu prihliadnuť. Ide o úkon hmotného práva nie procesného
práva preto sa možno premlčania dovolávať iba vtedy ak takúto námietku uplatní aj dlžník, čo sa
v tomto prípade nestalo, preto žiadal, aby súd považoval námietku premlčania vznesenú VÚK za
neúčinne uplatnenú lebo ju uplatnila neoprávnená osoba. Zdôraznil, že navrhovateľ si v tomto konaní
uplatnil nepremlčané splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.12.2016. Splátky pôvodne splatné od

20.05.2011 do 20.12.2016 sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na § 387 ods. 1 OBZ, podľa ktorého právo sa premlčí
uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 392 ods. 2 OBZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové
plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok,
plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Poukázal na § 397 OBZ, na základe ktorého premlčacia doba je 4-ročná. Zdôraznil, že zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa, teda odporcom je absolútnym obchodom, a
preto je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy.
Otázku premlčania treba preto posudzovať tak isto podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá
nemôže diskriminovať dlžníka, lebo je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ súčasne podaním zo dňa 27.01.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva v tomto konaní z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu, na strane ktorého v konaní
vystupuje,sovstupomVÚKdokonania.Námietkuodôvodnil§93ods.3OSP,vzmyslektoréhosúčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje konania inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada. Nakoľko však združenie takýto súhlas od odporcu nepredložilo, neboli

splnené podmienky na vznik jeho vedľajšieho účastníctva v konaní. Takýto nedostatok nie je možné
zhojiť výzvou zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho
účastníka, nakoľko takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie OSP. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. K..Ú.-X, v zmysle ktorého je súčasťou zákonných predpokladov
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súhlas toho účastníka, na koho strane má vedľajší účastník konania

do konania vstúpiť. Obdobne sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. XObo XXX/XXXX, v
ktorom uviedol, že je predpokladom vedľajšieho účastníctva, že účastník súhlasí, aby niekto na jeho
strane vystupoval ako vedľajší účastník. Ak teda združenie vstúpilo do konania bez súhlasu odporcu,
tento vstup je právne neúčinný, a preto žiadal, aby súd nepripustil združenie do tohto konania ako
vedľajšieho účastníka konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a to hlavne Zmluvou o
splátkovom úvere č. 0274177444 uzavretou medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a
odporcom K. H. ml. dňa XX.XX.XXXX. Všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/ účinnými od
01.08.2002, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0568/2011/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a navrhovateľom zo dňa 24.03.2011,

Prílohouč.1kzmluveopostúpenípohľadávokč.0568/2011/CEzodňa24.03.2011azistiltentoskutkový
stav veci:

Odporca ako dlžník a Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 15.01.2007 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0274177444, na základe ktorej mu banka poskytla bezúčelový úver vo výške 150.000,-- Sk
pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,60 % p.a. s tým, že sa zaviazal úver splácať v 120-ich mesačných

splátkach po 2.261,-- Sk od 20.01.2007 ku každému 20-ému dňu v kalendárnom mesiaci a konečná
splatnosť úveru bola určená na 20.12.2016. RPMN bolo v zmluve určené na 14,93 %.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č.0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 súd konštatuje, že ňou Slovenská
sporiteľňa a.s. postúpila na navrhovateľa pohľadávky v súlade s § 524 a násl. OZ a pohľadávka vočiodporcovi bola špecifikovaná v Prílohe č. 1 /k tejto zmluve/ a ku dňu postúpenia predstavovala 4979,09
€. Odporcovi bola táto skutočnosť oznámená listom zo dňa 12.04.2011, ktorým bol vyzvaný, aby dlh,
ktorý v tom čase predstavoval 8003,85 € s prísl., uhradil postupníkovi, teda navrhovateľovi.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zopakoval všetky právne argumenty, na základe ktorých
si uplatňujú nárok v tomto konaní, poukázal na predložené listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť
ich nároku a žiadal, aby súd berúc do úvahy uznávací prejav opatrovníka odporcu, vyhovel návrhu v
plnom rozsahu. Súhlasil s tým, aby súd povolil odporcovi splácať dlh po 100 € mesačne. Zdôraznil, že k
postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa došlo v súlade so zákonom v čase, keď

odporca bol v omeškaní voči pôvodnému veriteľovi viac ako 90 dní za sebou, teda ho veriteľ vyzval
na plnenie, na čo on nereagoval žiadnou úhradou, a preto mohol pohľadávku postúpiť navrhovateľovi.
V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal a v konaní sa
domáha iba tých dlžných splátok úveru, ktoré neboli ku dňu podania návrhu premlčane, preto námietka
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka konania nie je namieste o to viac, že ju nevzniesol aj dlžník,
a tak na ňu súd nemôže prihliadať.

