Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201734
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: Z. G., E..

XX.X.XXXX, I. S., Q.. Š. Č.. X, zastúpenej JUDr. Milanom Škultétym, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 5, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava- pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave,
Ul. Trenčianska č. 55, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Ul. Búdkova č. 36,
2/ Bytové družstvo Bratislava, IČO: 313 589 18, so sídlom v Bratislave, Ul. Krížna č. 12, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 16. júla 2014, sp. zn. OU-BA-PLO-2014/130101/ZBE, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 16. júla 2014, sp. zn. OU-BA-PLO-2014/130101/ZBE z r u š u j e podľa
§ 250j ods.2 písm. c/ a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľke trovy konania vo výške 337,68 € na účet jej advokáta,

do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s § 6 ods. 1 písm. p/ Zák.
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov ( ďalej len reštitučný zákon ) navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo ani právo
na náhradu za nehnuteľnosť, zapísanú v Z.. K. Č.. XXXX ako Z..Č.. XXXX/X, E. Č.. XXXXX, v pôvodnom
D.. Ú. I. ako dom a dvor o výmere 281 m2.

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ževlastníctvoknehnuteľnostiprešlonaštátkudňuuvedenom
v uznesení konfiškačnej komisie v Bratislave č. 91688-VIII-1946 zo dňa 30.7.1946 a rozhodnutím č.

440/164-146 zo dňa 5.8.1946 bez právneho dôvodu, keďže pôvodný vlastník K. D., otec žiadateľky,
voči osobe ktorého rozhodnutia smerovali, už bol mŕtvy. Nehnuteľnosť tak prešla na štát pred lehotou,
uvedenou v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 reštitučného zákona. So zreteľom na nulitu konfiškačných aktov
a následný prechod vlastníctva na štát bez právneho dôvodu ( § 6 ods. 1 písm. p/ ) nebolo potrebné v
intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 Sžo KS 29/2005 skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods.
2 reštitučného zákona. Uvedené ustanovenie nerieši posun rozhodného obdobia pred 25. február 1948.

O ďalších pozemkoch, uplatnených v žiadosti zo dňa 21.5.1992, odporca rozhodne samostatným
rozhodnutím.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia

veci odporcovi na ďalšie konanie. Domnievala sa, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď dospel
k záveru, že nehnuteľnosť- rodinný dom prešiel do vlastníctva štátu dňom zhodným s dňom, kedyboli vydané rozhodnutia konfiškačnej komisie, teda pred 25.2.1948. Vzhľadom na to, že rozhodnutie
o konfiškácie majetku otca navrhovateľky bolo vydané až po jeho smrti, počnúc smrťou pôvodného
vlastníka, t.j. od 9.5.1945, sa spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti stali manželka K. D. X. D.,

E.. K. X. XXXX, a navrhovateľka ako ich jediná dcéra. Štát začal bez právneho dôvodu okupovať
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve navrhovateľky a jej matky až po 25. februári 1948, pretože do tohto
obdobia sa nejedná o obdobie politickej perzekúcie. S nehnuteľnosťou nakladal štát ako s vlastnou až
začiatkom 50. rokov, keď dom zbúral v súvislosti s výstavbou súčasnej Záhradníckej ulice.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na argumentáciu, obsiahnutú v jeho

odôvodnení.

SPF považoval záver o prechode vlastníctva nehnuteľnosti na štát dňom vydania konfiškačného
rozhodnutia za správny. Jeho vydaním štát prejavil záujem o majetok nebohého otca navrhovateľky.

Bytové družstvo Bratislava sa vo veci nevyjadrilo.

Súd zistiac, že vo veci nie sú dané podmienky pre postup podľa § 250p O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok

bol podaný opodstatnene.

Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

S ohľadom na argumentáciu navrhovateľov je predmetom preskúmania súdu predovšetkým správnosť
záveru odporcu o tom, že nehnuteľnosť prešla na štát bez právneho dôvodu pred 25.2.1948, t.j. pred
rozhodným obdobím.

K. D., ako pôvodný pozemnoknižný vlastník dotknutých nehnuteľností nemeckej národnosti, bol
vyhlásený za mŕtveho dňa 9.5.1945 ( rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.7.1993, č. k. 17
Nc 604/92-9 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.11.2011 č. k. 2P 11/2008-127 ).

Odporca ( v poradí tretím rozhodnutím ) ustálil prechod vlastníctva na štát bez právneho dôvodu na
rok 1946, kedy boli vydané konfiškačné rozhodnutia - rozhodnutie Konfiškačnej komisie č. 440/164-146

zo dňa 5.8.1946 a uznesenie Rady NV Bratislava č. 91688-VIII-1946 zo dňa 30.7.1946, smerujúce voči
pôvodnému vlastníkovi rodinného domu K. D., v tom čase už mŕtvemu.

Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že uznesenie Rady Národného výboru v Bratislave č. 91688-
VIII-1946 zo dňa 30.7.1946 o konfiškácii dotknutých nehnuteľností treba považovať s ohľadom na dátum
úmrtiaK.D.zanulitnýsprávnyakt.Nehnuteľnosti,tedadomadvorvdôsledkutohoneboliskonfiškované.

Skúmanie splnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 6 ods. 2, v zmysle záverov rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2006, č.k.4SžoKS29/2005, je preto bezpredmetné.

Podľa názoru súdu záver odporcu o prechode vlastníctva na štát bez právneho dôvodu pred 25.
februárom 1948, dňom vydania konfiškačného rozhodnutia je predčasný, bez náležitého zistenia
skutkového stavu.Obdobie pred 25. februárom 1948 nemožno považovať za obdobie neslobody, v ktorom by sa
nerešpektovali princípy demokratického zriadenia, vrátane tradičných princípov vlastníckeho práva.
Preto podľa názoru súdu vydaním nulitného konfiškačného rozhodnutia bez ďalšieho nemožno

usudzovať, že od tohto času, teda od r. 1946 ( 30. júl ) štát nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou.

Pre ustálenie obdobia , kedy na štát bez právneho dôvodu prešlo vlastníctvo rodinného domu a dvora,
resp. od akého obdobia štát začal nakladať s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, je nevyhnutné vykonať
dokazovanie a v novom rozhodnutí sa s výsledkami doplneného dokazovania náležite vyporiadať.

Predovšetkým bude potrebné podrobne vypočuť navrhovateľku ohľadom osudu nehnuteľnosti -
rodinného domu a dvora, a to od obdobia bombardovania Bratislavy, odkedy mal byť nezvestný i v dome

žijúci otec navrhovateľky, až do obdobia, kedy sa začalo s výstavbou Záhradníckej ulice v súčasnej
podobe.

V závislosti od tvrdení, uvádzaných navrhovateľkou, bude potom potrebné doplniť dokazovanie
svedeckými výpoveďami a pod., listinnými dôkazmi od príslušných inštitúcií ako aj inými dôkazmi tak,
aby bolo možné ustáliť, dokedy boli nehnuteľnosti v povojnovom období opustené, resp. len čiastočne

užívané navrhovateľkou alebo jej príbuznými, žijúcimi v Bratislave i po roku 1945. Pokiaľ sa preukáže,
že nehnuteľnosti neboli obývané, resp. užívané ( tvrdená usadlosť v susedstve domu ) do ich zbúrania,
bude potrebné z príslušných archívov zadovážiť listinné dôkazy, z ktorých bude zrejmé, kedy došlo už
k prípravným prácam ( vrátane vypracovania potrebnej dokumentácie ) k demolácii domu a k výstavbe
Záhradníckej ulice. Je potrebné doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné ustáliť obdobie, od ktorého štát

v súvislosti s výstavbou Záhradníckej ulice začal nakladať s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a dokedy
prípadne napriek vydaným konfiškačným rozhodnutiam umožňoval navrhovateľke a jej príbuzným dom
alebo tvrdenú usadlosť užívať. Je potrebné tiež zisťovať, či a v akom období štát nepridelil dotknuté
nehnuteľnosti do vlastníctva iným osobám. Podľa názoru súdu až po takto vykonanom dokazovaní
možno ustáliť obdobie, odkedy štát prevzal nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Užívanie rodinného

domu, resp. tvrdenej usadlosti navrhovateľkou alebo jej príbuznými, a to i nepravidelné, po vydaní
konfiškačného rozhodnutia z 30.7.1946, bude prekážkou pre záver o tom, že nehnuteľnosť prešla na
štát bez právneho dôvodu už v čase jeho vydania.

So zreteľom na dĺžku správneho konania i vek navrhovateľky bude potrebné vec zo strany odporcu riešiť
prednostne.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom odporca zameria dokazovanie na zistenie osudu nehnuteľnosti a
nakladania s ňou zo strany štátu od konca druhej svetovej vojny až do jej demolácie údajne začiatkom
päťdesiatych rokov. Pri hodnotení skutkového stavu po doplnení dokazovania treba prihliadnuť i na
judikatúru Ústavného súdu SR ( porovnaj napr. nález zo dňa 27.4.2010 sp. zn. III ÚS 346/09 ).

Súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov
konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 167,78 €.

Odmena advokáta bola priznaná v uplatnene výške podľa § 11 ods. 4 a § 13a ods.1 Vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za 2 úkony
právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní) á 61,87 €, spolu 123,74 €; +2

x réžijný paušál á 8,04 €, spolu 16,08 € a DPH 27,96 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní odo

dňa jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR,

v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.