Opatrovník odporcu mal vedomosti o tom, že si jeho syn v minulosti zobral úver v SLSP, a.s. vo
výške 150.000,-- Sk, ktorý nesplácal riadne a včas. Uznal nárok navrhovateľa a prehlásil, že syn chce
celý dlh vyrovnať no nie je schopný zaplatiť všetko naraz. Žiadal o povolenie splátok. Nevedel sa
vyjadriť k námietke premlčania vznesenej VÚK, nerozumel tomu, nevedel posúdiť právny význam takejto
námietky , preto jej posúdenie ponechal na súd.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom treba posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a násl.) a to aj napriek tomu, že zo znenia Zmluvy o splátkovom úver zo dňa 15.01.2007
vyplýva, že bola uzavretá v súlade s § 497 a násl. OBZ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava je právnickou osobou, ktorej
predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov. Odporca bol fyzickou osobou,
ktorá získala úver ako nepodnikateľ, pričom úverová zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári,

ktorého obsah ovplyvniť nemohol. Z týchto dôvodov je potrebné Zmluvu o splátkovom úvere č.
0274177444 zo dňa 15.01.2007 považovať za spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinnýa) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi
prekontrolovať si správnosť týchto údajov,

b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci

predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,

c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10)

d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,

e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,

f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené
výrobcom alebo osobitným predpisom 11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,

g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,

h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie,

i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi
spotrebiteľom a predávajúcim,

j) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá
od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky
na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS), pravdivý a úplný údaj o
jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene
volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je povinný spotrebiteľ za také volanie alebo krátku

textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy
(SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho
výšky predávajúci.

Predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)

Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v
poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. 11a) Predávajúci nesmie odmietnuť
predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť

poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo
poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej
služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov. 12) Za
viazanie predaja sa nepovažuje, ak

a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

Podľa§4ods.8z.č.250/2007 Z.z.oochranespotrebiteľapredávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrými

mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Súd preskúmal zmluvu o splátkovom úvere, ktorá zakladá nárok navrhovateľa v tomto konaní v svetle
zákonných požiadaviek ust. § 4 ods. 1 - 3 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatuje,
že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti k tomu, aby takáto zmluva bola považovaná za

platný právny úkon so všetkými dôsledkami, ktoré z nej vyplývajú pre obe zmluvné strany. V konaní
bolo preukázané, že odporca porušil zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas neplatil dohodnuté
mesačné splátky úveru, čo aj opatrovník odporcu potvrdil. Z toho dôvodu pôvodný veriteľ pristúpil
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru dňa 10.05.2011. Predmetom konania ostáva neuhradených 82
splátok úveru, splatných od 20.03.2010 do 20.12.2016 spolu vo výške 1154,10 €.

Súd konštatuje, že návrh v tejto veci bol doručený na súd dňa 17.02.2014, teda v zákonnej 3-ročnej
premlčacej lehote odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, teda včas. Nárok preto premlčaný
nie je.

Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že opatrovník odporcu uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu
a prehlásil, že odporca si je vedomí svojho dlhu voči navrhovateľovi a dlh chce ho splácať. S

navrhovateľomsadohodliajnaspôsobe splácaniadlhudobudúcna,tedanatom,žesadlhbudesplácať
po 100 € mesačne. Opatrovník odporcu sa nevedel v konaní vyjadriť k námietke premlčania, ktorú
vzniesol vedľajší účastník konania, pretože jej nerozumel a nevedel ju posúdiť. Súd ale skonštatoval, že
nárok premlčaný nie je. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že nevyjadril nesúhlas s účasťou vedľajšieho
účastníka v konaní na strane odporcu, pretože nevedel posúdiť význam ani tohto účastníctva v konaní.

Treba však skonštatovať, že vôľa opatrovníka odporcu bola v rozpore s názorom, ktorý prezentoval
vedľajší účastník konania a keďže hlavný účastník konania chcel dlh splácať, musel súd v prvom rade
prihliadať na jeho stanovisko a v závislosti od toho vo veci rozhodnúť po zistení, že nárok v uplatnenom
rozsahu je dôvodný a zákonný.

Súd zistil, že navrhovateľ má právo nielen na splátky úveru, ktoré za rozhodné obdobie zaplatené neboli

ale keďže sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má právo podľa § 517 ods.
2 OZ aj na úroky z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach,
ktorých splatnosť nastala až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd priznal úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho, t.j. od 11.05.2011 do budúcna.

Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal právo na náhradu

trov konania. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 369,-- € a trov právneho
zastúpenia, ktoré boli priznané podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 3 úkony právnych službie á 252,97 € (príprava a prevzatie,
podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2015) 2 x 9,65 € RP, 1 x 10,07 € RP.

Cestovné:- cesta na pojednávanie dňa 23.01.2015

Košice - Trebišov - Košice osobným motorovým vozidlom KIA EVČ: H. XXXJD pri spotrebe PHM 98
km x 5 l/100 km x 1,12 € (cena benzínu) predstavuje 5,42 €.

Pri náhrade za použitie motorového vozidla 98 km x 0,18 € (sadzba náhrady) = 17,64 €, DPH - 4,62 €
spolu cestovné náhrady predstavujú 27,74 €.

Náhrada straty času:

- čas strávený pri ceste na pojednávanie Košice - Trebišov - Košice dňa 23.01.2015 - 4 x polhodina x
13,98 € = 55,92 €, DPH 11,18 €, spolu náhrada straty času 67,10 €

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 883,12 €, trovy konania dohromady predstavujú 1.252,12

€.

Podľa § 149 ods. 1 OSP odporca je povinný trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Súd pri rozhodovaní o námietke navrhovateľa o neprípustnosti vstupu VÚK do konania vychádzal z ust.
§ 93 OSP. Kým podľa § 93 ods. 1 OSP je podmienkou, aby ten kto chce do konania vstúpiť, mal právny

záujem na výsledku konania, podľa § 93 ods. 2 OSP je podmienkou, aby právnická osoba, ktorá sa
chce zúčastniť konania, vstupovala do konania za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu.
Do tohto konania vstúpilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov Bratislava na
ochranu práv spotrebiteľa, t.j. podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane spotrebiteľa / z.č.
250/2007 Z.z./ preto nemusí preukazovať právny záujem na výsledku tohto konania.

Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Súdkonštatuje,ževedľajšieúčastníctvojeformouúčastníctvaúčastníkovvobčianskomsúdnomkonaní.
Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu,
že chce pomôcť zvíťaziť v spore z niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho
účastníctva je „pomôcť v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník konania /VÚK/ je motivovaný

víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná priamym záujmom
vedľajšieho účastníka na výsledku konania, o ktorý ide spravidla, ak rozhodnutím bude vo svojich
dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) alebo
je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, tak ako tomu je v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva tieto môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda
„pomoc“ v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie,
ktorým je aj konanie vo veci samej.Súd konštatuje, že z vyššie uvedených dôvodov účinky vedľajšieho účastníka v tomto konaní nastali
oznámením združenia, že vstupuje do tohto konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, preto
nemohol súd akceptovať argumenty, na základe ktorých žiadal navrhovateľ, aby vstup VÚK do konania

súd nepripustil. Opatrovník odporcu nevedel posúdiť význam vedľajšieho účastníctva v konaní, nebol
ani za ale výslovne ani proti tomu, aby VÚK v konaní na strane odporcu vystupovalo preto súd v takomto
prípade jeho postoj vyhodnotil tak, že nemá výhrady voči tomu, aby sa konania VÚK zúčastnil. V konaní
všakvyšlonajavo,žezáujemhlavnéhoúčastníkakonania,t.j.odporcuaVÚKsarozchádzaleboodporca
dlh uznal a chcel ho zaplatiť kým VÚK žiadal návrh zamietnuť. Súd v takom prípade musí v prvom

rade musí rešpektovať postoj hlavného účastníka konania, t.j. odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený
opatrovníkom, ktorý nárok uznal a po zistení, že nárok navrhovateľa je dôvodný a oprávnený rozhodol
preto tak, ako to je vo výroku tohto rozhodnutia.

Odporca v konaní úspech nemal preto súd nemohol vedľajšiemu účastníkovi konania priznať trovy
konania .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.